Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_B1-30Cb-41-2022.pdf
PDF · 109.96 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-30Cb/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 184,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.05.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 184,- eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.10.2021 došlo k poškodeniu motorového vozidla Suzuki Vitara, EČV: Z Keďže predmetné motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzatvoril právny predchodca žalobcu (poškodený) ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo Nissan Qashqai, EČV: Z a nájomca sa zaviazal zaplatiť nájomné vo výške 115,- eur za každý deň prenájmu náhradného vozidla; nájom predmetného motorového vozidla trval od 02.11.2021 do 05.11.2021, t. j. celkom štyri dni. Dňa 05.11.2021 vystavil žalobca právnemu predchodcovi žalobcu za užívanie náhradného vozidla faktúru na sumu 460,- eur s dátumom splatnosti 05.01.2022. 2.1. Žalovaný uznal z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody nárok na náhradu škody iba v sume 69,- eur/deň, t. j. za štyri dni 276,- eur; ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy 184,- eur. Z uvedeného vyplýva, že v konaní zostala spornou len výška denného nájmu motorového vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 05.11.2021 bol nárok na zaplatenie dlžnej sumy postúpený z právneho predchodcu žalobcu p. Petra W., Vilová 6, Bratislava, ako postupcu na žalobcu ako postupníka; postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. 2.2. Žalovaný podľa názoru žalobcu nepreukázal opodstatnenosť krátenia nájomného. Ceny prenájmu motorových vozidiel sa v jednotlivých autopožičovniach z rôznych dôvodov odlišujú a poškodený súhlasil s cenou žalobcu, preto podľa názoru žalobcu neexistuje dôvod, prečo by sa pri výpočte výšky plnenia nemala zohľadňovať zmluvne dohodnutá cena medzi poškodeným a žalobcom; zvlášť, keď ide o cenu primeranú, čo potvrdzujú aj ceny iných autopožičovní, ktoré poskytujú rovnaké služby ako žalobca. Ceny rôznych autopožičovní je pritom možné považovať za veľmi orientačné, nakoľko za sumy uvedené v cenníkoch by boli vozidlá vo väčšine prípadov zapožičané len v prípade, že by bolo nájomné zaplatené vopred. Prenájom vozidla s tým, že nájomné bude zaplatené až pri vrátení vozidla, bez poskytnutia depozitu a stiahnutia sumy z účtu, je zo strany autopožičovní poskytovaný len „verným zákazníkom“
a navyše v konkrétnom prípade by nebolo možné stanoviť počet dní, na ktoré by bolo náhradné vozidlo zapožičané, a teda by nebolo možné ani uzavrieť zmluvu o nájme za ceny uvádzané inými autopožičovňami neposkytujúcimi taký typ služby, ako poskytuje žalobca. 2.3. Žalobca má za to, že cena nájmu žalobcu vo fakturovanej výške 115,- eur/deň je cenou obvyklou; za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne rovnako ako ani cenu najdrahšej autopožičovne. Cena obvyklá totiž predstavuje celé cenové pásmo od skupiny najlacnejších po skupinu najdrahších autopožičovní vrátane, a preto cenu žalobcu nevybočujúcu z cien skupiny určitého cenového pásma nemožno označiť za cenu neobvyklú. K žalobe priložil zoznam súdnych rozhodnutí súdov prvej i druhej inštancie v obdobných veciach.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/41/2022-16 z 15.06.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Poukázal na faktúru č. XXXXXX za prenájom motorového vozidla, predloženú žalobcom, v ktorej je uvedená základná cena za jeden deň doby nájmu motorového vozidla vo výške 69,- eur/deň a suma 45,- eur/deň predstavuje „prirážku“ k základnej dennej cene nájmu. Skutočná cena nájmu teda podľa názoru žalovaného v zmysle predloženej faktúry predstavuje sumu 69,- eur/deň, pričom práve túto výšku žalovaný akceptoval a uhradil žalobcovi. Uviedol tiež, že suma 69,- eur/deň, t. j. základná cena nájmu za jeden deň a prirážka 45,- eur/deň, ktoré sú uvedené na faktúre, nepredstavujú spolu sumu 115,- eur ako celkovú dennú cenu nájmu uvedenú na faktúre. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že poškodený dňa 05.11.2021 podpísal čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlásil, že pre požičanie náhradného vozidla sa rozhodol až po vykonaní prieskumu, pričom požičať si mal vozidlo, resp. požičovné malo byť s najvýhodnejšími podmienkami v regióne (bez skrytých poplatkov, bez potreby zložiť depozit, bez potreby zaplatiť vopred bez obmedzenia kilometrov). Žalovaný taktiež nežiadal predĺženú splatnosť faktúry za nájom vozidla, ktorá je tiež zahrnutá vo fakturovanej „prirážke“. 3.2. Žalovaný je toho názoru, že prirážka k základnej cene za jeden deň doby nájmu motorového vozidla vo výške 69,- eur/deň vo výške 45,- eur/deň nie je súčasťou skutočnej škody, za ktorú zodpovedá poistený žalovaného. V prípade prirážky ide o individuálne dohodnuté neštandardné podmienky nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré však nepredstavujú skutočnú škodu poškodeného, ktorá mu vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou. Upozornil aj na ustanovenie § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí všeobecná povinnosť poškodeného urobiť všetko pre to, aby sa škoda zbytočne nezvyšovala. Namietal, že náklady, ktoré mal poškodený vynaložiť na zaobstaranie náhradného vozidla, a ktoré prevyšujú žalovaným už uhradenú náhradu za takúto škodu, nepovažuje za nutne a účelne vynaložené; poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.06.2016 odkazujúce na rozhodnutie R 7/1992.
4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal neobvyklosť, neprimeranosť fakturovanej ceny nájmu náhradného motorového vozidla. Pretože dopravná nehoda sa poškodenému stala nečakane a nepredvídane a poškodený navyše nevedel odhadnúť dĺžku doby opravy jeho poškodeného motorového vozidla a zároveň nevedel, či bude náhradné motorové vozidlo skutočne potrebovať celú predpokladanú dobu nájmu, nemal záujem sa viazať a uzatvárať nájomnú zmluvu na náhradné motorové vozidlo na dobu určitú. Poškodený sa, aj pre tieto dôvody, rozhodol pre nájom náhradného motorového vozidla v režime typickom pre dobu neurčitú, ktorá mu nijakým spôsobom nekomplikovala finančnú situáciu, poskytovala výrazne väčšiu flexibilitu a umožňovala mu náhradné motorové vozidlo bez sankcií kedykoľvek vrátiť. Poškodený mal totiž záujem o taký nájomný vzťah, pri ktorom bude čo najmenej obmedzený rôznymi, pre neho v danej chvíli neakceptovateľnými, podmienkami. Poškodený si však nedojednával žiadne individuálne a neštandardné podmienky nájmu, ale iba uprednostnil taký produkt, resp. typ nájmu, pri ktorom sa nevyžaduje zloženie depozitu a zároveň ani platba celého nájomného vopred a ešte aj splatnosť faktúry za nájom má výrazne predĺženú lehotu (2 mesiace). 4.1. Zdôraznil, že k dohodnutému nájomnému nie sú fakturované žiadne prirážky. Nájomná zmluva jednoznačne a zrozumiteľne uvádza dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom, pričom táto denná sadzba nájmu sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanou vo faktúre za nájom motorového vozidla. Cena nájmu neobsahuje žiadne prirážky či príplatky a ani nie sú k nej fakturované žiadne prirážky či príplatkové služby. Doplňujúca informatívna tabuľková poznámka k cenám, zľavám a akciám, ktorá je uvedená vo faktúre spoločnosti Poistná udalosť s. r. o., má pre prenajímateľa a nájomcu iba informačný charakter o tom, z čoho všetkého je tvorená v nájomnej zmluve zrozumiteľne dohodnutá a jednoznačne číselne zobrazená denná sadzba nájomného, pričom táto informatívna poznámka vo faktúre má iba z marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných
prenajímateľom pod označením Ponuky č. 1 a Ponuky č. 2. Informatívna marketingová tabuľka vo faktúre za nájom nevyjadruje žiadne relevantné prirážky či príplatky k nájmu a vo vzťahu k dohodnutej a fakturovanej cene nájmu je úplne bezpredmetná. Nie je teda vôbec podstatné a relevantné ani to, že v tejto informatívnej tabuľke pri vystavovaní faktúry za nájom vznikla číselná chyba, keď namiesto čiastky 46,- eur bola omylom uvedená čiastka 45,- eur, pričom žalovanému muselo byť bezpochyby jasné, že ide o chybu, keďže s obdobnými faktúrami žalobcu sa stretáva viac-menej na pravidelnej báze.
5. Žalovaný sa v duplike nestotožnil s názorom žalobcu o primeranosti fakturovanej ceny nájmu náhradného motorového vozidla; má za to, že v priebehu likvidácie predmetnej škodovej udalosti postupoval správne, keď priznal žalobcovi dennú sadzbu za jeden deň nájmu náhradného motorového vozidla vo výške 69,- eur/deň tak, ako bola uvedená vo faktúre za nájom náhradného vozidla. Účtovanie si tzv. prirážky, ako ju sám označuje žalobca, ktorá je vo výške takmer celej sumy za jeden deň nájmu, je z pohľadu žalovaného účelným navyšovaním ceny nájmu, ktorá však nie je súčasťou skutočnej škody, za ktorú má zodpovedať poistený žalovaného, a preto ani žalovaný nepristúpil k jej úhrade. V prípade prirážky ide o individuálne dohodnuté neštandardné podmienky nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré však nepredstavujú skutočnú škodu poškodeného, ktorá mu vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou a poškodený ani nemal povinnosť si takúto príplatkovú službu objednať. 5.1. Pokiaľ žalobca uvádza, že k dohodnutému nájomnému nie sú fakturované žiadne prirážky, a že denná sadzba nájmu je jednoznačná a zrozumiteľná, vyjadrená jedným číselným údajom, s danou argumentáciou žalovaný nesúhlasí. Sám žalobca totiž cenu nájmu v jeho faktúre rozdeľuje, a to na základnú cenu za jeden deň doby nájmu, teda cenu, ktorá predstavuje reálnu a dôvodnú cenu prenájmu za jeden deň a zároveň na cenu za tzv. prirážku. Tvrdenie žalobcu o jednej cene a jej jednoznačnosti a zrozumiteľnosti tak nemôže obstáť. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že celková cena, ktorú požaduje za nájom náhradného vozidla, teda suma 115,- eur/deň, je cenou obvyklou a primeranou, pričom opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 3/2015 z 28.06.2016. 5.2. Celková cena fakturovaná za nájom náhradného vozidla pritom nie je cenou obvyklou a primeranou pri porovnaní cien za nájom obdobných motorových vozidiel od autoservisov resp. požičovní pôsobiacich v mieste predmetného nájmu. Poškodené vozidlo zn. Suzuki Vitara patrí do triedy menších SUV vozidiel, pri ktorých sa pohybuje cena prenájmu motorového vozidla od 39,- eur do cca 50,- eur. (Porovnateľná trieda motorové vozidlá ako zn. Honda HRV, Subaru XV, Peugeot 2008, VW T-Roc, T-cross, Renault Captur, Hyundai kona, Šoda Kamiq). Žalovaný poukázal aj na rozpor s ustanovením § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konkrétnom prípade sa totiž nejedná o úhradu akýchkoľvek nárokov podľa požiadaviek poškodeného, ale len o skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Zároveň predložil žalovaný súdu cenníky autoservisov týkajúce sa nájmu motorových vozidiel obdobnej kategórie ako je poškodené vozidlo.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín dňa 01.02.2024 o 09.30 hod., na ktoré sa dostavil zástupca žalobcu, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach; žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti s tým, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. 6.1. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou z 02.11.2021, faktúrou z 05.11.2021 č. XXXXXX na sumu 460,- eur spolu so záznamom o jej úhrade, čestným vyhlásením k platbe v hotovosti, zmluvou o postúpení pohľadávky z 05.11.2021, oznámením žalovaného o poukázaní náhrady škody z 05.01.2022, záznamom o hlásení škodovej udalosti z 19.10.2021, čestným vyhlásením a žiadosťou o refundáciu nákladov z 05.11.2021, žalovaným predloženými cenníkmi autopožičovní (č. l. 52-53 súdneho spisu) ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné, že 04.10.2021 došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu zn. Suzuki Vitara, EČV: Z Poškodený ako nájomca uzavrel 02.11.2021 so žalobcom ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, na základe ktorej si poškodený od žalobcu prenajal motorové vozidlo zn. Nissan Qashqai, EČV: Z za prenájom ktorého si žalobca fakturoval sumu 115,- eur za deň nájmu, celkom štyri dni nájmu, t. j. do 05.11.2021, uplatnenú u žalovaného titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný uhradil žalobcovi z celkovej fakturovanej sumy 460,- eur len sumu 276,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 184,- eur žalovaný žalobcovi, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávky z 05.11.2021, do
podania žaloby neuhradil. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný oprávnene znížil poskytnuté plnenie s ohľadom na primeranosť/obvyklosť výšky denného nájmu náhradného motorového vozidla.
8. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 8.1. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 8.2. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. 8.3. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 8.4. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 8.5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.6. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorého poškodený nárok postúpil) na náhradu škody proti poisťovateľovi subjektu, ktorý spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla; medzi sporovými stranami je sporná výška tohto nároku.
10. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným, tento nárok riadne preukázať. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z vyššie označeného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného.
11. Skutočnou škodou je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu resp. škodovej udalosti - v zničení, strate, zmenšení či znížení alebo inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie však na dosiahnutie majetkového prospechu.
12. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne spravdepodobnené, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
škody vo výške uplatnenej žalobou; žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky žalobou uplatneného nároku.
13. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).
14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
15. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia, t. j. preukázať, že mu skutočne vznikla škoda vo výške 460,- eur. Nestačí, že žalobca v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že mu v súvislosti so škodovou udalosťou na motorovom vozidle poškodeného skutočne vznikla škoda v uvedenej výške.
16. Žalobca svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému ako poisťovateľovi odvodzuje z faktúry č. XXXXXX z 05.11.2021 a ňou fakturovanej sumy 640,- eur s DPH predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo za obdobie štyroch dní. Súd má za to, že celý žalobou uplatnený nárok za prenájom náhradného vozidla nie je možné považovať za preukázaný. K tomuto konštatovaniu uvádza nasledovné: predmetnú faktúru nie je možné bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným zmluvným poistením, pretože podľa názoru súdu uplatnený nárok nepreukazuje. Faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom na faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok proti žalovanému ako poisťovateľovi poškodený, resp. v posudzovanom prípade žalobca.
17. Žalobca si, podľa názoru súdu, nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a teda nepreukázal, že by žalobou uplatnená suma 184,- eur mala predstavovať škodu spôsobenú poškodenému poisteným u žalovaného, ktorú by bol žalovaný povinný nahradiť. Žalobca fakturoval poškodenému faktúrou č. XXXXXX základnú sadzbu nájmu 69,- eur a prirážku 46,- eur za celkovo štyri dni, čo predstavuje sumu 460,- eur, z ktorej žalovaný zaplatil poškodenému 276,- eur. Neuhradený zostatok predstavuje teda sumu 184,- eur, ktorá zodpovedá žalobcom fakturovanej prirážke.
18. Súd odmieta argumentáciu žalobcu, že ním fakturovaná prirážka v skutočnosti nepredstavuje prirážku a že ide len o informatívnu poznámku vo faktúre, ktorá má z marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných prenajímateľom pod označením ponuky č. 1 a ponuky č. 2. Ak by predmetné tvrdenie žalobcu malo byť pravdivé, bolo by priamo v texte ním predloženej nájomnej zmluvy z 02.11.2021 uvedené, aká ním poskytovaná služba, t. j. či služba označená ako ponuka č. 1 alebo ponuka č. 2, bola poškodenému v skutočnosti poskytnutá.
19. Podľa názoru súdu nepredstavuje žalobcom fakturovaná prirážka odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vznikajúce pri nájme náhradného motorového vozidla, ktoré by bolo možné zahrnúť do škody, ktorú by mal byť žalovaný povinný nahradiť. Ak by aj súd pripustil, že prirážka uvedená vo faktúre žalobcu v skutočnosti nie je prirážkou, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že suma 115,- eur za jeden deň nájmu náhradného motorového vozidla predstavuje sumu obvyklú a primeranú, keďže žalobca nepredložil v konaní žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by predmetnú skutočnosť v rozhodovanom spore preukázal. Naopak, vzorky trhu - cenníky autoservisov, týkajúce sa nájmu motorových vozidiel obdobnej kategórie ako je poškodené vozidlo, predložil súdu žalovaný (porov. odsek 5.2 odôvodnenia tohto rozsudku in fine).
20. Pokiaľ ide o zoznam rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie, predložený žalobcom, súd zdôrazňuje, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, ak nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Súd si je vedomý toho, že je v záujme právnej istoty, aby súdy rozhodovali v obdobných skutkových veciach rovnako, no na druhej strane konštatuje, že súd musí vždy zohľadniť konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu a musí vychádzať z obsahu konkrétneho spisového materiálu.
21. S poukazom na § 153 CSP neprihliadol na listiny predložené súdu až na pojednávaní konanom 01.02.2024, t. j. opravnú faktúru č. T a cenník žalobcu s v ňom obsiahnutými potvrdeniami iných autopožičovní k obvyklosti ceny nájmu, keďže tento prostriedok procesného útoku - návrh na vykonanie uvedených dôkazov - nebol uplatnený včas, t. j. žalobca nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Navyše v predloženom cenníku žalobcu s v ňom obsiahnutými potvrdeniami iných autopožičovní je uvedené, že je platný od 15.10.2022; nájom náhradného vozidla bol pritom realizovaný v novembri 2021.
22. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za následok jeho neúspech v spore. Preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).
23. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov. I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.