Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-35-2019.pdf
PDF · 104.28 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky (manželky) G. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, P., zastúpenej I.. I. Y., advokátom so sídlom J. XK, P. a manžela C. P., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom J. 9, P. a s tým spojeného konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu C. P., narodenému dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P., na odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/131/2016-162, zo dňa 4. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov G. P., rodenej L. a C. P., rodeného P., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. C. C. P. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca a určil, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Matke dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého C. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súčasne manželovi navrhovateľky uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 210,- eur a súdny poplatok vo výške 66,- eur. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým bolo zistené, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené po pomerne krátkej známosti z dôvodu tehotenstva navrhovateľky, manželstvo účastníkov bolo od začiatku konfliktné. Názory účastníkov na rozpad manželstva sa rôznia. Manželia už od roku 2016, kedy bol dňa 16.06.2016 manžel navrhovateľky z bytu vykázaný, spolu nežijú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka mala za trvania manželstva niekoľko partnerov, z mimomanželského vzťahu sa jej dňa 11.04.2017 narodil syn V. P., ku ktorému bolo zapreté otcovstvo manžela navrhovateľky. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Manželia nevedú spoločnú domácnosť a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy, zo strany navrhovateľky bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, súd manželstvo účastníkov rozviedol (§ 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine). Rodičia sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. nedohodli. Matka žiadala zverenie mal. C. do
svojej osobnej starostlivosti, a to s poukazom na závery znaleckého posudku a tiež s poukazom na to, že sa o maloletého starala od útleho veku a starostlivosť zvládala bez problémov. Otec mal pochybnosti o spôsobilosti matky zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť. Žiadal zveriť mal. C. do svojej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník doporučil zveriť mal. C. do osobnej starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti sa od augusta 2018 maloletý nachádza a kde bol maloletý spokojný, pričom poukázal na to, že matka o mal. C. neprejavovala záujem, na maloletého žiadnym spôsobom neprispievala. Matka je nezamestnaná a nie je schopná bez pomoci iného zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých uviedla, že otec má väčší výchovný priestor aj predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja pre maloletého, ale vzhľadom na vek maloletého, jeho silnú citovú väzbu k matke, s ktorou bol mal. C. nepretržite od narodenia a ktorá mu vzhľadom na jej možnosti a danosti poskytovala citové zázemie a základnú starostlivosť, odporučila mal. C. zveriť do osobnej starostlivosti matky, pretože oddelenie od matky by v tomto citlivom vývinovom období znamenalo ujmu až traumu. Odporučenie znalkyne na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky vychádza z posudku vypracovaného ku dňu 12.03.2018, kedy sa maloletý nachádzal v starostlivosti matky a s otcom sa maloletý stretával v zmysle uzatvorenej rodičovskej dohody, teda znalecký posudok predchádzal starostlivosti otca o maloletého, ktorú otec realizuje od augusta minulého roka, z dôvodu straty bývania na strane matky. V starostlivosti otca sa tak maloletý nachádza už takmer rok. Otec rešpektuje a zabezpečuje potreby maloletého C. primerane jeho zdravotnému stavu, teda súd mal zhodne so záverom znaleckého posudku za preukázané, že otec vie zabezpečiť maloletému dieťaťu lepšie výchovné prostredie a má predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja pre maloletého, pričom nebolo preukázané, že by maloletý Q. napriek tomu, že sa matka s maloletým pravidelne nestretáva, odlúčením od matky vzhľadom na svoj vek utrpel nejakú citovú traumu. Viacnásobným prešetrením pomerov v domácnosti otca mal súd za preukázané, že maloletý je u otca spokojný. Matka si doposiaľ nebola schopná zabezpečiť ani príjem, ktorý by v prípade zverenia maloletého do jej starostlivosti, bol dostatočný na pokrytie všetkých výdavkov, ktoré by so starostlivosťou o mal. C. vznikli, čím v spojení so striedaním partnerov vytvára matka nestabilné rodinné prostredie. Preto v záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývoja, súd vyhovel návrhu otca a zveril mal. C. do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti a všetkých potrieb mal. C.. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a zároveň možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ktorá je nezamestnaná a poberá len invalidný dôchodok vo výške 286,- eur mesačne, preto určil výživné na mal. C. v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá aktuálne v čase rozhodovania predstavovala sumu 28,08 eur a s ktorou vyslovil súhlas kolízny opatrovník aj otec dieťaťa (62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Navrhovateľka nežiadala styk s maloletým dieťaťom upraviť s odôvodnením, že na styku sa rodičia vedia dohodnúť (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala výrok, ktorým bol maloletý C. zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, nesúhlasila s rozhodnutím súdu o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku obidvoma rodičmi a s výrokom o výživnom. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti, obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude prispievať na výživné sumou 150,- eur mesačne. Namietala nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu vecí. Dôvodila, že pri otázke zverenia dieťaťa sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil kritériami upravenými v § 24 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o maloletého C. sa od jeho narodenia prevažne starala navrhovateľka a že je medzi nimi hlboký citový vzťah. Tieto skutočnosti vyplývajú najmä zo znaleckého posudku Mgr. T. E. č. X/XXXX. Znalkyňa konštatovala silnú citovú väzbu maloletého C. na matku, pretože C. bol s ňou v stabilnom a intenzívnom kontakte od svojho narodenia. Znalkyňa vzhľadom na vek a silnú citovú väzbu odporučila zveriť dieťa do starostlivosti matky a výslovne uviedla, že oddelenie dieťaťa od matky v tomto citlivom vývinovom období by znamenalo ujmu až traumu na oneskorenom vývine dieťaťa, ktorý je podmienený neurologicky. Súd prvej inštancie sa so závermi predmetného znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevyporiadal a rozhodol v rozpore s jeho závermi. Je pravdou, že v auguste 2018 súhlasila, aby sa o dieťa dočasne staral jeho otec, a to v období, kým sa navrhovateľke podarí vyriešiť problém s bývaním. Uvedené vyplýva z úradného záznamu zo dňa 13.08.2018. Otec dieťaťa túto situáciu zneužil a hoci si pomerne rýchlo vyriešila bytovú otázku vo forme bývania v pridelenom sociálnom byte, otec odmietal maloletého C. vrátiť a robil jej prekážky v stretávaní sa s ním. Uviedla, že otca dieťaťa sa bojí a rovnako sa bojí aj jeho rodiny, keď zo strany otca dieťaťa bola v minulosti fyzicky napadnutá. V tomto smere jej žiadnu pomoc
neposkytol ani kolízny opatrovník, ktorý bol voči nej zaujatý a bol vždy na strane otca. Hoci sa opakovane domáhala prešetrenia bytových pomerov, nikdy sa tak nestalo. Dôvodila, že ako matka dokáže vytvoriť pre maloletého C. lepšie a podnetnejšie výchovné prostredie a má lepšie predpoklady na výchovu a starostlivosť o dieťa. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že maloletý C. je u otca spokojný a že mu nič nechýba, tak tieto závery vychádzajú iba z tvrdení otca a nie sú podporené žiadnym relevantným dôkazom - napríklad psychologickým vyšetrením alebo novým znaleckým posudkom. V neposlednom rade považovala za potrebné poukázať na rešpektovanie súrodeneckej väzby medzi maloletým C. a maloletým V., ktorý je momentálne v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľkinej matky, kde matka s jeho výchovou osobne pomáha. Súrodenci na seba pozitívne reagujú a takýmto odlúčením, ktoré svojím rozhodnutím vytvoril súd, obaja po citovej stránke trpia a sú ochudobnení o možnosť vytvorenia a pestovania súrodeneckého vzťahu. K odôvodneniu o neschopnosti zabezpečiť si príjem, pre ktoré okrem iného súd navrhovateľke syna nezveril, uviedla, že si nebola schopná zabezpečiť príjem, dostatočný na pokrytie všetkých výdavkov, ktoré by v spojení so starostlivosťou o maloletého C. vznikli. Dodala, že je neprípustné, aby súdy povýšili otázku materiálneho zabezpečenia dieťaťa nad citové a emočné faktory. Prácu si aktívne hľadá, bývanie má zabezpečené a okrem toho v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti je potrebné otca zaviazať platením výživného. Poprela, že by striedala partnerov, rovnako ako otec dieťaťa, i ona má právo na svoj osobný život, ale v žiadnom prípade hľadanie nového životného partnera u nej nie je na úkor starostlivosti o deti. Z vyššie uvedených dôvodov mala za to, že súd prvej inštancie nerozhodol v najlepšom záujme dieťaťa.
3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že sa o maloletého vzorne stará a maloletý je na neho rovnako citovo naviazaný ako na navrhovateľku. Žiadnu situáciu, ako uvádza matka, nezneužil. Maloletý sa nachádza v jeho starostlivosti po vzájomnej dohode s navrhovateľkou zo dňa 13.08.2018. Uviedol, že nikdy nebránil navrhovateľke stretávať sa s maloletým, avšak navrhovateľka odo dňa 16.12.2018 žiadnym spôsobom neprejavila záujem o maloletého. Navrhovateľkou uvádzaný strach z jeho osoby je len klamstvom. Nikdy ju fyzicky nenapadol. Vyjadril domnienku, že matka maloletého si chce cez výživné uspokojovať svoje potreby, nakoľko je vo veľmi zlej finančnej situácii.
4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým bol maloletý C. na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca, vo výroku, ktorým bolo určené, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, a vo výroku, ktorým uložil matke povinnosť prispievať na výživné pre maloletého C. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie neboli odvolaním napadnuté a odvolací súd ich nepreskúmaval.
6. Preskúmaním veci z hľadiska odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie, ktoré dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku a vec správne právne posúdil. Navrhovateľka v podanom odvolaní neuvádza žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu rozhodnutia tak, ako sa podaným odvolaním domáha. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
7. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
10. Z ust. § 100 CMP vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd vždy upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ust. § 24 a § 25 Zákona o rodine.
11. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je zákonom upravený postup, ktorý nachádza svoje uplatnenie v prípade, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. To je i prípad danej veci. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a podobne), vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a podobne). V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie.
12. V danom prípade bolo potrebné postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr. v rozhodnutí E. p. v. Italy zo 16. novembra 1999 (s odkazom aj na rozhodnutie vo veci Olsson v. Sweden z 27. novembra 1992 a Johansen v. Norway z 23. septembra 1994) vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.
13. V danej veci obaja rodičia žiadajú zverenie maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie, vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov maloletého, týkajúce sa zverenia dieťaťa do ich osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov. Zo správy prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre zdravý rast a vývin maloletého. Komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená, medzi rodičmi dochádza často k vyhrážkam, vyostreným konfliktom, privolávaniu policajnej hliadky a pod. V rámci monitorovania starostlivosti o maloletého, zo strany matky boli opakovane pozorované nedostatky, preto bolo navrhnuté vykonanie znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie súd nariadil uznesením č. k. 31P/131/2016-69 zo dňa 11.10.2017, ktorým ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, C.. T. E., ktorej určil úlohy, s cieľom posúdiť rodičovské zručnosti na strane oboch rodičov, ich schopnosť zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť a posúdiť vhodnosť a podnet výchovného prostredia oboch rodičov na maloletého. Znalecký posudok bol súdu predložený dňa 12.03.2018. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú k mal. C. vytvorený pozitívny citový vzťah spojený so starostlivosťou o neho, každý v rámci svojich daností, schopností a možností, pričom otec má väčší výchovný priestor aj predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja pre mal. C.. Predpoklad pre podnetovo vhodnejšie výchovné prostredie môže zabezpečiť otec, avšak vzhľadom na vek, silnú citovú väzbu k matke, s ktorou bol mal. C. nepretržite od narodenia a ktorá mu vzhľadom na svoje možnosti a danosti poskytuje citové zázemie a základnú starostlivosť, ako aj vytvorená súrodenecká väzba, za predpokladu spolupráce s odborníkmi aj na sfunkčnení vzťahu s otcom v rámci rodičovskej starostlivosti znalkyňa odporučila zveriť dieťa do starostlivosti matky, nakoľko oddelenie od matky v tomto citlivom vývinovom období by znamenalo ujmu až traumu. Na oneskorenom vývine, ktorý je podmienený neurologicky, je možné a nutné pracovať, ale citové ujmy pretrvávajú celý život.
14. Maloletý je od 13.08.2018 v nepretržitej osobnej starostlivosti otca. S maloletým sa matka nestretáva, podľa svojho vyjadrenia ju dňa 20.12.2018 napadol svokor, odvtedy s maloletým nebola, s otcom dieťaťa nekomunikuje. Nestará sa ani o mal. V. ktorý je v náhradnej osobnej starostlivosti jej matky. Kolízny
opatrovník po opakovanom šetrení pomerov odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, u ktorého má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj. Maloletý je u otca spokojný, šťastný, pri návšteve sa túlil k otcovi a bolo viditeľné na jeho správaní, že sa v domácnosti otca cíti veľmi dobre. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka otec rešpektuje doporučenia kolízneho opatrovníka a snaží sa nimi riadiť. Kolízny opatrovník mal súdom nariadenú povinnosť vykonať šetrenie pomerov na adrese nového pobytu matky s tým, že matku úrad navštívil 10-krát, 10-krát matka nebola doma. Matka bola kontaktovaná telefonicky, tiež prostredníctvom pani L. a pani P., bezvýsledne. Pomery matky sa nepodarilo prešetriť. Podľa názoru kolízneho opatrovníka matka evidentne nemá záujem o dieťa. Na základe týchto zistení, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že je na prospech a v záujme maloletého C., aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca. V odvolacom konaní matka síce uvádza, že sú u nej lepšie predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloletého, avšak o maloletého naďalej neprejavuje záujem, dieťa nenavštevuje, nie je s ním v žiadnom kontakte.
15. S prihliadnutím na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj maloletého, s ohľadom na vyjadrenie účastníkov konania, stanovisko kolízneho opatrovníka a závery znaleckého posudku sa odvolací súd stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie, že maloletého C. je potrebné na čas po rozvode manželstva zveriť do výchovy otca.
16. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval aj o určení výživného na maloleté dieťa, pričom postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozsah vyživovacej povinnosti matky k maloletému C. posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom. Odvolací súd však uvádza, že matka maloletého v odvolaní nenamietala výšku výživného ani sa vecne nevyjadrila k rozsahu výživného, (len samotné vyjadrenie nesúhlasu bez akéhokoľvek odôvodnenia možno síce považovať za odvolací dôvod, avšak nie za vecné spochybnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie) a zo spisu nevyplýva žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o tomto výroku. Rovnako sa matka maloletého v odvolaní nevyjadrila ani k výroku, ktorým bolo určené, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. S poukazom na uvedené, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení rozsahu výživného a rovnako výrok o určení, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia za vecne správne.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.