Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-85-2019.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov V. C. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. M. č. XXXX/XX v V. zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a H. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. T. Q.X. M..Č.. W. W. Č.. X U. L. v konaní o zmenu úpravy styku o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 14.12.2018 č.k. 19P/52/2018 - 166 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vylúčil konanie o výchovnom opatrení uloženom uznesením č.k. 19P/52/2018 - 115 na samostatné konanie a zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. H..
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku a ust. § 62 Civilného mimosporového poriadku, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol po tom, čo nesprávne posúdil skutočný stav veci a vykonané dôkazy, ako aj nesprávne vec právne posúdil a nesprávne vyhodnotil najlepší záujem dieťaťa. Úlohou súdu prvej inštancie bolo dôsledne zistiť pomery účastníkov, vypočuť ich a ich tvrdenia verifikovať listinnými dôkazmi. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, lebo sa spoľahol len na tvrdenia otca, ktoré nepovažoval za potrebné verifikovať žiadnymi dôkazmi, pričom súčasne odmietol vykonať navrhované dôkazy na preukázanie tvrdení matky. Všetky tieto pochybenia jej odňali možnosť konať pred súdom, došlo aj k inej vade konania a zároveň k porušeniu práva na rovnosť účastníkov v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sú dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že od posledného rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. V čase podania návrhu boli zmenené pomery, pretože nenastala situácia predpokladaná skorším rozhodnutím, a to realizácia styku otca s maloletým počas adaptačného obdobia. V tomto možno nepochybne vidieť zmenu pomerov, pretože dieťa otca nepoznalo o nič viac a už vôbec nie natoľko, aby sa s ním mohlo stretávať bez jej prítomnosti, ako to konajúci súd zamýšľal svojím rozhodnutím po uplynutí adaptačnej fázy. K ďalšej zmene pomerov došlo aj v priebehu konania, pretože dieťa začalo stretnutia s otcom odmietať. V tejto súvislosti konštatovala, že trvala na tom, aby súd vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania nariadil znalecké skúmanie z odboru psychológie. Vytkla konajúcemu súdu, že tento nekriticky prevzal tvrdenia otca, favorizoval ho, prenechal mu priestor na monologickú časť výsluchu bez prerušovania a naopak, k nej sa správal znevažujúco, čo vyústilo do uloženia poriadkovej pokuty 14.9.2018, ktorú považuje za demonštráciu moci konajúcej
sudkyne. Otec nemá skutočný záujem o syna, na jeho výživu neprispieva riadne a včas a nepreukázal skutočný záujem ani vo vzťahu k realizácii styku s maloletým, keďže toho času sa dlhodobo zdržiava na Tenerife. Ďalej tvrdila, že otec nemá skutočné zázemie a kočuje po svete, čiže vedie záhaľčivý spôsob života, ktorý nie je vhodným vzorom pre maloletého. Namietala, že názor maloletého bol zisťovaný len prostredníctvom kolízneho opatrovníka, čo je podľa jej názoru nedostatočné s poukazom na rodinnú situáciu a rozpoloženie maloletého. Maloletý mal byť podľa jej názoru vypočutý na súde za prítomnosti psychológa, ktorého súd zamestnáva. Ďalej namietala závery správy Psychosociálneho centra, ktoré považuje za nekvalifikované, pretože ide len o chronologické opísanie zrealizovaných stretnutí bez odborného záveru, ktorý očakávala kvôli prítomnosti psychológa na týchto stretnutiach. Naproti tomu súd nezohľadnil závery PhDr. W. z Referátu poradensko-psychologických služieb napriek tomu, že išlo o správu odborného charakteru vypracovanú osobou s odborným vzdelaním. V závere navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004), teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, žeby zásadne poprel ich účel alebo význam. Úvahy súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdov.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby toto rozhodnutie bolo zmeniteľné do budúcna, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla Civilného sporového poriadku nazvanou clausula rebus sic stantibus a táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili skutočnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zákon nevylučuje, aby sa konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak nie je petitom viazaný. Pokiaľ sa konanie týka výchovy maloletých detí, hmotnoprávnym základom pre zmenu je ust. § 26 Zákona o rodine. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akokoľvek opodstatnená zmena oproti času, keď súd rozhodoval o výchove dieťaťa. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú môžeme chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zásah do právoplatného rozhodnutia súdu. Zmena pomerov je v posudzovanom prípade daná záujmom mal. H., ktorý navštevuje prvý stupeň základnej školy. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov a venoval názoru maloletého dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti, keďže je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor samostatne a slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a má právo byť vypočuté. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a aj názor samotného dieťaťa. Pokiaľ ide o námietky matky týkajúce sa spôsobu realizovaného výsluchu maloletého dieťaťa, je potrebné uviesť, že je právom súdu posúdiť a rozhodnúť, akým spôsobom / závisiacim od všetkých ním posúdených okolností prípadu/ výsluch maloletého dieťaťa vykoná. V tomto prejednávanom prípade bol v rámci dokazovania zisťovaný názor maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že sa v prítomnosti otca cíti dobre a poprel, že by sa otca bál. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že doposiaľ upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne potreby na styk s otcom a zohľadňuje aj názor mal. H. a tiež možno konštatovať, že obavy matky o maloletého bez konkretizácie akéhokoľvek nebezpečenstva pre mal. dieťa zostali v rovine ničím nepodložených tvrdení a jej vlastných hypotetických úvah.
9. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky k správe Psychosociálneho centra z 15.10.2018 (čl. 136) uvádza, že správa z priebehu asistovaných stretnutí je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu, ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov správu Psychosociálneho centra hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. V tomto prejednávanom prípade však súd prvej inštancie nevychádzal iba zo správy centra, ale i z ďalšieho vykonaného dokazovania. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že úlohou centra nebolo poskytnúť svoje odporúčania pre toto konanie ale poskytnúť účastníkom potrebnú súčinnosť k čomu nepochybne došlo.
10. Pokiaľ ide o vecnú povahu námietok matky, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania, dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H.. S argumentáciou matky, ktorá odôvodňovala zmenu pomerov oproti predchádzajúcej úprave tým, že nenastala situácia predpokladaná skorším rozhodnutím, a to realizácia styku otca s maloletým počas adaptačného obdobia odvolací súd konštatuje, že s tou sa dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (bod. 33), na ktoré závery v plnej miere odkazuje a stotožňuje sa s nimi. Súd prvej inštancie správne reflektoval nedostatočné využitie adaptačného obdobia otcom vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení (č.k. 19P/52/2018 - 60 zo dňa
5.4.2018) v priebehu tohto konania, ktorým dočasne (po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti) upravil styk otca s maloletý každý štvrtok od 16:00 do 17:00 v Psychosociálnom centre za prítomnosti odborného personálu. Predmetné neodkladné opatrenie nebolo dôsledne rešpektované matkou, nakoľko táto vytvárala prekážky styku a po jeho účinnosti, kedy bola opätovne účinná úprava v zmysle doterajšieho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 27.1.2017 č.k. 19P/47/2013 - 320 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2017 č.k. 7CoP/139/2017 - 356), opätovne neumožnila otcovi náhradný termín styku. V tomto smere sa preto javí obrana matky, ktorá argumentuje nedostatočnosťou adaptačného obdobia, ktoré sama marila ako účelová obrana s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
11. Odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je možné hodnotiť ako jeden z dôkazných prostriedkov a pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu vecí, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci a je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, z ktorej vyplýva, že súd je povinný zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania a nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka matky o nesprávnom postupe konajúceho súdu pri vykonávaní dokazovania je nedôvodná.
12. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave styku je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone ich rodičovských práv a povinností. V danom prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery účastníkov a najmä záujem mal. H.. Rozsudok spĺňa obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).