Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: T. Z., B.. XX.X.XXXX, O. X. XXX XX C. XXX, právne zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovaným: 1/ L. P., B.. X.X.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX L. - U. U., 2/ N.. T. W., B.. X.XX.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX L. - U. U., 3/ T.. T. W., B.. XX.X.XXXX, X. T. Č.. XXXX/X, XXX XX L. - U. U., zastúpený zákonným zástupcom N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. T.V. XXXX/X, XXX XX L. - U. U., 4/ T.. H. W., B.. X.X.XXXX, X. T. XXXX/X, XXX XX L. - U. U., zastúpený zákonným zástupcom N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/X, L. - U. U., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -534 zo dňa 8.9.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti I., ktorou žalobu zamietol.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalobu o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C. ako

- parcela registra "S." č. XXX/X - záhrady o výmere 2580 m2 v spoluvlastníckom podiele vo výške 112/1161 v pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX/X - záhrady o výmere 9 m2 v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 4/9 v pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 802 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 150/3609 v pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 pri spoluvlastníckom podiele 4/9 v pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 pri spoluvlastníckom podiele 4/9 v pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX - záhrady o výmere 1721 m2 v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 48/1721 k pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX - ostatné plochy o výmere 725 m2 o veľkosti 128/1305 v pomere k celku,

- parcela registra "S." č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 20 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/9 v pomere k celku zamieta.

II. Žalobu o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností:

- parcely registra "Q." č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 16.270 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/18 v pomere k celku, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C.,

- parcely registra "Q." č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/18 v pomere k celku zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., - parcely registra "Q." č. XXXX/ X - trvalé trávnaté porasty o výmere 4.259 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 39/54 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C. a o náhradu trov konania vylučuje na samostatné konanie.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 14.4.2010 v jej úprave pripustenej právoplatnými uzneseniami súdu (uznesenie z 6.7.2012 č.k. -205, uznesenie z 22.1.2013 č.k. -311, uznesenie z 11.7.2013 č.k. -343 a uznesenie z 12.5.2017 č.k. -510) domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou pozemkov špecifikovaných ako parcely registra "S." zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., a to parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 9 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 20 m2, a to v podieloch vo výške po 4/9 v pomere k celku, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 2580 m2 v podiele vo výške 112/1161 v pomere k celku, parc. č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 802 m2 v podiele vo výške 150/3609 v pomere k celku, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1721 m2 v podiele vo výške 48/1721 v pomere k celku, parc. č. XXX - ostatné plochy o výmere 725 m2 v podiele vo výške 128/1305 v pomere k celku a parc. registra "Q." č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 4.259 m2 v podiele vo výške 39/53 v pomere k celku, a pozemkov špecifikovaných ako parcely registra "Q." zapísaných na LV č.XXXX, k. ú. C., a to parc. č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 16.270 m2 a parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, v podieloch vo výške po 1/9 v pomere k celku.

3. Zástupca žalobkyne žalobu dôvodil tvrdeniami, že žalobkyňa je manželkou, t.č. už nebohého C. Z., zomrelého dňa 5.12.2009. Sporné spoluvlastnícke podiely manžel žalobkyne nadobudol po svojej matke H. Z., rod. V., zomrelej 5.3.1988, ktorá ich kúpila na základe kúpnopredajnej zmluvy z 10.8.1927 od sestry svojho manžela H. U.. Poukazoval na zápis v prospech matky manžela žalobkyne H. Z., rod V., v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX k mpč. XXX, XXX a XXXX pod X. v podiele vo výške 4/9, na rozhodnutie v dedičskej veci po nebohej matke manžela žalobkyne sp. zn. D 208/88, na osvedčenie vyhlásenia manžela žalobkyne z 22.7.1998 B. XXX/XXXX, B. XXX/XX, a na listy vlastníctva, na ktorých manžel žalobkyne bol pôvodne aj zapísaný ako vlastník sporných spoluvlastníckych podielov. Obvodný pozemkový úrad Kežmarok rozhodnutím zo dňa 3.2.2006 č.j. XXXX/XXX-XX-W. v konaní o obnove evidencie pozemkov podľa v katastri C. potvrdil nadobudnutie vlastníctva t.č. už nebohému otcovi žalovaných v 1/ a 2/ rade L. P., B.. XX.X.XXXX, k novovytvoreným parcelám č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Rozhodnutie úrad vydal na základe návrhu otca žalovaných v 1/ a 2/ rade, jeho čestného prehlásenia, že pozemky užíval ako vlastné nepretržite od roku 1950, a písomných výpovedí svedkov Y. U. a W. Z.. Parcely č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2005 vypracovaným na objednávku otca žalovaných v 1/ a 2/ rade L. P., aby mohol svojvoľne posunúť doposiaľ užívanú a akceptovanú hranicu medzi susediacimi pozemkami strán. Nová hranica nebola a ani nemôže byť v teréne označená plotom, lebo ten by musel prechádzať cez hospodársku budovu, ktorá tam stojí od roku 1953, a ktorá je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok. Hranica medzi susediacimi pozemkami strán rozdeľuje pôvodné mpč. XXX a XXX zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX (neskôr LV č. XXX a č. XXX), ktoré predkovia oboch strán mali v podielovom spoluvlastníctve v podieloch 4/9 strana žalobkyne a 5/9 strana žalovaných. Na hranici pozemkov sa predkovia oboch strán dohodli a je riadne vyznačená plotom, ktorý vyhotovil ešte sám nebohý otec žalovaných L. P.. Spracovaním nesprávnych údajov pre register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. C. boli tak na otca žalovaných v 1/ a 2/ rade L. P. neoprávnene zapísané aj spoluvlastnícke podiely, ktoré patria žalobkyni k parc. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Súdnym rozhodnutím sa teda domáha len obnovenia stavu, aký bol pred spracovaním registra obnovenej evidencie pozemkov v katastri C.. Neoprávnene boli prevedené na otca žalovaných v 1/ a 2/ rade L. P. aj podiely predchodcov žalobkyne k parc. č. XXX/X (pôvodne predmetom sporu bola aj táto parcela), a tiež k parc. č. XXXX/X a č. XXXX/ X. Pokiaľ ide o parc. č. XXX/X poukazoval na LV č.XXXX k. ú. C., rozsudok Okresného súdu Poprad z 19.9.1977 sp. zn. , notársku zápisnicu z 25.8.1978 sp. zn. B. XXX/XX a geometrický zákres z 27.10.2009. Tvrdil, že nevie ako bola rozdelená pôvodná parc. č. XXX vytvorená z mpč. XXX a XXX, nakoľko mpč. XXX vlastnil celú a z mpč. XXX podiel 4/9, pričom v parcele č. XXX/X má len mpč. XXX.

Na chyby žalobkyňa upozornila komisiu a firmu H. U..G..C.., ktoré spracovávali nový register pozemkov v C.. Žiadali o ich opravu, avšak bezvýsledne. Parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X zodpovedajú pôvodnej mpč. XXXX zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX (pôvodne LV č. XXX). Ich rozdelenie medzi pôvodných spoluvlastníkov je jasne zdokumentované tak, ako sa užívali od nepamäti. Parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X užíva žalobkyňa a parc. č. XXXX/X užíva strana žalovaných.

4. Žalovaní žiadali žalobu v celom jej rozsahu zamietnuť. Nepopreli tvrdenie žalobkyne, že jej predchodcovia boli spoluvlastníkmi pôvodných mpč. zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX ako mpč. XXX, XXX a XXXX v podiele 4/9 (okrem toho tiež aj mpč. XXXX). Tvrdili, že podielovými spoluvlastníkmi mpč. XXX, XXX a XXXX, z ktorých vznikli sporné parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X vo zvyšnom podiele 5/9 (15/27) boli ich predchodcovia, t.č. nebohý L. P., nar. 15.4.1930, otec žalovaných v 1/ a 2/ rade a starý otec žalovaných v 3. a 4. rade, ktorý vlastníctvo nadobudol po svojom otcovi H. P., ktorý podiel k pozemkom kúpil na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.7.1924. Vlastníctvo ich predchodcov bolo zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod XXB a XXB. Poukazovali na dedičské konanie po H. P., ktoré prebehlo na bývalom Štátnom notárstve v Poprade pod sp. zn. D 475/75 (opravné sp. zn. D 932/92). Uviedli, že keď sa ich starý (prastarý) otec H. P. oženil, daroval zo svojich 15/27 manželke T. P. 5/27. Jemu tak ostalo 10/27. T. P. však v roku 1991 notárskou zápisnicou z 12.9.1991 B. XXX/XX B. XXX/XXXX darovala synovi L. P. svoj podiel s tým, že jednalo sa už o parcely Q. č. XXX a XXX. V roku 1996 dávali podiely po oboch starých (prastarých) rodičov do poriadku a tam niekde vznikol spor medzi stranami. Ide o spor o hranicu pozemkov, ktorý sa odvíja od pôvodného pozemkového spoluvlastníctva predchodcov oboch strán k mpč. XXX, XXX a XXXX zapísaným v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX. Medzi predchodcami strán došlo začiatkom minulého storočia k reálnej deľbe týchto spoločných pozemkov konkludentným konaním. Spoluvlastníctvo pozemkov, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce, v evidencii nehnuteľnosti bolo zrušené okolo roku 1978, keď v obci došlo k zameraniu celého intravilánu. Podiel ich predchodcov vo výške 5/9 spolu s mpč. zapísanými v pozemkovej knihe vo vložkách č. XXX a XXX bol včlenený vtedy do parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX, a podiel predchodcov žalobkyne vo výške 4/9 spolu s pozemkami zapísanými v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX bol včlenený do parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX. Sporné parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X vyjadrujú spoluvlastnícky podiel ich predchodcov po reálnom rozdelení mpč. XXX, XXX a XXXX zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke XXX medzi predchodcov strán ako podielových spoluvlastníkom v pomere 4/9 : 5/9. Dnes každá zo strán užíva jemu pripadajúcu časť. Aj keď v rámci spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území C. došlo k chybám, podiely po ich starých (prastarých) rodičoch im sedia, resp. strana žalobkyne má dokonca o cca 260 m2 viac. Tento stav bol v obci C. všeobecne známy. Preto Obvodný pozemkový úrad Kežmarok rozhodnutím z 3.2.2006 č.j. XXXX/XXX-XX-W. bez akýchkoľvek pochybností potvrdil nadobudnutie vlastníctva k sporným parcelám č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v zastavanom území obce ich neb. otcovi, resp. starému otcovi L. P., nar.15.4.1930. Úrad mal dostatok dôkazov o tom, že L. P. splnil všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Ak žalobkyňa dnes tvrdí, že ich strana má v týchto sporných parcelách podiel 4/9, musí toto tvrdenie preukázať. Nech si dá urobiť geometrický plán. Oni si dali v roku 2005 urobiť geometrický plán. Žalovaní v 1/ a 2/ rade ako aj pôvodná žalovaná v 3/ rade sú dedičmi po neb. L. P. zomrelom 1.6.2006, po ktorom dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. XD XXX/XXXX. Žalovaní v 3. a 4. rade sú dedičmi po pôvodnej žalovanej v 3. rade, po ktorej dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXDXX/XXXX. Pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, tie vznikli po zapísaní registra obnovenej evidencie pozemkov. Nevedia, na základe čoho vznikli. Žalobkyňa má žalovať komisiu na obnovu evidencie pozemkov, ktorá to mala na starosti. Majú informácie, že v rámci konania o obnove evidencie pozemkov v katastri C. došlo k posunu a nesprávnemu zaznačeniu ich druhov a výmer do katastrálnej mapy a listov vlastníctva pozemkov mimo zastavaného územia obce.

5. Aplikujúc ustanovenia , , , , všetko o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkom podľa súdu prvej inštancie vychádzajúc z tvrdení žalobkyne v spore a predložených žiadosti o opravu chýb pri spracovaní a zapísaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „“) v katastri C. súd žiadosťou z 7.12.2012 vyzval

Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku o oznámenie, či prebieha konanie o zmenu údajov obnoveného registra schváleného v k. ú. C.. Úrad podaním z 20.12.2012 súdu oznámil, že pri spracovaní v katastri C. došlo k chybám, a že na základe viacerých podnetov vyzval spracovateľa novej evidencie pozemkov spoločnosť H. U..G..C.. U. U. P. X. X. na opravu chýb s tým, že termín ukončenia prác súvisiacich s opravou bude závisieť od rozsahu prác. Následne výzvou z 4.12.2013 súd s poukazom na vyššie uvedené oznámenie úradu z 20.12.2012 vyzval Okresný úrad Kežmarok na podanie správy, či medzičasom došlo k rozhodnutiu o zmene údajov schváleného registra, a to konkrétne vo vzťahu k pozemkom, ktoré žalobkyňa učinila predmetom žaloby v spore. Podaním z 23.1.2014 Okresný úrad v Kežmarku súdu oznámil, že pri spracovaní realizovaných podľa jednotlivé katastrálne územia sú podľa kvality pôvodných operátov zaraďované do kategórii H.,X.,S.,J. a Q.. Katastrálne územie C. bolo zaradené do kategórie E s najmenej spoľahlivými mapovými podkladmi zobrazujúcimi pôvodné nehnuteľnosti. Pri spracovaní v tomto katastrálnom území sa v rámci možnosti lokalizovali pôvodné pozemnoknižné nehnuteľnosti s parcelami S.-W. v zastavanom území. Spracovanie sa vykonávalo iba kancelársky rekonštrukciou pôvodných máp. Podľa zmluvy o dielo a platných metodických návodov nebolo povinnosťou zhotoviteľa registra zameriavať v teréne polohu všetkých lomových bodov hraníc pozemkov a na základe meračských prác spracovať mapový podklad. Cieľom spracovania bolo vytvorenie digitálnej bázy údajov o nehnuteľnostiach. Podľa metodického návodu na spracovanie geometrických plánov nie je možné pre vytyčovanie hraníc pozemkov použiť grafické údaje z registra v katastrálnych územiach, kde mapový podklad nebol vytvorený na matematickom základe. Preto nie je záväzné ani geometrické a polohové určenie pozemkov podľa výsledkov spracovaného registra a nápravu grafických dát a posunu parciel nie je možné riešiť formou opravy registra. Úplnú nápravu by bolo možné realizovať iba formou obnovy operátu novým mapovaním. V súčasnom období nemá možnosť inicializovať nové mapovanie, aj keď je názoru, že parcely vyhotovené v grafickej časti mimo zastavaného územia obce sú posunuté oproti pozemkom, resp. ich hraniciam v teréne. Z uvedených dôvodov riešenie sporu medzi stranami je možné iba formou spracovania geometrického plánu, po zápise ktorého do katastra môže dôjsť k zosúladeniu stavu v teréne so stavom právnym evidovaným v katastri.

6. Vychádzajúc z týchto skutočností, ako aj vzhľadom na to, že v priebehu konania v spore došlo k márnemu uplynutiu zákonnej lehoty 5 rokov pre rozhodnutie o zmene údajov v katastri C., súd prvej inštancie mal za to, že zmenu v zápise na liste vlastníctva žalobkyňa v svoj prospech už nemá možnosť dosiahnuť postupom podľa Tým však podľa súdu prvej inštancie nepochybne nie je dotknuté právo žalobkyne domáhať sa určovacou žalobou určenia vlastníctva na súde. Bolo však na žalobkyni, ktorá v spore tvrdila, že je dnes vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou sporných pozemkov, aby preukázala, že v minulosti nastali také skutočnosti, na ktoré právo viazalo nadobudnutie vlastníctva k nim jej právnymi predchodcami a následne aj ňou samou.

7. Na základe výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX, k. ú. C., v ktorej boli zapísané mpč. XXX, XXX a XXXX a kúpnopredajnej zmluvy, č.d. XXX/XXXX z 23.1.1929 okresný súd vychádzajúc z právneho stavu nadobúdania vlastníctva platného na Slovensku do 1.1.1951 prisvedčil žalobkyni, že dňa 21. júna 1929 na základe kúpnopredajnej zmluvy z 23.1.1929, č.d. XXX/XXXX nadobudla matka jej neb. manžela H. Z., rod. V., vlastníctvo k uvedeným mpč. v podiele vo výške 4/9 v pomere k celku. Na základe výpisu z pozemkovej knihy vložky č. XXX k. ú. C. a kúpnopredajnej zmluvy, č.d. XXX z 27. júla 1924 možno tiež podľa súdu prvej inštancie prisvedčiť žalovanej strane, že dňa 30. júla 1924 na základe kúpnej zmluvy z 27. júla 1924, č.d. XXX nadobudol ich starý (resp. prastarý) otec H. P., vlastníctvo k uvedeným mpč. v podiele 5/9 v pomere k celku. Podľa zápisu pozemkovej knihe vo vložke č. XXX v decembri 1924 časť tohto podielu vo výške 5/27 H. P. daroval svojej manželke T. P., rod. W., ktorá podľa výsledkov dokazovania žila ešte v roku 1991 (darovacia zmluva z 12.9.1992 B. XXX/XX, B. XXX/XX).

8. Matka manžela žalobkyne H. Z., rod. V., B.. XX.X.XXXX, Z. J. X.X.XXXX.Starý (prastarý) otec žalovaných H. P., B.. X.X.XXXX, Z. J. XX.X.XXXX. Žalovaní tvrdili, že niekedy okolo roku 1950, teda za života matky manžela žalobkyne a starého (prastarého) otca žalovaných, ale už aj manžela žalobkyne C. Z., B.. XX.X.XXXX, a otca (starého) otca žalovaných L. P., B.. XX.X.XXXX, došlo reálnemu rozdeleniu tohto spoločného pozemku tvoreného mpč. XXX, XXX a XXXX tak, ako ho od tejto doby dodnes strany spolu s ďalšími pozemkami užívajú. Tvrdili, že spoluvlastníctvo predchodcov strán k tomuto spoločnému pozemku bolo zrušené aj v katastri, a to okolo roku 1978, keď v obci došlo k zameraniu celého intravilánu.

Aj keď v rámci spracovania v katastrálnom území C. došlo k chybám, podiely po ich starých (prastarých) rodičoch im sedia, resp. strana žalobkyne má dokonca o cca 260 m2 viac. Tvrdili, že tento stav bol v obci C. všeobecne známy. Preto aj rozhodnutím pozemkového úradu z 3.2.2006 bolo bez akýchkoľvek pochybností potvrdené nadobudnutie vlastníctva ich predchodcovi k reálne oddelenej časti predmetného pôvodného spoločného pozemku, ktorý užíval. Žalobkyňa rozdelenie predmetného spoločného pozemku a ním vzniknutý užívací strán medzi predchodcami strán sama potvrdila, keď v písomnej žalobe z 13.4.2010 uviedla, že: „...Predmetné parcely vznikli z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2005 vypracovaného na objednávku L. P....., aby mohol svojvoľne posunúť doposiaľ užívanú a akceptovanú hranicu medzi mnou užívanými parcelami a parcelami žalovaných... hranica rozdeľuje pôvodne parcely č. XXX pozemkovej vložky XXX.........a parcely č. XXX pozemkovej vložky XXX ......, na ktorej boli naši predkovia dohodnutí, boli a sú riadne vyznačené plotom, ktorý sám vyhotovil nebohý otec žalovaných L. P., B.. XX.X.XXXX. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX a vytyčovacieho náčrtu vypracovaného znalcom N.. I. O., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX, rozdelenie predmetného spoločného pozemku je v teréne aj dnes vyznačené oplotením. Jeho rozdelenie v katastri nehnuteľnosti bolo výsledkom geodetických prác pri mapovaní katastrálneho územia Osturňa metódou leteckej fotogametrie v roku 1976, kedy boli zmapované a vyšetrené v teréne užívané aj vlastnícke hranice, a na základe ktorých bola potom vytvorená číselná vektorová katastrálna mapa, ktorá sa do katastra prebrala rozhodnutím o schválení v obci C..

9. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 1.1.1951 spoločnú vec bolo možné reálne rozdeliť za súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Podľa Úr.sb. XXX v prípade dlho trvajúceho stavu držby a užívania nehnuteľností vpísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe prípadne zámene týchto nehnuteľností nie len čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným činom).

10. Vychádzajúc z uvedeného právneho stavu platného do roku 1.1.1951, ktorý umožňoval reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti aj konkludentne, súd súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené výsledky dokazovania v spore zastáva názor, že bolo na žalobkyni, ktorá na jednej strane sama zhodne s tvrdeniami žalovanej strany potvrdila reálne rozdelenie predmetného spoločného pozemku dohodou predkov oboch strán a je akceptovanie stranami až do roku 2005, aby za stavu, že existenciu reálneho rozdelenia spoločného pozemku v minulosti preukazuje aj v súčasnosti evidovaná katastrálna hranica prebiehajúcu v strede pôvodného spoločného pozemku, preukázala svoje tvrdenie, že dnes vlastní na sporných pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v časti dnes užívanej stranou žalovanou, požadované spoluvlastnícke podiely. Žalobkyňa v tomto smere podľa súd prvej inštancie neuniesla svoje dôkazné bremeno. Preto súd žalobu v časti žalobnej žiadosti o určenie vlastníctva k pozemkom v zastavanej časti obce zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. C. ako nedôvodnú zamietol. Žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa pozemkov mimo zastavaného územia obce okresný súd vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania vylúčil na samostatné konanie.

11. Súd prvej inštancie len dodáva, že pokiaľ hranica pozemkov, ktorá vznikla v minulosti rozdelením predmetného spoločného pozemku je na základe mapových podkladov objektívne zistiteľná a žalobkyňa má za to, že žalovaní užívajú dnes časť, ktorá po reálnom rozdelení patrila jej predchodcom, čomu nateraz môžu nasvedčovať výsledky v spore vykonaného znaleckého dokazovania znalcom N.. I. O. (parcely č. XXX/X a č. XXX/X), bolo na žalobkyni, aby v tomto smere navrhla ďalšie dôkazy a tiež vyhotovenie geometrického plánu, ktorý by bol technickým podkladom pre prípadný zápis vlastníckeho práva k pozemkom. Zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom 8.9.2017 výslovne uviedol, že nenavrhuje žiadne ďalšie dokazovanie. Preto súd nemal inú možnosť ako žalobu v predmetnej časti zamietnuť. Pokiaľ hranica pozemkov, ktorá vznikla v minulosti rozdelením predmetného spoločného pozemku nie je na základe mapových podkladov objektívne zistiteľná (súd dáva do pozornosti, že znalec v znaleckom posudku sa nezaoberal pozemkovými mapovými podkladmi a vychádzal len z vektorovej katastrálnej mapy z toku 1976) a je pochybná, žalobkyňa sa môže žalobou domáhať určenia jej priebehu súdom.

12. Záverom súd prvej inštancie len dodáva, že aj za situácie, ak by súd neprijal záver, že v minulosti došlo k reálnemu rozdeleniu predmetného spoločného pozemku, súd by žalobe v zamietanej časti nemohol vyhovieť, nakoľko žalobkyňa bez vážnejších pochybnosti nepreukázala všetky skutočnosti, na

existenciu ktorých právo viazalo nadobudnutie vlastníckeho práva jej neb. manžela a ani jej vlastnícke právo. Zápisy vlastníctva vykonané do roku 1993 mali len evidenčný deklaratórny charakter. Bolo preto na žalobkyni, ktorá tvrdila, že je vlastníčkou pozemkov, aby preukázala existenciu konkrétnych skutočnosti, s ktorými právo spájalo v minulosti nadobudnutie jej vlastníctva a vlastníctva jej neb. manžela. Podľa správny orgán na návrh účastníka konania potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Podľa nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa ods.1 sa zapíše do registra okrem postupu podľa ods. 11. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde. Podľa citovanej právnej úpravy ani rozhodnutie pozemkového úradu z 3.2.2006 nebráni tomu, aby sa žalobkyňa mohla domáhať určenia vlastníctva, ak má za to, že pozemky, ktoré boli predmetom rozhodnutia jej patria. Ak to žalobkyňa tvrdí, musí však svoje tvrdenia aj preukázať.

13. Matka manžela žalobkyne H. Z., rod V., zomrela dňa 5.3.1988. Záver, že manžel žalobkyne C. Z. nadobudol jej spoluvlastnícky podiel dedením tak, ako mu to bolo potvrdené rozhodnutím bývalého Š. B. P. L. sp.zn. J. XXX/XXXX z 28.4.1988, spochybňuje v roku 2006 vydané rozhodnutie pozemkového úradu z 3.2.2006, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva k sporným parcelám v zastavanom území obce zapísaným na LV č. XXXX predchodcovi žalovaných L. P. na základe vydržania s tým, že pozemky dobromyseľne a nerušene užíval od 1950, čomu nasvedčuje aj záver súdu o reálnom rozdelení spoločného pozemku v minulosti. Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala, že neboli naplnené zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva pozemku predchodcom žalovaným L. P., že pozemky neužíval, resp. nesplnil zákonné podmienky vydržania. V prípade splnenia zákonných podmienok vydržania predchodcom žalovaným L. P., manžel žalobkyne a ani žalobkyňa nemohli pozemky nadobudnúť dedením a ani vydržaním. Záver o nadobudnutí vlastníctva dedením spochybňuje tiež notárska zápisnica vyhotovená notárom Y.. Y. I. U. U. X.Á. XX, W., zápisnice z 22.7.1998 č. B. XXX/XXXX, B. XXX/XXXX, ktorou si manžel žalobkyne osvedčil vyhlásenie, že vydržal vlastníctvo k pozemkom mpč. XXX, XXX a XXXX zapísaným v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX v podiele 4/9 po svojej matke H. Z., rod. V., zapísanej pod X., na základe užívania nehnuteľností ako vlastných na základe neformálneho daru od svojej matky.

14. Žalobkyňa napadla včas vyššie uvedený rozsudok odvolaním, ktorého rozsah podľa obsahu odvolací súd posúdil, že odvolaním napadá výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu čiastočne zamietol, t.j. I. výrok napadnutého rozsudku, pričom II. výrok rozsudku, ktorým časť uplatneného nároku spolu s rozhodnutím o náhrade trov konania vylúčil na samostatné konanie odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti nebol podrobený odvolaciemu prieskumu a nadobudol právoplatnosť. V dôvodoch svojho odvolania žalobkyňa uviedla, že pozemkový úrad sporným rozhodnutím zo dňa 3.2.2006 bez akéhokoľvek právneho dôvodu spojil všetky pôvodné parcely do nových parciel (XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X). Takto sa podľa žalobkyne do nových parciel dostali aj pozemky pôvodne vo výlučnom vlastníctve aj pozemky v spoluvlastníctve, čo je stav, ktorý nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom titule vrátane vydržania.

15. Podstatnou právnou otázkou podľa žalobkyne je to, či konkludentná deľba spoločnej veci má alebo nemá vecnoprávne účinky a ak áno, tak na základe akého právneho predpisu. Podľa žalobkyne to najneskôr od účinnosti stredného z roku 1951 možné nie je, keď z a stredného jednoznačne vyplýva, že najneskôr od roku 1951 je pri právnych úkonoch o právach nehnuteľnostiach obligatórna písomná forma, ktorej nedostatok spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Takýmto právnym úkonom je aj vyporiadanie spoluvlastníctva. Tento právny stav je podľa žalobkyne od roku 1951 platný dodnes, nakoľko ho v plnom rozsahu pojal aj súčasný ustanovením , podľa ktorého musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov písomnou formou. Faktické užívanie, okupácia časti spoločných nehnuteľností spoluvlastníkom, teda podľa žalobkyne nezakladá vznik dôvodov na jej vydržanie. Nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva nehnuteľnosti neformálnou zmluvou, teda zmluvou, ktorá nie je v písomnej forme je v slovenskom právnom poriadku vylúčená od vtedy, od kedy bola zavedená obligatórna písomná forma nadobúdateľov titulu. Takáto neformálna zmluva nezakladá podľa žalobkyne ani len dôvod dobrej viery pre vydržanie, nakoľko platí prezumpcia znalosti práva. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci , kde súd konštatuje, že omyl vo forme právneho úkonu tak závažnej veci ako je prevod spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti,... nemôže vyvolať dobrú vieru držiteľa, že mu vec patrí,

a to ani v prípade, ak je subjektívne presvedčený, že ústna zmluva na prevod nehnuteľnosti postačuje. Dobrá viera vo vlastnícke právo z neformálnej zmluvy teda vzniknúť nemohla, najmenej od roku 1951.

16. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie vyslovil právny názor, podľa ktorého vyporiadanie spoluvlastníctva faktickou deľbou bolo možné pred rokom 1951, a to podľa uhorského obyčajového práva. Podľa žalobkyne mal zrejmé súd prvej inštancie na mysli rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR 911/1932. Aplikáciou tohto rozhodnutia sa však podľa odvolateľky okresný súd dopustil zásadného právneho omylu a súčasne aj nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktoré sám vykonal, nakoľko táto aplikácia by bola správna len vtedy, ak by z dokazovania vyplynulo, že právny predchodcovia sporových strán mali po a) všetky sporné nehnuteľnosti spoločné a po b) tieto spoločné nehnuteľnosti dlhodobo užívali vo vymedzených častiach, t.j. nezasahovali do časti užívanej druhým spoluvlastníkom. V skutočnosti však podľa žalobkyne právny predchodcovia vlastnili niektoré pozemky samostatne a ostatné pozemky spoločne, pričom spoločné pozemky nemali rozdelené, ale užívali ich spoločne, a to celé. Zmätočným rozhodnutím Pozemkového úradu sa priznalo vydržanie nie len pôvodne spoločných nehnuteľností ale aj nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vo výlučnom vlastníctve, nakoľko všetky boli spojené do spoločných parciel.

17. Ďalším pochybením súdu je stanovenie času, keď je podľa rozhodnutia XXX/XXXX Ú.. U.. je podmienkou pre platnosť konkludentnej reálnej deľby dlhodobé užívanie rozdelenej veci. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento vychádzal z tvrdenia žalovaných, podľa ktorého „niekedy okolo roku 1950 ... došlo k reálnu rozdeleniu pozemku“. Reálna deľba právnych predchodcov by teda netrvala ani len rok od platnosti Stredného , ktorý už neformálne zmluvy k nehnuteľnostiam vylúčil. Teda dokonca aj z dôkazov, ktoré súd vykonal a ktoré považuje za vierohodné vyplýva, že za platnosti uhorského obyčajového práva k vzniku vlastníckeho práva dlhodobým užívaním ani len nemohlo dôjsť. Ak by teda aj bolo pravdivé tvrdenie o faktickej deľbe mohlo takéto užívanie spoločnému pozemku podľa odvolateľky trvať len necelý rok od zrušenia tohto vlastníckeho titulu obyčajového práva. Takúto dobu užívania nemožno podľa žalobkyne ani pri maximálnej tolerancii považovať za dlhodobé a ustálené užívanie časti spoločnej nehnuteľnosti, tak ako to má na mysli rozhodnutie XXX/XXXX Ú.. U...

18. Ak mal súd za to, že vlastnícke právo vzniklo právnym predchodcom žalovaných vydržaním, bol podľa žalobkyne povinný uviesť dobu, kedy najneskôr k vydržaniu došlo, čo však neurobil (vlastnícke právo vydržaní nevzniká osvedčením, ale uplynutím zákonnej vydržacej lehoty, pri ktorej musí byť jasne stanovený začiatok).

19. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k skutkovým záverom, ktoré sú s nimi v rozpore a navyše vec aj nesprávne právne posúdil. Preto žalobkyňa s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle a v rámci svojho odvolacieho petitu žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie.

20. Všetci žalovaní vo svojom spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne s týmto nesúhlasili a žiadali, aby ho odvolací súd zamietol a potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď boli toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaných žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre jej tvrdenie, že v minulosti nemalo dôjsť k reálnej deľbe nehnuteľností, na čom nič nemení ani právna analýza jej advokáta v odvolaní.

21. Súd prvej inštancie poskytol žalobkyni dostatok času a ústretovosti pri pripustení viacnásobných zmien petitu a priestoru na navrhovanie dôkazov za účelom preukázania oprávnenosti žaloby. Napriek tomu sa jej nepodarilo preukázať opodstatnenosť žaloby. Žalobkyňa nenavrhuje vykonanie žiadnych nových dôkazov a vykonanie jediného zmysluplného nového dôkazu, ktorým bol geometrický plán na zameranie ňou užívaných pozemkov, ktorý by preukázal akú výmeru z pôvodných pozemnoknižných parciel (ktoré boli v minulosti pred reálnou deľbou v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov sporových strán) v skutočnosti užíva a ktorý by podľa názoru žalovaných preukázal, že užíva viac než by jej prináležalo, sa bráni, pretože vie, že ten dôkaz by ju usvedčil z toho, že jej žaloba sa nezakladá na pravde a pravdivosti a len v rozpore s dobrými mravmi zasiahla do dlhotrvajúceho pokojného užívacieho stavu, ktorý bol konštatovaný aj v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 3.2.2006.

22. Len pre úplnosť žalovaní dodali, že podľa ich názoru žaloba v takom znení, v akom bola pripustená posledná zmena jej petitu mala byť zamietnutá bez ďalšieho dokazovania, pretože takýto petit v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku by nebol v katastri nehnuteľnosti zapísateľný (petit žaloby nezohľadňuje tú skutočnosť, že na žalovanej strane nie je len jeden žalovaný, ale štyria žalovaní s rôznymi spoluvlastníckymi podielmi).

23. Žalobkyňa dupliku k replike žalovaných k jej odvolaniu nepodala.

24. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením a , bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , v jeho napadnutej zamietavej časti ako vecne správne potvrdil. Je potrebné zdôrazniť, že rozsudok v časti II., ktorou bol čas uplatneného nároku spolu s trovami konania vylúčený na samostatné konanie. Odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

25. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania po preskúmaní rozsudku prvoinštančného súdu konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol a s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje ( ).

26. Odvolací súd preto len stručne konštatuje, že žalobkyňa sa žalobou (okrem iného) domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov, ktoré mal nadobudnúť jej manžel po svojej matke H. Z., rod. V., Z. X.X.XXXX, ktorá ich kúpila na základe kúpnopredajnej zmluvy z 10.8.1927 od sestry svojho manžela H. U.. Tvrdiac, že sporné spoluvlastnícke podiely boli zapísané v prospech právnych predchodcov jej manžela na listoch vlastníctva pred tým, než v k. ú. C. došlo k obnove evidencie pozemkov podľa . Tvrdila, že iba chybou pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov došlo k tomu, že dnes ako podielový spoluvlastníci, resp. ako spoluvlastníci aj v podieloch, ktoré prislúchajú jej po týchto predchodcov, sú zapísaní len žalovaní. A k uvedenému v rámci dokazovania predložila žalobkyňa viacero podnetov a žiadosti o opravu chýb, ku ktorým došlo pri spracovaniu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastri C..

27. V danom prípade nie je na mieste prípadná námietka správnosti a zákonnosti postupu správneho orgánu v konaní zo strany žalobkyne, nakoľko konanie v k. ú. C., najmä pokiaľ sa týka zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku z 3.2.2006 č.j. XXXX/XXX- XX-W., ktorým s poukazom na potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaných a na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia správneho orgánu o schválení registra obnovnej evidencie pozemkov podľa je k dnešnému dňu nutné považovať za právoplatne skončené a vykonané oprávneným orgánom, nakoľko pokiaľ ide o akty správnych orgánov, ktoré boli vecne vadné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti pokiaľ sa nepreukáže opak; ten je možné dosiahnuť ich nápravou v existujúcom platnom systéme opravných prostriedkov. Rovnako voči príslušným rozhodnutiam Obvodného pozemkového úradu bolo možné podať opravný prostriedok, resp. tieto rozhodnutia napadnúť v rámci správneho súdnictva.

28. Argumentácia žalobkyne v podanom odvolaní spočívajúca v tom, že neboli splnené podmienky na aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR č. XXX/XXXX Ú.. U.. na prejednávanú vec je nepodstatná, lebo nebolo úlohou žalobkyne preukázať, že právny predchodcovia žalovaných ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností nesplnili podmienky pre vyporiadanie spoluvlastníctva, čím mali nadobudnúť časť týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva, ale naopak bolo povinnosťou žalujúcej strany preukázať, že tieto nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa, resp. jej právny predchodcovia do spoluvlastníctva v príslušnom, požadovanom spoluvlastníckom podiele.

29. Podľa žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. S poukazom na citované zákonné ustanovenie musí súd ex offo (aj bez návrhu) skúmať naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako to žalobkyňa špecifikovala v ostatnom návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ktorému súd prvej inštancie vyhovel. Z obsahu spisu je nepochybne zistiteľné a potvrdila to aj samotná žalobkyňa, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po jej manželovi, ktorý mal zdediť po svojej matke tak, ako to nakoniec vyplýva aj z jej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.3.2015. Preto žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie jej spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď inštitút dedičského konania nemožno obchádzať žalobou o určenie vlastníckeho práva, pretože sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia žalobkyne po jej právnom predchodcovi v zmysle dedičského práva a žalobkyňa preto pokiaľ sa domnievala opodstatnenosti svojho nároku mala sa domáhať učenia, že tieto nehnuteľnosti patria v príslušnom spoluvlastníckom podiele do dedičstva po poručiteľovi - jej právnemu predchodcovi, teda žalobou o určenie dedičského práva a až v prípade, ak by v tomto konaní (ktorého účastníkom by boli žalovaní - ktorým svedčí vlastnícke právo) bola úspešná, by mohla požiadať o dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku, t.j. domáhať sa zápisu zdedenej nehnuteľnosti v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým by sa určilo, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, jej právnom predchodcovi. Z dôvodu neexistencie vyššie uvedeného naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení je preto právne bezvýznamné zaoberať sa skutočnosťami, či právny predchodca žalovaných splnil podmienky pre vydržanie spoluvlastníckych podielov, prípadne či sporné spoluvlastnícke podiely nadobudol manžel žalobkyne od svojej matky, ktorá ich mala kúpiť od svojej sestry H. U..

31. Odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť takejto žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa sa nemôže úspešne domáhať určenia, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti pokiaľ vec nadobudol jej právny predchodca a mala byť predmetom dedenia, avšak nebola.

32. Uvedené je podstatné už aj z toho dôvodu, že zo spisu vyplýva, že do úvahy ako dedič po právnom predchodcovi žalobkyne neprichádza len samotná žalobkyňa, ale aj syn žalobkyne N.. C. Z., B.. XX.X.XXXX (syn poručiteľa) a z dedičského spisu po poručiteľovi po nebohom C. Z. vyplýva, že v prvej dedičskej skupine boli okrem vyššie uvedeného syna poručiteľa povolaní k dedeniu zo zákona syn T. Z. a dcéra Ž. L., rodená Z., keď dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ). Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané a rozhodnuté súdom, a to aj v prípade, ak by ako dedič prichádza do úvahy len jedna osoba s tým, že v prejednávanej veci, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, prichádzajú ako dedičia po poručiteľovi, od ktorého žalobkyňa odvíja svoje spoluvlastnícke právo, do úvahy aj iné osoby, preto tento zákonný postup nie je možné obísť a určiť, že dedič je vlastníkom vecí patriacich do dedičstva doposiaľ v dedičskom konaní neprejednaných, nakoľko takýmto deklaratórnym rozhodnutím by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve.

33. Podľa nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

34. Podľa súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1.

35. V prípade žaloby o určenie vlastníctva alebo o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť účastníkmi civilného procesu všetci katastrálny vlastníci, resp. ich právny nástupcovia. Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo.

36. Neoznačenie všetkých subjektov núteného spoločenstva je samé o sebe dôvodom zamietnutia žaloby. Žalobkyňa sa preto žalobou mala domáhať nielen toho, že spoluvlastníkom dotknutých parciel bol v čase smrti jej právny predchodca, tak ako to uvádza odvolací súd vyššie, pričom v takomto prípade by však žalobcami museli byť všetci právny nástupcovia poručiteľa, teda nie len žalobkyňa, ale aj deti poručiteľa ako aj všetky osoby, ktoré by prichádzali do úvahy ako dedičia. Obdobne aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. vyslovil, že pokiaľ zákon neustanovuje inak, je výrok právoplatného rozsudku záväzný len pre účastníkov konania, z čoho vyplýva, že výrok rozsudku o tom, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti je záväzný

len pre účastníkov konania a nie pre dedičov, ktorí sa tohto konania nezúčastnili. Potom nemôže byť plne záväzný ani pre súd v dedičskom konaní; ostaní dedičia by totiž mohli vlastnícke právo poručiteľa spochybňovať a nebolo by možné voči ním vychádzať z toho, že už o ňom bolo rozhodnuté. Preto účastníkmi konania o tom, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti musia byť známy dedičia, pokiaľ účastníkmi nie sú, nemá žalobca na určení naliehavý právny záujem v zmysle ( obdobne ), nakoľko takéto rozhodnutie neodstráni stav neistoty v právnom vzťahu a nemôže byť spoľahlivým základom pre prejednanie veci v dedičskom konaní.

37. V nadväznosti na uvedené sa dá konštatovať, že na strane žalobkyne absentuje vecná legitimácia

- aktívna spočívajúca v tom, že žalobkyňa nie je nositeľkou tvrdeného subjektívneho práva, ktorého existenciu v žalobe tvrdí.

38. Poukazujúc na uvedené, najmä na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne na ňou podanej žalobe odvolací súd v súlade s ustanovením rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s tým, že o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci vylúčeného konania z tejto veci, keďže si výrokom, ktorým rozhodol o vylúčení časti uplatneného nároku žalobkyne tiež vymienil, že rozhodne aj o náhrade trov konania, t.j. vrátané trov konania, ktoré stranám sporu vznikli pred vylúčením veci.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).