Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-37-2023.pdf
PDF · 118.22 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýt-na 48, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XX/XX, D. E. F. zastúpená: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022 o zaplatenie 4.338,90 € s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou Okresnému súdu Trenčín dňa 11.07.2023 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.338,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť Ahoj, a.s., so sídlom: Dvořákovo námestie 12, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, poskytla žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 1903010334 (ďalej aj ako "úverová zmluva") úver vo výške 5000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 10.08.2020. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, voči žalobcovi sa tak od 18.08.2020 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 111,15 eur týmito platbami: platba vo výške 20 eur zo dňa 19.09.2022, platba vo výške 91,15 eur zo dňa 16.01.2023. Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. Žalovaná neuznala žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu, pričom uviedla, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom
bola overená bonita klienta. V čase uzatvorenia zmluvy bola žalovaná už preúverovaná a bola dlžníčkou resp. spoludlžníčkou na celkovo 7 úveroch so splátkami dokopy vo výške 1.457,46 eur.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k overeniu bonity dlžníka uviedol, že súdu predkladá výpis z registra klientskych informácií ako aj dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preverovali rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Z uvedených výpisov je jasné, že vymeriavací základ žalovanej bol aspoň 795 eur a žalovaná mala v čase žiadosti o úver 2 iné úvery s výškou splátky 365 eur.
4. Uznesením sp. zn. 27Csp/37/2023 zo dňa 10.01.2024 súd rozhodol tak, že pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Ahoj, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, vstúpil nový žalobca: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Dňa 29.11.2023 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko v priebehu konania bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2023 uzavretej medzi žalobcom - Ahoj, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom. Uvedená Zmluva o postúpení pohľadávok je zaevidovaná na č.l. 134 spisu.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.11.2023 a 02.02.2024, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez ich účasti. Vykonaného dokazovania sa zúčastnila žalovaná a jej zástupkyňa. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: č.l. 5 zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.03.2019, č.l. 8 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, č.l. 12 3. upomienka zo dňa 25.06.2020, č.l. 13 vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, č.l. 14 oznámenie, č.l. 15 fotokópia obálky, č.l. 16 fotokópia obálky, č.l. 17 doručenka, č.l. 20 prehľad splátok, č.l. 23 ePotvrdenka, č.l. 24 výzva na zaplatenie pohľadávky z 30.01.2023, č.l. 25 ePotvrdenka, č.l. 59 sibyla univerzálna tlačová zostava, č.l. 69 dáta dopytu, č.l. 96 zmluva o splátkovom úvere SLSP, a.s. z 13.07.2011, č.l. 98 zmluva o spotrebiteľskom úvere Cetelem z 06.05.2013, č.l. 101 zmluva o poistenom OTP refinanc exprese z 20.02.2015, č.l. 107 zmluva o spotrebiteľskom úvere QuatroCar z 13.06.2016, č.l. 112 zmluva o spotrebiteľskom úvere G. z 19.08.2016, č.l. 122 zmluva o spotrebiteľskom úvere Silverside z 22.11.2017, č.l. 127 zmluva o spotrebiteľskom úver Ahoj z 27.12.2018, č.l. 134 zmluva o postúpení pohľadávok, č.l. 142 výpis z registra klientskych informácií.
6.1. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "občiansky zákonník"), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
6.2. Podľa 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6.3. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
6.4. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.5. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
6.6. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
6.7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
6.8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
6.9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.10. Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu.
6.11. Podľa § 2 písm. a), b) c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
6.12. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
6.13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7.1. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prednostne zameral na skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Z uvedeného dôvodu súd zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platného postúpenia pohľadávky, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovaným domáha.
7.2. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Ahoj, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 21.03.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 5.000 eur. Žalovaná sa zaviazal úver splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 91,15 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 16,80 %, RPMN 16,80 %, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 3.750,40 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.04.2019, ostatné splátky splatné k 20. dňu v mesiaci a posledná, čo je aj termín konečnej splatnosti, 20.03.2027.
7.3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2023 uzavretej medzi žalobcom - Ahoj, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanej postúpená na aktuálneho žalobcu Intrum Slovakia s. r. o.
7.4. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere súd prednostne aplikoval príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Je pritom nutné zmieniť, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu, žalobca v spore nespochybňoval. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok, ktorý na neho prešiel titulom právneho nástupníctva po tom, čo právny predchodca žalobcu vykonal predčasné zosplatnenie úveru. V predmetnom prípade súd skúmal, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, ktorý mohol byť následne postúpený na tretí subjekt (v tomto prípade na žalobcu).
7.5. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka v spojení s § 565 občianskeho zákonníka. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky, v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť splnené kumulatívne. Súd poukazuje na to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.
7.6. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovanej plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť listom zo dňa 28.07.2020 ku dňu 20.04.2020, súd prioritne teda skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie úveru. Totiž k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť iba v prípade splatnosti celého dlhu. Výzvou zo dňa 25.06.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú, aby zaplatila nedoplatok na splátkach vo výške 273,45 eur s upozornením, že ak do 24.07.2020 dní nedôjde k úhrade (nie je zrejmé o akú splátku sa jedná) bude veriteľ oprávnený úver
zosplatniť. Uvedenú výzvu právny predchodca žalobcu doručoval na ním známu adresu žalovanej a žalovaná si ju prevzala dňa 29.06.2020 (č. l. 17 spisu).
7.7. Následne, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade dlžných splátok, pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru. Podľa Vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.07.2020 (č.l. 13 súdneho spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že vzhľadom na skutočnosť, že je žalovaná v omeškaní so splátkou úveru vo výške 91,15 eur, ktorá bola splatná dňa 20.04.2020 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bola v upomienke 3 upozornená na možnosť veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, dlh žalovanej sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.04.2020. Žalovaná bola súčasne vyzvaná na úhradu zostatku úveru, ktorý sa stal okamžite splatným v celkovej výške 344,60 eur, z toho istina vo výške 73,85 eur, úroky z omeškania 270,75 eur, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia.
7.8. Súd sa teda v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa §53 ods. 9 občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Súd ďalej má za to, že pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie výzvy na úhradu omeškaných splátok a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako následok nezaplatenia pohľadávky aj napriek doručenej výzve. Pretože až doručením predmetného oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že pohľadávka je splatná v celom rozsahu a žalobca je oprávnený postupovať v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
7.9. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku ako aj logického výkladu teda vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, ktoré úkony musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje. Súd zároveň uvádza, že z výzvy zo dňa 25.06.2020 (č. l. 12 spisu) takáto skutočnosť nevyplýva. Čo sa týka oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 13 spisu) toto je v celom rozsahu nejasným, nezrozumiteľným a zmätočným, keď uvádza, že žalovaná je v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.04.2020 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a preto sa stal dlh zo zmluvy splatným ku dňu 20.04.2020. Zároveň bol zostatok úveru vyčíslený na sumu 344,60 eur, hoci ku dňu 25.06.2020 predstavovala len výška omeškaných splátok sumu 273,45 eur. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve č. 1903010334 na č.l. 20-22 potom vyplýva, že žalovaná riadne uhrádzala splátky až do decembra 2019. Splátku splatnú dňa 20.01.2020 uhradila s omeškaním dňa 16.03.2020 a splátku splatnú dňa 20.02.2020 uhradila dňa 16.04.2020. V zmysle uvedeného, preto ku dňu 20.04.2020 (ako sa uvádza v listine, ktorou bol úver predčasne zosplatnený) bola žalovaná v omeškaní len so splátkou splatnou dňa 20.03.2020 (o splátke splatnej dňa 20.04.2020 to
veriteľ nemohol vedieť s istotou). Logicky preto nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru ku dňu 20.04.2020, resp. ak to takto veriteľ zamýšľal, išlo o vadnú úvahu.
7.10. V zmysle § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V zmysle podmienky určitosti právneho úkonu je nutné konštatovať, že z predmetnej výzvy ako aj z oznámenia o zosplatnení pohľadávky nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaná dostala do omeškania, keď sa jedná o podmienku pre následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval a k akému dátumu. Zo súdu predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú a súd teda ustálil, že takýto právnym predchodcom žalobcu uskutočnený právny úkony je neurčité a nezrozumiteľné. Súd teda ustálil, že výzva a oznámenie o okamžitej splatnosti úveru neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1, § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka), nedošlo teda k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a právny predchodca žalobcu teda nemohol platne postúpiť pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy.
7.11. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky bez splnenia zákonných podmienok (§ 53 ods. 9 občianskeho zákonníka, § 565 občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch) je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.
7.12. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti súd uvádza, že predžalobná upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru, keď pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, k akému dátumu a v akej výške sa stal úver splatným.
7.13. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe ani len skutkovo netvrdil, pre nezaplatenie ktorej splátky, a akému dátumu a v akej výške malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení, keď rozhodné skutkové konania, ktoré majú vplyv na preukázanie uplatneného nároku tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, v žalobe (ako aj v ostatných vyjadreniach žalobcu) absentujú. Súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ súd nie je schopný z predložených dôkazných prostriedkov overiť, či došlo k splneniu zákonných podmienok pre okamžitú splatnosť úveru (uplynutie 3-mesačnej lehoty, uskutočnenie výzvy v rámci 3-mesačnej lehoty, uplynutie 15-dňovej výzvy na zaplatenie v rámci 3- mesačnej lehoty), o to viac je možné očakávať nemožnosť overenia splnenia zákonných podmienok zo strany žalovaného.
7.14. Súd v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazuje na § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne definuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi - napr. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určitých podmienok. Najvyššieho súdu SR v konaní, sp. zn. 1Cdo/147/2017, v ktorom posudzoval platnosť/neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka konštatoval (rozhodnutie zo dňa 24.04.2018), že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Najvyšší súd v predmetnom konaní zároveň konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj
bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.
7.15. Rovnako súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Z uvedeného teda vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že v konaní boli splnené všetky podmienky upravené § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka, § 565 občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) za splnenia ktorých môže byť postúpená banková pohľadávka. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
7.16. Zároveň je v tejto súvislosti nutné poukázať na rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2018, sp. zn.1Cso/147/2017 (R 60/2016), kde Najvyšší súd konštatoval, že "je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi".
7.17. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným dospel k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, podľa § § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka, § 565 občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tak neboli splnené, keď vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.07.2020 je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené malo za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.
7.18. Súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a preto súd nemohol inak, ako žalobu žalobcu zamietnuť.
7.19. Vzhľadom na vyššie uvedené sa už súd podrobnejšie nezaoberal argumentáciou strán ohľadom skúmania bonity žalovanej, len okrajovo preto uvedie, že právny predchodca žalobcu nezohľadnil pri poskytovaní úveru žalovanej všetky jej záväzky (preúverovanie žalovanej či už ako dlžníčky alebo spoludlžníčky), zo žiadnych listín nevyplýva, že by žalobca zisťoval bytové pomery žalovanej, jej reálne výdavky na bývanie, stravu, životné potreby, ako aj potreby rodiny (žalovaná má jedno nezaopatrené dieťa, hoci z listín predložených žalobcom vyplýva opak).
7.20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalovanej ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.