Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: Twin City Holding N.V., Claude Debussylaan 10, Amsterdam 1082 MD, Holandské kráľovstvo, reg. v Obchodnom registri Holandskej obchodnej komory vo vložke č. 70 314 136, zast. Law & Trust - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, proti žalovanému: Verejné prístavy, a.s., IČO: 36 856 541, so sídlom Prístavná 10, Bratislava, zast. ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. októbra 2015, č.k. -159, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca Fish buffet, s.r.o. voči žalovanému domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely Č.. XXXX/X C. P.T. XXXX T.X v katastrálnom území Nivy (ďalej aj „sporná parcela“). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 5.094,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca (Ryba, s.r.o.) žalobu odôvodnil tým, že uznesením vlády SR č. 404 došlo dňa 19.05.1992 k schváleniu privatizačného projektu štátneho podniku Ryba Bratislava a k uloženiu povinnosti ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku SR zabezpečiť realizáciu schváleného privatizačného projektu prostredníctvom Fondu národného majetku SR. V súlade s ust. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení platnom ku dňu schválenia privatizačného projektu vládou, došlo v súčinnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR k zrušeniu štátneho podniku Ryba š.p. Bratislava s tým, že vlastníkom majetku štátneho podniku špecifikovaného v privatizačnom projekte, sa stal Fond národného majetku SR. Dňa 26.06.1992 uzatvoril Fond národného majetku SR v súlade s ust. so žalobcom zmluvu č. 67/92, ktorou na neho previedol všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty ako sú uvedené v prílohách zmluvy. V prílohách zmluvy číslo 67/92 boli uvedené veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžili štátnemu podniku Ryba na výkon jeho činnosti, pričom prílohu zmluvy tvoril aj „výpis z evidencie nehnuteľností - evidenčný list Č.. XXXX“, v súlade s ktorým bol štátny podnik Ryba užívateľom L. Č.. XXXX/X - Z. L. C. P. XXXX T.X, Č.. XXXX/X - Z. L. C. P. XXX T.X, Č.. XXXX/X - Z. L. C. P. XXX T.X, Č.. XXXX/X - Z. L. C. P. XXXX T.X, Č.. XXXX/XX - Z. L. C. P. XXX T.X, U. P. L. L. XXXX T.X, a všetky tieto parcely previedol Fond národného majetku SR na žalobcu. Vlastnícke právo žalobcu bolo zapísané do katastra nehnuteľností na I. Č.. XXXX v rozsahu, v akom ho nadobudol na základe zmluvy č. 67/92, keď v dôsledku geometrického plánu zo dňa 30.04.1997 došlo

k prerozdeleniu parciel č. XXXX/XX, XXXX/X H. XXXX/X, Č. J. H. W. P. B. L. Č.. XXXX/X C. P. XXXX T.X, ktorá bola následne zapísaná na I. Č.. XXXX k ako vlastníctvo žalobcu. Na žiadosť žalovaného o prešetrenie zápisu pozemku Č.. XXXX/X vydal Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra Bratislava II rozhodnutie č. XXXX/XX, ktorým došlo k oprave údajov v katastri nehnuteľností tak, že na I. Č.. XXXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve Ryba s.r.o., sa v celosti zruší zápis parcely Č.. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXXX T.X a ostatné údaje na LV ostávajú nezmenené. Žalobca tvrdil, že uvedené rozhodnutie katastrálneho úradu nezohľadňovalo stav, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo žalovaného opieral o údaj pozemkovoknižnej parcely Č.. XXXXX/X, P. P. L. P.Ž. Č.. XXXXX, kat. úz. Bratislava. Žalobca mal za to, že predmetné rozhodnutie ignoruje platnú právnu úpravu, ako aj spôsob a proces nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k parcele Č.. XXXX/X, keď v dôsledku takéhoto konania katastrálneho úradu došlo k výmazu tejto parcely Z. I. Č.. XXXX, čím došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva a k znemožneniu využívať svoje práva a vykonávať svoje povinnosti vyplývajúce mu z platnej právnej úpravy SR. Naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k tejto parcele odôvodnil tým, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností na I. Č.. XXX ako jej výlučný vlastník.

3. Poukázal tiež na to, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že pred Okresným súdom Bratislava II sa od žalobcu domáha zaplatenia 4.381,60 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia nájomného za užívanie pozemkov v konaní sp. zn. , v ktorom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie ohľadne vlastníctva k spornej parcele Č.. XXXX/X a ustanovený znalec Ing. Štefan Špaček z odboru geodézia a kartografia vypracoval znalecký posudok Č.. XX/XXXX, v ktorom konštatoval, že parcela Č.. XXXX/X vznikla geometrickým plánom č. 32164505-103/97 zo dňa 29.04.1997 z parcely Č.. XXXX/X, ktorá bola v čase svojho vzniku vedená P. L. L. Č.. XXXXX a ako vlastník bol uvedený Československý štát - Štátna plavebná správa Bratislava ako právny nástupca Československej plavby dunajskej Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je prostredníctvom svojich právnych predchodcov už od roku 1959 neprerušene vlastníkom pôvodnej L. Č.. XXXX/X a teda aj vzniknutej parcely Č.. XXXX/ X. Žalovaný poukázal aj na znalecký posudok č. 05-01-92 o trhovom ocenení štátneho podniku Ryba, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s privatizáciou, kde sa na str. 17 pod písm. B uvádza, že vlastníctvo pozemkov, na ktorých je umiestnený areál podnikového riaditeľstva na Košickej ulici, nemožno preukázať, nakoľko pozemky v tomto areáli nie sú majetkovo vysporiadané a na časť areálu o výmere XXXX T.X má právo hospodárenia Štátna plavebná správa Bratislava ako právny predchodca žalovaného. Uviedol, že uvedené je zaznačené aj v geometrickom pláne Č.. XXX-XXX-XXX-XX J. X, ktorý predstavuje parcelu Č.. XXXX/X H. Č. L. Č.. XXXX/X. Žalobca podal dňa 07.05.1997 žiadosť o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti na I. Č.. XXXX a ako prílohu k žiadosti predložil geometrický plán Č.. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 29.04.1997, na základe čoho bola zapísaná okrem parciel požadovaných žalobcom aj parcela Č.. XXXX/X C. P.T. XXXX T.X, hoci ju žalobca ju vo svojej žiadosti o zápis neuviedol, z čoho je zrejmé, že zápis spornej parcely na I. Č.. XXXX bol vykonaný chybne, v rozpore so skutkovým stavom a žiadosťou žalobcu. Štátna plavebná správa preto požiadala dňa 09.10.2001 o vykonanie prešetrenia zápisu sporného pozemku a nápravu tohto vadného stavu správny orgán katastra, ktorý zistil, že L. Č.. XXXX/X bola vytvorená z L. Č.. XXXX/1 zapísanej P. L. Č.. XXXXX, kde v časti „B“ bola ako vlastník uvedená Československá plavba dunajská, n.p., ktorej právnym nástupcom je Štátna plavebná správa, na základe čoho rozhodol o oprave chyby (G.. Č.. XXXX/ XX Z. J. XX.XX.XXXX, L. XX.XX.XXXX) H. Z. Z. L. Č.. XXXX/X C. P. XXXX T.X na I. Č.. XXXX. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. X-450/06 zo dňa 31.08.2006, ktorým nevyhovela podnetu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte na I. Č.. XXX, týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva k parcele Č.. XXXX/X. Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 129/06-Krzo dňa 30.11.2006. Žalobca sa na to domáhal na Krajskom súde v Bratislave v konaní sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu - Katastrálneho úradu Bratislava č. Xo 129/06- Krzo zo dňa 30.11.2006 a jeho následného zrušenia. Krajský súd žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 20.03.2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.10.2015 v neprítomnosti žalobcu, keď postupoval podľa ust. . Skonštatoval, že vo veci vytýčil 6 termínov pojednávania, pričom všetky pojednávania (okrem toho, na ktorom vyhlásil rozsudok) boli odročené z dôvodov na strane žalobcu, ktoré spočívali v práceneschopnosti, v zmene právneho zastúpenia, či v iných dôvodoch. Uviedol, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 22.10.2015 z dôvodu zmeny právneho zastúpenia. Vyhodnotil, že nešlo o dôležité dôvody na odročenie pojednávania v zmysle ust.

, a preto vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil opätovne z dôvodu, že pred pojednávaním oslovil advokátsku kanceláriu BOĽOŠ advokátska kancelária s.r.o., ktorá ho vzhľadom na krátkosť času a zložitosť problematiky nebola schopná plnohodnotne zastupovať na pojednávaní dňa 22.10.2015. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca prevzal predvolanie na predmetné pojednávanie dňa 09.09.2015, kedy nebol zastúpený advokátskou kanceláriou. Predchádzajúce pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.05.2015, bolo odročené z dôvodu, že pôvodná advokátska kancelária TAGAJ s.r.o. mu vypovedala dňa 12.05.2015 plnú moc a nenašiel si nového právneho zástupcu. Dospel potom k záveru, že od 12.05.2015, odkedy žalobca nemal právneho zástupcu, mal dostatok časového priestoru, aby si na deň 22.10.2015 zvolil nového právneho zástupcu, ktorý by ho mohol v konaní zastupovať. Konanie žalobcu hodnotil za nehospodárne, kontraproduktívne, spôsobujúce prieťahy v konaní, ktoré nemohol tolerovať, a ktoré nemožno hodnotiť ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ust. .

5. Vykonaným dokazovaním spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zistil, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu začala na návrh právneho predchodcu žalobcu katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území Nivy. Žalobca žiadal o opravu chybného zápisu parcely č. XXXX/X na I. Č.. XXX v prospech SR - Štátna plavebná správa z dôvodu, že vlastníctvo k L. Č.. XXXX/X, z ktorej bola odčlenená L. Č.. XXXX/X, B. Z. Č.. XX/XX o predaji majetku štátu od Fondu národného majetku SR. Rozhodnutím o oprave chyby č. 2134/01 zo dňa 03.12.2002, právoplatným dňa 21.12.2002, totiž bývalá Správa katastra Bratislava II zrušila zápis L. Č.. XXXX/X C. P. XXXX T.X na I. Č.. XXXX vo vlastníctve Ryba s.r.o.. Dôvodom tohto postupu bola skutočnosť, že zápis pH. Č.. XXXX/XX H. XXXX/X X. na I. Č.. XXXX, W.. Ú.. B., vykonaný v prospech Ryba s.r.o. na základe žiadosti o zápis L. Č.. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X, W. W. X. L.Q. R. L. Č.. XXXXXXXXXXX/XX na obnovenie právneho stavu pozemkovo-knižných pH. Č.. XXXX/X H. XXXX/X, P. P. L. Č.. XXXXX. Podľa tohto geometrického plánu novovytvorené parcely Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/XX O. Č. C. L. Č.. XXXX/X H. XXXX/X, Z. P. L. Č.. XXXXX, kde v jej časti „B“ bol ako vlastník uvedený Československý štát - v správe Ryba n. p., avšak novovytvorené L. Č.. XXXX/ XX H. XXXX/X boli vytvorené z pozemkovo-knižnej parcely č. XXXX/X, Z. P. L. Č.. XXXXX, kde v časti „B“ bol ako vlastník vedený Československý štát - Československá plavba Dunajská n. p., toho času Štátna plavebná správa. Zápis z citovaného rozhodnutia o oprave chyby do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod položkou výkazu zmien č. a súčasne bol aj vykonaný zápis L. Č.. XXXX/ X na I. Č.. XXX v prospech SR - Štátna plavebná správa ako právneho nástupcu Československej plavby Dunajskej. Správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 450/2006 zo dňa 31.08.2006, ktorým návrhu právneho predchodcu žalobcu na opravu chyby týkajúcej sa zápisu parcely Č.. XXXX/X na I. Č.. XXX nevyhovela. Na odvolanie žalobcu Katastrálny úrad v Bratislave preskúmal predmetné rozhodnutie a rozhodnutím č. Xo 129/06-Kr zo dňa 30.11.2006 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava číslo X 450/06 zo dňa 31.08.2006 potvrdil. Katastrálny úrad v Bratislave konštatoval, že parcela Č.. XXXX/X C. P. XXXX T.X nebola predmetom privatizácie, pretože predmetná parcela, od ktorej bola terajšia L. Č.. XXXX/X C. P. XXXX T.X odčlenená, bola v čase privatizácie majetkovoprávne neusporiadaná a z toho dôvodu nebola uvedená ani v špecifikácii nehnuteľností, ktorá tvorila prílohu zmluvy č. 67/92. Na to sa žalobca domáhal žalobou na Krajskom súde v Bratislave preskúmania predmetného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 129/06-Kr zo dňa 31.08.2006. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -33 zo dňa 20.03.2009 žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. -49 zo dňa 31.03.2010 predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

6. Ustálil, že v konaní bolo sporné, či parcela Č.. XXXX/X C. P. XXXX T.X P. Z. L. Č.. XXXX/X na Z.Á. R. L. Z. J. XX.XX.XXXX, W. Z. L. L. na I. Č.. XXXX, vedeného na žalobcu, bol vykonaný omylom a bez žiadosti žalobcu, pri rozhodovaní o jeho návrhu zo dňa 07.05.1997, keď žiadal zapísať parcely č. XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X na Z. R. L. Č.. XXXXXXXX-XXXXX zo dňa 29.04.1997. Z uvedeného geometrického plánu vyplynulo, že parcela Č.. XXXX/X Y. P. Z. L.-W. L. Č.. XXXX/X P. P. L. Č.. XXXXX, kde v časti „B“ - vlastníci, je zapísaný Československý štát - Československá plavba Dunajská, teda právny predchodca Štátnej plavebnej správy. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. medzi stranami Verejné prístavy a.s. c/a Fish buffet s.r.o., zistil, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia nájomného vo výške 4.381,60 eur práve za užívanie spornej parcely č. XXXX/X C. P. XXXX T.X. V tomto konaní žalovaný tiež namietal, že vlastníkom tejto parcely je práve on. Súd v konaní ustanovil znalca Ing. Štefana Špačeka zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR

pre odbor geodézia a kartografia, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 14/2011 konštatoval, že L. Č.. XXXX/X P. Z. L. Č.. XXXX/X R. L. Č.. XXXXXXXX-XXX-XX Z. L. Č. XXXX/X. V čase vytvorenia L. Č.. XXXX/X X. P. L. W. P. L. Č.. XXXXX L. L.. Č.. XXXX/X zapísaný ako vlastník Československý štát - Československá plavba Dunajská Bratislava. L. Č.. XXXX/X vznikla z L. L. Č.. XXXX/X H. XXXX/X R. L. Č.. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 23.11.1990. L. Č.. XXXX/X, z ktorej časti vznikla L. Č.. XXXX/X, bol vo vlastníctve Štátnej plavebnej správy Bratislava podľa PKV č. 14224 a z časti pozemku parcela číslo 9186/5 - vlastník Ryba n. p.. V čase privatizácie a vzniku podniku Ryba s.r.o. Bratislava bola L. Č.. XXXX/ X majetkovoprávne neusporiadaná, a preto nebola zapísaná na liste vlastníctva privatizéra.

7. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či je v zmysle ust. daný naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení. Vyhodnotil, že vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci žalobca preukázal naliehavý právny záujem, ktorý je východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, za predpokladu, že by žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno. Podrobne vysvetlil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktoré majú strany sporu v konaní pred súdom, s tým, že v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci, a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul (R 65/1972). Uviedol, že ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bráni tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Vysvetlil, že tu ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Poukázal na to, že určovanie vlastníctva je civilnoprávny proces, v ktorom ten, kto sa považuje za vlastníka, napadne žalobou o určenie vlastníckeho práva aktuálne vedeného vlastníka, pričom spor môže viesť úspešne, iba ak preukáže svoj oprávnený vzťah k veci, inak súd žalobu zamietne bez ďalšieho prejednania. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Uviedol, že základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, z čoho vyplýva, že žaloba na určenie vlastníckeho práva musí obsahovať nevyhnutne podrobne opísaný skutkový stav a žalobca ňou musí všetkými relevantnými a dostupnými dôkazmi preukázať, že sporná nehnuteľnosť patrí jemu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno. Poukázal na obsah listinných dôkazov a na skutočnosť, že odo dňa podania žaloby v roku 2012 sa žalobca nedostavil ani jedenkrát na pojednávanie, neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojho výlučného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Poukázal aj na závery znaleckého posudku Ing. Štefana Špačeka, z ktorého vyplýva, že sporná L. Č.. XXXX/X P. Z. L. Č.. XXXX/X geometrickým plánom Č.. XXXXXXXX-XXX-XX Z. L. Č.. XXXX/X, keď v čase vytvorenia parcely Č.. XXXX/X bol ako jej vlastník zapísaný Československý štát

- Československá plavba Dunajská Bratislava, a L. Č.. XXXX/X vznikla z pôvodnej pH. Č.. XXXX/X H. XXXX/X R. L. Č.. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 23.11.1990. Parcela č. 9186/1, z časti ktorej vznikla L. Č.. XXXX/X, bol vo vlastníctve Štátnej plavebnej správy Bratislava, a z časti parcely č. XXXX/X - vlastník Ryba n. p.. Vyhodnotil, že v čase privatizácie podniku Ryba s.r.o. Bratislava bola parcela č. XXXX/X majetkovoprávne neusporiadaná, a preto nebola zapísaná na liste vlastníctva privatizéra. Dospel potom k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkovo vo výške 5.094,29 eur (v zmysle vyčíslenia trov žalovaným), a to za štyri úkony právnej služby podľa , a, ods. 3 vyhl. MS SR č. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Náhradu trov priznal za úkony prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.01.2013 vo výške tarifnej odmeny 1.296,37 eur + režijný paušál 7,81 eur, písomné podanie vo veci samej zo dňa 31.01.2013 vo výške tarifnej odmeny 1.296,37 eur + režijný paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní dňa 30.01.2014 odročenom bez meritórneho prejednania veci (1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny) vo výške odmeny 324,09 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 vo výške tarifnej odmeny 1.296,37 eur + režijný paušál 8,39 eur, spolu 4.245,25 eur + 20 % DPH = 5.094,29 eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty veci, a to všeobecnej hodnoty pozemku, ktorý bol predmetom

sporu, keď poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi (napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 31.01.2012). Hodnota pozemku vo výške 435.309,25 eur bola určená analogicky na základe znaleckého posudku „Stanovenie predpokladanej všeobecnej hodnoty pozemkov vedených na I. Č.. XXX“ vypracovaného znalcom TIP konzultačná agentúra, spol. s r.o., Rudnaya 23, Žilina dňa 14.05.2015, a z tejto hodnoverným a nepochybným spôsobom znaleckým posudkom určenej hodnoty sporu aj vychádzal.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. V prvom rade namietal vady konania, keď poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol dňa 22.10.2015 v neprítomnosti žalobcu, hoci sa podaním zo dňa 20.10.2015 riadne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť, čo odôvodnil odmietnutím prevzatia právneho zastúpenia JUDr. Jánošíkom krátko pred vytýčeným termínom, i keď pôvodne prevzatie právneho zastúpenia prisľúbil, a tiež nedostatkom času na prípravu na poskytnutie plnohodnotného právneho zastúpenia na predmetnom pojednávaní novým právnym zástupcom, s ktorým sa dohodol dňa 20.10.2015. Nestotožnil sa preto s odôvodnením tohto postupu v napadnutom rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že zmenu právneho zastúpenia nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom postupom súdu prvej inštancie, keď poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Hudáková a ost. c/a Slovenská republika č. 23083/05 zo dňa 27.04.2010, podľa ktorého, pokiaľ advokát požiada súd pred začatím pojednávania o jeho odročenie z dôležitého dôvodu a súd napriek tomu vec na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu účastníka prejedná a rozhodne, odníme tým účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nespochybnil, že súd má právo postupovať podľa ust. a tiež posúdiť, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, poukázal však na to, že ide o kolíziu dvoch ústavných práv, a to nedostatok času účastníka konania na zvolenie si právneho zástupcu od doručenia návrhu do nariadenia pojednávania s právom protistrany na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že súd prvej inštancie mal zvoliť taký postup, aby obe práva boli v rovnováhe, a teda akceptovať jeho žiadosť o odročenie pojednávania a vytýčiť nový termín v krátkom čase po odročení pojednávania. Domnieval sa tiež, že požiadavka na odročenie pojednávania bola dôvodná, keďže ide o právne náročnú vec a časový aspekt. Súdu prvej inštancie vytkol aj vady rozhodnutia, keď zhrnul čoho sa žalobou domáhal a čím ju odôvodňoval, a čím argumentoval žalovaný. Mal za zrejmé, že ide o vec, ktorá si vyžaduje podrobný právny rozbor tak v minulosti platnej právnej úpravy, ako aj jednotlivých právnych úkonov sporových strán a ich právnych následkov. Napriek tomu však súd prvej inštancie žalobcu zamietol s podľa jeho názoru jednoduchým odôvodnením, že neuniesol dôkazné bremeno. Odôvodnenie rozsudku považoval z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti za nepostačujúce, vykazujúce znaky arbitrárneho rozhodnutia. Záverom nesúhlasil aj s výrokom o trovách konania a uviedol, že spochybňuje najmä všeobecnú hodnotu pozemku, ktorý je predmetom sporu, vo výške 435.309,25 eur, určenú na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom TIP konzultačná agentúra s.r.o. zo dňa 14.05.2015, ktorú súd prvej inštancie použil ako základ pre výpočet odmeny právnej služby. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený znaleckou organizáciou, ktorá je zapísaná ako znalec výlučne pre odbor 510000 - ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie 510101

- oceňovanie a hodnotenie podnikov. Namietal aj samotnú hodnotu spornej parcely vyčíslenú týmto znaleckým posudkom považujúc ju za nezodpovedajúcu skutočnosti.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že konanie súdu prvej inštancie, keď nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, považuje za súladné s ust. . Mal za to, že posúdenie dôležitosti dôvodu, pre ktorý možno žiadať o odročenie pojednávania, je nutné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu spočívajúce vo vyhovení žiadosti o odročenie. Zdôraznil, že ak žalobca používa ako argument na účely dosiahnutia odročenia pojednávania opakovanú zmenu právneho zástupcu, takýto dôvod nemožno považovať za dôležitý, pretože ide o konanie žalobcu, dôsledkom ktorého dochádza k neprimeranému predlžovaniu sporu a k prieťahom v konaní. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vytýčil celkovo šesť termínov pojednávania, pričom okrem pojednávania dňa 22.10.2015 boli všetky pojednávania odročené z dôvodu na strane žalobcu, a to viackrát aj z dôvodu zmeny jeho právneho zastúpenia. Zdôraznil, že pojednávanie vytýčené na 19.05.2015 bolo taktiež odročené z dôvodu vypovedania plnej moci právnym zástupcom žalobcu (plnú moc vypovedal dňa 12.05.2015), z čoho je zrejmé, že žalobca mal do termínu pojednávania konaného

dňa 22.10.2015 dostatočný časový priestor na to, aby si zabezpečil právne zastúpenie. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nevyhovieť ďalšej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania ako aj s jeho odôvodnením v napadnutom rozsudku sa stotožnil, a tvrdenie žalobcu, že mu bola uvedeným postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, považoval za nesprávne aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.04.2010. Uzavrel, že postup súdu prvej inštancie bol správny, v súlade s príslušnými ustanoveniami a ustálenou judikatúrou a súdnou praxou, a práve žalobca svojim konaním, spočívajúcom v neustálych žiadostiach o odročenie pojednávania, konal nehospodárne a neustále odďaľoval dosiahnutie rozhodnutia v spore. Odkaz žalobcu na rozhodnutie ESĽP považoval za nepoužiteľný v danej veci, pretože uvedené rozhodnutie sa nevenuje problematike odňatia možnosti konať pred súdom v spojitosti so zvolením si zástupcu pre súdne konanie, ale v spojitosti s nedoručením stanoviska protistrany sťažovateľom, čím nebola zachovaná tzv. rovnosť zbraní. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o jednoduchom odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žaloby, keď poukázal na to, že v rozsudku sú uvedené rozhodné listinné dôkazy, pre ktoré súd žalobu zamietol, keď na základe nich dospel k skutkovým zisteniam tvoriacim podklad pre vydanie rozhodnutia a žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, čím potvrdil správnosť zápisu sporného pozemku na LV v prospech žalovaného. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalobca bol od podania žaloby až do vyhlásenia rozsudku úplne nečinný a jeho jediná aktivita spočívala výlučne v žiadostiach o odročenie nariadených pojednávaní. Zdôraznil, že z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca sa v procese privatizácie nemohol stať vlastníkom sporného pozemku, ktorý bol len v užívaní jeho právneho predchodcu, teda nebol ani jeho vlastníkom a nemal k nemu ani právo hospodárenia, čo je základná podmienka vzťahujúca sa na možnosť prevodu majetku štátu podľa . Napokon, samotný žalobca aj jeho právny predchodca si boli vedomí, že sporný pozemok nespadá pod privatizačný plán, keďže bol len v užívaní, čo právny predchodca žalobcu sám uviedol v prílohe k tabuľke „špecifikácia nehnuteľností navrhovaných na predaj“. Tvrdenia žalobcu o nepresvedčivom odôvodnení rozsudku považoval za účelové, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení vyčerpávajúco uviedol, ktoré dôkazné prostriedky boli rozhodné pre ustálenie skutkového stavu veci, a na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že vlastníkom sporného pozemku je žalovaný a nie žalobca. Ak žalobca odvolaním napadol aj výšku priznaných trov spochybňujúc všeobecnú hodnotu sporného pozemku určenú znaleckým posudkom, ako aj samotnú znaleckú organizáciu, ktorá posudok vypracovala, poukázal na ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a zdôraznil, že znalecká organizácia spĺňa podmienky podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky, bola zapísaná do zoznamu pre znalecké organizácie, a je teda oprávnená a aj spôsobilá vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého je stanovenie hodnoty nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázal, že v znaleckej organizácii je pre odhad hodnoty nehnuteľností zapísaný Ing. Jozef Stehlík. Mal za to, že nakoľko znalecký posudok bol vypracovaný spôsobilým subjektom, nie je možné rozporovať jeho výsledky poukazovaním na domnelú odbornú nespôsobilosť subjektu, ktorý ho vypracoval. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 29.01.2016. Žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nepodal.

12. Počas odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 10.06.2016 navrhol vstup spoločnosti Ryba HIM, s.r.o., do konania na jeho miesto z dôvodu, že Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 09.06.2016 došlo k prevodu práva, ktoré je predmetom sporu, na túto spoločnosť, ktorá so vstupom do konania súhlasila. Odvolací súd uznesením č.k. -235 zo dňa 25.05.2017 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Fish buffet, s.r.o., IČO: 30 774 756, so sídlom ul. Boženy Němcovej 8, Bratislava, a na jeho miesto vstúpil: Ryba HIM, s.r.o., IČO: 46 005 137, so sídlom Košická 4, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2017. Následne žalobca (Ryba HIM, s.r.o., od 17.05.2017 po zmene obchodného mena DM Technology, s.r.o.) podaním zo dňa 17.02.2017 navrhol vstup spoločnosti Twin City, a.s., do konania na jeho miesto z dôvodu, že Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 17.02.2017 došlo k prevodu práva, ktoré je predmetom sporu, na túto spoločnosť, ktorá so vstupom do konania súhlasila. Odvolací súd uznesením č.k. -256 zo dňa 12.09.2018 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca DM Technology, s.r.o., IČO: 46 005 137, so sídlom Panenská 5, Bratislava, a na jeho miesto vstúpil: Twin City Holding N.V., Claude Debussylaan 10, Amsterdam 1082 MD, Holandské kráľovstvo (keďže Twin City, a.s. bola dňa 24.04.2018 vymazaná z Obchodného registra a do konania pripustený žalobca je jej právnym nástupcom). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2018. Dňa 21.11.2018 doručili žalobca Twin City Holding N.V. spolu so spoločnosťou Smart City Bridge, s.r.o., odvolaciemu súdu návrh na vydanie opravného uznesenia a žiadali postupom podľa

ust. a opraviť zrejmú nesprávnosť v uznesení odvolacieho súdu č.k. -256 zo dňa 12.09.2018, spočívajúcu v označení žalobcu, pričom žiadali zmeniť žalobcu na Smart City Bridge, s.r.o., IČO: 50 734 091, so sídlom Karadžičova 12, Bratislava. Odvolací súd návrh žalobcu na opravu uznesenia č.k. -256 zo dňa 12.09.2018 zamietol uznesením č.k. -284 zo dňa 30.05.2019, právoplatným dňa 19.06.2019.

13. Podľa ust. a veta prvá ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení , pričom vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu preskúmal, či je napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. , a či konanie, na základe ktorého bolo vydané, spĺňa zákonné procesné predpoklady ustanovené . V odvolacom konaní rozhodol podľa aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy, teda , účinného od 01.07.2016.

17. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely č. 9206/7 o výmere 1345 m2 v kat. úz. Nivy. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby, a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. účinným do 30.06.2016 odôvodil, preto odvolacie námietky žalobcu, ktorý tvrdil arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemohli obstáť. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti a ktorými dôkazmi mal za preukázané, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane jednej a právnym záverom o neunesení dôkazného bremena žalobcom, a teda o nedôvodnosti jeho žaloby na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, pričom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel aj k záveru, že žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení o tom, že je vlastníkom spornej parcely, a teda neuniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno, preto nemohol byť v spore úspešný, keď naviac v konaní produkované dôkazy jeho tvrdenia vyvrátili a svedčili o opaku, teda o tom, že vlastníkom spornej parcely je žalovaný. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol súd prvej inštancie koherentný a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na

základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. Ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za zákonné, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné aj pre laika. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na dokazovaním zistenom skutkovom stave, vyplývajúcom z predložených listinných dôkazov, ktorými tvrdenia žalobcu o jeho vlastníctve spornej parcely preukázané neboli, naopak, z vykonaných dôkazov vyplýva, že vlastníctvo spornej parcely svedčí žalovanému. Zjednodušene možno konštatovať, že žalobca tvrdil, že je vlastníkom spornej parcely, žiadnym dôkazom však toto svoje tvrdenie nepreukázal, a preto ani nemohol byť v spore úspešný. Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu jednoznačne náležite odôvodnený, keď obsahuje dôvody resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie venoval pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodnutia účinné ustanovenie . Ak potom žalobu zamietol ako neopodstatnenú z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia, že je vlastníkom spornej parcely, rozhodol vecne správne. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, len všeobecne a nekonkrétne tvrdil, že rozhodnutie je arbitrárne, pretože podľa jeho názoru vec vyžaduje podrobný právny rozbor (ktorý žalobca podľa jeho vyjadrenia v žiadosti o odročenie pojednávania na súde prvej inštancie mienil predložiť, avšak ani do rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho odvolaní nepredložil). V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné tiež zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú dostatočne odôvodnené, logické, založené na riadne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení, a preto nepovažuje za potrebné ich opakovať a na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje, týmto poukazuje ( ). Odvolaciu námietku žalobcu o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia potom vyhodnotil za nedôvodnú.

19. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že mu bola postupom súdu prvej inštancie, ktorý napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dospel po preskúmaní spisu k záveru, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie postupoval pri prejednaní a rozhodovaní veci v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

20. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd dňa 06.11.2012 a od jej podania až do rozhodnutia vo veci bol nečinný. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 30.01.2014, právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 19.11.2013. Dňa 29.01.2014 doručil súdu žiadosť o odročenie s odôvodnením, že došlo k zmene osôb rozhodujúcich o smerovaní a činnosti žalobcu a tieto potrebujú časový priestor na oboznámenie sa s vecou. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 23.09.2014, právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 07.07.2014, žalobca dňa 21.07.2014. Dňa 19.09.2014 doručil žalobca súdu žiadosť o odročenie s odôvodnením, že dňa 19.09.2014 odvolal plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi a udelil plnomocenstvo novému právnemu zástupcovi, ktorý nemá časový priestor oboznámiť sa s vecou. Pojednávanie bolo odročené na 04.11.2014, právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 30.09.2014. Dňa 31.10.2014 doručil súdu žiadosť o odročenie s odôvodnením, že oslovil žalovaného za účelom rokovania o mimosúdnom vyriešení veci. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 19.03.2015, právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 29.01.2015. Dňa 16.03.2015 doručil súdu žiadosť o odročenie pre práceneschopnosť a nesúhlas žalobcu so substitučným zastupovaním. Súd pojednávanie nariadené na 19.03.2015 zrušil a zároveň nariadil nový termín pojednávania na deň 19.05.2015. Právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 30.03.2015. Dňa 15.05.2015 doručil žalobca súdu žiadosť o odročenie s odôvodnením, že právny zástupca mu dňa 12.05.2015 vypovedal plnú moc a pre krátkosť času si nestihol zabezpečiť nového právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Súd prvej inštancie následne nariadil pojednávanie

na deň 22.10.2015, žalobca predvolanie prevzal dňa 09.09.2015 a 21.10.2015 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 20.10.2015 splnomocnil na svoje právne zastupovanie spol. BOĽOŠ Advokátska kancelária, s.r.o., ktorá ho však pre krátkosť času a zložitosť sporu nie je schopná plnohodnotne zastupovať na pojednávaní dňa 22.10.2015. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 22.10.2015 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle ust. , keď vyhodnotil, že nejde o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa ust. . V napadnutom rozsudku podrobne vysvetlil, prečo žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania uvádzané dôvody nepovažoval za dôležité a odôvodňujúce opätovné odročenie pojednávania z dôvodov na strane žalobcu.

21. Odvolací súd s postupom súdu prvej inštancie ako i s jeho odôvodnením súhlasí. Dospel totiž k rovnakému záveru, že žalobcom (vyššie) uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, odôvodňujúci odročenie pojednávania, ktoré je možné odročiť len z dôležitých dôvodov (ust. ). Vyhodnotil, že žalobca nebol od 12.05.2015 zastúpený advokátom, keďže jeho predchádzajúci právny zástupca mu v tento deň vypovedal plnú moc. Práve z dôvodu žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, pretože nebol právne zastúpený, keď si pre krátkosť času nestihol zabezpečiť zastupovanie, bolo pojednávanie, nariadené na deň 19.05.2015, aj odročené. Žalovaný si teda mohol advokáta na svoje zastúpenie zvoliť kedykoľvek po tom, ako mu jeho pôvodný právny zástupca vypovedal plnú moc (teda po 12.05.2015), alebo po riadnom doručení predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 22.10.2015, ktoré prevzal dňa 09.09.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal dostatočný časový priestor viac ako 5 mesiacov na zvolenie si právneho zástupcu na svoje zastupovanie v konaní, nie je možné za účelom odročenia pojednávania akceptovať udelenie plnej moci advokátskej kancelárii na jeho zastupovanie dva dni pred nariadeným pojednávaním. Ak bol totiž žalobca (ktorý mal naviac už od 12.05.2015 vedomosť, že nemá právneho zástupcu) dňa 09.09.2015 riadne a včas predvolaný na pojednávanie dňa 22.10.2015, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí právneho zástupcu na svoje zastupovanie riadne a včas (a nie až 20.10.2015), a zároveň, právny zástupca je sám zodpovedný za to, že prevezme zastupovanie iba v prípade, ak je spôsobilý žalobcu aj reálne zastupovať na nariadenom pojednávaní. Odvolací súd dospel potom v súlade so súdom prvej inštancie a ustálenou judikatúrou (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. ), k záveru, že takúto žiadosť žalobcu (keď sám žalobca ani nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov brániacich mu zvoliť si právneho zástupcu v primeranej lehote od 12.05.2015 resp. po riadnom doručení predvolania na pojednávanie) nebolo možné akceptovať, pretože dôvody, na ktoré poukazoval s cieľom dosiahnuť opätovné odročenie pojednávania (zvolenie si právneho zástupcu dva dni pred pojednávaním a s tým spojený nedostatok času právneho zástupcu oboznámiť sa s problematikou), nemožno kvalifikovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Možno potom uzavrieť, že ak sa žalobca chcel zúčastniť pojednávania, o termíne pojednávania včas vedel, takže si mohol takto uplatniť svoje procesné práva, a pokiaľ chcel byť v tomto konaní zastúpený advokátom, mal dostatočný časový priestor na to, aby si včas právneho zástupcu zvolil. Preto, ak súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>), neodňal mu možnosť konať pred súdom.

22. Na odvolaciu námietku žalobcu preskúmal odvolací súd aj rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby s režijným paušálom a DPH, celkovo vo výške 5.094,29 eur. Správne konštatoval, že žalovaný mal v posudzovanej veci plný úspech, pretože žaloba žalobcu bola zamietnutá, a ak na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. posúdil vec po právnej stránke správne. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty veci - všeobecnej hodnoty pozemku, ktorý bol predmetom sporu, stanovenej vo výške 435.309,25 eur znaleckým posudkom zo dňa 14.05.2015 (správne má byť odborným stanoviskom - poznámka odvolacieho súdu), vypracovaným znaleckou organizáciou TIP konzultačná agentúra, s.r.o.. Žalobca nesúhlasil so všeobecnou hodnotou pozemku, ktorú súd prvej inštancie použil ako základ pre výpočet odmeny právnej služby. Namietal tiež znaleckú organizáciu, ktorá ho vypracovala, pretože je zapísaná ako znalec výlučne pre odbor 510000 - ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie 510101 - oceňovanie a hodnotenie podnikov. Odvolací vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu aj v tejto časti za nedôvodné. V preskúmavanej veci je nepochybné, že predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti označenej žalobcom. Podkladom pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je určenie hodnoty spornej nehnuteľnosti. Súdy pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti vychádzajú zo všeobecnej (trhovej) hodnoty

veci. Právnym predpisom, ktorý stanovuje postup pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/492/> Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Odborné stanovisko znaleckej organizácie TIP konzultačná agentúra, s.r.o. (riadne zapísanej v zozname znaleckých organizácií, spĺňajúcej podmienky podľa v tom čase účinného ust. vyhl. MS SR č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch), ktorým bola, konkrétne jej znalcom v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jozefom Stehlíkom, stanovená hodnota sporného pozemku, bolo vypracované s použitím ustanovení vyhlášky č. 492/2004 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/492/> Z.z.. Odvolací súd preto nemá žiadne pochybnosti o stanovenej hodnote sporného pozemku znaleckou organizáciou, oprávnenou na podanie odborného stanoviska. Napokon, žalobca len všeobecne nesúhlasil so stanovenou hodnotou pozemku, nepredložil však žiadny relevantný dôkaz, ktorým by svoj nesúhlas podporil a preukázal inú ako znaleckou organizáciou určenú hodnotu. Odvolací súd potom dospel k záveru, že súd prvej inštancie určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby správne a správne aj vypočítal náhradu trov právneho zastúpenia (keď počet úkonov právnej služby, za ktoré priznal odmenu, žalobca ani nenamietal), preto napadnutý rozsudok aj v časti o trovách konania potvrdil.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok podľa ust. a potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a . Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).