Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/94/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci: A.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XX, F., právne zastúpený JUDr. Dušanom Hudákom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. zo dňa 03.09.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. , č.r.: , č. záznamu: 57433/2018 zo dňa 11.07.2018 .

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 27.11.2018 Krajskému súdu v Košiciach poštovou prepravou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. dňa 03.09.2018, ktorý rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11.7.2008 potvrdil , nariadiť mu sprístupnenie žalobcom žiadaných informácii a priznať žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou /ďalej aj „Úrad“/ rozhodnutím z 11.7.2018 nesprístupnil žalobcovi informácie na základe jeho žiadosti zo dňa 06.03.2018, doručenej dňa 07.03.2018, evidovanej pod č. záznamu 20109/2018 (ďalej len „žiadosť"), súvisiace s prešetrovaním jeho podnetu zo dňa 27.09.2016, číslo konania , , 93423/2017 vo veci dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou poskytovanou jeho maloletému synovi obmedzil prístup k informáciám v medicínskom odbore pediatrická neurológia a to s poukazom na v spojení s a o slobodnom prístupe k informáciám.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postupoval v zmysle pokynov uložených mu v rozhodnutí žalovaného č. k. , č. spisu 1 , č.r. 33918/2018 zo dňa 30.04.2018, ktorým obmedzil sprístupnenie informácií žalobcovi na základe už označenej žiadosti, v súvislosti s prešetrovaním podnetu žalobcu zo dňa 27.09.2016, podľa . Vyzval tak osoby zúčastnené v procese výkonu dohľadu nad správnosťou zdravotnej starostlivosti poskytnutej synovi žalobcu O. M., ktoré vypracovali odborné posudky, aby sa v zmysle vyjadrili, či súhlasia s ich poskytnutím žalobcovi.

4. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Úradu nad zdravotnou starostlivosťou z 11.7.2018 a v odvolaní okrem iného uviedol, že ako zákonný zástupca má povinnosť urobiť maximálne pre zdravotnú starostlivosť svojho syna, ktorá mu nebola poskytnutá v prvých dňoch jeho života riadne a správne. Vedený týmto, sa žalobca s odkazom na všetky posudky chce po komplexnom zhodnotení medicínskej

a odbornej stránky veci požadovanými informáciami pokúsiť o svoje hodnotenie a nápravu, lebo dokumenty v zdravotných záznamoch o jeho synovi poskytujú odlišný obraz od reality.

5. Žalovaný na základe odvolania žalobcu preveroval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 11.07.2018, avšak na základe záverov rozkladovej komisie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 11.07.2018 potvrdil.

6. Žalovaný zvýraznil, že skúmal či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou splnil povinnosti uložené mu po preskúmaní rozhodnutia č. k. , č. spisu , č. záznamu: 22718/2018 13.03.2018, ktorým obmedzil sprístupnenie informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že rozhodnutím č. k. , č. spisu , č.r. 33918/2018 zo dňa 30.04.2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie") uložil Úradu vyzvať odborníkov jednotlivých medicínskych odborov, aby sa vyjadrili, či v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám súhlasia so sprístupnením ich odborných posudkov vo veci dohľadu č. PO 1632/2016 vykonaného žalovaným nad správnosťou zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá synovi žalobcu O. M.. Uložil posudky sprístupniť, po zistení, že osoby zúčastnené svojou odbornou činnosťou pri výkone dohľadu súhlasia so zverejnením informácií, alebo ak sa k dotazu o ich súhlase nevyjadria v uloženej lehote a pre prípad, že konzultanti nebudú súhlasiť so sprístupnením informácií, uložil „úradu“ aby vydal písomné rozhodnutie o obmedzení sprístupnenia požadovaných informácií v uvedenom rozsahu.

7. Žalovaný konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí sa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jeho zmieneným právnym názorom riadil a uviedol, že z obsahu spisu a odvolaním napadnutého rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že Úrad oslovil s požiadavkou vyslovenia súhlasu so sprístupnením odborných posudkov konzultantov v medicínskom odbore pediatria - neonatológia, pediatrická endokrinológia a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy, gynekológia a pôrodníctvo a pediatrická neurológia zúčastnených pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Všetci uvedení odborníci a konzultanti, s výnimkou konzultanta z oboru pediatrická neurológia sa nevyjadrili k otázke zverejnenia ich posudkov, preto došlo k ich zverejneniu na žiadosť žalobcu.

8. Žalovaný uzavrel, že odborný konzultant v medicínskom odbore pediatrická neurológia súhlas so zverejnením sprístupniť jeho odborného posudku nedal a z ustanovenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán nesmie bez súhlasu konzultanta informácie poskytnúť. Preto Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím z 11.7.2018 dôvodne obmedzil sprístupnenie odborného posudku konzultanta z odboru pediatrická neurológia žalobcovi a správne konštatoval, že v zmysle Z,z. neboli splnené zákonné podmienky, pre ktoré by prvostupňový správny orgán mal právo sprístupniť odborný posudok v medicínskom odbore pediatrická neurológia žalobcovi. Žalobca preto podľa žalovaného nedôvodne v odvolaní namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa o slobodnom prístupe k informáciám.

9. Žalovaný poukázal v odôvodnení na povinnosť mlčanlivosti podľa . Pri interpretácii ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že odborný posudok odborného konzultanta žalovaného pri výkone dohľadu Úradu nad zdravotnou starostlivosťou nie je nemožné považovať za informáciu pre tretie osoby, ale nevyhnutne potrebnú na vybavovanie agendy úradu v zmysle Mal za to, že Úrad právo žalobcu na slobodný prístup k informáciám neporušil s poukazom na aplikáciu . Pokladal odborný posudok odborného konzultanta za informáciu od tretej osoby, nevyhnutne potrebnú na vybavovanie agendy úradu v zmysle Aj podľa žalovaného nebolo povinnosťou Úradu ustanoviť odborného konzultanta pre účely výkonu dohľadu. Mohol len prizvať osoby do výkonu dohľadu, pretože podľa neho zákon tiež neukladá konzultantovi povinnosť v rámci dohľadu vyhotoviť písomné vyjadrenie alebo písomný posudok. Konzultant sa zúčastňuje výkonu dohľadu aj odbornými názormi a na posudzovaní podkladov dohľadu sa podieľa aj v rámci diskusie pri ústnom prerokovaní veci. Konzultant môže vyhotoviť písomný odborný posudok a to za podmienok dohodnutých v zmluvnom vzťahu a pre účely výkonu dohľadu ho odovzdať ako odborný posudok. Poukázal na ustanovenie

Z.z , ktorého uplatnením pri obmedzení informácii týkajúcich sa odborného posudku mal za to, že ide o informácie z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré nie je možné zverejniť.

10. V žalobe žalobca uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa 06.03.2018, doručenou dňa 07.03.2018 v zmysle , evidovanou pod č. záznamu 20109/2018 o požiadal o sprístupnenie informácií vo veci dohľadu č. PO 1632/2016 vykonaného Úradom nad správnosťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej jeho synovi O. M., ktorá súvisela s prešetrovaním podnetu žalobcu zo dňa 27.09.2016, číslo konania , , 93423/2017. Žalobca žiadal o možnosť nahliadnutia do označeného spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis, odkopírovať informácie na technický nosič dát a sprístupniť kópie predlôh s požadovanými informáciami.

11. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako nezákonné a žiadal uložiť mu sprístupniť požadované informácie v plnom rozsahu. Žalobca už v komunikácii s úradom i žalovaným prezentoval názor, že odborný konzultanti činnosť vykonávajú v rámci pracovnoprávneho vzťahu, pričom nie je jasné či odborný konzultant z oblasti pediatrická neurológia mohol odoprieť svoj súhlas s poskytnutím informácií o obsahu jeho odborného posudku v rámci výkonu dohľadu.

12. Žalobca v žalobe namietal nesprávnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v časti medicínskeho odboru pediatrická neurológia pre nesprístupnenie odborného posudku konzultanta z odboru pediatrická neurológia podľa . Žalovaný i úrad jeho žiadosť posudzovali podľa a zákona . Nevzali do úvahy, že ide o prípad spadajúci pod ustanovenie . a poukázal na to, že odborný konzultant je povinnou osobou poskytujúcou svoj posudok za verejné financie a to v rámci jeho účasti na výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podľa tohto ustanovenia zákona sa zákona . neuplatňuje. Uvedené ustanovenie zákona o povinnom poskytovaní informácií ani žalovaný nevzal do úvahy a svoje rozhodnutia odôvodnil povinnosťou rešpektovať stanovisko odborného konzultanta, ktorý na žiadosť úradu svoj súhlas so zverejnením informácií nedal a s poukazom na to, že ide informácie v výkonu dozoru. Pretože žalobcovi bolo obmedzené právo na požadovanú informáciu z dôvodov / a , žalobca rozhodnutia správnych orgánov pokladal za nezákonné. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a uložiť žalovanému zverejniť žalobcom požadované informácie.

13. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril 17.04.2019. Vo vyjadrení zopakoval, že 07.03.2018 Úradu bola doručená žiadosť žalobcu o sprístupnení informácií podľa informačného zákona, ktorou žiadal sprístupnenie informácií súvisiacich s prešetrením jeho podnetu podaného Úradu 27.09.2016. Dňa 13.03.2018 Úrad vydal prvostupňové rozhodnutie a obmedzil sprístupnenie požadovaných informácií v žiadosti s poukazom na a . Listom 14.03.2018 sprístupnil informácie poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (tromi nemocnicami Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach, Detská fakultná nemocnica v Košiciach a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave). Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prvostupňové 30.04.2018 rozhodnutie ÚDZS z 13.03.2018 zrušil a vrátil vec tomuto na nové prejednanie a rozhodnutie. Uložil ÚDZS v zmysle vyzvať jednotlivých odborníkov spolupracujúcich pri výkone dohľadu v medicínskych odboroch, aby sa vyjadrili, či súhlasia so sprístupnením informácií. Preto v novom konaní ÚDZS vyžiadal tieto stanoviská od jednotlivých konzultantov participujúcich na výkone dohľadu zdravotnej starostlivosti a 19.06.2018 sprístupnil žalobcovi informácie v rozsahu odborných posudkov z medicínskych odborov gynekológia, pôrodníctvo, pediatria, pediatrická endokrinológia a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy s poukazom na to, že sa v stanovenej lehote na žiadosť správneho orgánu prvého stupňa nevyjadrili. Konzultant z medicínskeho odboru pediatrická neurológia v liste zo 07.06.2018 nesúhlasil so sprístupnením jeho odborného posudku a žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k postoju konzultanta zo dňa 07.06.2018. Preto postupoval v zmysle a

14. Žalovaný s odkazom na § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, správny orgán prvého stupňa obstaral všetky podklady potrebné pre rozhodnutie, úplne a presne zistil skutočný stav veci pre neexistenciu súhlasného vyjadrenia konzultanta z medicínskeho odboru pediatrická neurológia, preto dôvodne odoprel sprístupnenie informácií o obsahu jeho posudku, ako to uviedol v odôvodnení prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 11.07.2018 prvostupňový správny

orgán a napokon konštatoval, že žalobca mal dostatočný priestor od 25.06.2018 do 03.09.2018 na upovedomenie odborných konzultantov v uvedenom odbore pediatrická neurológia o svojich požiadavkách.

15. Žalovaný opakoval, že písomné vyjadrenie odborných posudkov nie je posudkom, toto môže podliehať vývoju a meniť sa v závislosti od diskusie s ostatnými, vykonávajúcimi dohľad v priestore a čase. Preto je podľa žalovaného potrebné, aby odborný konzultant mal poskytnutú ochranu v režime podmieneného súhlasu vo vzťahu k tretím osobám na poskytnutie informácií. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že konzultant poskytuje odborný posudok za podmienok dohodnutých v zmluvnom vzťahu medzi ním a úradom, nie na základe zákonnej povinnosti. Odborný posudok je listina, ktorá nebola vytvorená úradom, preto bolo potrebné pri vybavovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií použiť ustanovenie a brať na zreteľ nesúhlas zhotoviteľa odborného posudku so sprístupnením tohto posudku, ako informácie žalobcovi. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vyzval spracovateľov posudkov činných pri výkone dohľadu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tomto rozsahu bola dokumentácia už sprístupnená. Pretože konzultant z oblasti pediatrická neurológia nesúhlasil so sprístupnením informácií, prvostupňový orgán svoje rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o prístupne k informáciám. Dôvodil, že ust. nebolo možné aplikovať, keďže by došlo k zásahu do práva slobôd konzultanta samotného garantované mu podľa , podľa ktorého, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a v článku 26 ods. 4 SR, podľa ktorého právo šíriť informácie možno obmedziť len zákonom. Podľa žalovaného zákonné obmedzenie v demokratickej spoločnosti podlieha požiadavkám nevyhnutnosti na ochranu práv a slobôd, ochrany bezpečnosti štátu a verejného poriadku, ako aj verejného zdravia a mravnosti / nález ústavného súdu IV. ÚS 464/2010/.

16. Napokon uviedol s odkazom na zákona o poskytovaní informácií, že i dohliadajúci subjekt má právo na ochranu svojich práv podľa článku 19 ods. 1 a 3 a . Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako dohliadaný orgán je chránený povinnosťou žalovaného ako povinnej osoby pri poskytovaní informácie môže použiť správnu úvahu a preskúmateľným spôsobom rozhodnúť, ktoré informácie je treba obmedziť za účelom ochrany proti nelegitímnym zásahom do práv dohliadaného subjektu. K ustanoveniu , Z. z poukázal i na fakt, že právo na informáciu o zdravotnom stave sa poskytuje podľa , ale pri manipulácii so zdravotnou dokumentáciou podľa citovaného zákona údaje zo zdravotnej dokumentácie poskytuje úradu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti výlučne na účely výkonu dohľadu. Preto Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa s zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti má povinnosť zachovávať mlčanlivosť o údajoch vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie, z čoho žalovaný vyvodil záver, že žalobcovi nemôže poskytnúť údaje zo zdravotnej dokumentácie, ktoré sú súčasťou spisu výkonu dohľadu lebo k tomu je oprávnený len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. /právo dohliadaného subjektu na ochranu svojich práv vyplývajúcich mu z ČI. 19 ods. 1 a ods. 3 a argument údaje zo zdravotnej dokumentácie poskytuje úradu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti výlučne na účely výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, keďže zdravotná dokumentácia je v zmysle podkladom na výkon dohľadu.

17. Žalovaný konštatoval, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s odkazom aj na nebol oprávnený bez súhlasu konzultanta sprístupniť jeho odborný posudok a odkázal i na ustanovenie / s poukazom na to, že ide o informácie získane pri výkone dohľadu od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

18. Dňa 16. 9. 2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a zotrval na argumentácii podľa , ktorý vylučuje použitie .

19. Zástupca žalobcu na súdom nariadenom pojednávaní uviedol, že argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe často mierila k inému, než bolo obsahom jeho žaloby. Uviedol: “vo vyjadrení sa rozsiahlo komentuje možnosť zneužitia zdravotnej dokumentácie, hoci v tomto prípade o túto skutočnosť nešlo. Žalobca má právo reagovať na výsledky dohľadu žalovaného. Uvádza, že v žalobe jednoznačne namietal neexistenciu zákonného obmedzenia na poskytnutie informácie podľa § 11 ods.1 písm. a/ „info

zákona“, a to z dôvodu, že ods.2 pri tomto obmedzujúcom ustanovení vylučuje jeho aplikáciu v prípade, ak informácia je zadovážená z verejných prostriedkov. Ustanovenie § 11 ods. 2 tohto ustanovenia predstavuje zákonnú negáciu použitia ustanovenia § 11 ods.1 písm. a/. Podľa neho ide o závažné porušenie práva na informácie zo strany žalovaného, pretože žalobca má právo poznať obsah odborných posudkov, na základe ktorých bol uzavretý dohľad nad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V opačnom prípade, t.j. ak by tieto odborné stanoviská mu neboli sprístupnené, vznikali by pochybnosti o ich obsahu zo strany žalobcu.“

20. Poverená zástupkyňa žalovaného na súdom nariadenom pojednávaní poukázala na obsah podrobného vyjadrenia k podanej žalobe. V prvom rade zdôraznila „zmätočnosť“ žaloby, podľa ktorej žalobca nenapadol rozhodnutie druhostupňové ako celok. Uvádza, že v žalobe nie je napadnuté obmedzenie sprístupnenia informácie podľa zákona a žaloba bola zúžená len na zákona . V písomnom vyjadrení sa žalovaný podrobne zaoberal obidvoma týmito zákonnými ustanoveniami. V ustanovení uviedol, že u konkrétnej konzultantky, ktorá podala konzultačný posudok neexistovala zákonná povinnosť takýto posudok podať. Na sprístupnenie tejto informácie sa vzťahuje ustanovenie zákona. Žalovaný sa podrobne vyjadril aj k námietke o nemožnosti aplikácie tohto obmedzenia z dôvodu „ info zákona“. Žalovaný zdôrazňuje, že úrad v týchto konaniach nakladá s citlivými údajmi a musí zohľadňovať aj zákonné obmedzenia, ako je napríklad ochrana osobných údajov. V danom prípade žalobcovi boli sprístupnené dva konzultačné posudky a nebol mu sprístupnený iba jeden konzultačný posudok. Žalovaný považuje svoje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné“.

21. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.09.2018 v rozsahu žalobných bodov správnej žaloby a s poukazom na ustanovenie ods. písm. f / a /SSP/ Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná vychádzajúc z obsahu súdneho a administratívneho spisu žalovaného v konaní o sprístupnenie informácii podľa Z.z i rozhodujúcich dokumentov zo spisu o výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa ,. Žalobné námietky žalobcu, ktoré smerovali k uplatneniu ust. sú dôvodné. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. a podľa poukazuje na právnu záväznosť svojich záverov pre žalovaného.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa Čl.19 (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu ) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

V zmysle medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Takýmto dokumentom je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaný v Zbierke zákonov, ktorý v čl. 10 ods. 2 Dohovoru zaručuje, že každý má právo na všetky informácie týkajúce sa i jeho zdravotného stavu.

Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa § 203 (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak rozhoduje v konaní podľa , , , , .

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Podľa , , , , , Z.z o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, (1) Úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [] vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti, (2) Dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor. (3) Dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov. (4) Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu") na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. (5) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. (11) Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 1 zák. č 211/2000 Z.z o slobodnom prístupe k informáciám zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 tohto zákona osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach

a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, 1/ ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a 2/ ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená.

Podľa povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

Podľa prvá veta ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

Podľa ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa z. o správnom konaní /správneho poriadku/ správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť' záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 veta prvá správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

22. Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií je zrejmé, že ju podala osoba, ktorej sa požadované informácie bezprostredne dotýkajú, pretože ide o informácie týkajúce sa zdravotného stavu maloletého syna žalobcu. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať či rozhodnutie žalovaného nezasiahlo do práv a oprávnených záujmov žalobcu.

23. Z administratívneho spisu žalovaného o výkone dohľadu súd oboznámil žiadosť úradu o spracovanie odborného stanoviska zo 16.2.2017 adresovanú odbornému konzultantovi, poverenie na výkon dohľadu č. zo 16.2.2017 odbornému konzultantovi z oboru pediatrická neurológia, protokol o vykonanom dohľade nad správnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti zo 17.10.2017 z Detskej nemocnice v Košiciach a z 12.9.2017 Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice, ukončenie dohľadu adresované spracovateľovi odborného posudku z oboru pediatrická neurológia z 2.11.2017, vyúčtovanie konzultačnej činnosti za vypracovanie odborného posudku z oboru pediatrická neurológia zo 16.2.2017, písomné vyjadrenie spracovateľa odborného posudku pediatrická neurológia zo 7.6.2018 na žiadosť Úradu z 30.5.2018.

24. Pre správny súd bolo pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúce, že dospel k záveru, že žalobca sa domáhal sprístupnenia informácií po vykonaní dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorých sprístupnenie nie je vylúčené podľa ust. . Z.z., týkajú sa pri výkonu dohľadu a ide o informácie o rozhodnutí v rámci dohľadu alebo dozoru a ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy podľa . Z.z.

25. Správny súd zdôrazňuje, že princíp spravodlivosti je potrebné nepochybne aplikovať aj v rámci aplikácie práva a i výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám musia byť vykonané ústavne konformným spôsobom. Z obsahu správnej žaloby vyplýva výhrada a námietka voči rozhodnutiu žalovaného, že konzultant z odboru pediatrická neurológia nesúhlasil so sprístupnením požadovaných informácií, preto žalovaný ich sprístupnenie obmedzil podľa a

26. Podľa právneho názoru správneho súdu ide o kľúčovú právnu otázku, podľa výsledku zodpovedania ktorej je možné posudzovať, či sprístupnenie informácie bolo možné posudzovať podľa ust. a a či súhlas konzultanta bol potrebný a relevantný.

27. Žalobca s poukazom na dôvody uvedené v žalobe podľa o slobodnom prístupe k informáciám správne dôvodil, že výkon dozoru nad zdravotnou starostlivosťou je financovaný z verejných zdrojov, preto sa na obmedzenie poskytovania informácií ust. neaplikuje. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako nezákonné a žiadal uložiť mu sprístupniť požadované informácie v plnom rozsahu.

28. Správny súd uzatvára, že ak posudok daného odborného konzultanta bol výsledkom financovaným z verejných zdrojov, nebol na sprístupnenie informácií o jeho činnosti na výkone dohľadu potrebný jeho súhlas a podľa zákona o prístupe k informáciám sa neaplikuje ust. . Z konania žalovaného, ktorý vyzval konzultanta na udelenie súhlasu so sprístupnením informácii napokon vyplýva, že postup žalovaného nebol lege artis, ak ho nepovažoval za osobu povinnú sprístupniť informáciu s odkazom len na to, že v zmysle nie je povinnosťou žalovaného ustanoviť odborného konzultanta pre účely výkonu dohľadu, len ho prizvať do výkonu dohľadu. Podľa správneho súdu si žalovaný odporuje pri konštatovaní, že zo Z. z nie je daná povinnosťou žalovaného ustanoviť odborného konzultanta pre účely výkonu dohľadu, len prizvať osoby do výkonu dohľadu. Žalovaný v hypotetickej rovine uvádzal, že, konzultant zúčastňujúci sa dohľadu môže byť odbornými názormi zúčastnený na posudzovaní podkladov dohľadu aj v rámci diskusie pri ústnom prerokovaní veci. Konštatuje sa, že písomný odborný posudok bol za podmienok dohodnutých v zmluvnom vzťahu a odborný konzultant ho odovzdal žalovanému, po predchádzajúcej

dohode, písomne a za odmenu. Povinnosť odborného konzultanta podať posudok je v tomto prípade daná, vychádza zo Z. z, preto v zmysle ust. Z.z o verejnom prístupe k informáciám je odborný konzultant i osobou povinnou v zmysle Preto vyžadovať jeho súhlas úradom na zverejnenie informácie nebolo potrebné. Žalovaný pochybil, neberúc zreteľ na o slobodnom prístupe k informáciám, ak vyžadoval súhlas odborného vo vzťahu k zákona o povinnom poskytovaní informácií.

29. Ustanovenie upravuje zákonné obmedzenie sprístupnenia informácie, ktorú povinná osoba získala od tretej osoby bez právnej povinnosti. Musia byť pritom súčasne splnené dve podmienky: 1/ zákon neukladá tretej osobe povinnosť odovzdať povinnej osobe informáciu a 2/ tretia osoba vyslovila písomný nesúhlas s poskytnutím tejto informácie povinnou osobou žiadateľovi. Za situáciu rovnocennú so situáciou, kedy zákon nezaväzuje tretiu osobu, aby povinnej osobe poskytla svoju informáciu, je potrebné rozumieť aj situáciu, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by povinnú osobu oprávňovalo takúto informáciu získať. Ustanovenie oprávňovalo povinnú osobu získať od konzultantky H.. F. S., J.., jej odborný posudok, pretože táto konzultantka bola v postavení prizvanej osoby, ktorá podala svoj odborný posudok na základe písomného poverenia povinnej osoby. Pretože ustanovenie ukladalo (v zmysle uvedeného výkladu) povinnosť odovzdať povinnej osobe informáciu - odborný posudok, bolo už právne bezvýznamné, že prizvaná osoba oznámila písomne svoj nesúhlas so sprístupnením svojho odborného posudku. Okrem toho, aj ak by v danom prípade bolo naplnené zákonné obmedzenie sprístupnenia informácie v zmysle , toto obmedzenie by sa nemohlo aplikovať v tomto prípade, pretože predmetná informácia - odborný posudok prizvanej osoby bol získaný za verejné prostriedky.

30. Nesprístupnenie informácie žalobcovi povinná osoba odôvodnila aj existenciou zákonného obmedzenia prístupu k informáciám podľa Hoci žalobca vo vzťahu k tomuto aplikovanému zákonnému dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám nevzniesol žalobnú námietku, povinnosťou správneho súdu bolo skúmať existenciu tohto zákonného obmedzenia ( ). Pod pojmom „týka sa výkonu kontroly“ je potrebné rozumieť iba informácie o samotnej kontrolnej činnosti kontrolného orgánu a nie aj samotné informácie, ktoré sú objektom kontroly. Utajeniu v zmysle tohto ustanovenia nepodliehajú informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jeho sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V protokole č.1101/2016 o výkone dohľadu na diaľku sa uvádza ako prizvaná osoba aj H.. F. S., J.., odbor v špecializačnom odbore pediatrická neurológia, pričom povinná osoba - Úrad jej odborný posudok využila pri spracovaní protokolu. Preto aj odborný posudok prizvanej osoby ( H.. F. S., J..) je potrebné posudzovať ako výsledok dohľadu v zmysle zákon č.211/200 Z.z. (pritom žalovaný netvrdil, že osobitný zákon zakazuje sprístupnenie informácie o výsledku dohľadu).

31. Správny súd uzatvára, že zo zákona je daná povinnosť odborného konzultanta pre účely výkonu dohľadu poskytnúť písomný posudok na základe objednávky úradu v konaní podľa zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, na ktorej sa konzultant podieľa. Podľa názoru správneho súdu žalovaný povýšil ochranu konzultanta z medicínskeho odboru pediatrická neurológia, rešpektujúc jeho nesúhlas zo 07.06.2018 a nebral zreteľ na právo žalobcu zaručené mu . Napadnutým rozhodnutím tak žalovaný porušil práva žalobcu garantované v článku , ods.1, 5, SR, podľa ktorých v spojení s o slobodnom prístupe k informáciám , Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené a Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

32. Súd opakovane konštatuje, že v posudzovanom prípade bol pre účely výkonu dohľadu úradom zadaný na základe poverenia odborný posudok z oblasti pediatrická neurológia, ktorý bol písomný a zaplatený z prostriedkov úradu za podmienok dohody medzi úradom a konzultantom. Správny súd k tomuto záveru dospel vychádzajúc z toho, že výkon dozoru nad zdravotnou starostlivosťou je vykonávaný zákonom zriadenou verejnoprávnou inštitúciou. Výkon dohľadu na diaľku bol realizovaný za účasti výkonu konzultanta, ktorého Úrad pribral. Pribratý odborný konzultant za úhradu z verejných zdrojov spracoval odborný posudok, na základe ktorého Úrad rozhodol o otázke správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletému synovi žalobcu. Preto sa žalovaný hodnotením

postupu a posúdenia rozhodnutia Úradu dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným podľa a neaplikoval ust.

33. Správny súd sa nestotožňuje s argumentom žalovaného, že ust. nebolo možné aplikovať, lebo by došlo k zásahu do práva slobôd konzultanta, podľa článku 19 ods. 1 SR. S poukazom na úhradu odborného posudku, konzultantovi správny súd konštatuje, že odborné písomné vyjadrenie konzultanta pri výkone dohľadu podľa bolo posudkom vydaným v procese vykonávaného dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou za úhradu z verejných zdrojov, preto platí, že ustanovenie písmena a) ust. zákona sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, 7a) alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. .

34. Správny súd konštatuje, že žalovaný nebral do úvahy ust. o slobodnom prístupe k informáciám a rozhodnutie odôvodnil po nesprávnom posúdení veci podľa . Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s odkazom na ust. Z. z nebol povinný vyžadovať súhlas konzultanta v medicínskom odbore pediatrická neurológia na jeho sprístupnenie, podľa . Úrad postupoval nezákonne, neberúc na vedomie, že konzultant pri výkone dohľadu poskytoval svoj posudok za podmienok dohodnutých v zmluve vyhotovenej a obstaranej v rámci výkonu dohľadu z verejných prostriedkov. Žalovaný potvrdením rozhodnutia úradu postupoval v rozpore so zákonom.

35. Súd neakceptoval námietku žalovaného, že zákonodarca mal v ustanovení § 11 ods. 2 zákona na mysli iné v prípade verejného záujmu. Sprístupnenie informácii o použití verejných finančných prostriedkov je podľa správneho súdu na mieste, ak ide o správnosť a zákonnosť ich použitia, nie však v požadovanom prípade.

36. Podľa správneho súdu, žalovaný nesprávne poukázal v námietke i na povinnosť mlčanlivosti v zmysle a mal za to, že pri interpretácii ustanovení ho bol povinný rešpektovať. Správny súd pripomína, že žalovaný o zdravotných poisťovniach vykladal reštriktívne a porušil právo žalobcu na slobodný prístup k informáciám i s poukazom na aplikáciu Podľa správneho súdu nedôvodne žalovaný nesprávne poskytol ochranu konzultantovi nad právo na informácie zaručené žalobcovi a o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je pre tento účel subsidiárnym a to bez porovnania váhy významu práva na informácie žalobcu tzv. testom proporcionality s právom na ochranu odborného konzultanta garantovaného konzultantovi v a podľa čl 26 ods. 1,4 .

37. Žalovaný poskytol odbornému konzultantovi z odboru pediatrická neurológia v posudzovanej veci nadštandardnú ochranu v režime podmieneného súhlasu na poskytnutie informácií žalobcovi oprávnenému podľa osobitného , z ktorej bol vyvodil nezákonný záver. Pri aplikácii zákona bol tento nesprávne vyložený žalovaným uplatnením zákona

38. Zákon o slobode informácií má všeobecnú subsidiárnu povahu prameňa práva na získanie informácií v tých prípadoch, kedy neexistuje osobitná právna úprava na informácie subjektu požadujúceho sprístupnenie informácie, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Žalobca bol legitimovaný na požadované zdravotné informácie, lebo ako zákonný zástupca a v konaní o výkone dozoru nad zdravotnou starostlivosťou ako podnecovateľ konaní Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde nemal postavenie účastníka konania a nemal s týmto súvisiace práva. Preto je podľa správneho súdu zákon o slobodnom prístupe k informáciám subsidiárnym zákonom, pri aplikácii ktorého nedochádza ku rozporu so zákonom na ochranu osobných údajov a ani s iným prameňom práva chrániacim osobitný verejný záujem.

39. Podľa názoru správneho súdu za situácie, že v posudzovanej veci sa informácie týkajú žalobcu ako zákonného zástupcu maloletého, predstavuje tak osobu, ktorej sa objekt dohľadu priamo dotýka. Preto zákonné podmienky pre sprístupnenie týchto informácií boli splnené nielen uplatnením zákonného

dôvodu podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám, lebo odborného garanta treba považovať za osobu participujúcu svojim odborným posudkom na výkone dohľadu na diaľku podľa zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú je potrebné považovať aj za povinnú osobu podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám /. Na viac, ak zákon nepriznáva osobe zákonného zástupcu ani pacienta postavenie zúčastnenej osoby v konaní pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, je argumentácia pre účely predmetného konania relevantná práve i pri uplatnení zákonného dôvodu podľa písm./h zákona o verejnom prístupe k informáciám, pretože sprístupnenie informácii je možné, ak toto sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto pokiaľ sa žalovaný odvolával na určenie rozsahu sprístupnenia informácií podľa zákona, vychádzajúc z okolností prípadu rozsah sprístupňovania informácií v zmysle tohto ustanovenia je možné určiť podľa zákona tak, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, len ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Súd konštatuje, že žalobcom požadované informácie sa týkajú o rozhodnutia o výsledku kontroly a sú predmetom hodnoty akou je zdravie maloletého dieťaťa a sú preto prístupné na zverejnenie žalobcovi.

40. S odkazom na žalobu, ktorou žalobca žiadal zrušiť len rozhodnutie žalovaného, správny súd nepristúpil k postupu podľa 193 . Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nemohol žalobcom požadovanú informáciu sprístupniť. Hoci správny súd vyvracia týmto rozhodnutím existenciu dôvodov na nesprístupnenie informácie, po dôkladnom oboznámení obsahu administratívneho spisu správny súd dospel k opačnému právnemu názoru, ako je zhora uvedené. V rozsudku neuložil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - osobe povinnej sprístupňovať informácie /193 / podľa osobitného predpisu a bude povinnosťou žalovaného, aby rešpektujúc právny názor správneho súdu / /túto povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu uzavrel s úradom prostredníctvom svojho rozhodnutia.

41. Podľa a nasl. rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že úspešnému žalobcovi správny súd priznal úplnú náhradu trov. Žalovanému trovy konania správny súd nepriznal, lebo v konaní nebol úspešný.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.