Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu Q., bytom W. XXXX/ XXX, B., proti žalovanej Slovenskej komore exekútorov, disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. F. X/XXXX zo dňa 03. júla 2012 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že dňa 23.03.2010 bolo žalovanej doručené podanie podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky M. W. č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2010, adresované disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, ktorým podľa §223 ods. 2 Exekučného poriadku podáva návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Q.. Q. H., Exekútorský úrad S., W. XXXX/XX, B., z dôvodu, že pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn.: Ex XXX/XXXX sa svojim postupom dopustil zavineného porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) tým, že bezdôvodne nekonal od 28.06.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu S., sp. zn.: XEr/XXX/XXXX, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľností najmenej do 28.10.2009 (28 mesiacov) a do uvedeného dátumu neuskutočnil rozvrhové pojednávanie. Z uvedeného dôvodu porušil ustanovenie , článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Exekučného poriadku. Navrhla mu uložiť trest podľa Exekučného poriadku a to peňažnú pokutu vo výške 3.300,-- eur.

2. Na základe podaného návrhu disciplinárny senát disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydal dňa 05.10.2010 rozhodnutie č. F. X/XX, ktorým rozhodol, že žalobca sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Exekučného poriadku ako súdny exekútor, pretože po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu S., sp. zn.: XEr/XXX/XXXX zo dňa 06. júna 2007 a jeho doručení účastníkom konania, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľností, neuskutočnil do dňa podania návrhu na začatie disciplinárneho konania rozvrhové pojednávanie, čím porušil ustanovenie a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v spojení s ustanovením a Exekučného poriadku. Preto mu v zmysle ustanovenia

Exekučného poriadku udeľuje disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu vo výške 3.300,-- eur. Zároveň sa mu v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku ukladá povinnosť uhradiť trovy konania pred disciplinárnym senátom vo výške 430,55 eur.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - prvostupňového disciplinárneho senátu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. F. X/XXXX zo dňa 03.júla 2012.

II.

4. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla tak, že potvrdila rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu a zároveň podľa § 23 ods. 1 a § 2 Disciplinárneho poriadku uložila žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania pred odvolacím disciplinárnym senátom vo výške 148,34 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Rozhodnutie odôvodnila tým, že ministerka spravodlivosti podala proti žalobcovi disciplinárny návrh preto, že pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. Ex XXX/XXXX sa svojim postupom dopustil porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) tým, že bezdôvodne nekonal od 28.06.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu S. sp. zn. XEr XXX/XXXX, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľnosti, najmenej do 28.10.2009 (28 mesiacov) a do uvedeného dátumu neuskutočnil rozvrhové pojednávanie. Z tohto dôvodu porušil ustanovenie a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Exekučného poriadku a navrhla mu uložiť trest podľa Exekučného poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 3.300,-- eur.

6. Konštatovala, že prvostupňový disciplinárny senát vydal rozhodnutie, v ktorom uložil žalobcovi za horeuvedený skutok peňažnú pokutu 3.300,-- eur a zároveň ho zaviazal nahradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 430,55 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním mal senát za preukázané, že súdny exekútor nevytýčil termín rozvrhového pojednávania podľa § 154 Exekučného poriadku po doručení právoplatného a vykonateľného uznesenia o chválení príklepu súdom pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti s tým, že zodpovednosť súdneho exekútora je potrebné posudzovať nie od dátumu, ktorý je uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania, t.j. od 28.06.2007, ale od dátumu kedy už mal povinnosť vytýčiť rozvrhové pojednávanie. Podľa predložených listín zo spisu Ex XXX/XXXX táto povinnosť vznikla dňom vrátenia poslednej doručenky o zaslaní právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o schválení príklepu osobám uvedeným v § 137 Exekučného poriadku, t.j. najneskorší dátum je 02.07.2008, z čoho vyplýva, že termín pojednávania žalobca nevytýčil viac ako 1 rok a 8 mesiacov (spolu 20 mesiacov).

7. K zistenému skutkovému stavu ďalej uviedla, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil, a preto prvostupňový disciplinárny senát vychádzal z obsahu disciplinárneho spisu. Žalobca v stanovisku zo dňa 23.09.2010 uviedol, že návrh na začatie disciplinárneho konania je zjavne podpísaný osobou neoprávnenou v rozpore s ustanovením § 223 ods. 2 Exekučného poriadku s dodaním, že ide prinajmenšom o falšovanie úradnej listiny, ak nie viac, a preto žiadal disciplinárne konanie zastaviť. Prvostupňový disciplinárny senát sa zaoberal týmto podaním a dospel záveru, že nie je v jeho kompetencii skúmať, či návrh je podpísaný oprávnenou osobou. Právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania vyplýva ministrovi spravodlivosti z o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti orgánov štátnej správy v oblasti štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov. Disciplinárny senát taktiež nemal dôvody na prerušenie disciplinárneho konania, pretože zo strany žalobcu nebolo v disciplinárnom konaní doručené žiadne podanie, ktorým by oznámil orgánom činným v trestnom konaní, že pri podpisovaní došlo k falšovaniu podpisu ministra spravodlivosti, a že bol tým spáchaný trestný čin falšovania verejnej listiny. Tvrdenie žalobcu, že termín rozvrhového pojednávania nemohol vytýčiť z objektívnych dôvodov - buď pre absenciu exekučného spisu, resp. podaných žalôb na ochranu jeho osobnosti považuje za právne irelevantné. Konanie pred exekučným súdom o schválení rozvrhu výťažku z dražby je konaním absolútne nezávislým, samostatným a už vôbec ho nemožno podmieňovať rozhodnutím súdu, ktorým sa vysloví, že osobnostné právo žalobcu bolo resp. nebolo porušené. Z obsahu exekučného spisu mal za preukázané, že žalobca mal možnosť vytýčiť termín rozvrhového pojednávania, a to v čase od 05.07.2008 do 14.11.2008,

kedy bol na žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyzvaný o zaslanie stanoviska a originál exekučného spisu, ďalej 14.01.2009, kedy bol žalobcovi vrátený exekučný spis a taktiež v čase od 21.09.2010 do dňa prvostupňového pojednávania disciplinárneho senátu, keď Okresný súd B. oznámil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, že spis bol vrátený žalobcovi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že kogentne neustanovuje zákonnú lehotu, v ktorej by mal exekútor rozvrh vykonať.

8. Ďalej uviedla, že proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že uvedené rozhodnutie je z formálneho hľadiska nedôvodné, pretože absentuje dátum, že upovedomenie o termíne a mieste pojednávania je zaslané predošlému ministrovi spravodlivosti, to že je nesprávne vypočítaná náhrada cestovného v súvislosti s viacerými konaniami, že mu nebol vrátený spis, len jeho podstatný obsah, že nebola vzatá jeho telefonická apelácia členom komisie a Slovenskej komore exekútorov, že sa ospravedlňuje z konania, že exekučný spis ním vyžiadaný Okresným súdom B. o vrátenie bol bezdôvodne zaslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a cestou Q.. F. predložený predsedovi senátu, že senát v odôvodnení argumentuje, že nie jeho povinnosťou skúmať, kto návrh podpísal, že senát nevie objektívne rozlíšiť skutočnosť, že rozvrh nemohol vykonať pred 17.06.2008, pretože odvtedy bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, aj keď ku dňu 28.06.2007, že sa vyvracia v tvrdení, že Okresný súd B. mu vrátil spis ku dňu 21.09.2010, keď spis Q.. F. dňa 13.09.2010 osobne doručil predsedovi senátu, že v odôvodnení si vykladá jeho interpretácie ako absurdné, že neberie v zreteľ, akú škodu mal spôsobiť sťažovateľovi, keď on sám od času začatia exekúcie až doteraz svojimi podnetmi „kde sa dá“ bráni ukončeniu exekúcie, že v rozhodnutí sa nevysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedol v doplnení vyjadrenia zo dňa 23.09.2010. V odvolaní dal do pozornosti rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.05.2010 sp. zn. , ako aj skutočnosť, že na Okresnom súde v S. je podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia o nevykonaní rozvrhu, interpretoval § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. . Považoval citované rozhodnutie za nedôvodné, nepreskúmateľné a zmätočné a žiadal, aby bolo zrušené ako irelevantné.

9. Konštatovala, že sa oboznámila s návrhom na disciplinárne konanie, vyjadreniami žalobcu, rozhodnutím prvostupňového disciplinárneho senátu, odvolaním žalobcu, celým spisom č. F. X/XXXX a rozhodla tak, že toto rozhodnutie ako správne potvrdila.

10. Uviedla, že v exekučnom konaní sp. zn. Z. XXX/XXXX vedenom žalobcom ako súdnym exekútorom bol udelený príklep súdnym exekútorom na predaj nehnuteľnosti povinného P.-C. s.r.o., B. XXX/XX, A. nad E., ktorý príklep podľa Exekučného poriadku schválil Okresný súd S. pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX- XXX zo dňa 06.06.2007. Uznesenie o schválení príklepu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.06.2007. Uviedla, že sa zaoberala všetkými dôvodmi odvolania žalobcu a dospela k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože prvostupňový disciplinárny senát svoje rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil.

11. Dôvodila, že čo sa týka termínu rozvrhového pojednávania, prvostupňový disciplinárny senát presne ustálil dátumy uvedené vyššie, kedy mal možnosť žalobca termín rozvrhového konania uskutočniť. Neurobil tak ani do dňa disciplinárneho pojednávania, t. j. ku dňu 05.10.2010. Tvrdenie žalobcu, že rozvrhové konanie nemohol vykonať z dôvodu podaného návrhu na predbežné opatrenie o nevykonaní rozvrhu neobstojí, pretože tento návrh bol podaný na Okresný súd S. až dňa 03.11.2010, t.j. po vykonaní prvostupňového pojednávania, ktoré sa konalo dňa 05.10.2010 (návrh na predbežné opatrenie žalobca predložil spolu s odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu). Poukázala na to, že takýto návrh nemá odkladný účinok v exekučnom konaní, pretože uznesenie o schválení príklepu bolo riadne právoplatné a vykonateľné a zo spisu bolo zistené, že žiadny z účastníkov exekučného konania nepožiadal súd o odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia, preto tu nebol dôvod na nepokračovanie v exekúcii a dôvod na to, aby súdny exekútor podľa Exekučného poriadku neurobil následný krok a to, aby nepristúpil ku konaniu o rozvrhnutí výťažku.

12. Citovala ustanovenie § 2 ods. 1 a Exekučného poriadku, podľa ktorých exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobu na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 4 Slovenskej

republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

13. Argumentovala, že bolo preukázané, že žalobca vo veci nevykonal rozvrhové pojednávanie viac než 20 mesiacov, hoci jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. Nekonanie žalobcu je preto príčinou neprimeranej lehoty prerokovania konkrétnej veci. Preto prvostupňová disciplinárna komisia správne ustálila, že žalobca porušil ustanovenie § 154 Exekučného poriadku, a preto mu bolo uložené disciplinárne opatrenie tak ako je uvedené vyššie.

14. Čo sa týka odvolania v časti trov disciplinárneho konania, žalobca neuviedol konkrétne, v čom vidí zlé vyčíslenie trov disciplinárneho senátu. Predseda odvolacieho disciplinárneho senátu preskúmal výpočet trov členov prvostupňového disciplinárneho konania a po opätovnom prepočte zistil, že tieto sú vyčíslené správne podľa Smernice Prezídia Slovenskej komory exekútorov o odmeňovaní a vyúčtovaní nákladov členov disciplinárnej komisie zo dňa 15.12.1999 v spojení s uznesením prijatým na 5. konferencii exekútorov zo dňa 03. - 04.04.2001. Trovy tohto disciplinárneho konania predstavujú spolu 148,34 eur, a to nasledovne:

- predseda senátu Q.. V. K. 135,06 eur, čo predstavuje odmena predsedu disciplinárneho senátu 33,19 eur, odmena za člena disciplinárneho senátu 53,12 eur za 4 hodiny, náklady spojené s vedením spisu 16,60 eur a cestovné náhrady v sume 32,15 eur, spolu 135,06 eur,

- člen senátu Q.. D. A., odmena člena disciplinárneho senátu 13,28 eur za 1 hodinu.

III.

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej a uviedol, že v konaní namietal, že z jeho strany nedošlo k závažnému disciplinárnemu previneniu, vedome a úmyselne neporušil , ale tento postup vyplynul z nejednotnej interpretácie exekučných súdov z hmotnej stránky. Z formálnej stránky namietal, že návrh na začatie konania podala neoprávnená osoba. Zotrváva na svojej obrane, ktorú prezentoval pred disciplinárnym senátom prvého stupňa a žalovanou.

16. Namietal, že oba senáty nedostatočne zistili skutkový stav, nezohľadnili jeho obranu a nezaoberali sa jeho dôvodmi. Považuje za nepravdivé tvrdenia, že sa na pojednávanie nedostavil, pretože ho neoboznámili s termínom pojednávania. Nie je pravdivé tvrdenie, že viac ako 20 mesiacov nevykonal rozvrhové pojednávanie - podľa tvrdenia disciplinárneho senátu dátumom 28.06.2007 (uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. zo dňa 30.04.2008), pretože doložku právoplatnosti a vykonateľnosti o schválení príklepu, i keď bola vyznačená dňa 28.06.2007, súd vyznačil až dňa 17.06.2008. Aj po tomto termíne nedisponoval spisom, nemal dostatočný priestor pre vykonanie rozvrhu, pretože spis bol na jeho žiadosť, aj to po urgenciách, zaslaný nie úplný. Medzitým na Najvyššom súde Slovenskej republiky, Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej komore exekútorov bolo vo veci rozhodnuté, že neporušil (stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k.: 19984/2008 zo dňa 14.01.2009). Dôvodil, že neexistuje lehota na rozvrhové pojednávanie a veci bráni aj teraz zákonná prekážka - predbežné opatrenie, vrátane súdneho sporu na Okresnom súde B., toho času odvolanie na Krajskom súde Prešov č. k. . Zdôraznil, že návrh na začatie disciplinárneho konania podala neoprávnená osoba ( Exekučného poriadku) a poukázal na úplné znenie inštrukcie č. 24/2010 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2010 č. , ktorou sa ustanovuje rozsah dispozičných oprávnení v čl. 1, čl. 8 ods. 1 písm. a/. Tvrdil, že došlo k falšovaniu podpisu, teda prinajmenšom k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny. Taktiež dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2009.

17. Uznesením zo dňa 24.06.2013 vyzval súd žalobcu, aby doplnil svoje podanie, predovšetkým v rozsahu - v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, teda aké konkrétne zákonné ustanovenia boli napadnutým rozhodnutím žalovanej porušené, v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup žalovanej napadá, čoho sa svojím návrhom žalobca domáha, teda aby formuloval ako chce, aby súd vo veci rozhodol, t.j. petit žaloby a predložil doplnené podanie v potrebnom počte vyhovení (2x).

18. Žalobca na základe výzvy súdu doručil doplnenie žaloby, v ktorom uviedol, že sa domáha nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, pričom túto nezákonnosť vidí v tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania podala neoprávnená osoba, že rozhodnutie žalovanej napadá v celom

rozsahu, ktoré považuje za nulitné, pretože sa žalovaná nevysporiadala so zákonnými dôvodmi, ktoré v konaní absolútne nevzala v úvahu a tým nedostatočne zistila skutkový stav, vrátane nejednotnosti súdnej praxe, pričom argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2009. V závere uviedol, že sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pretože odporuje nielen skutkovému, ale hlavne s dôrazom na uvedené odporuje právnemu stavu - zákonu.

IV.

19. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 15.08.2013, v ktorom citovala ustanovenie , a , a a uviedla, že rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. F. X/XXXX zo dňa 03.07.2012 bolo žalobcovi preukázateľne doručené 18.03.2013. Predmetná žaloba bola súdu doručená dňa 23.05.2013. Poukázala na to, že podstatou konania súdu podľa piatej časti je splnenie základných procesných podmienok, pričom jedna z nich v tomto konaní absentuje. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni ide o oneskorene podanú žalobu podľa , a teda nie je splnená podmienka na konanie vo veci, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

20. Z dôvodov právnej istoty sa vyjadrila aj ku skutočnosti uvedenej žalobcom v žalobe a to v tom, že sa v plnej miere pridržiava záverov uvedených v rozhodnutí a navrhla, aby súd konanie vo veci podľa zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.

V.

21. Správny súd vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 21.05.2014 rozhodol rozsudkom č. k.: -53, ktorým žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

22. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: zo dňa 27.01.2016 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: -53 zo dňa 21. mája 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd vytkol krajskému súdu, že sa nezaoberal a nevysporiadal s tvrdením žalobcu, ktoré uviedol na pojednávaní, že bývalá ministerka spravodlivosti Q.. W. môže jednoznačne potvrdiť, že predmetný disciplinárny návrh nepodpísala. Toto tvrdenie doložil aj kópiami údajných podpisov bývalej ministerky spravodlivosti Q.. W., na ktorých preukazuje, že podpis na návrhu na začatie disciplinárneho konania je zjavne odlišný od podpisu Q.. M. W., čo vyplýva z porovnania len voľným okom. Najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd uvedené námietky žalobcu nechal bez povšimnutia, pričom si len v plnom rozsahu osvojil dôvody uvádzané v rozhodnutí správnych orgánov, t. j. žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Uložil súdu dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok a znovu o nej rozhodnúť a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

23. Konanie vo veci začalo za účinnosti . Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

24. Podľa citovaného zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Správny súd preto v konaní ďalej postupoval podľa nového procesného poriadku, t. j. .

25. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

29. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

30. Správny súd s prihliadnutím na námietku žalovanej sa v prvom rade zaoberal spornou skutočnosťou, či žaloba žalobcu bola podaná včas.

31. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.

33. Podľa lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.

34. Podľa do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty

35. Podľa lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

36. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

37. Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

38. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej a doručenky, ktorou bolo žalobcovi preukázateľne doručené preskúmavané rozhodnutie do vlastných rúk, vyplýva, že toto rozhodnutie žalobca prevzal dňa 18.03.2013. Žaloba bola súdu doručená dňa 23.05.2013.

39. Podľa ustanovenia lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

40. Správny súd z uvedeného dôvodu skúmal, ktorý deň podal žalobca žalobu na poštovú prepravu. Z podacieho lístka, ktorý predložil žalobca v konaní, je jednoznačné, že žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 20.05.2013.

41. Lehota na podanie žaloby končila dňom 18.05.2013. Podľa ustanovenia , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Pretože 18.05.2013 bola sobota, nasledujúcim pracovným dňom bol pondelok 20.05.2013. Z uvedenej skutočnosti je teda nesporné, že žalobca podal žalobu včas. Správny súd v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenej v zrušujúcom uznesení opätovne vo veci konal, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z

dôvodov uvedených v žalobe, vykonal znalecké dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

42. Žalobca namietal, že návrh na začatie disciplinárneho konania podala neoprávnená osoba, a že došlo k falšovaniu podpisu, prípadne k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 18.05.2009, ako aj na úplné znenie inštrukcie č. 24/2010 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2010 č. , ktorou sa ustanovuje rozsah dispozičných oprávnení a to čl. 1, čl. 8 ods. 1 písm. a).

43. Podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu možno disciplinárne konanie začať len v prípade, ak vec disciplinárnej komisii postúpil orgán činný v trestnom konaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu a prezident komory do jedného roka odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.

44. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.03.2010 bolo Slovenskej komore exekútorov v Bratislave doručené podanie podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky M. W. č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2010 adresované disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, ktorým podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku podáva návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Q.. Q. H., Exekútorsky úrad S., W. XXXX/XX, B., žalobcovi z dôvodu, že pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. Ex XXX/XXXX sa svojim postupom dopustil zavineného porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného poriadku. Toto podanie je vyhotovené na hlavičkovom papieri podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky M. W. a podpísané vlastnoručným nečitateľným podpisom. Pri podpise nie je vyznačená skratka v.z., ktorá by naznačovala, že toto podanie (návrh) podpísala iná osoba v zastúpení ministerky.

45. Podľa inštrukcie 24/2010 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2010 č. XXXXX/XXXX/XXX, ktorou sa ustanovuje rozsah dispozičných oprávnení, výlučné podpisové oprávnenie na podpisovanie všetkých písomností v mene Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, ak zákon alebo táto inštrukcia neustanovuje inak (čl. 1). Podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) tejto inštrukcie, ministerka schvaľuje a podpisuje návrhy na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi.

46. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že návrh na disciplinárne konanie proti žalobcovi podľa § 223 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku bol podaný oprávnenou osobou, a to ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe ani v disciplinárnom konaní svoje tvrdenie, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, že došlo k falšovaniu podpisu, prípadne k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodporil inými skutočnosťami.

47. Žalobca poukázal v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - odvolacieho disciplinárneho senátu sp.zn. zo dňa 18.05.2009, z odôvodnenia ktorého vyplynulo: „neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že návrh na začatie disciplinárneho konania... zjavne nie je podpísaný ministrom spravodlivosti...“ Nie je súdu známe, z akých skutočností a listinných dôkazov Najvyšší súd vychádzal, keď konštatoval, že návrh nie je podpísaný ministrom spravodlivosti. Pretože každé konanie je svojim spôsobom špecifické a konkrétne skutkové okolnosti, dotazy a podklady pre rozhodnutie sa posudzujú vždy individuálne, nie je možné skutkový stav vo vyššie uvedenej veci aplikovať na konanie vo veci vedenej na tunajšom súde. Najvyšší súd v konečnom dôsledku ani nevyslovil pri posudzovaní návrhu na začatie disciplinárneho konania taký právny názor, ktorý by mohol byť vo všeobecnosti aplikovateľný v iných konaniach.

48. Správny súd sa dôsledne zaoberal námietkou žalobcu, že návrh na začatie disciplinárneho konania nebolo podané oprávnenou osobou v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto prostredníctvom dožiadaného Krajského súdu Bratislava žiadal o vykonanie procesného úkonu a to výsluchu svedka Q.. M. W., vtedajšej ministerky spravodlivosti, ktorá podávala návrh na začatie

disciplinárneho konania. Krajský súd v Bratislave vykonal výsluch svedkyne dňa 17.05.2017. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že svedkyňa vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že môže byť jej spolužiakom z Vysokej školy v K., ktorú absolvovala v roku 1976 až 1980, pozná sa s ním z videnia, týka si s ním, nechodili spolu do študijnej skupiny, naposledy sa s ním stretla na stretnutí absolventov asi pred 8 rokmi. Čo sa týka skutočnosti, vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti od 03.07.2009 do 09.07.2010, v ktorom období bola podpísaná listina (návrh na začatie disciplinárneho konania), pričom nemôže s určitosťou ani potvrdiť a ani vyvrátiť, či podpis na nej je jej podpisom. Počas výkonu funkcie ministerky podpisovala množstvo listín a dokladov. Poukazuje na to, že súdom predložená listina Disciplinárny návrh zo dňa 22.03.2010 je vo fotokópii, taktiež aj jej podpis je vo fotokópii. Používala rôzne typy podpisov, keď išlo o závažnú listinu, jej podpis bol trochu iný. Vzhľadom na odstup času nemôže s istotou potvrdiť, či tento doklad podpísala alebo nie. Je možné, že ak by disciplinárny návrh bol originálnou listinou s jej podpisom, skôr by sa s väčšou pravdepodobnosťou k otázke podpísania alebo nepodpísania listiny vedela vyjadriť. Uviedla, že konkrétne sa nepamätá, že by podpisovala disciplinárny návrh voči žalobcovi, ale ani to nevylučuje.

49. Správny súd na základe záverov z výsluchu svedkov Q.. M. W. uznesením sp. zn.: -153 zo dňa 24.07.2018 nariadil znalecké dokazovanie vo veci a ustanovil znalkyňu z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, V..T. W., so sídlom W. XX, A., ktorej uložil vypracovanie znaleckého posudku za účelom overenia, či podpis na návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 22.03.2010 proti žalobcovi je originálnym a pravým podpisom vtedajšej ministerky spravodlivosti Q.. M. W..

50. Znalkyňa V.. T. W. vyhotovila vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 29.10.2018, v ktorom dospela k záveru, že sporný podpis obsiahnutý na spornej písomnosti Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Q.. Q. H., Exekútorský úrad S., W. XXXX/XX, XXX 01 B., zo dňa 22. marca 2010 č. XXXXX/XXXX-XX, označený S2 je pravým podpisom Q.. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Nakoľko v spise - Disciplinárny spis - F. X/XXXX, DO: Q.. H., predloženom znalkyni spolu so súdnym spisom sp. zn.: , sa nachádzal aj rovnopis spornej písomnosti - Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Q.. Q. H. (datovaný k 22.03.2010) s originálom podpisu v znení W., označený ako S1, pristúpila aj ku skúmaniu predmetného podpisu. Výsledkom skúmania je záver, že podpis obsiahnutý na rovnopise spornej písomnosti - Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Q.. Q. H., Exekútorský úrad S., W. XXXX/XX, XXX XX B., zo dňa 22.marca 2010, č. XXXXX/XXXX-XX, označený S1, je pravým podpisom Q.. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály.

51. Správny súd na základe záveru tohto znaleckého dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi bolo podpísané riadne oprávnenou osobou a námietky žalobcu vyhodnotil ako jeho subjektívne tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.

52. V žalobe žalobca namietal, že disciplinárne senáty nedostatočne zistili skutkový stav, nezohľadnili jeho obranu a nezaoberali sa ani odvolacími dôvodmi, tieto námietky však nijakým spôsobom nešpecifikoval.

53. Žalobca považoval za nepravdivé tvrdenie prvostupňového disciplinárneho senátu uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že sa na termín disciplinárneho pojednávania nedostavil, pričom namietal, že o tomto termíne nebol oboznámený.

54. V administratívnom spise žalovanej sa nachádza upovedomenie o termíne disciplinárneho pojednávania zo dňa 17.08.2010 zn. F. X/XX adresovaný žalobcovi, ktorým mu disciplinárna komisia oznamuje, že termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 05.10.2010 o 11.30 hod. v sídle Slovenskej komory exekútorov. Toto oznámenie žalobca prevzal ako zásielku do vlastných rúk dňa 22.09.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že o termíne pojednávania nebol oboznámený nie je pravdivé.

55. Disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora je upravená v druhej hlave desiatej časti Exekučného poriadku.

56. Podľa § 219 Exekučného poriadku exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

57. Disciplinárnym previnením je podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku zavinené porušenie povinnosti pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti jeho škodlivosť zvýšená.

58. Podľa § 221 ods. 2 Exekučného poriadku, za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné pokarhanie, b) peňažnú pokutu až do sumy 3 310,- eur, c) zbavenie výkonu funkcie exekútora.

59. Podľa § 225 ods. 1 Exekučného poriadku o disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia disciplinárna komisia rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do 1 roka odo dňa doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania.

60. Prvostupňový disciplinárny senátu rozhodnutím č. F. X/XX zo dňa 05.10.2010 v disciplinárnom konaní rozhodol, že žalobca sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu S. sp. zn. zo dňa 06.06.2007 a jeho doručení účastníkom konania, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľnosti, neuskutočnil do dňa podania návrhu na začatie disciplinárneho konania rozvrhové pojednávanie, čím porušil ustanovenie a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v spojení s ustanovením a Exekučného poriadku, a preto mu podľa ustanovenia Exekučného poriadku udelil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 3 300,- eur. Zároveň sa v zmysle a Disciplinárneho poriadku žalobcovi uložila povinnosť uhradiť trovy konania pred disciplinárnym senátom vo výške 430,55 eur.

61. Podľa § 154 ods. 1 Exekučného poriadku po schválení príklepu súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1, alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. j).

62. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že uznesenie Okresného súdu S., sp. zn.: zo dňa 06.06.2007 nadobudlo právoplatnosť podľa doložky vyznačenej na tomto uznesení dňa 28.06.2007. Uznesenie o schválení príklepu bolo doručované osobám uvedeným v §137 Exekučného poriadku, pričom posledným z adresátov bol Q.. V. A., W. XXXX, XXX XX B., ktorý uznesenie prevzal dňa 02.07.2008. Žalobca požiadal Okresný súd S. o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto uznesenia až dňa 09.06.2008, ako to vyplýva z listu žalobcu adresovaného Okresnému súdu S. a na základe tejto jeho žiadosti bola na uznesenie, ktoré žalobca súdu predložil, vyznačená doložka právoplatnosti s dátumom vyznačenia 17.06.2008. Námietka žalobcu, že súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o schválení príklepu (28.06.2007) až dňa 17.06.2008, je irelevantná. Ako to vyplýva z rozhodnutia disciplinárneho senátu, povinnosť žalobcu vytýčiť rozvrhové pojednávanie bolo počítané až od dátumu 02.07.2008, t. j. od doručenia uznesenia Okresného súdu S. o schválení príklepu poslednému adresátovi Q.. V. A..

63. Správny súd rovnako ako aj žalovaný považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že termín rozvrhového pojednávania nemohol vytýčiť z objektívnych dôvodov pre absenciu exekučného spisu, resp. podaných žalôb na ochranu jeho osobnosti. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ma za nesporné, že objektívne dôvody, t. j. absencia exekučného spisu nebránila žalobcovi vytýčiť rozvrhové pojednávanie v čase od 05.07.2008 do 14.11.2008, kedy bol požiadaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaslanie originálu exekučného spisu a ďalej od 14.01.2009, kedy mu bol exekučný spis vrátený a od 21.09.2010 do rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu. V administratívnom spise sa nachádza list Okresného súdu B., ktorý oznamoval Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, že vrátil spis

žalobcovi dňa 21.09.2010. Žaloby podané žalobcom na ochranu jeho osobnosti nemali žiadny vplyv na priebeh exekučného konania a nemohli byť dôvodom ani na prerušenie alebo odklad exekúcie.

64. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom...

65. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 154 ods. 1 Exekučného poriadku kogentne neustanovuje zákonnú lehotu, v ktorej by mal exekútor rozvrhové konanie vykonať, avšak toto tvrdenie nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom žalobcu na nečinnosť, ktorá podľa exekučného spisu a administratívneho spisu žalovaného trvala viac ako 1 rok a 8 mesiacov (spolu 20 mesiacov). Správny súd rovnako aj žalovaný poukazuje na to, že súdny exekútor ako štátom určená a splnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je pri výkone exekučnej činnosti viazaný predovšetkým , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

66. Ústavný súd v náleze č. zo dňa 05.09.2003 vyslovil názor, že pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom, je pod konaním, v ktorom takáto vec prerokovala, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že nevyníma takéto konanie, v ktorom sa poskytuje súdna ochrana, o povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov (mutatis mutandis ). Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburbu by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie zostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru. Zmyslom ústavných garancií na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je v prípade konania o výkon rozhodnutia a v prípade exekučného konania rýchlu a efektívnu realizáciu práv účastníka konania, ktoré mu boli priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Požiadavku na rýchly a efektívny postup súdu v takomto type konanie je preto vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu predchádzalo.

67. Vychádzajúc zo skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj z napadnutého rozhodnutia, správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca v exekučnom konaní nekonal plynulo a dôsledne v záujme efektívneho a rýchleho odstránenia právnej neistoty účastníkov konania, teda vo veci viac než 20 mesiacov nevykonal potrebný procesný úkon, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka a jeho nečinnosť je príčinou neprimeranej lehoty prerokovania veci, čo predstavuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu podľa .

68. Žalobca ďalej v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu namietal, že veci, t.j. vykonanie rozvrhového pojednávania bráni prekážka, a to predbežné opatrenie, vrátane súdneho sporu na Okresnom súde B., toho času odvolanie na Krajskom súde Prešov č.k. , pričom nešpecifikoval konkrétne čo je predmetom týchto súdnych konaní a ako môžu vplývať na vykonanie rozvrhového konania. V administratívnom spise sa nachádza kópia podania M. M. zo dňa 02.11.2010, ktorým na Okresný súd S. adresoval návrh na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. (správne ) a ktorým žiadal, aby súd rozhodol, že žalobca je povinný nevykonať rozvrhové pojednávanie v konaní (správne ) podľa § 154 Exekučného poriadku až do doby vydania exekučného príkazu v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade žalobcu pod č. Z..

69. Správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú a konštatuje, že podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia M. M. zo dňa 02.11.2010 nemôže byť prekážkou, resp. ani nemohlo byť prekážkou vykonania rozvrhového pojednávania, a teda aj rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní veci žalovaným. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred prvostupňovým disciplinárnym senátom sa rozhodovalo o výkone činnosti exekútora v exekučnom konaní a o časovom období do 05.10.2010, teda do doby, kedy bolo vo veci disciplinárneho konania proti žalobcovi rozhodnuté. Predbežné opatrenie

podané M. M. v konaní sp. zn.: XEr/XXX/XXXX, na ktoré poukazuje žalobca, bolo podané dňa 03.11.2010, t. j. až po termíne, a preto nemohlo mať vplyv na priebeh doterajšieho konania žalobcu.

70. Súd poukazuje na to, že žalobca v žalobných námietkach aj napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nešpecifikoval konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré mali byť podľa jeho názoru napadnutým rozhodnutím žalovanej porušené a neuviedol konkrétne dôvody nezákonnosti tohto napadnutého rozhodnutia okrem tých, ktoré uviedol aj v odvolacom konaní. Správny súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, okrem podmienok uvedených v odseku 2 citovaného ustanovenia, ktoré však v danom prípade neboli splnené.

71. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

72. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania rovnako nepriznal ani žalovanej z dôvodu, že v súlade s ustanovením priznanie nároku na náhradu trov konania považuje za výnimočné a zo strany žalovanej nezistil také dôvody, pre ktoré je spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby trovy konania žalovanej nahradil.

73. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.