Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/230/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ K. K., H.. X.X.XXXX, C. XX L. M. S., XXXX K. Z. M., U., 2/ P.. Z. S., H.. X.XX.XXXX, C. C. Č.. XX, C., zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Košúty č. 485, Košúty, proti žalovaným: 1/ A. S., H.. X.X.XXXX, C. Q. Č.. XX, C., 2/ B. Y., H.. X.X.XXXX, C. Q. Č.. XX, C., zastúpených: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o. so sídlom Žilinská č. 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6.5.2019, č.k. -1049, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/,2/ sa proti žalovaným 1/,2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti - byt č. XX na X. poschodí situovaný na Q. V. Č.. XX, C., bytový dom súp. č.XXXX, nachádzajúci sa v okrese C. P., v mestskej časti C. H. Z., kat. územie H. Z., ako spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7016/523549, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a nebytový priestor - garážový box č. X - XXX, prízemie, situovaný na S. V. N. C., garážového domu súp. č. XXXX, nachádzajúci sa v okrese C. P., mestskej časti C. H. Z., kat. územie H. Z., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach garážového domu o veľkosti 1482/551304, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, patrili ku dňu 15.1.2014 do výlučného vlastníctva G. S.E., Q.. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. Č.. XX, C. (výrok I). Vo výroku II žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil (ďalej „„), , (ďalej „“), keď po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení ( vrátane záverov znaleckého posudku vypracovaného francúzskym lekárom - špecialistom na choroby nervového systému: Z.. S. U., znalcom Odvolacieho súdu mesta Grenoble zo dňa 16.5.2008 predloženého žalobkyňou 1/, záverov Znaleckého posudku č. 41/2012 a č. 52/2012 vypracovaného ku dňu 5.10.2012 psychiatrami Z.. Z. Č. B. Z.. G. Z. pre účely trestného konania na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, ktorého predmetom bolo vyšetrenie duševného stavu poškodenej G. S., T. T. S. S. H. S. S. N. S. Č.. XX/XXXX, vypracovaného ku dňu 17.4.2013 a záverov Znaleckého posudku č. 21/2016 vypracovaného ku dňu 26.6.2016 znalcom z odboru psychiatria Z.. K. F.) dospel k jednoznačnému záveru, že právna predchodkyňa žalobcov

G. S. v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy dňa 13.11.2007, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I rozhodnutia (ďalej „darovacia zmluva„) trpela duševnou poruchou v dôsledku u nej diagnostikovanej chorobnej demencie typu Alzheimer, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Keďže k takémuto zhodnému záveru dospeli všetci znalci z odboru psychiatria, súd prvej inštancie uviedol, že nemal žiadny dôvod pochybovať o správnosti a presvedčivosti ich odborných názorov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právna predchodkyňa žalobcov konala pri uzatváraní darovacej zmluvy v stave duševnej poruchy, v dôsledku ktorej nebola schopná na takúto zmluvu pristúpiť pre nedostatok jej rozumových a vôľových schopností , dostatočne ju pochopiť a posúdiť jej obsah, ako aj dôsledky z nej plynúce. Z uvedeného dôvodu darovaciu zmluvu posúdil za absolútne neplatný právny úkon, ktorá skutočnosť zakladá prejudiciálnu otázku pre opodstatnenosť žalobcami požadovaného určenia, že G. S. bola ku dňu svojej smrti (15.1.2014) výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom neplatnej darovacej zmluvy. Odhliadnuc od skutočnosti, že na základe znaleckého dokazovania vo vzťahu k psychickému stavu právnej predchodkyne žalobcov v čase relevantnom pre daný spor, mal súd prvej inštancie dostatočne preukázanú skutočnosť, na ktorej žalobcovia založili svoje prostriedky procesného útoku, pre úplnosť ďalej uviedol, že v konaní vyšli na povrch aj skutočnosti týkajúce sa správania žalovaného 1/ k G. S. v podobe trestnej činnosti, ktorej sa voči nej ako vlastnej matke dopustil. Okresný súd Pezinok trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 28.12.2011 odsúdil žalovaného 1/ za prečin krádeže a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, ktorého sa dopustil tak, že v mesiaci október a november 2007 v Českej republike vykonal neoprávnené výbery finančnej hotovosti prostredníctvom bankomatovej karty vydanej na meno N. R., ktorý dňa X.XX.XXXX zomrel, čím sestre zosnulého - dedičke G. S. (svojej matke) spôsobil škodu v celkovej sume 121 000,- Kč. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nakoľko žalovaný 1/ bol schopný dopustiť sa majetkovej trestnej činnosti a poškodiť tým svoju matku, a to presne v období, kedy s ňou uzatvoril predmetnú darovaciu zmluvu, nemohol byť dobromyseľným prijímateľom daru a mal motív spočívajúci v zištnom majetkovom prospechu, vedúci ho zneužiť nepriaznivý psychický stav svojej matky a primäť ju k podpísaniu darovacej zmluvy.

4. S prihliadnutím na zhodné a jednoznačné závery znaleckých posudkov, súd prvej inštancie považoval za nedôvodné a nadbytočné námietky žalovaných týkajúce sa zaujatosti a účelových výpovedí svedkov Q.. B. O., G. Č. B. Z. Y., nakoľko tieto výpovede iba podporili správnosť skutkových zistení o zdravotnom stave a priebehu choroby G. S., avšak nosnými faktami pre posúdenie jej zdravotného stavu v rozhodnom čase boli údaje, ktoré sú obsahom zdravotnej dokumentácie a najmä z týchto informácií vychádzali znalci vo svojich posudkoch. Navyše aj otázky kladené stranami na súdnych znalcov boli svojou povahou zamerané na také skutočnosti, že odpovede znalcov museli zohľadňovať počiatok, priebeh, dynamiku vývoja choroby na základe pacientkou podstúpených lekárskych vyšetrení a nasadenej liečby. Závery Znaleckého posudku č. 21/2016 v konaní tiež ozrejmili skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov v čase právnych úkonov, ktoré nastali v priebehu roka 2008 (po uzatvorení darovacej zmluvy) v súvislosti s dedičským konaním po poručiteľovi N. R. (svojom bratovi) a následným predajom nehnuteľnosti, ktorú zdedila, sa nachádzala v duševnom stave nespôsobilom na právne úkony, nakoľko v uvedenom období bolo degeneratívne ochorenie CNS u G. S. plne rozvinuté. Vzhľadom na to, že z hľadiska predmetu sporu je relevantný zdravotný stav právnej predchodkyne žalobcov v čase podpisovania Darovacej zmluvy zo dňa 13.11.2007, v danom konaní sú bez právneho významu závery označeného znaleckého posudku o zdravotnom stave G. S. v období ďalších (iných) právnych úkonov vykonaných až následne v priebehu roka 2008. So zreteľom na znaleckými posudkami spoľahlivo zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre právne posúdenie sporu, ktorý jednoznačne preukázal, že právna predchodkyňa žalobcov v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, a preto darovacia zmluva nebola platným právnym úkonom, súd prvej inštancie ako nadbytočný nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov P.. Z. S., Z.. B. S., P. C. B. P.. P. É., ktorých navrhol vypočuť právny zástupca žalovaných.

5. V súvislosti s námietkou žalovaných prezentovanú ich právnym zástupcom v priebehu pojednávania dňa 6.5.2019, v ktorej vyjadril nesúhlas s obsahom žalobného návrhu (petitu) v zmysle jeho pripustenej zmeny uznesením č. k. -721 zo dňa 21.11.2014 z dôvodu nesprávnosti petitu (ktorú nemohol uplatniť skôr) súd prvej inštancie poukazujúc na zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa uviedol, že žalovaný 1/ splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní dňa 20.12.2016, a teda svoju námietku týkajúcu sa žalobného návrhu mohol uplatniť zjavne skôr v akomkoľvek procesnom podaní, návrhu či vyjadrení nasledujúcom po uvedenom dátume splnomocnenia alebo mohol predniesť uvedenú námietku už na pojednávaní dňa 15.1.2019 predchádzajúce pojednávaniu konanému dňa 6.5.2019. Navyše, ak právny zástupca žalovaných od nesprávnosti petitu odvodzoval neodôvodnenosť žaloby a žiadal ju zamietnuť, mohol svoju námietku uplatniť nezávisle od prípustnosti odvolania proti uzneseniu o pripustení zmeny žaloby kedykoľvek potom, a to v rámci prostriedkov procesnej obrany, čo však neurobil, dôsledkom čoho súd prvej inštancie na túto námietku v súlade s neprihliadol. Konštatoval, že nevyužitie tejto možnosti osvedčuje aj písomné podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 29.9.2017, v ktorom súdu oznámil, že okrem doteraz v súdnom konaní prednesených prostriedkov procesnej obrany a útoku, vrátane všetkých návrhov na vykonanie dôkazov, nepredkladá žiadne ďalšie prostriedky a návrhy.

6. Aj napriek potrebe rešpektovať koncentračnú zásadu súdneho konania súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval správnosť žalobného petitu, nakoľko od začatia súdneho konania, ktorého pôvodným predmetom bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, sa zmenila situácia vo vzťahu k okruhu procesných strán. Pôvodným žalobcom v spore bola G. S. (matka žalobkyne 1/ a žalovaného 1/) a predmetom ňou iniciovaného konania bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej účastníkmi bola ona ako darkyňa a žalovaný 1/ ako obdarovaný. Z dôvodu smrti G. S., ktorá právna skutočnosť nastala počas konania, právni nástupcovia žalobkyne správne zmenili žalobu tak, že upustili od určenia neplatnosti darovacej zmluvy, keďže zmluva ako právny úkon pôsobí inter partes - len medzi účastníkmi záväzkového vzťahu - a domáhali sa v súlade s určenia, že v čase smrti pôvodnej žalobkyne jej prislúchalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli zahrnuté do darovacej zmluvy. Vzhľadom na zmenu žaloby sa otázka určenia neplatnosti darovacej zmluvy tak stala predbežnou právnou otázkou pre určenie vlastníckeho práva ku dňu smrti právnej predchodkyne žalobcov. Súd prvej inštancie preto nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal byť žalobný návrh nesprávny alebo v rozpore so zákonom, majúc za to, že je riadne určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a absolútne nepredstavuje dôvod na zamietnutie žaloby. Za tendenčnú a nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaných, že v spore neexistuje naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, nakoľko ak by žalovaní skutočne zastávali presvedčenie, že žaloba je nedôvodná už z titulu nesplnenia procesných požiadaviek vyžadovaných pre obsah žaloby podľa , namietali by absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov od počiatku - v danom prípade najneskôr v Oznámení zo dňa 29.9.2017, v ktorom však právny zástupca žalovaných ani túto námietku neuplatnil. V danej veci by bez určenia, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrilo právnej predchodkyni žalobcov ku dňu jej smrti, bolo právne postavenie žalobcov neisté ako aj ohrozené, nakoľko by neprichádzali do úvahy ako zákonní dedičia po nej ako poručiteľke, keďže titulom darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovaným 1/, by vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčalo výlučne žalovanému 1/ ako obdarovanému.

7. Na námietku právneho zástupcu žalovaných uvedenú na pojednávaní dňa 6.5.2019, že žalovaná 2/ nemohla včas uplatniť prostriedky procesnej obrany, nakoľko do konania vstúpila až v roku 2019 súd prvej inštancie neprihliadol. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaná 2/ písomne splnomocnila právneho zástupcu na zastupovanie v konaní dňa 5.2.2019 a tento mal od tohto okamihu dostatok času, aby uplatnil v mene žalovanej 2/ osobitné prostriedky procesnej obrany, ak to považoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru súdu prvej inštancie sám právny zástupca nemal potrebu osobitne vo vzťahu k žalovanej 2/ uplatňovať iné prostriedky procesnej obrany ako vo vzťahu k žalovanému 1/, keďže z predmetu sporu je zrejmé, že rozsudok v posudzovanej veci sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalovaný. Z uvedeného vyplýva existencia nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných, keď oba subjekty vystupujúce na strane žalovaných majú spoločnú povinnosť rešpektovať rozhodnutie vo veci určenia vlastníckeho práva, čo vyplýva aj zo samotnej povahy vlastníckeho práva ako absolútneho práva, ktoré pôsobí voči všetkým (erga omnes).

8. O nároku na náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s .

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,2/ namietajúc, že podľa neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Za

hlavné pochybenie súdu považovali skutočnosť, že súd do vydania rozhodnutia nedoručil žalovanej 2/ žalobu zo dňa 3.7.2008 a aj napriek návrhu na jej vypočutie, žalovanú 2/ v konaní nevypočul. Tým, že žalovanej 2/ nebola doručená žaloba, nemala možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam v nej uvedeným a nemala možnosť byť vypočutá pred súdom. Súd v konaní zamietol návrh na vypočutie svedkov a v konaní ustanovenej znalkyne. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.5.2011, sp.zn. a zo dňa 16.12.2010, sp.zn. (R 32/2011) odvolatelia ďalej namietali, že v konaní obaja žalobcovia nesprávne formulovali predmet konania a následne aj žalobný petit, keďže v predmetnom prípade by bol správny petit spočívajúci v určení, že vec patrí do dedičstva po nebohej, ako v určení, že v čase smrti bol poručiteľ vlastníkom veci. V nadväznosti na uvedené žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobcovia 1/,2/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že právnym zástupcom žalovanej 2/ sa stal na základe udeleného plnomocenstva právny zástupca žalovaného 1/, ktorý vstúpil do konania na základe plnomocenstva zo dňa 20.12.2016 udeleného mu žalovaným 1/. Minimálne od začiatku roka 2017 mal právny zástupca právo, ale aj záväzok oboznámiť sa so žalobou a musel si byť vedomý, že súčasťou návrhu žalobcov zo dňa 25.8.2017 na rozšírenie strany sporu o žalovanú 2/, boli aj kópie návrhu, resp. žaloby spolu so zásadnými prílohami týkajúcimi sa predmetu sporu. Nie nezaujímavou je aj skutočnosť doručovania vo vzťahu k žalovanej 2/, keď pri doručovaní platia ust. a nasl. , osobitne . V súvislosti s návrhom na vypočutie žalovanej 2/ poukázali na fakultatívnosť . Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovanou stranou, poukázali na , keď navyše im nie sú známe skutočnosti, ku ktorým by sa navrhovaní svedkovia mali vyjadrovať. Žalovaný 1/ sa naviac nevyjadril k výzve súdu zo dňa 19.9.2016, ktorým mu bolo doručovaný Znalecký posudok č. 21/2016 vypracovaný Z.. K. F. a bol vyzvaný v určenej lehote 10 dní sa k nemu vyjadriť. Z podania žalovaného 1/ zo dňa 29.9.2017 realizovaného jeho právnym zástupcom vyplýva, že „okrem doteraz v súdnom konaní prednesených prostriedkov procesnej obrany a útoku, vrátane všetkých návrhov na vykonanie dôkazov, nepredkladám žiadne ďalšie prostriedky a návrhy„. Za takéhoto stavu, ale aj s prihliadnutím na v konaní vykonané dokazovanie, by bolo vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne nadbytočné. Žalobcovia 1/,2/ napokon konštatovali, že v danej veci je daná existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení.

11. Žalovaní 1/,2/ v odvolacej replike konštatovali, že nie je možné suplovať povinnosti súdu, a síce povinnosť doručiť žalobu žalovanému a umožniť sa mu vyjadriť k predmetu sporu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, či právny zástupca mal, alebo nemal možnosť sa so žalobou oboznámiť. Nesúhlasili s argumentom o tom, že keďže žalovaná 2/ nebola signatárkou darovacej zmluvy, nemohla sa vyjadriť k relevantným skutočnostiam, keď uvedené bolo možné zistiť z výsluchu strany. Súd mal pripustiť vykonanie dokazovania nimi navrhnutých svedkov, nakoľko tým odňal žalovaným možnosť konať pred súdom a porušil aj zásadu rovnosti zbraní. V danej veci nebol žalobný návrh správny, žaloba trpela od počiatku vadou a mala byť zamietnutá.

12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/,2/ nie je dôvodné. Konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistenom skutkovom stave. Na základe uvedeného sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľov (žalovaných 1/,2/).

13. Ako prvoradé zdôrazňuje, že zo systému neúplnej apelácie uplatňovanej v odvolacom konaní vyplýva, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie je možné napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. , , ktoré je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania je odvolací súd pri prieskume rozhodnutia súdu prvej

inštancie viazaný ( ) čo znamená, že prítomnosť (naplnenie) iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať, okrem vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ).

14. V danej veci v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ). Aj keď žalovaní 1,/ v podanom odvolaní túto námietku bez bližšieho odôvodnenia uplatnili, z obsahu spisu odvolací súd nezistil žiadnu vadu procesných podmienok na strane súdu, procesných podmienok na strane strán sporu, vecných procesných podmienok a ani negatívnych procesných podmienok tak ako sú zadefinované v ust. .

15. Pokiaľ žalovaní 1/,2/ vo vzťahu k tomuto dôvodu (zrejme) uplatnili námietky o nesprávnosti žalobného petitu, t.j. návrhu o akom súd prvej inštancie v konaní rozhodoval, je treba uviesť, že sporový proces je bezvýnimočne ovládaný dispozičným princípom, keď sporové konanie iniciuje žalobca a určuje jeho program. Vada podmienok konania v podobe neexistencie žaloby je tak v praxi výnimočná. Za vadu procesných podmienok konania by bolo možné považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie žalobného návrhu súdom v prípade, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v , čo predstavuje prípad prisúdenia nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal. V danej veci sa však o takýto prípad nejedná. Z obsahu spisu v posudzovanom prípade totiž vyplýva, že dané konanie bolo začaté na základe žaloby zo dňa 5.12.2008, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcov p. G. S., H.. XX.X.XXXX v postavení darcu domáhala voči obdarovanému A. S., H.. X.X.XXXX (v súčasnosti žalovaný 1/) určenia neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi týmito stranami 13.11.2007. Po úmrtí p. G. S. (dňa 15.1.2014) súd prvej inštancie konal s jej právnymi nástupcami (žalobcami 1/,2/) a v zmysle ich návrhu zo dňa 20.11.2014 uznesením zo dňa 21.11.2014, č.k. -721 podľa ust. v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej „“) pripustil zmenu žalobného návrhu s petitom, ktorý sa zhodoval s výrokom súdu prvej inštancie vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.5.2019, kedy o veci rozhodol.

16. Žalovaní 1/,2/ podané odvolanie ďalej odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Uvedený odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu , ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť napr. nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď , porušenie viazanosti súdnymi rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu). Pokiaľ námietky žalovaných 1/,2/ o nesprávnosti žalobného petitu, t.j. návrhu o akom súd prvej inštancie v konaní rozhodoval smerovali aj k tomuto odvolaciemu dôvodu je treba uviesť, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičným princípom, čo znamená, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto vymedzením je súd v zásade viazaný. Žalobný návrh (petit ) je obligatórnou náležitosťou žaloby. V zásade platí, že žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha . Súd je týmto žalobným návrhom viazaný ( , ) a nemôže prekročiť návrh strán (t.j. prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého strany domáhali). Odvolaciemu súdu sú známe závery súdnej praxe, že pokiaľ žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne spôsob určenia právneho vzťahu, práva, alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia nie je pritom viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca skutočne domáhal (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ).

17. V danom prípade sa žalobcovia 1/,2/ ako „páni sporu“ , potom ako požiadali súd o pripustenie zmeny pôvodnej žaloby uplatnenej ich právnou predchodkyňou , voči žalovaným 1/,2/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti - byt č. XX na X. poschodí situovaný na Q. V. Č.. XX, C., bytový dom súp. č.XXXX, nachádzajúci sa v okrese C. P., v mestskej časti C. H. Z., kat. územie H. Z., ako spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7016/523549, zapísaný na Liste

vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a nebytový priestor - garážový box č. X - XXX, prízemie, situovaný na S. V. N. C., garážového domu súp. č. XXXX, nachádzajúci sa v okrese C. P., mestskej časti C. H. Z., kat. územie H. Z., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach garážového domu o veľkosti 1482/551304, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, patrili ku dňu 15.1.2014 do výlučného vlastníctva G. S., Q.. R., H.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. Č.. XX, C.. Takýto žalobný petit je bezpochyby petitom určitým, presným a zrozumiteľným, súd prvej inštancie na jeho základe vedel úplne presne o čom konal a rozhodoval. Uvedené znamená nesplnenie predpokladu, že vytýkaná vada mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalovaných ďalej poznamenáva, že súdna prax slovenských súdov pripúšťa žaloby o určenie, že vec patrila ku dňu smrti poručiteľa do jeho vlastníctva (napr. rozsudky Krajského súdu v Trnave sp.zn.23 Co 209/2017 zo dňa 28.5.2018 a sp.zn. zo dňa 26.3.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 18.7.2017 , rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.3.2008 a sp.zn. zo dňa 20.3.2019) a aj žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, keď v prípadoch oboch druhov žalôb sa navrhované určenie vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu ( obsahovo sa jedná o to isté). Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že sú bežne prípustné žaloby o určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci ( napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 9. 1. 2013, sp. zn. , z 6. 10.2004, sp. zn. ). Pokiaľ odvolatelia v podanom odvolaní v tejto súvislosti opakovane citujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.5.2011, sp.zn. a zo dňa 16.12.2010, sp.zn. (R 32/2011) je treba uviesť, že Najvyšší súd SR v citovaných rozhodnutiach nevyslovil právny názor o neprípustnosti žaloby o určenie, že vec patrila ku dňu smrti poručiteľa do jeho vlastníctva a nezaoberal sa ani možnými variáciami žalobného petitu v konaniach vyvolaných rozporom o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi.

19. K žalovanými 1/,2/ v odvolaní uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý však odvolatelia bližšie neodôvodnili, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený a po odvolacom prieskume veci konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až v znení účinnom do 30.6.2016, resp. z ustanovení druhého dielu v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

20. K námietke odvolateľov, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

21. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd námietku žalovaných, že žalovanej 2/ do vydania rozhodnutia vo veci nebola doručená žaloba zo dňa 3.7.2008, čím jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam v nej uvedeným (ktorú je možné obsahovo podriadiť pod ust. ) . Z obsahu spisu totiž vyplýva, že o návrhu žalobcov 1/,/ z 19.12.2016 a z 31.8.2017 na pripustenie B. Y., H.. X.X.XXXX, bytom Q. XX, C. do konania ako ďalšieho subjektu na žalovanej strane, súd prvej inštancie rozhodol, uznesením zo dňa 15.11.2018, sp.zn. v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.1.2019, sp.zn. . Na základe pokynu zákonného sudcu zo dňa 19.10.2018 bolo žalovanej 2/ na uvedenú adresu na meno B. S. doručované v poradí prvé uznesenie súdu prvej inštancie, žaloba s prílohami zo dňa 3.7.2008 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, zmena žaloby z čl. 721 a poučenie strany sporu o jej procesných právach a povinnostiach; súdna zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou o jej nevyzdvihnutí v úložnej dobe dňa 7.12.2018. Po vydaní opravného uznesenia zo dňa 21.1.2019, sp.zn. (súčasťou ktorého bola o.i. aj zmena priezviska žalovanej 2/ prijatého uzavretím manželstva) boli spoločne s týmto opravným uznesením a predvolaním na termín pojednávania 25.4.2019 žalovanej 2/ (B. Y., H.. X.X.XXXX, R. C. Q. XX, C.) doručované aj dňa 7.12.2018 vrátené písomnosti (t.j. žaloba s prílohami zo dňa 3.7.2008 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, zmena žaloby z čl. 721, poučenie strany sporu o jej procesných právach a povinnostiach a uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.11.2018, sp. zn. ). Podľa záznamov z doručovania sa aj táto písomnosť súdu vypravená na doručenie na základe pokynu zákonného sudu zo dňa 21.1.2019, vrátila dňa 28.2.2019 ako nedoručená s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Vychádzajúc z uvedeného pri zohľadnení, že miesto trvalého bydliska Q. XX, C. žalovaná 2/ sama uvádzala v splnomocnení udelenom A.. Z. U., B. K..Q..X.. K. K. Ž. XX, C. zo dňa 5.2.2019 doručeného súdu prvej inštancie dňa 20.2.2019 a na tejto adrese aj dňa 24.4.2019 riadne prevzala oznámenie súdu o zrušení termínu pojednávania nariadeného na deň 25.4.2019, odvolací súd dospel k záveru o riadnom splnení si povinnosti súdu doručiť žalobu ( v spojení s , , ), ktorý svojim postupom neznemožnil žalovanej 2/ uskutočňovať jej patriace procesné práva. V tejto súvislosti podotýka, že žalovaná 2/ a ani jej právny zástupca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie až do konečného rozhodnutia túto v odvolaní uvedenú vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie nenamietali.

22. Pokiaľ žalovaní 1/,2/ v podanom odvolaní namietali nevykonanie dôkazu, t.j. „výsluchov žalovanej 2/, svedkov a v konaní ustanovenej znalkyne„, táto námietka je (podľa obsahu) odvolacím dôvodom podľa , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností , ani tejto námietke nepriznal odvolací súd úspech. V zmysle ust. a nasl. dokazovanie je zákonom upravený postup súdu ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde ( ), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Pokiaľ v prejednávanej veci pri zohľadnení vykonaného dokazovania dôsledne opísaného v ods.13 až 27 odôvodnenia rozhodnutia a jeho zhodnotenia jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, uznesením vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.5.2019 zamietol tieto návrhy žalovaných 1/,2/ návrhy na doplnenie dokazovania a vo veci rozhodol , jeho postup nezakladá odvolací dôvod podľa . Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s , keď rozhodnutím o nevykonaní ďalšieho dokazovania (o pre rozhodnutie nepodstatných skutkových poznatkoch o veci) predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny, vrátane závislého výroku o trovách konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a , a v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1/,/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).