Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-131-2016.pdf
PDF · 116.67 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky G. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, P., bytom E. XXXX/X, P., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátkou so sídlom Brnianska 1K, Trenčín a manžela navrhovateľky C. P., štátneho občana Slovenskej republiky, S., bytom J. X, P.., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu C. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov G. P., rodenej L. a C. P., rodeného P., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX s a r o z v á d z a.
Maloletý C. P. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Matka dieťaťa j e p o v i n n á prispievať na výživné pre maloletého C. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 210,- eur na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C.. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli dňa XX.XX.XXXX v P.. Uzavretiu manželstva predchádzala pomerne krátka známosť, pričom v K. navrhovateľka zistila, že je tehotná. Manželstvo bolo podľa navrhovateľky uzavreté z lásky, gravidita rozhodnutie urýchlila. Z manželstva pochádza mal. C. P., nar. XX.XX.XXXX. Bytovú otázku riešili manželia podnájmom v P.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že konflikty sa začali objavovať už na začiatku vzťahu kvôli peniazom. Navrhovateľke vadilo, že jej manžel nepriznal dlžoby a exekúcie a odmietol s ňou o tejto téme komunikovať. Ďalším dôvodom rozporov bolo podľa vyjadrenia
navrhovateľky, že manžel odmietal pravidelne prispievať na chod domácnosti a na potreby mal. dieťaťa. Hádky opakovane prerastali do otvorených konfliktov, pri ktorých manžel navrhovateľku urážal, bol agresívny, raz sa stalo, že po nej hodil prázdnu šálku od kávy, pri hádke ju škrtil a sácal. Navrhovateľka dva krát v týchto situáciách privolala políciu, pričom druhý krát dňa XX.XX.XXXX polícia manžela vykázala z bytu. Od vtedy podľa vyjadrenia navrhovateľky manželia spolu nežijú. Navrhovateľka za príčinu rozvratu považuje to, že si nerozumejú a nefunguje im to. Navrhovateľke sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn V. P., ktorý pochádza z mimomanželského vzťahu. Navrhovateľka priznala, že navštevuje G. ambulanciu a užíva lieky, pretože podľa jej slov sem-tam vybuchne. Diagnózu uviesť nevedela. Navrhovateľka k svojim pomerom uviedla, že od skončenia školy je na invalidnom dôchodku a poberá invalidný dôchodok, v súčasnosti vo výške 286,- Eur mesačne. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, ale podľa jej slov si aktívne hľadá zamestnanie a finančne jej vypomáha matka a jej súčasný priateľ. Navrhovateľke bol pridelený 2-izbový sociálny byt s výškou nájmu 283,37 Eur mesačne, v ktorom býva sama, so súčasným priateľom navrhovateľka podľa jej vyjadrenia nebýva v spoločnej domácnosti, priateľ jej občas pomáha. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k mal. C., navrhovateľka ako matka navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom zastupovať a spravovať jeho majetok by mali obidvaja rodičia. Ďalej žiadala otca zaviazať vyživovacou povinnosť k mal. C. vo výške 150,- Eur mesačne. O úprave styku sa vedia s otcom dieťaťa dohodnúť. Matka uviedla, že o mal. C. sa starala od narodenia ona, v S. XXXX starostlivosť o mal. C. prezval otec dieťaťa na základe dohody rodičov po tom, čo matka stratila bývanie s tým, že akonáhle si matka zabezpečí bývanie, bude v starostlivosti pokračovať ona. Podľa vyjadrenia matky však otec dohodu nedodržal a po pridelený sociálneho bytu otec matke bránil v prevzatí dieťaťa. Je preto pravda, že dieťa je v starostlivosti otca od S., ale matka zdôraznila, že na základe dohody rodičov, kedy sa ona ocitla bez strechy nad hlavou. Matka ako dôvod nestretávania sa s mal. C., kedy sa maloletý nachádzal v starostlivosti otca uviedla, že má strach chodiť do domácnosti otca, pretože bola členom rodiny otca dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadnutá. Matka zotrvala na svojom návrhu zveriť maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti s poukazom na závery znaleckého posudku a tiež s poukazom na to, že sa o maloletého C. starala od útleho veku a starostlivosť zvládala bez problémov.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní s rozvodom súhlasil, nesúhlasil so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a taktiež ani s navrhnutou výškou vyživovacej povinnosti. Manžel potvrdil, že bol vykázaný z bytu, ale podľa jeho vyjadrenia navrhovateľku nenapadol, bol to výmysel. Manžel poprel aj vyjadrenie navrhovateľky, že sa hádali pre peniaze. Podľa jeho vyjadrenia sa hádali kvôli obvineniu, že údajne kradne navrhovateľke veci a nosí ich jeho matke. Manžel tiež uviedol, že prispieval na domácnosť aj na maloletého. Navrhovateľka mala podľa vyjadrenia manžela striedanie nálad, z ničoho nič vybuchovala, vrieskala a vulgárne nadávala. Manžel navrhovateľky preto za príčinu rozpadu považoval hádky kvôli handrám, neporiadku v domácnosti. Manžel k svojim pomerom uviedol, že žije spolu s rodičmi, ktorým prispieva sumou 100,- Eur mesačne na domácnosť a robí nákupy. Pracuje v P. s príjmom podľa vlastného udania vo výške 550,- Eur mesačne netto. Manžel ako otec dieťaťa nesúhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky preto, že navrhovateľka zanedbávala starostlivosť o syna a tiež preto, že strieda partnerov. Od S. sa o maloletého C. stará on, má čo robiť, aby dohnali výchovu. Mal. C. rozprával len základné slová ako mama, tato, inak nerozprával, vydával len zvuky. V súčasnosti slová pribúdajú. Podľa vyjadrenia otca, matka navštívila mal. C. naposledy dňa XX.XX.XXXX, to čo navrhovateľka tvrdí, že sa bojí manžela a jeho rodiny je podľa neho výmysel, polícia pri údajnom napadnutí prítomná nebola. Dodal, že navrhovateľka na syna neprispieva, o maloletého sa nezaujíma. Otec trval na zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok by mali obaja rodičia. Súhlasil, aby bolo matke určené minimálne výživné.
3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na prvom pojednávaní uviedla, že rodina bola monitorovaná, nakoľko bolo skutočne potrebné pracovať na rodičovských zručnostiach a podľa zástupkyne kolízneho opatrovníka bolo vo veci potrebné nariadiť súdnoznalecké dokazovanie za účelom posúdenia rodičovských zručností na strane oboch rodičov. Následne po vypracovaní znaleckého posudku sa zástupkyňa kolízneho opatrovníka vyjadrila, že so zverením maloletého C. do osobnej starostlivosti matky nesúhlasí, odporúčala zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, čo odôvodnila tým, že maloletý je od XX.XX.XXXX v jeho starostlivosti, maloletého matka podľa jej vyjadrenia navštívila 3-krát, na maloletého nijakým spôsobom neprispieva. Z ich šetrení bolo zrejmé, že matka maloletého dieťaťa stratila bývanie v K. L. v S.. Úrad odporučili matke Q. G., odkiaľ bola matka vykázaná. Následne matka bývala na viacerých miestach, udávala viacerých partnerov. Pri poslednom šetrení matka uviedla, že
má pridelený sociálny byt, ale opätovnými návštevami zo strany úradu tam nikdy nebola zastihnuteľná. Takisto majú vedomosť, že matka si hľadala prácu, ale v práci zotrvala len krátkodobo, čo matka potvrdila pri poslednom pohovore s kolíznym opatrovníkom, kedy uviedla, že mala prácu na 1-2 dni, ale vždy sa tam dostala do nejakých konfliktov, tak prácu ukončila. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala na to, že matke vždy pomáhala pri výchove detí a pri finančných problémoch jej matka, preto aj boli deti zverené do NOS starej matky a osobnej starostlivosti otca. Pri poslednom pohovore s matkou dieťaťa bolo zistené, že má opätovne nejakého priateľa, ktorý jej finančne vypomáha. Do takéhoto prostredia by podľa vyjadrenia zástupkyne kolízneho opatrovníka nemalo byť dieťa zverené, kde je matka odkázaná na pomoc iného a nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že viacerými návštevami u otca bolo preukázané, že mal. C. je v jeho starostlivosti veľmi spokojný, vždy sa k otcovi túlil, vždy chcel byť pri ňom. V domácnosti otca má dieťa primerané potreby k jeho výchove. Na základe uvedeného preto zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila dieťa zveriť otcovi a určiť matke minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, nakoľko je matka nezamestnaná.
4. Zo záverov posudku číslo X / rok XXXX vypracovaného C.. T. E., znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že mal. C. má vytvorený citový dôverný vzťah k obom rodičom. Nebolo pozorované uprednostňovanie jedného z rodičov. Veľmi pekne, prevažne s úsmevom, reagoval na oboch rodičov. Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú rovnako k mal. C. vytvorený pozitívny citový vzťah spojený so starostlivosťou o neho, každý v rámci svojich daností, schopností a možností, pričom otec má väčší výchovný priestor aj predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja pre mal. C.. Matka striedavo rešpektuje a nerešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť otca, záleží od jej momentálneho psychického vyladenia. Neuznáva, že otec je dobrým rodičom, opakovane ho obviňuje a znevažuje v starostlivosti o mal. C.. Otec rešpektuje výchovnú úlohu a dôležitosť matky, má však pochybnosti, že sa dokáže vzhľadom na jej osobnosť, primerane postarať o mal. C.. Zo záverov ďalej vyplynulo, že rodičovské zručnosti matky sú limitované jej mentálnymi a osobnostnými predpokladmi, ako aj aktuálnym psychickým stavom. S rastom a špeciálnymi potrebami mal. C. narastá náročnosť na rodičovské zručnosti, ktorým sa matka musí najmä opakovaným nácvikom učiť a byť pod kontrolou odborníkov. Podľa záveru znaleckého posudku, predpoklad pre podnetovo vhodnejšie výchovné prostredie môže zabezpečiť otec, avšak vzhľadom na vek, silnú citovú väzbu k matke, s ktorou bol mal. C. nepretržite od narodenia a ktorá mu vzhľadom na svoje možnosti a danosti poskytuje citové zázemie a základnú starostlivosť, ako aj vytvorená súrodenecká väzba, za predpokladu spolupráce s odborníkmi aj na sfunkčnení vzťahu s otcom v rámci rodičovskej starostlivosti znalkyňa odporučila zveriť dieťa do starostlivosti matky, nakoľko oddelenie od matky v tomto citlivom vývinovom období by znamenalo ujmu až traumu. Na oneskorenom vývine, ktorý je podmienený neurologicky, je možné a nutné pracovať, ale citové ujmy pretrvávajú celý život. Znalkyňa zároveň s otcom navrhla rozšírený kontakt, aby bola zachovaná obojstranná citová väzba medzi otcom a mal. C. a aby si mal. C. zvykal na prostredie, v ktorom ak sa matka nebude schopná o mal. C. v budúcnosti postarať, bolo pre neho známe a dôveryhodné domáce prostredie. Znalkyňa na záver dodala, že zverenie do starostlivosti matky je podmienené jej spoluprácou na sfunkčnení korektného rodičovského vzťahu stým, že iniciatíva musí byť na strane odborníkov, matka toho sama nie je schopná. Vzhľadom na jej mentálnu limitáciu, osobnostné predpoklady ako aj nasadajúcu psychiatrickú poruchu (M.) je nutná systematická podporná práca sociálna i psychologická (v psychiatrickej je), aby sa obaja rodičia mohli v rámci svojich možností a schopností rovnocenne podieľať na výchove a zabezpečovaní starostlivosti o mal. C., ktorý si vyžaduje špeciálnu starostlivosť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v P.. Z tohto manželstva pochádza jedno maloletá dieťa C. P., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľke sa počas trvania manželstva narodil syn V. P., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúci z jej mimomanželského vzťahu, ku ktorému bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXPc/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zapreté otcovstvo manžela navrhovateľky. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v P., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené po pomerne krátkej známosti z dôvodu tehotenstva navrhovateľky, pričom však konflikty v manželstve začali hneď od začiatku. Napriek tomu, že názory obidvoch manželov na rozpad manželstva sa rôznia, súd má za preukázané, že manželia už od roku XXXX, kedy bol dňa XX.XX.XXXX manžel navrhovateľky z bytu vykázaný, spolu nežijú v jednej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka
udávala počas rozvodového konania niekoľko partnerov, pričom z jedného tohto mimomanželského vzťahu sa jej narodil syn V. P., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému bolo zapreté otcovstvo manžela navrhovateľky.
7. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
8. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
12. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Od I. títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti a nie je predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy zo strany navrhovateľky bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
13. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
14. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
15. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 286,- Eur mesačne. Navrhovateľka žije podľa jej vyjadrenia sama v pridelenom sociálnom 2-izbovom byte s mesačným nájmom vo výške 283,37 Eur. Finančne jej vypomáha jej matka a súčasný priateľ. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. V. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa v súčasnosti nachádza v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.
20. Manžel navrhovateľky je zamestnaný ako S. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 04/2018 do 03/2019 vo výške 557,61 Eur. Býva spolu s jeho rodičmi, ktorým prispieva na domácnosť sumou 100,- Eur mesačne. Okrem mal. C. nemá otec inú vyživovaciu povinnosť.
21. Maloletý C. má X a X roka. Je oneskorený vo vývine, rozpráva len základné slová, z ktorého dôvodu je potrebné rozvíjanie jeho reči.
22. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. sa rodičia nedohodli. Matka žiadala zverenie maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti s poukazom na závery znaleckého posudku a tiež s poukazom na to, že sa o maloletého starala od útleho veku a starostlivosť zvládala bez problémov. Otec mal pochybnosti o spôsobilosti matky zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť a z tohto dôvodu žiadal zveriť maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila zveriť maloletého C. do osobnej starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti sa od S. maloletý nachádzal a kde bol maloletý spokojný, pričom poukázala na to, že matka o mal. C. neprejavovala záujem, na maloletého žiadnym spôsobom neprispievala. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala tiež na to, že matka je nezamestnaná a nie je schopná bez pomoci iného zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých uviedla, že otec má väčší výchovný priestor aj predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja pre maloletého, ale vzhľadom na vek maloletého, jeho silnú citovú väzbu k matke, s ktorou bol mal. C. nepretržite od narodenia a ktorá mu vzhľadom na jej možnosti a danosti poskytovala citové zázemie a základnú starostlivosť, odporučila mal. C. zveriť do osobnej starostlivosti matky, pretože oddelenie od matky by v tomto citlivom vývinovom období znamenalo ujmu až traumu.
23. Odporučenie znalkyne na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky vychádza z posudku vypracovaného ku dňu XX.XX.XXXX, kedy sa maloletý nachádzal v starostlivosti matky a s otcom sa maloletý stretával v zmysle uzatvorenej rodičovskej dohody, teda znalecký posudok predchádzal zvereniu maloletého C. do osobnej starostlivosti otca v S. minulého roku z dôvodu straty bývania na strane matky. V starostlivosti otca sa tak maloletý nachádza už takmer rok. Otec rešpektuje a zabezpečuje potreby maloletého C. primerane jeho zdravotnému stavu, teda súd mal zhodne so záverom znaleckého posudku za preukázané, že otec vie zabezpečiť maloletému dieťaťu lepšie výchovné prostredie a má predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja pre maloletého, pričom nebolo preukázané, že by maloletý C. napriek tomu, že sa matka s maloletým pravidelne nestretáva, odlúčením od matky vzhľadom na svoj vek utrpel nejakú citovú traumu. Viacnásobným prešetrením pomerov v domácnosti otca mal súd za preukázané, že maloletý je u otca spokojný. Okrem toho matka si doposiaľ nebola schopná zabezpečiť príjem, ktorý by v prípade zverenia maloletého do jej starostlivosti, bol dostatočný na pokrytie všetkých výdavkov, ktoré by so starostlivosťou o mal. C. vznikli, čím v spojení so striedaním partnerov vytvára matka nestabilné rodinné prostredie. Preto v záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývoja, súd vyhovel návrhu otca a zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti a všetkých potrieb maloletého C. a v ktorého starostlivosti je maloletý C. spokojný.
24. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a zároveň možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ktorá je nezamestnaná a poberá len invalidný dôchodok vo výške 286,- Eur mesačne a určil výživné na maloletého C. v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá aktuálne predstavuje sumu 28,08 Eur a s ktorou vyslovil súhlas kolízny opatrovník aj otec dieťaťa.
25. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Navrhovateľka nežiadala styk s maloletým dieťaťom upraviť, právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril, že sa na styku rodičia vedia dohodnúť.
27. Podľa čl. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
28. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
29. Podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej „ZoSP“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
31. V konaní vznikli z dôvodu znaleckého dokazovania trovy štátu v celkovej výške 510,- Eur, o ktorých náhrade s poukazom na chýbajúce ustanovenie o náhrade trov štátu v Civilnom sporovom poriadku,
súd rozhodol podľa článku 4 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého požiadavke princípu všeobecnej spravodlivosti najlepšie vyhovuje norma totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zrušeného O.s.p., ktorá upravovala náhradu trov konania štátu (uznesenie KS TN č.k. XCoP/ XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX). Znalecké dokazovanie bolo v konaní nariadené v záujme oboch účastníkov konania za účelom posúdenia ich rodičovských zručností, kedy sa títo nevedeli dohodnúť v otázke zverenia maloletého dieťaťa na čas po rozvode. Navrhovateľka bola v konaní uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/131/2016-68 zo dňa 06.09.2017 od platenia súdnych poplatkov oslobodená v celom rozsahu, z ktorého dôvodu bol iba manžel navrhovateľky zaviazaný zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 300,- Eur, z ktorého boli výdavky sčasti pokryté. Je preto potrebné doplatiť ešte 210,- Eur, na ktorých zaplatenie súd zaviazal manžela navrhovateľky podľa výsledku konania, kedy súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol a zároveň vyhovel návrhu manžela na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti ako otca, pričom súd prihliadol na to, že dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku na strane navrhovateľky naďalej pretrvávajú.
32. Zároveň z dôvodu oslobodenia navrhovateľky od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd v zmysle § 2 ods. 2 ZoSP zaviazal manžela navrhovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na rozvod manželstva vo výške 66,- Eur.
33. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).