Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Csp-69-2020.pdf
PDF · 108.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. F., o zaplatenie 8 077,59 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto
rozhodol:
Súd konanie o žalobe žalobkyne zastavuje.
Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o žalobe nepriznáva.
Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) tunajšiemu súdu dňa 20.11.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 8 077,59 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 038,05 € od 18.12.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej tiež len „Slovenská sporiteľňa, a.s.“) a žalobkyňou, postúpil postupca žalobkyni pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.6.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 23.1.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.1.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobkyne ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 8 077,59 € a pozostávala z neuhradenej istiny úveru 5 038,05 €, ďalej riadnych úrokov 2 619,27 €, úrokov z omeškania 415,27 € a poplatkov vo výške 5 €. Uvedené platilo aj ku dňu podania žaloby. Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Žalovaný v rámci dupliky okrem iného uviedol, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahuje neprijateľné podmienky, a to: a/ ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, b/ vyhlásenie, že sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami a sadzobníkom prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistením, c/ do vopred formulovanej zmluvy bola včlenená i neprijateľná dohoda o zrážkach zo mzdy, d/ neprijateľnou zmluvnou podmienkou je poplatok vo výške 25 € za každú vystavenú upomienku, e/ dojednania v rozpore
so zákonom o ochrane osobných údajov. Taktiež poukazoval na to, že úroky v predmetnej zmluve sú vysoké a teda úžernícke. Z uvedeného vyvodzoval, že predmetná zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to žiadal, aby súd rozsudkom: a/ určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, b/ určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX je neplatná. Súd podanie žalovaného vo vyššie uvedenej časti posúdil podľa jeho obsahu ako vzájomnú žalobu.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k vzájomnej žalobe žalovaného vo vzťahu k vyhláseniu spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami uviedla, zmluva bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložená na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadril vlastnoručným podpisom. Poukázala na to, že zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a sama o sebe sa bude vždy spravovať práve ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka síce stanovuje povinnosť v prípade konfliktu právnych predpisov prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak v žiadnom prípade nesubsumuje úpravu spotrebiteľských zmlúv výlučne pod občiansky zákonník. Uvedené ustanovenie nevylučuje použitie Obchodného zákonníka, ak je jeho použitie dané priamo zo zákona. Napadnuté zmluvné dojednanie nie je preto možné považovať za neprijateľné. Podľa názoru žalobkyne poplatky predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa mala ďalej za to, že úroková sadzba vo výške 19,40 % nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne neprekračuje priemernú úrokovú sadzbu bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci 6/2014 pri úveroch so splatnosťou nad 5 rokov na úrovni 12,50 % ročne. Navrhla preto vzájomnú žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne k jeho vzájomnej žalobe už repliku nepodal.
5. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 2.2.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa a jej právna zástupkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 25.1.2024. Poukázali pri tom na skutočnosť, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, a tiež na princíp hospodárnosti konania. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 20.12.2023, svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu.
6. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom nesplatného úveru sumu 8 077,59 € (istina 5 038,05 €, úroky 2 619,27 €, úroky z omeškania 415,27 €, poplatky 5 €), spolu z úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 5 038,05 € od 18.12.2018 do zaplatenia.
7. Súd z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že Mestský súd Bratislava III uznesením zo dňa 7.12.2023 sp. zn. 81OdK/177/2023 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka – žalovaného, ustanovil správcu a rozhodol, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 19.12.2023 [§ 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)] pričom za zverejnené sa považuje dňa 20.12.2023 (§ 199 ods. 9 ZKR).
8. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ZKR).
9. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c ZKR), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a/ pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b/ budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c/ pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d ZKR), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Podľa § 166a ods. 2 ZKR pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
10. V prejednávanej veci bolo zistené, že pohľadávka voči žalovanému vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ ZKR) a na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz podľa ustanovení štvrtej časti ZKR, z čoho vyplýva, že podľa ustanovení § 167e ods. 1 citovaného zákona súd bezodkladne zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ZKR). V danej veci je pohľadávka uplatnená žalobkyňou pohľadávkou podľa § 166a ods. 1 písm. a/ ZKR, pričom sa nejedná o tzv. oddlžením nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ZKR, súd preto v súlade s § 167e ods. 1 ZKR konanie o žalobe žalobkyne zastavil.
11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Pri použití citovaného zákonného ustanovenia je potrebné z procesného hľadiska posudzovať otázku, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. V danom prípade došlo k zastaveniu konania o žalobe žalobkyne z úradnej moci, nakoľko na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a súd je v takomto prípade povinný v zmysle § 167e ods. 1 ZKR bez zbytočného odkladu zastaviť konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR). Zákonným dôvodom zastavenia konania bola tak objektívna skutočnosť – vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ku ktorej skutočnosti došlo počas prebiehajúceho sporového konania, v dôsledku čoho potom žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. Súd preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobkyne nepriznal (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25.1.2021 sp. zn. 14Co/121/2020 a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.3.2021 sp. zn. 21Cob/28/2020).
14. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal: a/ určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, b/ určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatná. Keďže vzájomnou žalobou sa neuplatňuje žiadna pohľadávka, je zjavné, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného nemá nijaký vplyv na konanie o jeho vzájomnej žalobe. Vzhľadom na to, že žalovaný i napriek výzve súdu podľa § 138 C.s.p. na podanej vzájomnej žalobe zotrval, súd sa zaoberal jej dôvodnosťou.
15. Dňa 16.6.2014 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 6 000 €. Strany si dohodli úrokovú sadzbu 19,40 % ročne. Úver mal byť splatený v 72 mesačných splátkach vo výške 147,95 €, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola 20.6.2020. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 10 651,27 €, RPMN 23,25 % a priemerná RPMN 17,94 %. V časti II. bode 1. zmluvy je uvedený poplatok za upomienku vo výške 25 € za každú vystavenú upomienku a tiež poplatok za poistenie úveru vo výške 5 € splatný v pravidelných mesačných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. V časti III. bode 3. prvej vete zmluvy je uvedené vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými súd VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V časti III. bode 7. zmluvy sa strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ (v znení účinnom od 1.1.2018), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
25. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
32. Podľa § 3 ods. 5 ZoOS, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 6 000 €. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
34. Žalovaný sa v prvom rade domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy včlenená do úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 35. V súvislosti s týmto petitom vzájomnej žaloby súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.3.2019 sp. zn. 6Cdo 27/2018, v ktorom tento uviedol, že žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c/ C.s.p. Jedná sa o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 ZoOS).
36. Keďže v prejednávanej veci súd zistil, že v predmetnej zmluve o úvere sa nenachádza žiadne ustanovenie týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy, a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s., či Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, súd vzájomnú žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
37. Ďalej sa žalovaný domáhal určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Jedná sa tu o žalobu podľa § 137 písm. d/ C.s.p., t.j. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorú možno podať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto predpisom je v danom prípade ZoSÚ, konkrétne jeho ustanovenie § 11 ods. 4 (v znení účinnom od 1.1.2018), podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
38. Žalovaný namietal neplatnosť tejto zmluvy s poukazom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že výška úrokov je úžernícka.
39. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (od 13.6.2014 do 31.12.2014) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
41. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
42. Podľa § 1 ods. 3 písm. a/ bod 3. nariadenia vlády, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok.
43. Podľa § 10d ods. 2 nariadenia vlády, ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
44. V danom prípade bola úverová zmluva uzavretá 16.6.2014, takže je treba vo veci aplikovať vyššie citované ustanovenie, v zmysle ktorého najvyššia prípustná výška odplaty nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných Národnou bankou Slovenska za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, t. j. za január 2014. Podľa posudzovanej zmluvy o úvere odplatu predstavovali len úroky. Z údajov o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav nové obchody) za rok 2014 zverejnených na internete Národnou bankou Slovenska, vyplýva, že v januári 2014 bola priemerná úroková miera pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov 14,04 % ročne. Keďže výška úrokov 19,40 % ročne vyplývajúca zo zmluvy o úvere neprekračuje maximálnu prípustnú výšku odplaty v danom období, ktorá bola 28,08 % (14,04 x 2), je zjavné, že dohodnutá výška úrokov nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi.
45. Žalovaný v súvislosti s neplatnosťou zmluvy o úvere poukazoval tiež na existenciu viacerých neprijateľných zmluvných podmienok v tejto zmluve. Ako už súd spomenul vyššie, zmluva neobsahuje žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy. Taktiež súdu nie je zrejmé, v čom má spočívať neprijateľnosť zmluvných dojednaní týkajúcich sa ochrany osobných údajov, keďže žalovaný svoje tvrdenie v tomto smere nijako bližšie nekonkretizoval. Pokiaľ ide o ostatné namietané ustanovenia úverovej zmluvy, a to: a/ ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, b/ vyhlásenie, že sa žalovaný oboznámil s VOP a úverovými podmienkami a sadzobníkom, ktoré prenáša na neho ako na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistením, c/ ustanovenie o poplatku vo výške 25 € za každú vystavenú upomienku, je potrebné uviesť, že aj keby mal súd preukázanú ich neprijateľnosť, táto skutočnosť by mala za následok len neplatnosť uvedených jednotlivých ustanovení zmluvy podľa § 53 ods. 5 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, nie však neplatnosť celej zmluvy o úvere, ktorej sa žalovaný vzájomnou žalobou domáhal. Súd sa preto uvedenými námietkami žalovaného už nezaoberal a vzájomnú žalobu aj v tejto zvyšnej časti zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 47. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala v rámci konania o vzájomnej žalobe žalovaného úspech v celom rozsahu, keďže vzájomná žaloba bola zamietnutá, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).