Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/183/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: G. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U. O. V., V. XXX/XX, zastúpeného: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, za účasti občianskeho združenia: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -83 zo dňa 4. 2. 2019 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur, úroky vo výške 999,88 eur, úroky vo výške 316,25 eur, úroky vo výške 24,5 % ročne zo sumy 2.000 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.000 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 100 % trov tohto konania.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia vyššie špecifikovaného peňažného plnenia na tom základe, že dňa 13. 8. 2013 jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 57,29 eur mesačne s úrokom vo výške 24,5 % ročne, RPMN 28,20 % ročne, priemerná RPMN 19,47 % ročne, s dohodnutou prvou splátkou dňa 25. 9. 2013 a poslednou splátkou dňa 25. 8 .2018, pričom celková výška nákladov mala činiť 1.894,46 eur. Žalovaný však svoju povinnosť neplnil riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu požadoval predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva.

3. Žalovaný tvrdil, že zmluva nebola uzavretá platne, keďže podmienkou vzniku zmluvy je, aby návrh bol prijatý v celom rozsahu, bez akýchkoľvek zmien a výhrad. Žalobca má preto nárok len na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ust. . Žalovaný namietal aj platnosť postúpenia pohľadávky a tvrdil, že neboli splnené podmienky, ktoré si vyžaduje Tvrdil, že mu nebolo zaslané resp. doručené upozornenie a teda, že právny predchodca žalobcu úver neplatne zosplatnil a preto aj postúpil nezosplatnený úver žalobcovi a z tohto dôvodu žalobcovi chýba aktívna legitimácia.

4. Súd mal vykonaním dokazovania za preukázané, že žalovaný prostredníctvom žiadosti o poskytnutie úveru požiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur s dobou splácania 6 rokov, že žalovanému bol veriteľom schválený úver vo výške 2.000, s dobou splácania 72 mesiacov, po 57,29 eur, s prvou splátkou splatnou dňa 25. 9. 2013 a konečnou splátkou splatnou dňa 25. 8. 2019, s ročným úrokom 24,50 %, RPMN 28,20 %, priemernou RPMN 19,47 % a celkovou výškou nákladov 1 894,46 eur. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy riadne neplnil a výšku dlhovanej sumy ani nenamietal. V dobe od uzavretia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne a vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný. Upozornením zo dňa 30. 9. 2014 veriteľ oznámil žalovanému, že porušil ustanovenie zmluvy a viac ako 3 mesiace je po lehote splatnosti so sumou vo výške 433,23 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 431,92 eur a poplatku vo výške 1,31 eur. V upozornení poukázal na , vyzval žalovaného, aby v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy dlhovanú sumu uhradil a upozornil ho, že banka je oprávnená využiť ustanovenie a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovanému toto upozornenie bolo doručené zásielkou dňa 30. 9. 2014, ktorú žalovaný na adrese uvedenej v zmluve neprevzal. Listom zo dňa 16. 10. 2014 bol úver vyhlásený za predčasne splatný a veriteľ vyzval žalovaného na úhradu sumy 2.000 eur, úrokov vo výške 316,51 eur, poplatkov za upomienky vo výške 4,63 eur, spolu 2 321,14 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto zásielky. Opätovne bol žalovanému tento list doručený, ale žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 7. 6. 2017 súd zistil, že žalovaný bol nepretržite po splatnosti od 25. 9. 2013.

5. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore s poukazom na nesplnenie podmienok ustanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd preto posudzoval platnosť postúpenia pohľadávky s ohľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 ukladá pred postúpením pohľadávky určité povinnosti. Banka je takto povinná vyzvať dlžníka, ktorý je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku na zaplatenie dlhu. Žalovaný tvrdil, že táto povinnosť nebola zo strany banky splnená. Súd poukázal na ust. o bankách, podľa ktorého predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá už bola splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto zákonné predpoklady vytvárajú nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 6. 2017 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie je existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkovo omeškanie so splatením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splatenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Súd konštatoval, že v danom prípade obe zásielky, t.j. upozornenie zo dňa 30. 9. 2014 a výzva zo dňa 16. 10. 2014, ktorou bol úver zosplatnený a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, boli doručené na adresu bydliska žalovaného, ktorý ich neprevzal; podľa kópie doručenky na č.l. 22 spisu bola zásielka vrátená veriteľovi dňa 10. 11. 2014. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. 1. 2011 sp. zn. všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, že adresát mal objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom zásielku považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát mal objektívnu možnosť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície). Oznámenie o zosplatnení úveru súd preto považoval za doručené žalovanému.

6. Žalovaný spochybňoval aj skutočnosť, že medzi účastníkmi zmluvy nebola dojednaná možnosť spoplatnenia úveru. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v bode 5 tejto zmluvy je dohodnuté, že obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o úvere. V čl. 6 obchodných podmienok je uvedené, že ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, Poštová banka je oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že na žalobcu bola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní a preto je žalobca aktívne legitimovaný v tomto spore.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ust. , a , , , , , a , a , , d), o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle , z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona, ako aj všeobecnej úprave spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v . Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje bankové služby a tiež spotrebiteľské úvery a žalovaný bol spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V prejednávanej veci teda ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalovaný ako dlžník podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX čerpal sumu 2.000,00 eur, ale svoju povinnosť vrátiť úver v celom rozsahu nesplnil. Žalobca si preto v predmetnom spore uplatnil nárok na istinu nesplateného úveru, zákonných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný nenamietal výšku nesplatenej istiny a táto vyplýva aj z predloženej listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“. Súd preto v časti istiny posúdil nárok žalobcu za dôvodný.

8. Čo sa týka úrokov, súd prvej inštancie konštatoval, že tieto sú súčasťou záväzku dlžníka (aj spotrebiteľa), na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol v uzavretej zmluve. Ide o záväzok dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere podľa je určenie zmluvných strán, výšky úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, že veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa , ale aj v Zo žiadneho ustanovenia , nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu ČR, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. V danom prípade je v čl. 6 bod 3 obchodných podmienok dohodnuté, že ak klient je v omeškaní so splácaním splátok, veriteľ je oprávnený úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení o úrokových sadzbách, a to až do úplného splatenia omeškaných splátok. Súd uviedol, že v danej veci sú obchodné podmienky súčasťou zmluvy o úvere a obsahujú dohodu platiť zmluvné úroky až do doby faktického vrátenia požičanej sumy veriteľovi. Preto súd priznal žalobcovi zaplatiť dohodnuté úroky z nesplatenej istiny 2.000,00 eur kvantifikované za obdobie do 7. 6. 2017 vo výške 999,88 eur a vo výške 24,5 % za obdobie od 8. 6. 2017 až do zaplatenia.

9. Vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania súd konštatoval, že tieto predstavujú sankciu za porušenie povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s Nariadenia vlády SR č. , podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,25 %. Súd tak priznal úroky z omeškania v tejto výške kvantifikované za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny, t.j. do dňa 7. 6. 2017 vo výške 316,25 eur a od 8. 6. 2017 až do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.000,00 eur.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a , vychádzajúc zo zásady úspechu a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

11. Proti rozsudku (obom výrokom) podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodov, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil priznanie nároku vzhľadom na skutočnosť, že nárok je premlčaný a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nároku čo do dôvodu a výšky. Vo vzťahu k otázke premlčania žalovaný poukázal na článok 6.2. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak je klient v omeškaní s platením čo len jednej splátky v plnej či čiastočnej výške, je Poštovka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Žalovaný mal za to, že veriteľ mohol vyvolať splatnosť dlhu po tom, čo sa žalovaný ku dňu 25. 9. 2013 dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Od tohto okamihu preto začala objektívne plynúť premlčacia doba a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 26. 10. 2017, právo je premlčané. Túto skutočnosť preukazuje aj tzv. aktuálny stav úveru vyhotovený ku dňu 7. 6. 2017, predložený žalobcom. Žalovaný zastával tiež názor, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom, že žalovaný dlhuje sumu 2.000 eur. Žalobca nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu zosplatnenia úveru a v akom rozsahu dovtedy alebo aj po tom žalovaný úver splatil. Žalovaný bez bližšieho zdôvodnenia tiež namietal, že rozsudok trpí vadou, pretože je nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

12. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania ( a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. 10. 2019 o 9,05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14. 10. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. a a .

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné, odvolací súd nepresvedčili o svojej opodstatnenosti. Súd prvého stupňa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie a odvolací súd sa s nimi stotožnil, keďže v nich nezistil pochybenie. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , 193, a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho privodili priaznivé rozhodnutie. S

obranou žalovaného, uplatnenou v konaní sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil.

17. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu otázku právneho posúdenia premlčania nároku, keď tvrdil, že veriteľ mohol vyvolať splatnosť dlhu vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru po tom, čo sa žalovaný ku dňu 25. 9. 2013 dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, pričom práve od tohto okamihu podľa jeho názoru začala objektívne plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula pred podaním žaloby.

18. Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa ust. , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa ust. , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. v ustanovení umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa splatným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Odvolací súd zdôrazňuje, že priamo z dikcie tohto zákonného ustanovenia zreteľne vyplýva, že splatnosť celého dlhu nenastáva priamo zo zákona len tým, že dlžník nesplní niektorú splátku, ale záleží na veriteľovi, či si právo zosplatnenia celého dlhu voči dlžníkovi uplatní, to znamená, že požiada dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Ide teda o možnosť uplatnenia tohto práva zo strany veriteľa, nie o jeho povinnosť. Je potrebné dodať, že veriteľ môže využiť svoje právo žiadať o zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky ( in fine).

23. V posudzovanej veci nebolo sporné a aj sám žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany sa v zmluve o úvere dohodli o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, ak bude žalovaný (dlžník) v omeškaní s platením čo len jednej splátky v plnej či čiastočnej výške (článok 6.2. Všeobecných obchodných podmienok). Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 57,29 eur, so splatnosťou každej splátky k 25. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 25. 9. 2013. Z listiny, predloženej žalobcom, označenej ako „Aktuálny stav úveru k 7. 6. 2017“ je zrejmé, v akom rozsahu a kedy bol úver zo strany žalovaného splácaný. Žalovaný síce bol v omeškaní so zaplatením už prvej splátky, splatnej k 25. 9. 2013, túto ale zaplatil dňa 15. 10. 2013 vo výške 67,25 eur, t.j. ešte pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej (druhej) splátky, ktorá bola splatná dňa 25. 10. 2013. Skutočnosť, že v danom prípade veriteľ nevyužil svoje právo zosplatniť celý úver hneď pri omeškaní so zaplatením prvej splátky, je teda pochopiteľná. Z prehľadu splácania úveru (v označenej listine uvedené ako “Zaplatené splátky“) je zrejmé, že žalovaný v podstate do zosplatnenia celého úveru (16. 10. 2014) priebežne úver splácal, hoci nie riadne a včas. Úhrady vykonával v rôznej výške každý mesiac od 15. 10. 2013 do 31. 7. 2014, okrem mesiacov 9/2013, 11/2013, 8/2014 a 9/2014, kedy úhradu nevykonal. Poslednú úhradu pred zosplatnením úveru vykonal dňa 31. 7. 2014 vo výške 9,75 eur. Až po vynechaní úhrady za mesiac 8/2014 a 9/2014 sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo zosplatnenia celého úveru. Listom zo dňa 29. 9. 2014 veriteľ upozornil žalovaného na porušenie zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas, vyzval ho na zaplatenie dlhu a upozornil na možnosť využitia práva zosplatniť celý úver podľa ust. § 565

. Keďže k úhrade dlhu ani napriek upozorneniu nedošlo, veriteľ listom zo dňa 16. 10. 2014 toto právo využil a celý dlh zosplatnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu nebolo zaslané resp. doručené upozornenie na možnosť využitia práva zosplatniť celý úver podľa ust. a teda, že právny predchodca žalobcu úver neplatne zosplatnil, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal za preukázané, že obe zásielky, t.j. upozornenie zo dňa 30. 9. 2014, ako aj výzva zo dňa 16. 10. 2014, ktorou bol úver zosplatnený, boli v zmysle podacieho lístka doručované do vlastných rúk žalovaného, na adresu, uvedenú v zmluve o úvere. Ako vyplynulo z doručenky, žalovaný zásielky neprevzal. List, ktorým bol dlh zosplatnený, bol uložený na pošte dňa 21. 10. 2014 a žalovaný si ho nevyzdvihol v úložnej odbernej lehote 18 dní. Zásielka sa preto dňa 10. 11. 2014 vrátila veriteľovi nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Je teda nepochybné, že písomnosť je potrebné pokladať za doručenú dňom vrátenia zásielky veriteľovi, pretože prejav vôle veriteľa sa objektívne dostal do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý tak mal objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť.

24. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že splatnosť dlhu, uplatňovaného v tomto spore, nenastala k 25. 9. 2013, ako to tvrdil žalovaný a to z dôvodu, že veriteľ využil svoje právo zosplatniť celý dlh až listom zo dňa 16. 10. 2014, ktorý bol žalovanému (vychádzajúc z fikcie doručenia) doručený dňa 10. 11 .2014. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie zosplatneného dlhu preto nemohla začať plynúť už od 25. 9. 2013. Premlčacia doba začala plynúť neskôr a to odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pred účinnosťou zosplatnenia ( ). Touto splátkou bola splátka za mesiac 10/2014, splatná dňa 25. 10.2014. Žalobca preto mohol svoj nárok prvý krát uplatniť na súde dňom, nasledujúcim po splatnosti tejto splátky, t.j. dňa 26. 10. 2014. Uvedený deň začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa ust. a uplynula dňa 26. 10. 2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom dňa 25. 10. 2017, teda včas, ešte pred uplynutím premlčacej doby.

25. Za neopodstatnenú pokladá odvolací súd aj námietku žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil nespochybniteľné dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nároku čo do dôvodu a výšky. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca v žalobe určito a zrozumiteľne vymedzil predmet konania po skutkovej stránke a teda, vymedzil rozhodujúce skutočnosti a údaje v rozsahu, potrebnom pre individualizáciu nároku a pre rozhodnutie o ňom a zároveň označil a predložil dôkazy na ich preukázanie.

26. Žalobca k žalobe pripojil žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru, zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov a zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalobca predložil aj listinu, označenú ako „Predpis splátok k zmluve o úvere č.XXXXXXXXX“, z ktorej prehľadne vyplýva dátum splatnosti každej splátky, výška každej mesačnej splátky a taktiež to, v akom rozsahu sa v prípade riadneho plnenia započíta každá mesačná splátka jednak na úroky, jednak na istinu a jednak na poistné a ako zaplatením každej splátky klesá zostatok na úverovej istine od prvej až po poslednú splátku. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca predložil aj obe zásielky určené pre žalovaného, t.j. upozornenie zo dňa 30. 9. 2014, ako aj výzvu zo dňa 16. 10. 2014, vrátane podacieho hárku s potvrdením pošty o podaní doporučených zásielok, ako aj samotné doručenky.

27. Napokon, žalobca k žalobe pripojil aj listinu, označenú ako „Aktuálny stav úveru k 7. 6. 2017“, ktorá svojim obsahom dokladá históriu splácania úveru a teda, je z nej zrejmé, v akom rozsahu a kedy bol úver zo strany žalovaného splácaný (viď položku “Zaplatené splátky“ na strane 1 a 2 tejto listiny). Z tejto listiny je zrejmé, ako boli jednotlivé úhrady zo strany žalovaného započítavané na dlh - jednak na poplatky, jednak na úroky a jednak na úverovú istinu. Žalovaný celkovo uhradil sumu 902,68 eur, z toho do zosplatnenia úveru zaplatil 337,04 eur a po zosplatnení (v roku 2015 a 2016) zaplatil sumu 566,64 eur. Z celkovo zaplatenej sumy 902,68 eur bola suma 832,09 eur započítaná na úroky a suma 70,59 eur na poplatky. Pokiaľ by žalovaný splácal úver riadne a včas, v súlade so splátkovým kalendárom resp. predpisom splátok by výška dlhu na úverovej istine v čase zosplatnenia úveru (25. 10. 2014) klesla na sumu 1.810,23 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, zaplatené úhrady boli započítané len na príslušenstvo pohľadávky a k zníženiu (poklesu) dlhu na úverovej istine nedošlo. Nárok žalobcu uplatnený titulom zostatku na úverovej istine vo výške 2.000 eur, ako aj titulom príslušenstva pohľadávky (úroky a úroky z omeškania) je preto dôvodný.

28. Odvolací súd uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel, je vecne správny. Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania a konštatuje, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V spore mal plný úspech žalobca, preto mu podľa ust. patrí v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v spore úspech nemal.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil postupom podľa ust. .

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a , . V prejednávanom spore v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).