Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/1/2009

Zmenené rozhodnutím 17Co/215/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., proti žalovaným 1/ A.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., 2/ K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R. XXXX/ XX, XXX XX L. L., obaja zastúpení advokátom Mgr. Róbertom Antalom, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie X 349,16 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/1/2009-273 zo dňa 27. 03. 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu H. H. - REMA, 974 01 Banská Bystrica, Slnečné stráne 10, IČO: 32 008 929, proti žalovaným - 1/ A.. J. Z., X.. XX. E. XXXX, a 2/ K. Z., X.. XX. H.Á. XXXX, S. L. XXX XX L. L., R. R. XX, zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 37 818 309, o zaplatenie sumy 1349,17 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú p r á v o na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Uznesením č. k. 17Co/120/2010 - 179 zo dňa 5. októbra 2010 zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 10C/1/2009 - 156 zo dňa 16. marca 2010, ktorým žalobu zamietol. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že zrušené rozhodnutie je predčasné a poukázal na svoj už skôr vyslovený právny názor prezentovaný v uznesení č. k. 13Co/252/2009 - 133 zo dňa 30. novembra 2009, že predmetom tohto konania je nárok na úhradu nákladov na prevádzku vodovodu a kanalizácie žalobcom pred rozhodnutím o určení podielového spoluvlastníctva k inžinierskym sieťam za existencie právneho stavu dočasne upraveného predbežnými opatreniami. Preto má súd posúdiť výšku žalobcom vyčíslených nákladov za odber vody a odkanalizovanie odpadových vôd z hľadiska ich opodstatnenosti, a preto treba dokazovanie doplniť znaleckým posudkom znalca z odboru vodné hospodárstvo (alebo odborným vyjadrením, či potvrdením organizácie poskytujúcej rovnaké služby) a tak zistiť, či náklady vynaložené žalobcom sú skutočnými (reálne vynaloženými) nákladmi na prevádzku vodovodu a odkanalizovanie, či uplatňovaná pohľadávka zodpovedá rozdielu medzi tým, čo by za dodávku pitnej vody a odvod splaškovej vody zo skutočných nákladov boli povinní žalovaní zaplatiť, a čo podľa svojej úvahy (ako cenu primeranú) zaplatili.

2. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Uviedol, že žiada úhradu reálnych nákladov za dodávku pitnej vody do domu žalovaných a jeho odkanalizovanie v období od 15. augusta 2005 do 31. mája 2008 a súdny znalec má zistiť, či sú žiadané náklady reálne a oprávnené. Tvrdil, že za žalované obdobie dodával vodu a odkanalizovával splašky spolu v objeme 928,1 m3 vody a 265,80 m3 splaškov, v skutočnosti si však vyfakturoval a uplatňuje len 406 m3. S poukazom na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví konštatoval, že tu nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, a preto nemožno použiť regulované ceny. Argumentoval, že bol povinný prevádzkovať čističku odpadových vôd a kanalizáciu na základe zmluvy o združení (článku IV. bod 2.), zmluvy o vypúšťaní splaškových vôd zo dňa platnej do 15. januára 2006 a predbežných opatrení súdov vydaných v rokoch 2006 a 2008. Písomným podaním zo dňa 30. novembra 2017 vyčíslil žalobca

náklady za dodávku vody a odvod odpadových vôd minimálne v rozsahu sumy 556,35 Eur (hoci v tomto zmysle petit žaloby neupravil).

3. Konateľ žalobcu uviedol, že vodomer bol v dome žalovaných namontovaný pri kolaudácii niekedy v roku 2005 a bol tam až do roku 2009. Tvrdil, že za prítomnosti žalovaného 1/ pravidelne odpisoval dodávky vody. Hoci o tom nemá listinný dôkaz, dôkazom sú podľa neho faktúry vystavené na základe odpísaných hodnôt. Konateľ žalobcu odmietol tvrdenie, že čistička odpadových vôd nefungovala a splašky vytekali na lúku, lebo ju prevádzkoval od roku 2004 do 15. marca 2012.

4. Žalovaní tvrdia, že žalobcovi uhrádzali bežné náklady na vodné a stočné tak, ako ich účtuje spoločnosť Veolia v zmysle cien regulačného úradu. Vyslovili názor, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je schopný relevantne určiť cenu konkrétnej vodnej stanice. Právny zástupca žalovaných upozornil, že ich obrana je založená na tom, že niet právneho základu uplatneného nároku žalobcu a znalecké dokazovanie zodpovedá len otázku výšky nároku. Podotkol, že predbežné opatrenia, na ktoré poukazuje žalobca i odvolací súd, sa viažu k neskoršiemu časovému obdobiu, nie k tomu, za ktoré sa domáha žalobca úhrady v tomto konaní (navyše ani jedno neukladalo žalobcovi prevádzkovať vodovodnú sieť a kanalizáciu). Zo zmluvy o združení vyplýva, že po vybudovaní vodných stavieb mal žalobca možnosť odovzdať ich, alebo prevádzkovať. Sám sa rozhodol prevádzkovať ich. Pretože na základe rozsudku v konaní sp. zn. 17C/9/2006 je žalobca len jedným zo spoluvlastníkov vodných stavieb (rovnako ako žalovaní), nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Podľa už právoplatných súdnych rozhodnutí sú neplatné zmluva o dodávke vody i zmluva o odkanalizovaní. Žalovaní poukázali na to, že žalobca nepreukázal objem dodávky vody a odkanalizovaných splaškov, pričom do vyčíslenia nákladov zahrnul i položky, ktoré nemôžu byť bezdôvodným obohatením - svoj zisk, mzdy robotníkov a pod. Právny zástupca žalovaných podotkol, že Vyhláška č. 397/2003 Z. z. a zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách sa na tento prípad nevzťahujú, čo judikoval v jednom z konaní i odvolací súd. Žalovaný 1/ uviedol, že mu nie je zrejmé ako dospel žalobca k tvrdeným objemom dodanej vody, lebo odpočty nerobil a čističku odpadových vôd neprevádzkoval. Nárokoval si však mzdu. Keď ho písomne požiadal, aby mu predložil výpočet, o ktorý opiera svoju pohľadávku, odmietol to a vypovedal zmluvu. Žalovaný 1/ tvrdil, že objem dodávky vody zisťoval sám z merača v šachte a platil ho cenou obvyklou v meste. Za odkanalizovanie neplatil, lebo čistička odpadových vôd nefungovala a chýbalo i meradlo.

5. V reakcii na pokyn odvolacieho súdu právni zástupcovia strán na pojednávaní dňa 30. novembra 2010 zhodne navrhli, aby súd z dôvodu procesnej ekonomiky využil dôkazy v konaní sp. zn. 13C/6/2009, lebo ide o skutkovo a právne identickú situáciu. Po podaní znaleckého posudku J.. A.. E. Ď., J.. sa strany nezhodli v názore na jeho výpovednú kvalitu, podľa právneho zástupcu žalovaných nie je z neho zrejmé, čo sú oprávnené náklady. Na to právni zástupcovia strán navrhli súdu využiť znalecký posudok A.. C. R. realizovaný v konaní sp. zn. 16C/150/2010. Právny zástupca žalovaných konštatoval, že tento znalecký posudok dokazuje, že prečistené mohlo byť max. 21 % vody, a preto žalobca nemá nárok na uplatnené bezdôvodné obohatenie.

6. Súd doplnil už vykonané dokazovanie (výsluchom strán a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, výpisom zo živnostenského registra, rozhodnutiami Okresného úradu Banská Bystrica, odboru životného prostredia zo dňa 16. decembra 2002, Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 16. marca 2004 a 23. marca 2005, stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 16. júla 2008, zmluvou č.2313/29 o dodávke vody z vodovodu dodávateľa a zmluvou č. 2313/29/ S o vypúšťaní splaškových vôd odberateľa do kanalizácie dodávateľa uzatvorenými stranami dňa 30. septembra 2004, odstúpením od zmluvy zo dňa 15. januára 2006, faktúrami č. 200508 zo dňa 10. októbra 2005, č. 200621 zo dňa 17. júla 2006, č. 200626/8 zo dňa 31. augusta 2006, č. 200626/9 zo dňa 16. októbra 2006, č. 27/10/2006 zo dňa 25. októbra 2006, č. 32/12/2006 zo dňa 8. januára 2007, č. 2/10/2007 zo dňa 5. novembra 2007 a č. 3-2008 zo dňa 27. marca 2008, obchodnými podmienkami, výpočtom nákladov na m3 stočného čističky odpadových vôd, rozborom a výpočtom ceny stočného, dohodou o platbách za odobratú a nevyfakturovanú elektrickú energiu, faktúrami za dodávku a distribúciu elektriny, zbernými faktúrami, faktúrami za vodné a stočné, obchodnou zmluvou č.106112045, korešpondenciou strán, uzneseniami č.k.17C/9/2006-82 zo dňa 4. mája 2006 a č.k.17C/9/2006-232 zo dňa 3. júla 2008, zmluvou o združení za účelom vybudovania inžinierskych sietí zo dňa 27. decembra 2001, oznámením o „vystúpení zo združenia“ zo dňa 24. januára 2006, oznamom stavebníkov bývajúcich v lokalite Slnečné stráne, zápisnicou č. 1/2005, žiadosťou zo dňa 26. októbra 2005, žiadosťou o vydanie kolaudačného rozhodnutia, prehlásením, obsahom spisov sp.zn.:17C/9/2006, 12C/1/2009, 13C/6/2009,

a 20C/23/2009) výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného 1/, vypočutím právnych zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými podaniami, stanoviskami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 18. októbra 2010 a 23. novembra 2010, rozhodnutím Mesta Banská Bystrica zo dňa 18. novembra 2004, listami žalovaného 1/ žalobcovi zo dňa 11. mája 2006, 20. marca 2007, záznamom Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 18. augusta 2010, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 22. júna 2010, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/9/2016 - 168 zo dňa 7. januára 2008, upovedomením o začatí exekúcie č. sp. Ex 118/2009 zo dňa 21. mája 2009, plnou mocou zo dňa 8. júla 2009, znaleckým posudkom J.. A.. E. Ď., J.. č.1/2011 a jeho doplnkom, znaleckým posudkom A.. C. R. č.06/2012, oznamom žalobcu zo dňa 20. novembra 2011, výzvou žalobcu žalovaným zo dňa 22. septembra 2011, záznamom o kontrole zo dňa 27. septembra 2011, zápisom z pracovného rokovania k riešeniu dodávky vody v lokalite Slnečné stráne zo dňa 2. februára 2011, protokolom Slovenskej inšpekcie životného prostredia o výsledku kontroly zo dňa 8. júna 2009, prevádzkovým poriadkom, listom žalobcu Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti zo dňa 31. marca 2009, listom žalovaného 1/ žalobcovi zo dňa 15. januára 2006, 11. mája 2006, cenníkom dodávky pitnej vody, odvádzania a čistenia odpadovej vody a prečerpávania dažďovej vody za rok 2017 spoločnosti HTEnergy, obsahom spisov sp. zn. 12C/1/2009, sp. zn. 13C/6/2009, sp. zn. 16C/150/2010, sp. zn. 20C/161/2011, sp. zn. 20C/103/2014, sp. zn. 20C/29/2013, a na tomto základe konštatuje pre rozhodnutie vo veci významné nasledovné:

7. Pretože podľa § 391 ods. 2 je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom uznesení, že aktívne vecná legitimácia žalobcu uplatňovať predmetnú pohľadávku v tomto konaní je daná, súd sa touto otázkou (napriek opakovanej argumentácii právneho zástupcu žalovaných) ďalej nezaoberal a sústredil sa na posúdenie, či sú žalobcom vyčíslené náklady na dodávky pitnej vody a odkanalizovanie opdstatnené (oprávnené).

8. Žalobca žiada uložiť žalovaným zaplatiť mu sumu 1 349,17 Eur (40 645 Sk) predstavujúcu súčet rozdielu ceny dodávky pitnej vody a čistenia splaškových vôd, ktoré žalovaným vyfakturoval faktúrou č. 200508 zo dňa 10. októbra 2005 (za obdobie od apríla 2005 do septembra 2005) v sume 6 634 Sk (z ktorej žalovaní uhradili 5 444 Sk), faktúrou č. 200621 zo dňa 17.júla 2006 (za obdobie od 1. októbra 2005 do 30. júna 2006) v sume 4 757,50 Sk (z ktorej žalovaní uhradili 4 829 Sk), faktúrou č. 200626/8 zo dňa 31. augusta 2006 (za obdobie od 1. júla 2006 do 31. augusta 2006) v sume 3 916 Sk (z ktorej žalovaní uhradili 649 Sk), faktúrou č. 200626/9 zo dňa 16. októbra 2006 (za obdobie od 1. septembra 2006 do 1. októbra 2006) v sume 3 604 Sk, faktúrou č. 27/10/2006 zo dňa 25. októbra 2006 (za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. októbra 2006) v sume 4 084, 50 Sk, faktúrou č. 32/12/2006 (za obdobie od 1. novembra 2006 do 31. decembra 2006) v sume 5 526 Sk, faktúrou č. 2/10/2007 zo dňa 5. novembra 2007 v sume 23 157,40 Sk a faktúrou č. 3 - 2008 zo dňa 27. marca 2008 v sume 10 897,60 Sk. Nie je sporné, že okrem uvedených platieb žalovaných uhradili žalovaní i zálohové platby v mesiacoch august, september, november a december 2006 á 590 Sk (spolu 2 360 Sk) a v roku 2007 celkom 7 178 Sk.

9. Strany nespochybňujú, že žalobca fakturoval ceny na základe svojich nákladov na spotrebu elektrickej energie, rozbory vypúšťaných vôd, odvoz kalu a zhrabkov, dezinfekčné ochranné a chemické prostriedky, opravy a údržby zariadenia jeho obsluhy, a že žalovaní priebežne uhrádzali za dodávky pitnej vody sumy, ktoré boli obvyklé inde v meste.

10. Vychádzajúc z pokynu odvolacieho súdu, že oprávnené náklady žalobcu treba určiť na základe znaleckého posudku, odborného vyjadrenia alebo správy relevantného prevádzkovateľa v meste, sa strany a súd zhodli na použití znaleckého posudku č.1/2011 J.. A.. E. Ď., J.. v konaní sp. zn. 13C/6/2009, predmetom ktorého bola rovnaká pohľadávka žalobcu voči iným odberateľom v lokalite v tom istom období.

11. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2011 a J.. A.. E. Ď., J.. a doplnku znaleckého posudku súd konštatuje, že v reakcii na úlohu stanoviť oprávnené náklady na prevádzku čističky odpadových vôd v danej lokalite v rokoch 2005 - 2008 a stanoviť priemernú cenu za 1 m3 odkanalizovaných splaškov znalec konštatoval, že za rok 2006 predstavovali oprávnené náklady na prevádzku čističky odpadových vôd sumu 26 408 Sk a cena 1 m3 stočného - odkanalizovania splaškov sumu 38,50 Sk. V doplnku posudku znalec o.i. uviedol, že prepočet oprávnených nákladov za rok 2005 nebolo možné urobiť, lebo neboli dostupné všetky potrebné podklady.

12. Rozsudkom č. k. 13C/6/2009 - 439 zo dňa 19. apríla 2012 súd žalobu žalobcu zamietol konštatujúc, že jeho nárok nebol dostatočným spôsobom skutkovo ani dôkazne preukázaný a žalobca tvrdenia a dôkazy, ktoré predložil, prispôsoboval jednostranne vo svoj prospech. Posúdenie, či ide bezdôvodné obohatenie, záviselo od naplnenia všetkých zákonných predpokladov na jeho vznik, predovšetkým, či žalovaný získal majetkový prospech, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Celý komplex týchto povinných tvrdení žalobca súdu neposkytol, nepredložil relevantné dôkazy a naopak, bolo preukázané, že žalovaný platby úhrad vodného za ceny regulované miestne obvyklé poskytoval. Žalobca nijako nepreukázal (ani znaleckým posudkom), aké boli náklady s činnosťou prevádzky kanalizácie, jeho tvrdenia boli nejednoznačné, do týchto nákladov započítal položky, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom č. k. 15Co/181/2012 - 495 zo dňa 30. apríla 2014 i odvolací súd. Konštatoval, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal žalobca skutočnosti, na základe ktorých mu právo patrí, neuniesol dôkazné bremeno, tvrdenia nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, že by jeho uplatnený nárok, ktorý ani presne nešpecifikoval, bol dôvodný. Žalobca mal preukázať, za ktoré obdobie fakturoval žalovanému za dodávku pitnej vody a odkanalizovanie splaškov, ako dospel k výpočtu množstva odobratej vody podľa počiatočného stavu vodomera a konečného stavu (neuviedol vo faktúre čísla vodomeru), pričom nie je zrejmé, či žalovaný mal samostatný vodomer. Preto nemožno preveriť správnosť vyúčtovania. Ani znalecké dokazovanie nepreukázalo, že žalovaný skutočne odobral také množstvo vody ako mu vyfakturoval žalobca.

14. Po tom, čo sa právni zástupcovia strán nezhodli na hodnotení výpovednej kvality znaleckého posudku J.. A.. E. Ď., J.., žiadali súd prihliadnuť na znalecký posudok A.. C. R. č. 06/2012 v konaní sp. zn. 16C/150/2010, predmetom ktorého sú obdobné plnenia za roky 2008 a 2009.

15. Zo záverov znaleckého posudku č. 06/2012 znalkyne A.. C. R. súd konštatuje určenie výšky ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzku čističky odpadových vôd za roky 2008 - 2009 (do 25. marca 2009) v sume 1 859,68 Eur a cenu 1 m3 odkanalizovania splaškov v roku 2008 v sume 2 064 Eur. Znalkyňa zistila výraznú nezrovnalosť medzi množstvom vodného fakturovaného žalobcovi Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a.s. za obdobie od 1. januára 2008 do 25. marca 2009 a množstvom odkanalizovaných odpadových vôd. Na základe predložených podkladov bolo podľa znalkyne odkanalizované a vyčistené čističkou odpadových vôd 21,66 % vodného zakúpeného od Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s.

16. Rozsudkom č. k. 16C/150/2010 - 490 zo dňa 2. júla 2014 súd žalobu žalobcu zamietol. Konštatoval, že zo znaleckého posudku č. 06/2012 je zrejmé, že odkanalizoval len 21,66 % objemu dodanej vody a vyčistenej vody čističkou, čím mal súd za preukázané, že si neopodstatnene vyčíslil sumu za celkové odkanalizovanie. Súd konštatoval, že žalobca bez zmluvného dojednania, či súhlasu žalovaných, vykonával odkanalizovanie, čo odporuje rozsudku v konaní sp. zn. 17C/9/2006, ktorým bolo určené, že žalobca je spoluvlastníkom 1/20 predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca ako menšinový vlastník, bez toho, aby si vyžiadal súhlas žalovaných, nakladal s vecou. Preto súd konštatoval, že konaniu bez právneho dôvodu nemožno priznať právnu ochranu. Súd mal za preukázané, že žalobca platil za spotrebu elektrickej energie, dodávku vody a náhrady, ktoré slúžia za odkanalizovanie splaškových vôd, ale v konaní nepreukázal množstvo odobratej vody, resp. odkanalizovaných splaškov žalovanými tak, aby to súd mohol posúdiť vo vzťahu k výške náhrady, ktorú žiada. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno dokázať, v akom množstve bola prečistená a prevádzkovaná voda pre jednotlivých žalovaných. Nepreukázal, ani nešpecifikoval, na základe čoho bola fakturovaná cena za 1 m3. Žalobca pripojil len vlastný výpočet evidovaný do vystavených faktúr. Z daných faktúr nemal súd ako nepochybne zistiť stav vodomeru v počiatočnom stave a konečnom stave, na základe čoho by sa dala určiť prípadná cena za m3. Zo znaleckého dokazovania jasne vyplynulo, že výpočty žalobcu sú v priamom rozpore resp. sa nezhodujú s posudkom znalca. Ani zo znaleckého dokazovania nevyplýva, aké skutočné množstvo vody žalovaní odoberali a či boli vystavené faktúry dôvodné.

17. Odvolací súd rozsudkom č. k. 14Co/1564/2014 - 558 zo dňa 4. októbra 2016 rozsudok okresného súdu potvrdil. O. i. konštatoval, že údaje na vodomeroch nie sú ničím verifikované, nie je z nich zrejmé napr. číslo vodomeru, ani spôsob odpočtu. Pretože medzi stranami nebolo na dodávku vodného a stočného uzavretý zmluvný vzťah, nárok bolo treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, pri ktorom

žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie o množstve odobratej pitnej vody, resp. prečistenie a odkanalizovanie splaškovej vody. Vypracovaný znalecký posudok nesmeroval k preukázaniu množstva dodanej pitnej vody resp. množstva odkanalizovanej splaškovej vody pre jednotlivých žalovaných. Preto žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o množstve odobratej vody, resp. o množstve prečistenej vody pre toho ktorého žalovaného. Nepreukázal ani dôvodnosť ním určenej ceny za dodávku pitnej vody a odkanalizovanie splaškov.

18. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa čl. 8 sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1, 2 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Navrhovanie dôkazov súvisí s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia strany. Zmyslom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. V kontradiktórnom súdnom konaní sa zodpovednosť strany za výsledok konania premieta do dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti, lebo závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia práva na súdnu ochranu aj vtedy, keď sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie významných skutočností.

21. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu i zo zisteného skutkového stavu a rozhodnutí súdov v ďalších obdobných konaniach (najmä sp. zn. 13C/6/2009 a sp. zn. 16C/150/2010, o ktorých sa strany zhodli, že sú skutkovo a právne totožné s týmto konaním) konštatuje súd, že predpokladom úspechu žalobcu v tomto konaní je preukázať, že sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili, keď neuhrádzali ním vystavené faktúry za dodávku pitnej vody a odkanalizovanie splaškov v plnej sume, ale len čiastočne, vychádzajúc z cien uhrádzaných za takéto služby v iných lokalitách.

22. Ak má byť žalobca v tomto konaní úspešný, musí preukázať aké náklady mu s prevádzkovaním vodných stavieb vznikli, a že sa právom domáha doplatenia vyfakturovanej ceny poskytovaných služieb. Preto je na ňom dokázať, za aké obdobie služby fakturoval, ako dospel k výpočtu množstva odobratej vody podľa počiatočného a konečného stavu vodomeru (preskúmateľne konkretizovaného číslom alebo iným označením). Uvedené sa žalobcovi podľa názoru súdu dokázať nepodarilo. V ním vystavených faktúrach chýba konkretizácia vodomeru (napr. číslom) a žalobca nepredložil ani hodnoverný a verifikovaný (žalovanými alebo iným subjektom) záznam o odpočte vodomerom nameraných hodnôt ( žalobcovo ničím nedokázané tvrdenie, že vykonával odpočty, žalovaní odmietajú). Okrem toho nie je z faktúr č. 2/10/2007 a č. 3-2008 zrejmé ani za aké obdobie nimi žalobca fakturoval služby, lebo dané obdobie je v nich vymedzené len ako stav „ k 31. októbru 2007 “ resp. „ k 15. marcu 2008 “.

23. Za situácie, že žalobca jednoznačne nepreukázal, v akom rozsahu dodával vodu žalovaným, a aké boli množstvá odkanalizovaných splaškov, nie je možné (napriek tomu, že žalobca preukázal faktúry, ktoré uhrádzal on) posúdiť oprávnenosť pohľadávky uplatnenej vo výške rozdielu žalobcom fakturovaných cien a platieb žalovaných. Túto otázku nemohli zodpovedať (a nezodpovedali) ani znalci J.. A.. E. Ď., J.. a A.. C. R.. Podľa názoru súdu oba znalecké posudky trpia nedostatkom konkrétnych podkladov na zodpovedanie otázok tak, aby boli plne využiteľné (nielen) v tomto konaní. Zo znaleckého posudku J.. A.. E. Ď., J.. o. i. vyplýva, že náklady za kalendárny rok 2005 (za ktorý sa žalobca domáha platieb i v tomto konaní) nemožno určiť, lebo znalec nemal k dispozícii potrebné podklady pre ich spracovanie. Zo znaleckého posudku A.. C. R. vyplýva, že žalobca odkanalizoval len 21,66 % objemu

dodanej a vyčistenej vody. Vo vystavených faktúrach však vyčísluje sumu za celkové odkanalizovanie a nepreukázal množstvo dodanej vody resp. odkanalizovaných splaškov tak, aby to bolo možné posúdiť vo vzťahu k výške náhrady, ktorú žiada. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázať, na základe čoho určil vyfakturovanú cenu za m3. Pripojil len svoj nepreskúmateľný výpočet.

24. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní dostatočne skutkovo ani dôkazne nepreukázal oprávnenosť svojej žaloby a súd by porušil zásady kontradiktórneho procesu spočívajúce v prejednávacej zásade, keby z vlastnej iniciatívy sám tvrdenia a dôkazy vyhľadával, resp. tvrdenia a dôkazy v konaní predložené prispôsoboval jednostranne v prospech žalobcu. Preto súd žalobu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili, v plnom rozsahu zamietol.

25. Žalovaní boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal v zmysle § 255 plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.