Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/151/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: U. H., nar. X. U. XXXX, bytom M. XX, XXX XX R. R., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného: AEQUITAS s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OVBP2-2018/025456/02-BX z 12. septembra 2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. O návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Stavebné úpravy a prístavba skladu Banská Bystrica - Kráľová, E. XXXX/XX" zo dňa 29. januára 2018 rozhodlo Mesto Banská Bystrica ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad") podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) (ďalej len „") Rozhodnutím č.: OVZ-2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 2 -

/Du (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie" alebo „rozhodnutie stavebného úradu") tak, že konanie podľa zastavilo. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že stavebný úrad Výzvou č. OVZ- SU-36341/11153/2018/N. zo 6. marca 2018 (ďalej len „Výzva") vyzval žalobcu na doplnenie návrhu na umiestnenie stavby, pretože neobsahoval náležitosti na riadne posúdenie stavby z hľadísk uvedených v a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „"), avšak žalobca v stanovenej lehote písomné súhlasy všetkých vlastníkov pozemkov k umiestňovanej stavbe podľa Výzvy nedoložil. Doložená časť dokladov nebola z hľadiska záujmov sledovaných v tomto konaní postačujúca pre riadne posúdenie stavby. Uviedol, že kolaudačné rozhodnutie, na ktoré sa žalobca odvolával (rozumej „Kolaudačné rozhodnutie č.: OVZ-DS 86600/13731/2013-R. z 23. mája 2013 (ďalej len „Kolaudačné rozhodnutie") nie je titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie žalovaného 3. O podanom odvolaní žalobcu z 11. júla 2018 rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2018/025456/02-R. z 12. septembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Po oboznámení sa so skutkovým stavom veci, dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a obsahom odvolania žalovaný konštatoval, že odvolacie dôvody, ani zistenia z administratívneho prieskumu neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť rozhodnutia stavebného úradu. 5. Za spornú označil otázku potreby predloženia súhlasu vlastníkov pozemku parc. KN-C XXXX/XX v katastrálnom území A. na prechod a prejazd cez tento pozemok. Žalobca tvrdil, že súhlasy vlastníkov nie sú potrebné, pretože na pozemku je „Vjazd", ktorý je súčasťou verejnej miestnej komunikácie vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica na základe kúpnej zmluvy č. 475/2014/PS-ESM zo dňa 4. júla 2014 (ďalej len „Kúpna zmluva"), ktorej predmet prevodu bol podľa jej článku 1.1 a 1.2 vymedzený Kolaudačným rozhodnutím. Jeho obsahom bol aj „vyhotovený vjazd v staničení 181,64 komunikácie A2 v jestvujúcej bráne na priľahlom pozemku" (v texte len „Vjazd") vo vlastníctve žalobcu. Stavebný úrad tvrdil, že miestnu komunikáciu nadobudol len v rozsahu podľa bodu 1.3 Kúpnej zmluvy. Pozemok KN-C XXXX/XX, na ktorom sa Vjazd nachádza, Mesto Banská Bystrica neodkúpilo. 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 3 -

6. Po oboznámení sa s Kúpnou zmluvou a Kolaudačným rozhodnutím dal žalovaný za pravdu žalobcovi, že predmet kúpy bol podľa bodu 1.1 a 1.2 Kúpnej zmluvy stanovený obsahom Kolaudačného rozhodnutia. Podľa jeho názoru však Vjazd na pozemku KN-C XXXX/XX nebol skolaudovaný, pretože vo výroku Kolaudačného rozhodnutia nie je uvedená žiadna časť miestnej komunikácie na tomto pozemku. Vyhotovenie Vjazdu sa v Kolaudačnom rozhodnutí uvádza len v súvislosti s konštatovaním, že táto časť stavby bola zrealizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou, z čoho žalovaný vyvodil, že nemohla byť predmetom Kúpnej zmluvy, ktorý bol vymedzený Kolaudačným rozhodnutím. S poukazom na vyhlášky č. , , , a vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „") žalovaný uzavrel, že pokiaľ má byť budúca stavba žalobcu dopravne obsluhovaná po existujúcom Vjazde na pozemku KN-C XXXX/XX, ktorého žalobca nie je vlastníkom a nemá k nemu zriadené ani iné právo a pre účely dopravnej obsluhy nie je možné tento pozemok vyvlastniť, bolo povinnosťou žalobcu podľa vyhlášky č. predložiť súhlasy vlastníkov tohto pozemku na prechod a prejazd. Keďže tak žalobca neučinil, nebolo možné na jeho návrh vydať rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto stavebný úrad správnym postupom podľa územné konanie zastavil. 7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. K odvolacej námietke, že stavebný úrad sa vo Výzve bezdôvodne odvolával na pozemok KN-C XXXX/XX, pretože žalobca umiestnenie stavby na tomto pozemku nenavrhol, žalovaný uviedol, že stavebný úrad návrh žalobcu správne posudzoval z hľadiska technickej požiadavky upravenej v vyhlášky č. , pre splnenie ktorej bol potrebný prejazd a prechod po pozemku KN-C XXXX/XX, a preto bolo vyžadovanie súhlasov vlastníkov tohto pozemku opodstatnené. K odvolacej námietke neoboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia a neumožnenia sa mu k nim vyjadriť žalovaný uviedol, že obsahom administratívneho spisu sú podklady, ktoré predložil žalobca a ktorých obsah pozná, a preto z hľadiska procesnej ekonómie nebolo potrebné, aby bol s nimi opakovane oboznámený. Keďže ich žalobca sám zabezpečil, jeho nesúhlas s ich obsahom, či spôsobom ich zistenia sa nepredpokladá, a preto k porušeniu zásady súčinnosti v zmysle , , a Správneho poriadku nedošlo. Ostatným účastníkom konania, vo vzťahu ku ktorým by súčinnosť mala byť poskytnutá, nebolo začatie konania z dôvodu neúplnosti návrhu žalobcu ešte ani oznámené. K odvolacej námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, pretože v ňom nebol uvedený pozemok, ku ktorému neboli predložené súhlasy vlastníkov a nebolo uvedené ani správne uváženie k dôvodom rozhodnutia a k spôsobu vysporiadania sa s návrhmi žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca obsah dokazovania vo vzťahu k pozemku KN-C XXXX/XX poznal, a preto mu účinná obrana v odvolacom konaní nebola znemožnená. K právnemu názoru žalobcu, že Vjazd je súčasťou skolaudovanej miestnej komunikácie 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 4 -

v majetku Mesta Banská Bystrica sa vyjadril žalovaný, čím boli podľa žalovaného nedostatky prvostupňového rozhodnutia konvalidované, pretože prvostupňové konanie stavebného úradu a druhostupňové konanie žalovaného tvorí jeden celok. K neposkytnutiu správneho uváženia žalovaný uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré bolo procesným správnym aktom, uviedol priebeh konania, ktorý odôvodnil jeho výrok, pretože výrok prvostupňového rozhodnutia bol daný zistenými procesnými skutočnosťami. Z obsahu odvolania žalobcu nie je podľa žalovaného navyše zrejmé, akú ďalšiu správnu úvahu žalobca očakával. K potrebe posudzovania dopravnej obsluhy budúcej

stavby z verejnej komunikácie sa žalovaný vyjadril (v bodoch 17 a 18 jeho rozhodnutia) tak, ako to bolo zhrnuté v bode 6 tohto rozsudku. Žaloba 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia stavebného úradu pre ich nezákonnosť z dôvodov upravených v až g) (ďalej len „"), vrátenia veci na ďalšie konanie a uplatnil si plnú náhradu trov konania. Uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojom vlastníckom práve, ktorého súčasťou je aj rozhodovanie o spôsobe užívania pozemku a o uskutočnení stavby. V žalobe zopakoval obsah rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného, dôvody svojho odvolania, pre ktoré považoval rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné a uviedol žalobné dôvody, na základe ktorých tvrdil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nasledovne: 9. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávnych skutkových zistení a záverov z nich vyvodených a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie žalovaného, že Vjazd na pozemok KN-C XXXX/XX nebol skolaudovaný, pretože vo výroku Kolaudačného rozhodnutia nie je uvedená žiadna časť miestnej komunikácie na tomto pozemku (t. j. ani Vjazd), a preto nemohol byť ani predmetom kúpy v prospech Mesta Banská Bystrica, ktorý bol určený obsahom Kolaudačného rozhodnutia, nemá podľa žalobcu oporu v žiadnom právnom predpisu. Pre určenie rozsahu predmetu kolaudácie nie je rozhodujúce uvedenie parciel vo výroku Kolaudačného rozhodnutia, pretože to nevyplýva z vyhlášky č. Podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia je obsahom kolaudačného rozhodnutia (okrem iných náležitostí) označenie stavby. Označenie parcelných čísiel stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, je podľa cit. vyhlášky obsahovou náležitosťou stavebného povolenia. Tvrdenie žalovaného, že „Vjazd v staničení 181,46 komunikácie A2 v jestvujúcej bráne na priľahlom pozemku" je obsahom Kolaudačného rozhodnutia len v súvislosti s konštatovaním, že táto časť stavby bola zrealizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou, označil žalobca za nesprávne pre rozpor s obsahom Kolaudačného rozhodnutia. Z neho vyplynulo, že na stavbe verejnej komunikácie, ktorej užívanie bolo Kolaudačným rozhodnutím povolené, boli vykonané oproti projektovej dokumentácii, overenej špeciálnym stavebným úradom v stavebnom konaní, viaceré zmeny, vrátane „vyhotovený vjazd v staničení 181,64 komunikácie A2 k jestvujúcej bráne na 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 5 -

priľahlom pozemku" s následným konštatovaním, že stavba bola dokončená v súlade s projektovou dokumentáciou s vykonaním priestorových zmien na pozemku vo vlastníctve stavebníka (spoločnosť Atrios s.r.o. Košice), ktoré nemajú vplyv na celkovú funkčnosť a užívateľnosť stavby, a preto bolo užívanie stavby a jej drobných priestorových zmien povolené za podmienok uvedených vo výroku Kolaudačného rozhodnutia. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že stavba verejnej komunikácie bola skolaudovaná aj s vykonanými zmenami, t.j. vrátane Vjazdu bez ohľadu na skutočnosť, že vo výroku Kolaudačného rozhodnutia nebol citovaný pozemok KN-C XXXX/XX, a preto bol Vjazd aj predmetom Kúpnej zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že ani stavebný úrad nespochybnil skutočnosť, že Vjazd bol predmetom Kolaudačného rozhodnutia, čo vyplynulo z obsahu jeho odpovede č. OVZ- SU-63008/11153/2018/N. zo dňa 9. apríla 2018 k vyjadreniu žalobcu k Výzve na predloženie súhlasu vlastníkov parcely č. KN-C XXXX/XX . s prechodom a prejazdom cez pozemok. 10. Tvrdenie žalovaného, že stavebný úrad postupoval správne, keď po nepredložení od žalobcu požadovaných súhlasov vlastníkov pozemku KN-C XXXX/XX k prechodu a prejazdu cez tento pozemok územné konanie zastavil, pretože podľa vyhlášky č. bolo povinnosťou žalobcu súhlasy vlastníkov predložiť, keďže jeho budúca stavba má byť dopravne obsluhovaná po existujúcom Vjazde na pozemku KN-C XXXX/XX, označil žalobca za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca tvrdil, že súhlas vlastníkov pozemku parc. KN-C XXXX/XX k.ú. A. k prechodu a prejazdu cez pozemok nie je potrebný, pretože na tomto pozemku sa nachádza Vjazd na pozemok žalobcu, ktorý je vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica na základe Kúpnej zmluvy. Keďže komunikácia je verejnou miestnou komunikáciou vrátane Vjazdu na pozemok žalobcu, nie je potrebný súhlas vlastníka tohto Vjazdu, ktorým je Mesto Banská Bystrica a nie je potrebný ani súhlas vlastníkov pozemku parc. KN-C XXXX/XX k.ú. A., ktorý sa nachádza pod Vjazdom, pretože sa v danom prípade rieši pripojenie na cestu, a nie na ich pozemok. Stavba, t. j. Vjazd na pozemku KN-C XXXX/XX nie je vlastníctvom vlastníkov tohto pozemku. Žalobca zároveň tvrdil, že stavba, ktorej umiestnenia sa v územnom konaní svojím návrhom domáha, nemá byť umiestnená na pozemku parc. KN-C XXXX/XX k.ú. A., a preto stavebný úrad nemal zákonný dôvod k tomu, aby konanie zastavil. Žalovaný postupoval nezákonne, keď rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a jeho odvolanie zamietol.

11. Žalobca tiež poukázal na to, že argumentácia žalovaného pre potrebu predloženia súhlasov vlastníkov pozemku KN-C XXXX/XX z dôvodu potreby dopravnej obsluhy nehnuteľností žalobcu po existujúcom Vjazde na pozemku KN-C XXXX/XX bola jednak nesprávna, pretože sa rieši pripojenie na cestu, a nie na (označený) pozemok a jednak ide o argumentáciu novú, ktorú stavebný úrad nepoužil. 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 6 -

12. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktorý tvrdil, že k porušeniu ustanovení , , a Správneho poriadku z dôvodu neposkytnutia súčinnosti v postupe stavebného úradu nedošlo. Žalobca dôvodil, že stavebný úrad v rozpore so a Správnym poriadkom neoprávnene požadoval predloženie súhlasu vlastníkov pozemku - parcela č. KN-C XXXX/XX k.ú. A. napriek tomu, že ich súhlas nebol potrebný, a preto územné konanie nezákonne zastavil namiesto toho, aby začatie konania oznámil dotknutým orgánom a účastníkom konania a vo veci nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. S týmto argumentom žalobcu sa naviac žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že súčinnosť mala byť poskytnutá len vo vzťahu k ostatným účastníkom konania je nesprávne, pretože nemá oporu v Správnom poriadku. Účastníkom konania je aj žalobca, a preto zásada povinnej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania sa vzťahuje aj k nemu. 13. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad nesplnil svoju povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nezodpovedá skutočnosti. Navrhovaná stavba nemá byť umiestnená na pozemku - parcela č. KN-C XXXX/XX k. ú. A., s čím sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Zákonné požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia sú upravené v Správnom poriadku. Žalobca označil tvrdenie žalovaného, že žalobca poznal obsah dokazovania vo vzťahu k pozemku KN-C XXXX/XX, a preto jeho neuvedenie v obsahu odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu neznemožnilo jeho účinnú obranu v odvolacom konaní, za irelevantné. Žalobca označil za nepreskúmateľné aj rozhodnutie stavebného úradu z dôvodu, že v ňom neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a ani úvahy, ktorými bol stavebný úrad vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Stavebný úrad sa nevyrovnal ani s návrhmi a argumentami žalobcu. Žalobca považoval za nesprávny právny názor žalovaného, že tieto nedostatky prvostupňového rozhodnutia boli zhojené doplnením argumentácie v rozhodnutí žalovaného. 14 . Žalovaný tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na jej riadne posúdenie a to v súvislosti s tvrdením žalovaného, že Vjazd nebol súčasťou Kolaudačného rozhodnutia, pretože v jeho výroku nebola uvedená žiadna časť miestnej komunikácie na tomto pozemku, pretože z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či zisťoval, z akého pozemku parcela KN-C č. XXXX/XX vznikla a či žalobca (ne)preukázal iné právo práve k pôvodnému pozemku. Žalobca označil argumentáciu žalovaného aj za nesprávnu, pretože obsahom kolaudačného rozhodnutia v zmysle vyhlášky č. nie sú parcelné čísla stavebných pozemkov, na ktorých sa stavba povoľuje. Žalobca uviedol, že parcela č. KN- C č. XXXX/XX k.ú. A. vznikla odčlenením z parcely č. KN-C č. XXXX/X na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX a parcela č. KN-C XXXX/X je vo výroku Kolaudačného rozhodnutia uvedená, pričom z odôvodnenia Kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavebník v stavebnom konaní iné právo k stavebnému pozemku, a to celej 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 7 -

parcele č. KN-C XXXX/X preukázal nájomnou zmluvu, t. j. vrátane odčlenenej parcely č. KN-C XXXX/ XX, ktorá nebola v stavebnom povolení uvedená zrejme preto, že ešte nebola vytvorená. Žalobca tvrdil, že označenie parciel v Kolaudačnom rozhodnutí je len súčasťou označenia stavby. 15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalobca namietal preto, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil napriek odlišným právnym názorom na danú právnu vec. Na rozdiel od stavebného úradu žalovaný tvrdil, že predmet kúpy bol na základe Kúpnej zmluvy vymedzený v jej článku 3.1., hoci stavebný úrad tvrdil, že predmet kúpy bol vymedzený v čl. 1.1. a 1.2. Kúpnej zmluvy a že Vjazd nebol skolaudovaný, hoci Mesto Banská Bystrica potvrdilo, že Vjazd skolaudovaný bol, čo žalobcovi znemožnilo uplatniť účinnú obranu svojich práv. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími dôvodmi, a síce, že stavba, ktorej umiestnenie v administratívnom konaní navrhoval, nemá byť umiestnená na cudzom pozemku (parcela KN-C č. XXXX/XX), a ani s uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho doručovania prvostupňovým orgánom verejnej správy priamo žalobcovi, hoci bol v konaní zastúpený. Žalovaný tiež vo výroku rozhodnutia neuviedol, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Argumentáciu žalovaného, že „obsah nepredložených podkladov

nebol spôsobilý ovplyvniť výrok prípadného meritórneho rozhodnutia" označil žalobca za zmätočnú tvrdiac, že len potvrdzuje jeho právny názor, že prvostupňový orgán verejnej správy nemal dôvod na zastavenie územného konania. Zmätočnosť rozhodnutia žalovaného vyvoláva podľa žalobcu aj tvrdenie žalovaného, že „návrh na vydanie územného rozhodnutia nezodpovedá záväzným regulatívom intenzity zastavania územia", pretože stavebný úrad sa touto otázkou vôbec nezaoberal. 16. Napokon žalobca tvrdil, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní s možným vydaním nezákonného rozhodnutia, pretože žalovaný porušil , , aj , Správneho poriadku, pretože z dôvodov uvedených vyššie konal v rozpore so aj Správnym poriadkom. Nesplnil si povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ani k spôsobu ich zistenia, nekonal s ním v úzkej súčinnosti, v preskúmavanom rozhodnutí použil iné argumenty ako prvostupňový orgán verejnej správy, ku ktorým žalobca nemal možnosť sa vyjadriť, čím mu bolo znemožnené účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, duplika žalovaného 17. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v zmysle . K argumentácii, ktorá bola obsahom preskúmavaného rozhodnutia doplnil, že pokiaľ sa žalobca v tvrdení, že Vjazd bol skolaudovaný spolu s komunikáciou odvoláva na vyjadrenie stavebného úradu č. OVZ-SU-63008/11153/2018/N. z 9. apríla 2018, žalovaný uviedol, že predmetné vyjadrenie neposkytol príslušný špeciálny stavebný úrad, ktorý miestnu komunikáciu kolaudoval, a preto 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 8 -

je uvedené tvrdenie žalobcu výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrením Mesta Banská Bystrica boli účinky Kolaudačného rozhodnutia vyložené odlišne ako Kolaudačným rozhodnutím nastali. Výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci je podľa žalovaného aj argumentácia žalobcu ohľadom náležitostí výroku Kolaudačného rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry musí byť výrok rozhodnutia (Kolaudačné rozhodnutie) presný a určitý, aby nebol zameniteľný, a preto je bežnou praxou stavebných úradov uvádzať v kolaudačnom rozhodnutí aj parcely, na ktorých je kolaudovaná stavba situovaná, čo zodpovedá požiadavkám na výrok rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a zároveň tým nedochádza k porušeniu § 20 vyhlášky č. 543/2000 Z.z. V zmysle uvedeného špeciálny stavebný úrad, ktorý Kolaudačné rozhodnutie vydal, užívanie miestnej komunikácie na spornom pozemku č. KN-C XXXX/XX nepovolil. Pokiaľ by chcel stavebný úrad Kolaudačným rozhodnutím rozhodnúť o Vjazde, ktorý bol zmenou stavby vykonanou mimo pozemku stavebníka, musel by v súlade s viesť kolaudačné konanie spojené s konaním o zmene stavby a tú aj vo výroku Kolaudačného rozhodnutia potvrdiť ( a ), pretože zmenou stavby, t. j. zriadením Vjazdu sa zasahuje do práv vlastníkov dotknutého pozemku. Povinnosť stavebného úradu uviesť zákonné ustanovenie, na základe ktorého rozhodoval, vyplýva z Správneho poriadku. Pokiaľ by malo, ako tvrdí žalobca, obsah Kolaudačného rozhodnutia určovať jeho odôvodnenie, išlo by o vnútorne rozporuplné rozhodnutie, pretože skutočnosti uvedené v odôvodnení Kolaudačného rozhodnutia jeho výrok neosvedčuje. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že Mesto Banská Bystrica sporný pozemok (KN-C XXXX/XX) neodkúpilo, a preto bola žiadosť stavebného úradu, aby žalobca preukázal právo prechodu a prejazdu po predmetnom pozemku dôvodná. Žalovaný označil argumentáciu žalobcu, že Vjazd je súčasťou miestnej komunikácie, ktorú bez existencie opory v zákone osvedčoval „mapou miestnych komunikácií" za nesprávnu, pretože mapa osvedčuje len správcovstvo k jednotlivým komunikáciám. Žalovaný s poukazom na vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „") uviedol, že Vjazd (zjazd) zo susednej komunikácie na miestnu komunikáciu nie je súčasťou miestnej komunikácie. Povoľuje sa v samostatnom konaní cestného správneho orgánu postupom podľa , a nie v konaní Špeciálneho stavebného úradu, ako tomu malo podľa žalobcu byť v Kolaudačnom rozhodnutí. 18. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že dôvodom zastavenia konania o umiestnení stavby bolo nepredloženie práva prejazdu alebo prechodu po spornom pozemku, potrebného na overenie splnenia všeobecnej technickej požiadavky na stavbu, čím bol konvalidovaný nedostatok v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s dôrazom na to, že zmenou právnej argumentácie nebola žalobcovi znemožnená jeho obrana v odvolacom konaní, pretože úroveň poznania žalobcu o dokazovanej skutočnosti (súhlas spoluvlastníkov predmetného pozemku) bola dostatočná. 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 9 -

19. Žalovaný svoje vyjadrenie k žalobcom namietanému neposkytnutiu súčinnosti (vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia), ktoré bolo obsahom preskúmavaného rozhodnutia doplnil. Uviedol, že účelom súčinnosti je umožniť účastníkovi konania účinnú obranu jeho subjektívnych práv, avšak

procesným rozhodnutím o zastavení konania sa o právach priamo nerozhoduje. Rozhoduje sa ním o tom, že pre neodstrániteľnú prekážku sa o nich nebude rozhodovať. Dôvodom vydania uvedeného procesného rozhodnutia bola procesná situácia predpokladaná v , t. j. chýbajúci podklad pre rozhodnutie, ktorý žalobca nepredložil. Účel súčinnosti, t. j. vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia nenastal, pretože takáto procesná situácia, t. j. vykonávanie dokazovania nenastala. Žalovaný ďalej uviedol, že hoci bolo žiadúce v prvostupňovom rozhodnutí uviesť parcelu, vo vzťahu ku ktorej nebolo preukázané právo prechodu a prejazdu, uvedené nevyvolalo žalobcom tvrdený dôsledok, a síce znemožnenie účinnej ochrany jeho subjektívnych práv v administratívnom konaní, o čom svedčí obsah podaného odvolania a správnej žaloby, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca namietal potrebu predloženia práva prechodu a prejazdu po parcele č. KN-C XXXX/XX. 20. K žalobcom namietanému nezákonnému postupu žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol inú právnu argumentáciu, než stavebný úrad žalovaný uviedol, že uvedený postup bol s poukazom na a Správneho poriadku zákonný. Žalovaný zákonným postupom odstránil nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové a odvolacie konanie tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok (-13, , ...). 21. Námietku žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorá mala spočívať v nezisťovaní odčlenenia parcely č. KN-C XXXX/XX a iného práva k pôvodnému pozemku označil žalovaný za irelevantnú, pretože stavebným povolením na miestnu komunikáciu nebolo udelené aj právo na realizáciu Vjazdu (zjazdu) na parcele č. KN-C XXXX/X, a teda ani na parcele č. KN-C XXXX/ XX. Vjazd (zjazd) bol vybudovaný v rozpore so stavebným povolením. Uvedená argumentácia žalobcu nebola uplatnená v administratívnom konaní, ani v podanom odvolaní, a preto by nemala byť predmetom súdneho prieskumu. 22. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. uviedol, že nie je povinný poskytnúť odpovede na všetky žalobcom nastolené argumenty, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalovaný tvrdil, že v rozhodnutí poskytol odpovede na podstatné otázky a námietky, ktorými žalobca spochybňoval závery prvostupňového rozhodnutia. 23. K žalobnej námietke nesprávneho a neúplného zistenia skutočného stavu veci z dôvodu, že stavba žalobcu nemá byť umiestnená na spornej parcele č. KN-C XXXX/XX žalovaný uviedol, že prvostupňovému orgánu verejnej správy bola táto skutočnosť známa. 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 10 -

V celej svojej písomnej korešpondencii prvostupňový orgán verejnej správy nedefinuje stavbu ako stavbu umiestnenú na predmetnom spornom pozemku a uvedené nevyplýva ani z prvostupňového rozhodnutia. 24. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi nebolo znemožnené právo účinne si uplatňovať svoje subjektívne práva tým, že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne prvostupňové rozhodnutie doručil priamo žalobcovi, hoci bol v čase jeho doručovania zastúpený, pretože žalobca si obranu svojich subjektívnych práv včas a účinne uplatnil podaným odvolaním. V uvedenej súvislosti nebolo dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že nedostatok správnej úvahy v prvostupňovom rozhodnutí mu účinné uplatnenie jeho subjektívnych práv znemožnil, pretože z obsahu podaného odvolania jednoznačne vyplýva, že žalobca dôvody vydania prvostupňového rozhodnutia poznal a ochranu svojich subjektívnych práv podaným odvolaním účinne uplatnil. 25. K argumentácii žalobcu ohľadom nemožnosti aplikovať vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), pretože iným spôsobom ako uvedený nadradený právny predpis definuje súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ktorá bola obsahom podanej repliky žalobcu, žalovaný uviedol, že uvedené právne predpisy nie sú v rozpore, len definujú odlišné veci. V sú pozitívne definované súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a citovanej vyhlášky obsahuje negatívne vymedzenie, čo súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie je. Tvrdenie žalobcu, že citovanej vyhlášky už neplatí, označil za nesprávne. Žalovaný v rozhodnutí nepoužil argumentáciu súvisiacu s vymedzením súčastí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, pretože dôvody svojho rozhodnutia vysvetľoval s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu. Replika žalobcu, vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného 26. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného, ktorý podľa jeho názoru vo vyjadrení k správnej žalobe neprípustne dopĺňa svoje rozhodnutie o nové argumenty a zotrval na správnej žalobe a v nej uplatnených dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Zdôraznil, že Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad od neho nezákonne vyžadoval súhlas vlastníkov pozemku č. KN-C XXXX/XX, na ktorom sa nachádza Vjazd z miestnej komunikácie na pozemky žalobcu, pretože Vjazd je vybudovaný

pred plotom žalobcu, a preto žalobca nemá dôvod predkladať súhlas vlastníka pozemku, na ktorom sa Vjazd nachádza, keďže vlastník tohto pozemku nie je vlastníkom Vjazdu. Zdôraznil, že v konaní bola riešená otázka vlastníctva Vjazdu, napriek tomu, že jeho vlastníkom je Mesto Banská Bystrica, a to na základe Kúpnej zmluvy, ktorej predmet bol vymedzený Kolaudačným rozhodnutím. Z nich vyplýva, že vlastníkom Vjazdu nie je vlastník pozemku, na ktorom je Vjazd umiestnený. Ak by Vjazd z miestnej komunikácie na pozemky žalobcu, umiestnený na parcele č. KN-C XXXX/XX nebol skolaudovaný, ako tvrdí žalovaný, Mesto Banská Bystrica by muselo začať 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 11 -

konanie voči stavebníkovi, že Vjazd nebol skolaudovaný, k čomu však Mesto Banská Bystrica nepristúpilo. Opakovane poukázal na skutočnosť, že Mesto Banská Bystrica potvrdilo, že Vjazd bol Kolaudačným rozhodnutím skolaudovaný. Za nesprávny a nemajúci oporu v žiadnom právnom predpise označil žalobca výklad žalovaného, že pokiaľ vo výroku Kolaudačného rozhodnutia nebola uvedená parcela č. KN-C XXXX/XX, nie je možné z neho vyvodiť záver, že špeciálny stavebný úrad udelil práva na užívanie miestnej komunikácie na tam vymenovaných pozemkoch, avšak nie na spornom pozemku KN-C č. XXXX/XX. Poukázal pritom na , ktorý umožňuje, aby stavebný úrad s Kolaudačným konaním spojil aj konanie o zmene stavby (), pokiaľ sa skutočné zrealizovanie stavby podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Žalobca tvrdil, že povinnosť stavebného úradu priamo vo výroku Kolaudačného rozhodnutia potvrdiť použitie a nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Keďže kolaudačné rozhodnutie nebolo nikým napadnuté, je potrebné naň hľadieť ako na platné. Z odôvodnenia Kolaudačného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že bol skolaudovaný aj Vjazd ako súčasť stavby „verejnej komunikácie", pretože stavba bola skolaudovaná aj s vykonanými zmenami. Tvrdenie žalovaného, že ďalšími zmenami stavby vykonávanými na pozemku stavebníka sa nezasahovalo do práv iných subjektov, a preto sa vo vzťahu k nim nevyžadovalo pre ich povolenie viesť spojené kolaudačné konanie postupom podľa , označil žalobca za nemajúce oporu v žiadnom právnom predpise. Uviedol, že v prípade zmien stavby je s ohľadom na charakter zmeny možné postupovať podľa alebo podľa , pričom charakter zmien stavby posudzuje stavebný úrad a následne zvolí aj príslušný procesný postup. V prejednávanej veci stavebný úrad nevyžadoval samostatné konanie o zmene stavby, keď posúdil, že ide o zmeny, ktoré je možné prerokovať v Kolaudačnom rozhodnutí v súlade s , a preto bola stavba skolaudovaná so všetkými zmenami, ktoré boli v odôvodnení Kolaudačného rozhodnutia uvedené, vrátane sporného Vjazdu. Kolaudačné rozhodnutie je platné, pretože nebolo napadnuté riadnymi ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Skutočnosť, že stavebný úrad v Kolaudačnom rozhodnutí neuviedol odkaz na , nemôže mať za následok, že zmeny uvedené v Kolaudačnom rozhodnutí neboli skolaudované. Tvrdenie žalovaného, že Mesto Banská Bystrica sporný pozemok č. KN-C XXXX/XX pod Vjazdom neodkúpilo, označil za nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto právne irelevantné. Uvedené tvrdenie v celom rozsahu žalobca popieral tvrdiac, že Vjazd bol skolaudovaný ako súčasť verejnej komunikácie, preto bol predmetom Kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné vyžadovať od žalobcu súhlas vlastníka dotknutého pozemku k právu prechodu a prejazdu. Iné tvrdenia žalovaného v celom rozsahu žalobca popieral. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vyhlášky č. žalobca uviedol, že na toto zákonné ustanovenie nie je možné prihliadať, pretože ide o vykonávacie ustanovenie k , ktorý bol v roku 1996 zrušený. Navyše riešil otázky technického stavu, a nie otázky vlastníckeho práva, pri posudzovaní ktorého je potrebné vychádzať z . Zdôraznil, že vlastníkom stavby je ten, kto je uvedený v Kolaudačnom rozhodnutí, 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 12 -

pričom Vjazd bol súčasťou komunikácie, pretože bol spolu s komunikáciou skolaudovaný. Vlastníkom komunikácie ako aj Vjazdu je Mesto Banská Bystrica, a nie vlastníci pozemku KN-C č. XXXX/XX, na ktorom je Vjazd vybudovaný. V súvislosti s poukazom žalovaného na vyhlášky č. žalobca uviedol, že táto argumentácia bola žalovaným prvýkrát použitá vo vyjadrení k jeho správnej žalobe, čo označil za neprípustné. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, že Vjazd sa povoľuje v samostatnom konaní cestného správneho orgánu postupom podľa , čo použil na podporu svojho záveru, že Vjazd nie je súčasťou miestnej komunikácie s tým, že na povolenie užívania miestnych komunikácií vrátane vjazdov je príslušná obec, čo vyplýva z . Preto, ak by Mesto Banská Bystrica nebolo príslušným orgánom na povolenie Vjazdu, nepovolilo by ho v rámci Kolaudačného rozhodnutia, avšak samotné Mesto Banská Bystrica potvrdilo, že Vjazd bol skolaudovaný spolu s komunikáciou. Žalobca označil opakovane postup žalovaného, ktorý

nedostatky v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konvalidoval vo svojom rozhodnutí doplnením, resp. zmenou dôvodov za neprípustný s tým, že nedostatky prvostupňového rozhodnutia nie je možné konvalidovať rozhodnutím odvolacieho orgánu. Preto je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie stavebného úradu, z ktorého nebola zrejmá úvaha, ktorou sa pri rozhodovaní riadil, potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zdôraznil, že uvádzanie nových dôvodov v rozhodnutí žalovaného nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia nezhojí. Žalobca namietal správnosť vyjadrenia žalovaného k žalobných námietkam, týkajúcim sa neposkytnutia súčinnosti v zmysle § 3 ods. 1, 2 a 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako nemajúce oporu v žiadnom právnom predpise. Zdôraznil, že správny orgán musí postupovať v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia, t. j. aj pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania. K vyjadreniu žalovaného k namietanej nezákonnosti rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo neurčité a nepreskúmateľné a je bez právneho významu, či žalobca poznal alebo nepoznal obsah dokazovania, pretože jednoznačne uvádza, aké má mať rozhodnutie náležitosti. Zdôraznil, že nedostatky prvostupňového rozhodnutia nemohol žalovaný v rozhodnutí o odvolaní konvalidovať. Žalobca zotrval na tvrdení, že aj rozhodnutie žalovaného je nepredvídateľné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné s poukazom na to, že žalovaný v rozhodnutí uplatnil opačné argumenty, než stavebný úrad a napriek tomu jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobca nespochybnil oprávnenie žalovaného samostatne hodnotiť vec zo skutkovej a právnej stránky, avšak zdôraznil, že žalovaný vychádzal z úplne iných právnych záverov ako orgán prvého stupňa. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný, hoci nie je povinný poskytnúť odpovede na všetky nastolené otázky, neposkytol žalobcovi odpovede na tie, ktoré mali pre vec podstatný význam. Žalobca zotrval na tvrdení, že aj žalovaný porušil základné pravidlá správneho konania, pretože povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, sa vzťahuje na každé štádium administratívneho konania, t. j. aj pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že povinnosť v zmysle Správneho poriadku platí len na tie prípady, ak boli v odvolacom konaní 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 13 -

vykonávané nové dôkazy, pretože žalovaný v rozhodnutí použil iné argumenty, než stavebný úrad, ku ktorým nemal žalobca možnosť sa vyjadriť. Argumentáciu uplatnenú v podanej správnej žalobe, či v replike žalobca zopakoval aj vo vyjadrení k duplike žalovaného. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa pre toto konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v súlade s zamietol. Žalovaný na pojednávaní poukázal na novú právnu skutočnosť, ktorá nastala po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, a to, že žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo 6. augusta 2019 vlastnícke právo k parc. KN-C č. XXXX/XX k. ú . A.. O uvedenej skutočnosti predložil ako dôkaz LV č. XXXX. 28. Podľa Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. 29. Podľa na územné konanie je príslušný stavebný úrad. 30. Podľa , (1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( ), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. (3) Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území ( ), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 31. Podľa ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 32. Podľa vyhlášky č. Návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 14 -

b) predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia, c) zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, d) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností 1) s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb, e) ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť, f) údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. 33. Podľa vyhlášky č. umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. 34. Podľa , , Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 35. Podľa , , Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 15 -

úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 37. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku 1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

39. Podľa o pozemných komunikáciách v znení účinnom do 30. júna 1996 súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. 40. Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva (k zákona) súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú najmä hrádze vodných nádrží, rybníkov a brehy vodných tokov, po ktorých komunikácia prebieha, vodohospodárske objekty pod mostmi, priepusty, podchody, či iné zariadenia budované pri vykonávaní melioračných úprav, prechody na susedné nehnuteľnosti, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej verejnej dopravy, autobusové stanice, úrovňové priecestia železníc bez závor vo vzdialenosti 2,5 m od osy 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 16 -

krajnej koľajnice a úrovňové priecestia železníc so závorami vo vzdialenosti medzi závorami, zariadenia na zabezpečenia priecestí železníc, koľajové pásy mestskej, prípadnej železničnej dopravy v úrovni vozovky vo vzdialenosti 0,5 m od vonkajšej hrany koľajnice, zvláštne telesá železníc, trolejové vedenia, nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, verejné osvetlenia, energetické, telekomunikačné, tepelné a iné vedenia, čerpacie stanice pohonných hmôt a melioračné zariadenia. 41. Podľa , v znení účinnom pre toto konanie (2) Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (4) Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta. 42. Podľa miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. 43. Podľa miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 44. Podľa , (1) Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. (3) Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 45. Podľa a Ministerstvo vydá na vykonanie tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy, b)ktoré podrobnejšie upravia pripájanie pozemných komunikácií, zriaďovanie vjazdov z ciest alebo miestnych komunikácií na susedné nehnuteľnosti, zaraďovanie pozemných 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 17 -

komunikácií do cestnej siete alebo do siete miestnych komunikácií a vyraďovanie komunikácií z týchto sietí, f) bližšie ustanovia podrobnosti o súčastiach pozemných komunikácií, určia šírku ochranných pásiem diaľníc, ciest a miestnych komunikácií a zásady využitia cestných pomocných pozemkov, 46. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba je nedôvodná, rozsudkom ju zamietne. 48. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu, ktorým stavebný úrad konanie o návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: stavebné úpravy a prístavba skladu Banská Bystrica - Kráľová, E. XXXX/XX z 29. januára 2018 zastavil, pretože žalobca ani na Výzvu stavebného úradu nepredložil súhlasy vlastníkov parcely KN-C č. XXXX/XX v katastrálnom území A., na ktorej bol vybudovaný Vjazd spájajúci pozemky vo vlastníctve žalobcu s miestnou komunikáciou vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho konania v spojení s prvostupňovým rozhodnutím výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej správnej žalobe. 49. Podstatným výsledkom skutkového a právneho posúdenia veci bol záver, že súčasťou podaného návrhu žalobcu mali byť súhlasy vlastníkov parcely KN-C XXXX/XX k prechodu a prejazdu cez tento pozemok spájajúci vybudovaným Vjazdom miestnu komunikáciu vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica a pozemky vo vlastníctve žalobcu, na ktorých má byť navrhovaná stavba umiestnená, pretože Vjazd nie je ako súčasť miestnej komunikácie vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica. V dôsledku ich nepredloženia žalobcom ani na výzvu stavebného úradu neposkytoval návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby dostatočný podklad pre posúdenie jej umiestnenia, a preto bolo územné konanie zastavené. Žalobca potrebu/povinnosť predložiť súhlasy vlastníkov k predmetnému 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 18 -

pozemku namietal, a preto z dôvodov uvedených v bodoch 8 a 16 tohto rozsudku tvrdil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Správny súd vyhodnotil jednotlivé žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. 50. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby z 29. januára 2018 sa týkal prístavby a prestavby existujúceho objektu skladu súpisné č. XXXX k. ú. A. vo vlastníctve žalobcu, umiestneného v Banskej Bystrici - L. na E. ul. č. XX, na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v k. ú. A. v areáli priľahlom k lokalite nákupnej zóny A. D. a jej účelom bolo dobudovanie skladových, obchodných a administratívnych priestorov a parkovacích státí. K návrhu bolo (okrem iných) pripojené aj stanovisko Mesta Banská Bystrica ako vecne a miestne príslušného cestného správneho orgánu pre miestne a účelové komunikácie podľa , pretože dopravné sprístupnenie navrhovanej stavby bolo navrhnuté z verejnej účelovej komunikácie v správe Mesta Banská Bystrica, vetva E. ul. prostredníctvom dvoch vjazdov. Uvedený cestný správny orgán s navrhovaným riešením stavby súhlasil a určil podmienky pre jej realizáciu. Zároveň upozornil, že žalobcom navrhovaná stavba parkoviska na južnej strane objektu má byť dopravne sprístupnená na verejnú účelovú komunikáciu cez pozemok parcela KN-C XXXX/XX v majetku tretích osôb, a preto je potrebné v konaní o umiestnení stavby predložiť súhlas jeho vlastníkov podľa LV č. XXXX na prechod a prejazd. V nadväznosti na uvedené stavebný úrad Rozhodnutím č. OVZ-SÚ-36341/11153/2018/N. zo 6. marca 2018 žalobcu v súlade s vyzval, aby v lehote 45 dní svoj návrh doplnil podľa vyhlášky č. o „súhlas vlastníkov pozemku KN-C XXXX/XX s prechodom a prejazdom cez pozemok, ak nemá k pozemku vlastnícke alebo iné právo". Žalobca sa k predmetnej Výzve vyjadril podaním z 28. marca 2018 tak, že „súhlas vlastníka pozemku parcely KN-C XXXX/XX, katastrálne územie A. s prechodom a prejazdom cez pozemok nie je potrebný, nakoľko na uvedenom pozemku sa nachádza Vjazd, ktorý je súčasťou verejnej účelovej komunikácie vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica". Žalobca uvedené tvrdil na základe Kúpnej zmluvy č. 475/2014/ PS-ESM zo 4. júla 2014, na základe ktorej Mesto Banská Bystrica nadobudlo vlastnícke právo k stavbe „verejná komunikácia" stavebné objekty SO-01.2 prístupová komunikácia - Vetva A2, „SO 03 Dažďová kanalizácia verejných komunikácií - Vetva A2" a to podľa Kolaudačného rozhodnutia č. OVZ- DZ-86600/13731/2013-R., ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2013. Rozsah predmetu kúpy bol stanovený v zmysle bodu 1.2. v spojení s bodom 1.1. Kolaudačným rozhodnutím, v ktorom bol uvedený „vjazd v staničení 181,64 komunikácie A2 k jestvujúcej bráne na priľahlom pozemku", ktorý je preto podľa žalobcu súčasťou stavby „Verejná komunikácia" stavebné objekty SO-01.2 Prístupová komunikácia - Vetva A2, „SO 03 Dažďová kanalizácia verejných komunikácií - Vetva A2" a bol podľa uvedeného Kolaudačného rozhodnutia predmetom kolaudácie. Z uvedených dôvodov žalobca predmetnej výzve

nevyhovel a súhlasy vlastníkov parcely KN-C č. XXXX/XX stavebnému úradu nepredložil. Podľa LV č. XXXX vlastníkom parcely KN-C č. XXXX/XX 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 19 -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v k. ú. A. nie je žalobca, ani Mesto Banská Bystrica. 51. Podstatou žalobného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (bod 9, 10 tohto rozsudku) bolo tvrdenie žalobcu, že Vjazd je súčasťou miestnej komunikácie a ako taký ho malo Mesto Banská Bystrica nadobudnúť do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy, ktorej predmet bol vymedzený Kolaudačným rozhodnutím. Uvedenej žalobnej argumentácii nemohol správny súd priznať úspech, pretože nemala oporu v zákone, a preto žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. 52. Z vyplýva, že pozemnými komunikáciami sú podľa ich dopravného významu diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch a objektoch. Členia sa na verejné, ktoré môže príslušná obec vyhlásiť za neverejné len so súhlasom jej vlastníka a na neverejné, ktoré sa nachádzajú v uzavretých priestoroch alebo objektoch (, ). Zákonné vymedzenie účelových komunikácií nadväzuje na ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2008 aj na toto konanie, v ktorom sú pozitívne aj negatívne vymedzené súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Čo je súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií bolo do 31. júna 1996 vymedzené v , ktorý bol zrušený s účinnosťou od 1. júla 1996 novelou Zákonný text ustanovenia bol však s účinnosťou od 1. januára 2008 prenesený do . Súčasťou bolo od počiatku jeho účinnosti, t. j. od 7. decembra 1961 splnomocňovacie ustanovenie , v ktorom bolo upravené, že ministerstvo vydá na jeho vykonanie všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré, podľa znenia účinného do 30. júna 1996... písm.b) bližšie určia súčasti diaľnic, automobilových ciest a miestnych komunikácií, resp., podľa znenia účinného od 1. júla 1996...písm. b) podrobnejšie upravia pripájanie pozemných komunikácií, či zriaďovanie zjazdov z ciest alebo miestnych komunikácií na susedné nehnuteľnosti, zaraďovanie pozemných komunikácií do cestnej siete alebo do siete miestnych komunikácií a vyraďovanie komunikácií z týchto sietí, pričom tento zákonný text zostal okrem výmeny slova „zjazd" za „Vjazd" nezmenený doposiaľ. V zmysle tohto splnomocňovacieho ustanovenia bola vydaná , ktorou sa vykonával s účinnosťou od 7. septembra 1961 do 1. júla 1984, kedy bola zrušená vykonávacou vyhláškou č. V vykonávacej vyhlášky (k pôvodnému ) je okrem iného uvedené, že súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú prechody na susedné nehnuteľnosti. Hoci bol zrušený, obsah vykonávacej vyhlášky, ktorý sa k nemu vzťahoval, je naďalej súčasťou platného právneho poriadku, a preto je nutné ho pri rozhodovaní aplikovať. Nič na tom nemení skutočnosť, že zákonný text, ktorého sa týka, je aktuálne systematicky zaradený do . Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 20 -

správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je, ak orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa na vec nevzťahuje v uvedenom rozsahu alebo ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis, alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. 53. K návrhu, ktorý bol podkladom pre začatie preskúmavaného konania sám žalobca predložil vyjadrenie Mesta Banská Bystrica, z ktorého vyplynula potreba predložiť súhlasy vlastníkov predmetného pozemku na prechod a prejazd cez ich pozemok, a teda bola žalobcovi známa skutočnosť, že Mesto Banská Bystrica vlastníkom uvedeného pozemku nie je. Jeho skutková a právna argumentácia preto nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci, ani v platnej právnej úprave. Podľa Kúpnej zmluvy Mesto Banská Bystrica nadobudlo miestnu komunikáciu - E. ulica Vetva A2 označenej v bode 1.1.3 tejto zmluvy ako „verejná komunikácia", „SO-01.2 - Prístupová komunikácia - Vetva A2" od jej vlastníka, spoločnosti ATRIOS, s.r.o. Košice, ktorá bola aj predmetom Kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby v rozsahu: povoľuje užívanie stavby „verejná komunikácia" stavebných objektov „SO-01.2 - Prístupová komunikácia - Vetva A2", „SO 03 Dažďová kanalizácia verejných komunikácií - Vetva A2". Požiadavky na výrok kolaudačného rozhodnutia sú v súlade s vymedzené v Správneho poriadku, podľa ktorého výrok rozhodnutia musí obsahovať rozhodnutie vo veci samej s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Okrem uvedeného sú všeobecné

náležitosti kolaudačného rozhodnutia vymedzené v vyhlášky č. Výrok rozhodnutia je jeho nosnou časťou, pretože výrok, ktorý je záväzný, obsahuje rozhodnutie o predmete konania. Predmetom Kolaudačného rozhodnutia nebola podľa jeho výroku tá časť prístupovej komunikácie, ktorá bola vybudovaná na parcele č. KN-C XXXX/XX, ako to v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci tvrdil žalobca, čo vyplynulo z výroku Kolaudačného rozhodnutia, ktorým nebolo povolené užívanie stavby umiestnenej na parcele KN-C č. XXXX/XX. Hoci čísla parciel podľa doslovného textu vyhlášky č. nie sú obsahovou náležitosťou kolaudačného rozhodnutia, ich uvedenie sa vyžaduje v rámci označenia stavby (písm. b), ktorá je predmetom kolaudácie tak, aby bol výrok určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný. S odôvodnením Kolaudačného rozhodnutia (ani iného rozhodnutia) nie sú spojené právotvorné účinky, a preto predmet kolaudácie, a teda rozhodnutie vo veci nie je možné vyvodzovať z odôvodnenia Kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudácie je vymedzený výrokom Kolaudačného rozhodnutia, a preto je Vyjadrenie Mesta Banská Bystrica z 9. apríla 2018, na ktoré žalobca poukázal, pretože jeho obsahom je tvrdenie stavebného úradu, že predmetom kolaudácie bol aj „Vjazd v staničení 181,64 komunikácie A2 k jestvujúcej bráne na priľahlom pozemku", právne bezvýznamné. Obsahom tohto Vyjadrenia bolo tiež tvrdenie, že Vjazd umiestnený na KN-C XXXX/XX bol predmetom kolaudácie pre stavebníka ATRIOS, nebol však predmetom kúpnej zmluvy uzavretej stavebníkom ako predávajúcim s Mestom Banská Bystrica ako kupujúcim. Geometrickým 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 21 -

plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, overeným dňa 12. októbra 2012 sa pôvodná KN-C parcela č. XXXX/ X, ktorá je uvedená vo výroku Kolaudačného rozhodnutia rozdelila na viacero parciel. Parcela KN-C XXXX/XX bola od parcely KN-C XXXX/X odčlenená a zostala vo vlastníctve viacerých osôb v zmysle LV č. XXXX k. ú. A.. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad a tiež žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, nevyžadovali nedôvodne od žalobcu súhlas vlastníkov parcely KN-C XXXX/ XX . s prechodom a prejazdom, a preto vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. V konaní bolo správne zistené, že Mesto Banská Bystrica, a ani žalobca, nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a Vjazd z miestnej komunikácie na susedné pozemky, t. j. nehnuteľnosti žalobcu, ktorý je na predmetnom pozemku vybudovaný, nie je súčasťou miestnej komunikácie. Skutočnosť, že Vjazd bol vybudovaný na pozemku vo vlastníctve iných osôb bola stavebnému úradu známa už z podkladov, ktoré žalobca k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby predložil, a preto postupoval stavebný úrad správne, keď od žalobcu vyžadoval súhlasy týchto vlastníkov s prechodom a prejazdom cez ich pozemok. Správne prvostupňovým rozhodnutím konanie zastavil po tom, čo žalobca ani na Výzvu žiadané súhlasy vlastníkov predmetného pozemku nepredložil, pretože takýto podklad bol pre rozhodnutie o umiestnení stavby podstatný. Z uvedeného je zrejmé, že správny súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2, 5 a 33 ods. 1a ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, ako tvrdil žalobca, vyvodzujúc z uvedeného nesprávne právne posúdenie. 54. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, alebo je nedostatočne odôvodnené, t. j. ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok odôvodnenia je zásadne založený na nedostatku skutkových dôvodov, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Takéto vady rozhodnutia žalovaného (ani prvostupňového rozhodnutia) správny súd nezistil. Ich právna argumentácia bola založená na preukázanom zistení, že žalobca nebol vlastníkom, ani nepreukázal iné právo k parcele č. KN-C XXXX/XX, cez ktorú malo byť zabezpečené prepojenie vlastných pozemkov žalobcu s verejnou komunikáciou, a preto bol povinný predložiť s návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby aj súhlasy vlastníkov predmetného pozemku s prechodom a prejazdom cez tento pozemok. Uvedenú povinnosť si nesplnil, dôsledkom čoho bol nedostatok podkladov pre vydanie rozhodnutie o umiestnení navrhovanej stavby, pre ktorý bolo konanie zastavené. Argumentácia stavebného úradu aj žalovaného bola v otázke posúdenia žalobcom podaného návrhu na umiestnenie navrhovanej stavby a ním predložených dokladov, ktorý bol vyhodnotený tak, že dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby neposkytuje, rovnaká, a preto správny súd rozpory v právnej argumentácii stavebného úradu a žalovaného nezistil. Správny súd nezistil rozpory ani v skutkovej argumentácii obsiahnutej v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného v súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že Mesto Banská Bystrica bolo vlastníkom Vjazdu ako súčasti miestnej komunikácie, pretože 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 22 -

uvedené tvrdenie bolo v rozpore s obsahom označených rozhodnutí. Stavebný úrad sa v prvostupňovom rozhodnutím uvedenými tvrdeniami žalobcu nezaoberal, a preto jeho argumentácia nemohla byť odlišná,

než argumentácia žalovaného. K otázke existencie vlastníctva Mesta Banská Bystrica k Vjazdu zaujal stavebný úrad stanovisko vo Vyjadrení z 9. apríla 2018 s tým, že hoci bol Vjazd skolaudovaný pre ATRIOS, s.r.o., nebol predmetom Kúpnej zmluvy, a preto nie je Mesto Banská Bystrica vlastníkom Vjazdu, ktorý bol vybudovaný na parcele KN-C XXXX/XX. Stavebný úrad naďalej požadoval od žalobcu predloženie súhlasu vlastníkov parcely č. KN-C XXXX/XX s prechodom a prejazdom. So žalobcom tvrdeným vlastníctvom Mesta Banská Bystrica k Vjazdu sa vo svojom rozhodnutí zaoberal žalovaný, ktorý tiež doplnil argumentáciu prvostupňového rozhodnutia o poukaz na vyhlášky č. Tento postup bol súladný s Správneho poriadku. Odvolací orgán má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a podľa potreby doplniť doterajšie konanie a odstrániť zistené vady. Odvolací orgán je teda oprávnený jednak podľa potreby doplniť dokazovanie a jednak odstrániť procesné, či iné vady rozhodnutia. Z toho vyplýva, že môže dopĺňať alebo meniť aj právnu argumentáciu, ktorá bola obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Poukaz žalovaného na cit. vyhlášky nebol nesprávny, naopak, bol výsledkom správnej právnej úvahy pri aplikovaní . Z neho vyplýva, že návrh musí poskytovať dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia stavby, pričom obsah posudzovania je vymedzený aj v cit. vyhlášky tak, že umiestnenie stavby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Uvedenou právnou argumentáciou dal žalovaný žalobcovi odpoveď na jeho odvolaciu námietku, že súhlas vlastníkov parcely KN-C XXXX/XX nebol potrebný, a preto rozhodnutie žalovaného v uvedených súvislostiach vadou nepreskúmateľnosti netrpí. Konanie prvostupňového orgánu verejnej správy, t. j. stavebného úradu a konanie žalovaného ako odvolacieho orgánu tvoria jeden celok, a preto aj výsledok ich konania, vydané prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného je z hľadiska uplatnených námietok nezákonnosti potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že zodpovedá zákonným požiadavkám upravených v a Správneho poriadku, pretože obsahuje výrok, odôvodnenie aj poučenie o opravnom prostriedku. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a z odôvodnenia vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo aj vyjadrenie žalovaného k odvolacím námietkam žalobcu. Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného bola preto, ako nemajúca oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, nedôvodná. Žalovaný poskytol v preskúmavanom rozhodnutí odpovede na všetky otázky, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné. 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 23 -

55. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je vadou konania, pre ktorú správny súd preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy zruší. Nedostatočným zistením skutkového stavu veci je aj pochybenie pri jeho zisťovaní. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci namietal z dôvodu, že žalovaný nezisťoval, resp. z jeho rozhodnutia nevyplýva, či zisťoval, z akého pozemku parcela KN-C č. XXXX/XX vznikla a či žalobca (ne)preukázal iné právo k pôvodnému pozemku. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože nezodpovedala obsahu administratívneho spisu. Z neho vyplynulo, konkrétne z Vyjadrenia Mesta Banská Bystrica z 9. apríla 2018, na ktoré žalobca v konaní poukazoval, že parcela KN-C č. XXXX/XX bola vytvorená odčlenením od parcely KN-C č. XXXX/X, ku ktorej, rovnako ako ani k parcele KN-C XXXX/XX vlastníctvo žalobcu, resp. iné právo žalobcu zistené nebolo a žalobcom nebolo ani tvrdené. Takto uplatnenú námietku preto vyhodnotil správny súd len ako nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo potvrdené aj prvostupňové rozhodnutie. Nesúhlas s rozhodnutím však nie je dostatočným dôvodom pre to, aby bolo možné preskúmavané rozhodnutie označiť za nezákonné. Zmätočnosť rozhodnutia žalovaného žalobca namietal aj z toho dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol: „návrh na vydanie územného rozhodnutia nezodpovedá záväzným regulatívom intenzity zastavania územia", pričom touto otázkou sa stavebný úrad vôbec nezaoberal. Správny súd k tomu uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať také skutkové a právne úvahy, ktoré odôvodnia výrok, t. j. rozhodnutie vo veci. Z priebehu administratívneho konania je nepochybné, že dôvodom pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania, ktoré žalovaný potvrdil, bola skutočnosť, že žalobca s návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nepredložil všetky potrebné podklady, ktoré sú pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby , resp. súvisiacimi právnymi predpismi vyžadované, pretože nepredložil súhlasy všetkých vlastníkov pozemku, cez ktorý malo byť zabezpečené napojenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu na verejné

dopravné vybavenie územia. Rozhodnutie žalovaného v odôvodnení obsahovalo dostatočnú skutkovú a právnu argumentáciu pre zdôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Vyjadrenie sa žalovaného k otázke, či návrh na vydanie územného rozhodnutia (ne)zodpovedá záväzným regulatívom intenzity zastavania územia nebolo v administratívnom konaní riešené, a preto nemalo byť obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Vyjadrenie sa k tejto otázke bolo nadbytočné, a preto ho správny súd považuje za čiastkový nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý však nespôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré skutkové a právne dôvody, na ktorých bolo založené, obsahuje. 56. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, týkajúcu sa podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný neporušil žalobcom tvrdené ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 5, či § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. K žalobcom namietanému nesplneniu povinnosti zistiť presne a úplne skutočný veci v súvislosti 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 24 -

s namietaným nezisťovaním vlastníckeho, resp. iného právneho vzťahu k parcele KN-C č. XXXX/ X, z ktorej bola odčlenená parcela KN-C XXXX/XX, na ktorej je vybudovaný predmetný Vjazd, sa správny súd už vyššie vyjadril (bod 55 rozsudku). K porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo ani v súvislosti s namietanou odlišnou argumentáciou, ktorú uplatnil vo svojom rozhodnutí žalovaný v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím a napriek tomu rozhodnutie stavebného úradu ako vecne správne potvrdil. Možnosť zmeny, či doplnenia právnej argumentácie vyplýva pre žalovaného z § 59 ods. 1 Správneho poriadku, a preto takto uplatnený dôvod nezákonnosti žalobcom je v rozpore s platnou právnou úpravou. Naopak, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zistené vady prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy odstránil. Samotná zmena skutkovej, či právnej argumentácie nevylučuje možnosť rozhodnutie preskúmavané v odvolacom konaní potvrdiť, ak aj napriek inej, resp. doplnenej právnej argumentácii je preskúmavané rozhodnutie vo výroku vecne správne, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. V konaní nebola porušená ani zásada súčinnosti vyplývajúca z § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku, pretože podkladom rozhodnutia stavebného úradu aj žalovaného boli práve tie doklady, ktoré predkladal žalobca, takže s nimi bol oboznámený. Skutočnosť, že stavebný úrad alebo žalovaný žalobcu osobitne formálne nevyzvali, aby sa s podkladmi oboznámil, nemohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, pretože ak žalobca poznal (čo nebolo v konaní sporné) podklady, na základe ktorých stavebný úrad, resp. žalovaný rozhodoval, nedošlo k ujme na jeho práve poznať podklady rozhodnutia, vyjadriť sa k ich obsahu a spôsobu ich zistenia. Námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá mala spočívať v tom, že prvostupňové rozhodnutie stavebný úrad nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu, ale priamo žalobcovi zodpovedala obsahu administratívneho spisu. Bolo nesporné, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručované priamo na adresu žalobcu, ktorý ho prostredníctvom splnomocnenca aj prevzal 3. júla 2018. Ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia aj v čase jeho doručovania bol žalobca právne zastúpený, čo bolo preukázané splnomocnením zo dňa 19. marca 2018. Z § 25 ods. 5 Správneho poriadku vyplýva, že ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Nedoručenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku priamo právnemu zástupcovi žalobcu je porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo žalobca správne namietal. Napriek tomu správny súd takto uplatnenú námietku nezákonnosti nepovažoval za dôvodnú, pretože dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, t. j. porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, napr. preto, že došlo k porušeniu práv žalobcu ako účastníka konania. Okrem poukazu na nesprávny procesný postup stavebného úradu žalobca netvrdil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie takých jeho práv, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd dospel k záveru, že všetky práva, ktorých predpokladom je doručenie rozhodnutia žalobca uplatnil, pretože po vydaní a doručení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy sa odvolal, a to 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 25 -

v zákonnej lehote, takže na jeho právach a právom chránených záujmoch nedošlo k žiadnej ujme. Z uvedených dôvodov nepovažoval správny súd túto vadu v postupe orgánu verejnej správy za podstatnú, a preto na jej základe uplatnenú námietku nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý napriek uvedenému procesnému pochybeniu prvostupňové rozhodnutie potvrdil, vyhodnotil ako nedôvodnú. Porušenie objektívneho práva nebolo súčasne aj porušením subjektívneho práva žalobcu, a preto nebolo pre uvedené procesné pochybenie dôvodné poskytnúť mu v správnom súdnom konaní ochranu.

57. Na základe vyššie uvedených skutočností nepovažoval správny súd ani jednu zo žalobcom uplatnených námietok nezákonnosti rozhodnutia žalovaného za dôvodnú, a preto jeho žalobu v súlade s zamietol. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania, pretože žalobca ani na Výzvu nepredložil všetky podklady, ktoré boli pre posúdenie jej umiestnenia potrebné, a preto územné konanie zastavil, bolo výsledkom dostatočných skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci. Na preukázaný vznik vlastníctva žalobcu k parc. KN-C XXXX/XX k. ú. A. po vydaní preskúmavaného rozhodnutia nemohol správny súd prihliadať, pretože na jeho rozhodnutie je v zmysle rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario) tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nemal úspech. 59. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 ( ). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 2 4 S / 1 5 1 / 2 0 1 8 - 26 -

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.