Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-215-2018.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/215/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., proti žalovaným 1/ A.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., 2/ K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R. XXXX/ XX, XXX XX L. L., obaja zastúpení advokátom Mgr. Róbertom Antalom, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie X 349,16 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/1/2009-273 zo dňa 27. 03. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na plnú náhradu trov konania (druhý výrok). 1.1 Napadnutý rozsudok vydal súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/120/2010-179 zo dňa 05. 10. 2010, ktorým bol zrušený prvý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C/1/2009 - 156 zo dňa 16. 03. 2010. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia a obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie sumy 1 349,16 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 1 349,16 € s príslušenstvom ako úhradu za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd (ďalej aj „vodné“ a „stočné“) za obdobie od 15. 08. 2005 do 31. 05. 2008. Žalovaní 1/ a 2/ vlastnia rodinný dom v lokalite L. L. - R. R., kde v uvedenom období žalobca prevádzkoval vodovod a kanalizačnú sieť. Žalovaní 1/ a 2/ uhrádzali žalobcovi náklady na vodné a stočné tak ako ich účtovala „spoločnosť Y. v zmysle cien regulačného úradu“, s ktorých výškou žalobca nesúhlasil. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení sp. zn.17Co/120/2010-179 aj z rozhodnutí prvostupňových súdov v ďalších obdobných konaniach (13C/6/2009, 16C/150/2010). Uviedol, že predpokladom úspechu žalobcu v konaní je preukázať, že sa žalovaní 1/ a 2/ na jeho úkor bezdôvodne obohatili, keď neuhrádzali žalobcom vystavené faktúry za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd v plnej sume, ale len čiastočne, vychádzajúc z cien uhrádzaných za takéto služby v iných lokalitách, čo sa žalobcovi podľa názoru súdu prvej inštancie preukázať nepodarilo. Súd prvej
inštancie uviedol, že v žalobcom vystavených faktúrach chýba konkretizácia vodomeru (napr. číslom) a žalobca nepredložil ani hodnoverný a verifikovaný (žalovanými 1/ a 2/ alebo iným subjektom) záznam o odpočte vodomerom nameraných hodnôt, pričom žalovaní 1/ a 2/ odmietajú tvrdenie žalobcu o tom, že odpočty vykonával. Z faktúr č. 2/10/2007 a č. 3-2008 nie je zrejmé za aké obdobie nimi žalobca fakturoval služby, pretože dané obdobie je v nich vymedzené len ako stav „k 31. októbru 2007 “ resp. „k 15. marcu 2008“. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, v akom rozsahu dodával pitnú vodu žalovaným 1/ a 2/ a aké bolo množstvo odvedenej odpadovej vody nebolo možné podľa súdu prvej inštancie posúdiť oprávnenosť pohľadávky uplatnenej vo výške rozdielu žalobcom fakturovaných cien a platieb žalovaných 1/ a 2/. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že túto otázku nezodpovedali ani znalecké posudky prof. A.. E. H., J.. a A.. C. R., nakoľko trpia absenciou konkrétnych podkladov na zodpovedanie otázok v tomto konaní. Zo znaleckého posudku prof. A.. E. H., J.. vyplýva, že náklady za kalendárny rok 2005 nemožno určiť, lebo znalec nemal k dispozícii potrebné podklady pre ich spracovanie. Zo znaleckého posudku A.. C. R. vyplýva, že žalobca odkanalizoval len 21,66 % objemu dodanej a vyčistenej vody, hoci vo vystavených faktúrach je vyčíslená suma za celkové stočné. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázať, na základe čoho určil vyfakturovanú cenu za m3, keďže pripojil len svoj nepreskúmateľný výpočet. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že sa žalovaní 1/ a 2/ na jeho úkor bezdôvodne obohatili, zamietol. 1.2 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal plnú náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku neriadil právnym názorom odvolacieho súdu. Odmietol požiadavku žalobcu prizvať ako svedka znalca prof. A.. E. H., J.. a na pojednávaní konanom sa dňa 21. 11. 2017 nepripustil, aby znalec vypovedal na základe akých skutočností považuje výšku fakturovaných nákladov za stočné za oprávnenú. V znaleckom posudku v tabuľke č. 2 je uvedený rozpis kalkulácie podľa údajov žalobcu, ktorá je porovnateľná s cenou, ktorú na základe kalkulačného vzorca vypočítal znalec. Žalobca uvádza, že náklady vypočítané podľa kalkulačného vzorca v znaleckom posudku sú dokonca vyššie ako fakturoval on. Poukazuje na to, že stočné sa odvodzuje od množstva odobratej pitnej vody podľa stavu vodomeru v dome. Keď nie je vodomer funkčný, určí sa množstvo vodného a stočného podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej aj „vyhláška č. 397/2003 Z. z.“). Rozsudok súdu prvej inštancie, kde je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je nezákonný, pretože nemôže nastať stav, kedy dodávateľ služieb neunesie dôkazné bremeno. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na znalecký posudok A.. C. R., podľa ktorého bolo v čističke odpadových vôd (ďalej aj „ČOV“) vyčistených len 21,66 % odpadových vôd z množstva odobratej pitnej vody, žalobca poukazuje na to, že kanalizácia, ktorá ústi do ČOV je vodotesná a znalecký posudok nevychádza pri stanovení ceny stočného z vypočítaných nákladov podľa predpísaného kalkulačného vzorca. ČOV nemá žiadne meradlo, ktoré by odmeralo skutočné prietoky, ktoré cez ňu prejdú a teda sa nemohlo namerať 21,66 % odpadových vôd. Žalovaní 1/ a 2/ pitnú vodu od žalobcu odoberali a následne vypúšťali odpadové vody. Žalovaný 1/ sám potvrdil objem dodanej vody od 01.10.2005 do 30.06.2006 v objeme 89 m3. Z listu zo dňa 20. 01. 2006 vyplýva že žalovaný 1/ si je vedomý dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, ktoré prevádzkoval žalobca. Žalovaní 1/ a 2/ fakturované objemy nikdy nereklamovali, iba si svojvoľne upravili cenu stočného. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy listinné dôkazy predkladané v rokoch 2009 - 2019, vyjadrenia zo dňa 01.12.2017 a zo dňa 27.03.2018 a neboli pre neho dostatočné ani ďalšie dôkazy, konkrétne faktúry za odber pitnej vody, elektrickej energie, opravy, nákup nového dúchadla, prevádzkový denník ČOV či znalecký posudok. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vychádzal len z obrany žalovaných 1/ a 2/ a ich argumentácie a tým, že sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu spôsobil prieťahy v súdnom konaní a zvyšovanie trov konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zároveň, aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne a plne sa stotožňujú s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré podľa nich vychádza z vykonaného dokazovania. Poukázali na to, že existujú aj ďalšie rozhodnutia (okrem tých, ku ktorým súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal), ktorými konajúce súdy žaloby žalobcu v skutkovo aj právne zhodných veciach zamietli, ktoré sú špecifikované v ich písomnom podaní zo dňa 09. 01. 2017 označenom ako „Návrh na nariadenie pojednávania“. Žalobca podľa nich vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a len opakuje svoje argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie už opakovane vysporiadal. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň im priznal náhradu trov odvolacieho konania plnom rozsahu
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd konštatuje, že žalobca dňa 01.12.2013 stratil oprávnenie na prevádzkovanie živnosti. Pôvodne žalobca podnikal pod obchodným menom H. H., s miestom podnikania R. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX. Svoju činnosť ukončil ku dňu 30.11.2013. Odvolací súd však udáva, že táto skutočnosť nemá vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď žalobca ako fyzická osoba je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností aj po zániku oprávnenia prevádzkovania živnosti.
6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. pretože pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k názoru, že napadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. V druhom výroku o trovách konania bol rozsudok zmenený podľa § 388 C. s. p. len z formálnych dôvodov. Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Žalobca sa v konaní s poukazom na ním vystavené faktúry domáhal zaplatenia sumy 1 349,17 € ako úhrady za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností v lokalite L. L. - R. R.. Žalobca v žalobe doručenej súdu prvej inštancie obdobie, za ktoré požaduje úhradu tejto sumy nešpecifikoval, iba z faktúr doložených k žalobe vyplýva, že malo ísť o obdobie od októbra 2005 do marca 2008. Na pojednávaní konanom sa dňa 28. 02. 2012 právny zástupca žalobcu spresnil, že žalované obdobie je od 15. 08. 2005 do 31. 05. 2007. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 30. 11. 2017 vyplýva, že žalobca požaduje vodné a stočné za obdobie od 01. 10. 2005 do 15. 08. 2008. Argumentácia žalobcu týkajúcu sa obdobia, za ktoré požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia nie je jednotná. Rovnako nie je zrozumiteľný výpočet nároku žalobcu vo vyjadrení zo dňa 30. 11. 2017 (č. listu 250), v ktorom je uvedené, že nárok žalobcu je v rozsahu 556,35 € (minimálne), avšak v žalobe požaduje žalobca zaplatenie sumy 1 349,17 €. Žalobca mal so žalovanými 1/ a 2/ podpísanú zmluvu o dodávke vody z vodovodu dodávateľa a zmluvu o vypúšťaní splaškových vôd odoberateľa do kanalizácie dodávateľa ich prečistenie v ČOV a vypúšťanie do recipientu, ktoré vypovedal ku dňu 15. 01. 2006. V priebehu rokov 2005 až 2008 žalobca vyfakturoval žalovaným 1/ a 2/ dokopy 62 577,- Sk (2 077,18 €), z ktorých žalovaní 1/ a 2/ zaplatili spolu 21 932,- Sk (728,02 €) . Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ nebola uzavretá ďalšia zmluva, na základe ktorej by mohol žalobca žalovaným 1/ a 2/ účtovať vodné a stočné, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“), z ktorého následne vychádzal.
8. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na závery znaleckého posudku prof. A.. E. H. J.., odvolací súd uvádza, že znalecký posudok nepreukazuje výšku bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných 1/ a 2/ na úkor žalobcu, ale oprávnené náklady žalobcu na prevádzku čističky odpadových vôd, pričom táto výška nákladov žalobcu nie je pre posúdenie nároku žalobcu relevantná. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neprihliadol na výpočet znalca v znaleckom posudku, ktorý pokladá výšku fakturovaných nákladov žalobcom za stočné za oprávnenú, odvolací súd uvádza, že znalecký posudok síce dáva odpoveď na priemernú cenu za 1 m3 odkanalizovania splaškov, avšak v konaní nebolo
preukázané aké množstvo pitnej vody žalobca žalovaným 1/ a 2/ dodal a následne aký objem splaškov odkanalizoval. Okrem toho zo znaleckého posudku prof. A.. E. H. J.., vyplýva že náklady za kalendárny rok 2005 nebolo možné určiť v dôsledku absencie podkladov pre ich spracovanie. Znalecký posudok nesmeroval k preukázaniu množstva dodanej pitnej vody, resp. množstva odvedených odpadových vôd pre jednotlivých žalovaných a závery znaleckého dokazovania nepreukázali, či skutočne žalovaní 1/ a 2/ odobrali také množstvo vody, ako im vyfakturoval žalobca vo faktúrach, ktoré sa v spise nachádzajú. Žalobca nedoložil, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, žiaden relevantný dôkaz preukazujúci odpočet odberu pitnej vody z vodomeru žalovaných 1/ a 2/, resp. akým spôsobom dospel žalobca k vyčísleniu množstva odobratej vody a následne odvedených odpadových vôd, keď jednotlivé faktúry týkajúce sa konkrétnych žalovaných nie sú ničím verifikované (nie je z nich zrejmé číslo vodomeru). Žalobca v konaní nepreukázal množstvo odobratej vody a množstvo odkanalizovaných splaškov zo strany žalovaných 1/ a 2/ tak, aby to súd prvej inštancie mohol posúdiť vo vzťahu k výške náhrady, ktorú by žalovaní 1/ a 2/ boli povinní plniť. Odvolací súd ešte dodáva, že výška bezdôvodného obohatenia nie je závislá od výšky vynaložených nákladov žalobcu, ale od prospechu žalovaných 1/ a 2/, ktorí získajú tým, že nemusia uhrádzať vodné a stočné. Žalovaní 1/ a 2/ naopak v konaní preukázali, že uhrádzali vodné a stočné v obvyklej výške podľa cien účtovaných v danej lokalite [za obdobie od októbra 2005 do marca 2009 uhradili spolu 21 932,- Sk (728,02 €)], vzhľadom k čomu súd prvej inštancie správne konštatoval, že nedošlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. 8.1 K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný 1/ „potvrdil objem dodanej vody od 01.10.2005 - 30.06.2008 v objeme 89 m3, a že si je vedomý dodávky pitnej vody a odkanalizovania splaškov“, odvolací súd uvádza, že v liste zo dňa 11. 05. 2006 žalovaný 1/ uviedol, že za skutočný odber vodného a stočného vo výške 35 m3 za obdobie od 01. 10. 2005 do 25.01.2006 zaplatil 47,60 SK za 1/m3 a vo výške 54 m3 za obdobie od 26. 01. 2006 do 30. 06. 2006 zaplatil 59,- Sk za 1/m3, pričom žalovaní 1/ a 2/ odoberanie pitnej vody a vypúšťanie odpadovej vody nikdy nepopierali, avšak vzhľadom na to, že za odobraté vodné a stočné žalovaní 1/ a 2/ v obvyklých cenách podľa R. Y. a F. (teraz R. Y. R., a. s.) riadne zaplatili, k bezdôvodnému obohateniu aj s poukazom na vyššie uvedené dôjsť nemohlo.
9. Podľa § 2 písm. a), b) c, d) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“) v znení účinnom ku dňu 31. 12. 2008 sa verejným vodovodom rozumie súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou, pričom hromadným zásobovaním vodou je zásobovanie najmenej 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je najmenej 10 m3 vody. Verejnou kanalizáciou sa rozumie prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd, pričom hromadným odvádzaním odpadových vôd je príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody. 9.1 Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že v prípade nefunkčnosti vodomeru sa má pri vypočítaní množstva vodného a stočného postupovať v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a vyhlášky č. 397/2003 Z. z., odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy doložené súdu prvej inštancie samotným žalobcom a to jednak záznam zo správneho konania (č. listu 195) konaného sa dňa 18. 08. 2010 na Obvodnom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici (teraz Okresný úrad Banská Bystrica, odbor životného prostredia), z ktorého je zrejmé, že minimálne v čase tohto správneho konania boli považované kanalizácia a vodovod, ktoré prevádzkoval žalobca za neverejné. Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica vydal stanovisko k podnetu žalobcu o riešenie podmienok prevádzkovania vodných stavieb a ich vyhlásenie za verejné, v ktorom uviedol, že ich vyhlásenie za verejné je možné až po splnení podmienok stanovených v zákone č. 442/2002 Z. z., ktoré vyšpecifikoval. Poukázal na to, že „súčasný skutkový stav vybudovania predmetných neverejných vodných stavieb v kombinácii s následnou zástavbou rodinných domov je ten, že na predmetnom vodovode sú vystavané ploty (aj betónové) čo je v zrejmom rozpore s ustanovením § 19 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. a musela by byť v tomto smere zjednaná náležitá náprava, ktorú musí vlastník vodovodu žiadať na príslušnom stavebnom úrade. Vodovod sa môže vyhlásiť za verejný len po odstránení plotov a ochranné pásmo musí byť dodržané aj pre kanalizáciu.“ Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica nakoniec vyhlásil, že nemôže vyhlásiť vodovod za verejný (kanalizáciu a ČOV) dovtedy kým sa neodstránia nedostatky, ktoré tomu bránia. Obdobný názor vyplýva aj zo stanovísk Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k cenovej regulácii zo dňa 16. 07. 2008, 18. 10. 2010 a 23. 11. 2010. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že nie je správna argumentácia žalobcu v odvolaní, keď tvrdí, že v prípade nepreukázania
dodaného objemu pitnej vody a odvedeného množstva odpadovej vody sa má postupovať v zmysle vyhlášky č. 397/2003 Z. z., nakoľko predmetná vyhláška stanovuje podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd do verejnej kanalizácie. Sám žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal v podaní zo dňa 02. 02. 2010 (č. listu 147) a v podaní označenom ako „výpoveď ku konaniu dňa 30. 11. 2010“ (č. listu 188) na to, že ide o prevádzku neverejného vodovodu a kanalizácie, čo potvrdil aj jeho právny zástupca na pojednávaní konanom sa dňa 30. 11. 2010, keď uviedol, že „zo stanoviska úradu pre reguláciu vyplýva, že v danom prípade nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu a preto nemožno použiť regulované ceny“.
10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o množstve odobratej pitnej vody, resp. o množstve odvedených odpadových vôd od žalovaných 1/ a 2/ a žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, že by jeho uplatňovaný nárok bol dôvodný. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol v akej lehote má žalobca povinnosť ju nahradiť žalovaným 1/ a 2/. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval tento údaj. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní v plnom rozsahu. Lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).