Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-158-2018.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/158/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Piršel, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 42 159 661, správca úpadcu spoločnosti Prvá metropolitná, s. r. o., Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35 961 341, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498, proti žalovanému: Soira s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 46 751 033, (predtým Arios, s. r. o., Potočná 11, 900 91 Limbach, IČO: 46 751 033), zast. Marják, Ferenci & Partners s. r. o., Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 1.008,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/48/2017-47 zo dňa 16. apríla 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/48/2017-47 zo dňa 16. apríla 2018 potvrdzuje.
Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 30.01.2017 doručenou súdu dňa 17.03.2017 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 1.008,- eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2 a § 324 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“). Súd zmluvu medzi úpadcom a žalovaným posúdil ako zmluvu nepomenovanú (§ 269 ods. 2 OBZ), kde si zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov, a to jednak úpadca mal žalovanému vykonať účtovné a ekonomické služby za obdobie prvého štvrťroka 2014, a žalovaný mal žalobcovi za to zaplatiť peňažnú sumu 1.008,-eur so splatnosťou podľa faktúry. Mal za to, že poskytnutie plnenia úpadcom bolo zhodným tvrdením strán sporu, keď žalovaný síce tvrdil, že plnenie úpadcu nie je preukázané, ale súčasne tvrdil, že za toto plnenie poskytol odplatu. Konajúci súd potom vychádzal z tvrdení strán sporu, keď navyše žalovaný neuviedol, že došlo k vadnému plneniu, a teda že by nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej peňažnej odplaty v plnej výške. Spornou skutočnosťou bolo plnenie žalovaného, keď žalovaný preukazoval zaplatenie listinou príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.04.2014. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.04.2014 obsahuje dostatočnú identifikáciu úpadcu ako subjektu, ktorý peniaze prijal, a to z odtlačku pečiatky obsahujúceho obchodné meno, sídlo, IČO a číslo účtu úpadcu, ktorá pečiatka je v dispozícii len pracovníka úpadcu. Vo vzťahu k preukázaniu plnenia je právne irelevantné, že z
dokladu nevyplýva, ktorý konkrétny pracovník úpadcu prevzal peňažnú sumu. Mal ďalej za to, že ani so samotnou skutočnosťou, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.04.2014 je vypísaný dvoma perami, zákon nespája právne následky, tvrdenie žalobcu o dvoch farbách na listine potom, bez ďalšieho, nemá za následok nepreukázanie plnenia žalovaným. Zastával názor, že práve z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 vyplynulo zaplatenie žalovanej sumy, keďže táto listina svedčí o poskytnutí sumy 1.008,- eur žalovaným úpadcovi na faktúru č. XXXXXXXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 je tiež preukázaný deň plnenia, a to 23.04.2014. Uzavrel, že odplata za služby bola splatná dňa 23.04.2014, žalovaný potom plnením dňa 23.04.2014 splnil záväzok včas a v riadnej výške, jeho záväzok zaplatiť úpadcovi potom zanikol (§ 324 ods. 1 OBZ). Uvedenie odlišnej sumy slovom a číslicou súd prvej inštancie posúdil ako chybu v písaní (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom nižšia suma je suma, ktorá bola poskytnutá žalovaným, čo bolo tvrdené samotným žalovaným. Pokiaľ žalobca spochybňuje pravosť podpisu osoby, ktorý táto mala vykonať, bolo na žalobcovi, aby označil dôkaz, ktorým by sa dalo preukázať, že označená osoba tento doklad nepodpísala. Pokiaľ spochybňuje pravosť odtlačku pečiatky, rovnako bolo na žalobcovi, aby uviedol a preukázal konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že odtlačok pečiatky neumiestnila na PPD z 23.04.2014 osoba na to oprávnená žalobcom. Povinnosť znášať dôkazné bremeno vo vzťahu k listine PPD z 23.04.2014, ak ju spochybňuje, má žalobca a nie žalovaný; žalovaný nie je povinný vyvracať nepreukázané tvrdenia žalobcu. Súd prvej inštancie k tvrdeniu o odlišnosti podpisu na faktúre č. XXXXXXXXX a na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 23.04.2014 uviedol, že nevychádza zo zisteného skutkového stavu, keďže porovnaním oboch podpisov je zrejmá ich podobnosť, keď po výraznej vertikálnej linke ťahanej zospodu a naspäť nasleduje jednoduché krátke horizontálne zakončenie podpisu. Poukázal na to, že znalecké skúmanie podpisov nebolo navrhnuté, navyše však ho považoval za nadbytočné, lebo aj z prípadnej netotožnosti podpisov nevyplýva, že by v takom prípade jeden z podpisov patril osobe neoprávnenej podpisovať za úpadcu, a už vôbec z toho nevyplýva, že by príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.04.2014 bol za úpadcu podpísaný osobou na to neoprávnenou. Mal za to, že pokiaľ žalobca nemá kompletné účtovníctvo a chýba mu faktúra č. XXXXXXXXX, Pokladničná kniha za rok 2014 nie je úplná, nezodpovedá za to žalovaný a ani nemôže niesť nepriaznivé následky v dôsledku tejto skutočnosti. Dokazovanie účtovníctvom žalovaného za rok 2014 považoval konajúci súd za nadbytočné, keďže účtovníctvo svedčí o účtovných skutočnostiach a o tom, že tieto boli riadne zaúčtované, priamo však nepreukazuje plnenie žalobcu alebo žalovaného, keď môže len spoluvytvárať dôkaznú situáciu. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP”) tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi plne úspešný.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže v uvedenom súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno žalovaný a nie žalobca, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nestotožnil s odôvodnením súdu v bode 9. napadnutého rozsudku s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 199/2005, podľa ktorého pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 288/2016 - z odôvodnenia ktorého vyplýva, že právna teória v zhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 199/2005, uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe č. 14/2010, dospela k záveru o presune dôkazného bremena pravosti súkromnej listiny, v prípade jej spochybnenia druhým účastníkom konania, na predkladateľa takejto listiny. Zdôraznil, že k formálnemu popretiu pravosti príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 ako súkromného listinného dôkazu, došlo žalobcom na súdnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2018 a dňa 16.04.2018 v súlade s ust. § 204 a nasl. CSP, a uvedeným úkonom popretia pravosti súkromnej listiny - príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 prešlo dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného. Argumentáciu súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, považoval za rozporné s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, a najmä judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Žalobca sa taktiež nestotožnil s tvrdeniami súdu prvej inštancie v bode 10., nakoľko tvrdenie, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.04.2014 mohla podpísať aj iná osoba, nie je založené na skutočnostiach, ktoré boli preukázané v predmetnom súdnom konaní. Mal za to, že pokiaľ súd vychádzal a ustálil svoje odôvodnenie z ust. § 16 OBZ, mal mať za preukázané, že podpis príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 bol realizovaný v prevádzkarni úpadcu. Uvedené však predmetom dokazovania nebolo, a preto žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu súd považoval príjmový pokladničný doklad za pravý, hoci žalobca tento dôkaz opakovane poprel a žalovaný na unesenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy ani návrhy.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34) prejednal vec podľa §§ 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené.
5. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrení žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že úpadca poskytol žalovanému účtovné a ekonomické služby podľa objednávky za I.Q/2014. Z faktúry č. XXXXXXXXX mal súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou úpadca fakturoval žalovanému sumu 1.008,- eur za prevedené účtovné a ekonomické služby podľa objednávky za I.Q/2014. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 mal preukázané zaplatenie sumy 1.008,- eur žalovaným spoločnosti Prvá metropolitná, s. r. o., so sídlom Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO : 35 961 341 ako úhrada faktúry č. XXXXXXXXX. Z Knihy pohľadávok ku dňu 09.10.2014 mal preukázané vyhotovenie listiny, podľa ktorej ku dňu 03.01.2014 bola splatná suma 1080,- eur podľa dokladu č. XXXXXXXXXX. Zo str. 1 Obchodného vestníka 231/2015 zo dňa 02.12.2015 mal preukázané, že ku dňu 02.12.2015 bol za správcu úpadcu
- spoločnosti Prvá metropolitná, s. r. o., so sídlom Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35 961 341 ustanovený Mgr. Marek Piršel, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 42 159 661. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 29.02.2016 zistil, že žalovanému bola oznámená evidencia úpadcu pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.008,- eur a súčasne ho vyzval na predloženie listiny svedčiacej o zaplatení. Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 09.05.2016 mal súd preukázané oznámenie žalovaným žalobcovi, že neeviduje záväzky voči spoločnosti Prvá metropolitná, s. r. o., a to podľa faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 1.008,- eur, ktorá bola uhradená dňa 23.04.2014.
9. Je nesporné, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014 vyplynulo zaplatenie žalovanej sumy, keďže táto listina svedčí o poskytnutí sumy 1.008,- eur žalovaným úpadcovi na faktúru č. XXXXXXXXX.
10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 199/2005 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 288/2016, v ktorých súdy vyslovili názor o presune dôkazného bremena pravosti súkromnej listiny v prípade jej spochybnenia druhým účastníkom konania na predkladateľa takejto listiny. Zhodne so žalobcom má za to, že formálnym popretím pravosti príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.04.2014, ako súkromného listinného dôkazu žalobcom na súdnych pojednávaniach konaných dňa 12.02.2018 a dňa 16.04.2018 prešlo dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, ktorý bol v zmysle procesných pravidiel a CSP povinný preukázať pravosť tejto súkromnej listiny, ako aj preukázať skutočnosti, ktoré majú byť preukázané. S poukazom na uvedené je zrejmé, že konajúci súd vyslovil nesprávny názor o povinnosti žalobcu znášať dôkazné bremeno vo vzťahu k príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 23.04.2014.
11. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s jeho názorom v bode 6., že zhodným tvrdením strán sporu bolo poskytnutie plnenia úpadcom, nakoľko je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Samotný súd prvej inštancie v bode 2. poukazuje na tú skutočnosť, že na pojednávaniach konaných dňa 12.02.2018 a 16.04.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že v prípade, ak by mal súd za nepreukázané plnenie žalovaným, rozporuje poskytnutie plnenia samotným žalobcom, keďže nebola doložená ani faktúra, žalobca nepreukázal vznik a existenciu svojej pohľadávky a zároveň žiadal, aby žalobca predložil dodacie listy, odovzdávací protokol a podklady k fakturácii. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s procesnou obranou žalovaného v tomto smere nevysporiadal. Vzhľadom na potvrdenie žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, že nemá k dispozícií faktúru, nevie o aké konkrétne plnenie išlo a nemá k dispozícii ďalšie listinné dôkazy, nakoľko konateľ úpadcu s ním nekomunikuje, a žalovanú pohľadávku uplatňuje na základe odporúčaní veriteľov, odvolací súd nemal dôvod doplniť dokazovanie a vychádzal z dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.
13. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
15. Predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal a nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany
majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná navrhované dôkazy, ktoré strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom nie je povinný iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré sami strany nenavrhnú. Odvolací súd zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom beznávrhového konania, kde súd vystupuje iniciatívne ex offo za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia. Toto konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, tzn. v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.
16. Odvolací súd dopĺňa súd prvej inštancie a v prvom rade zdôrazňuje, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy ani poskytnutie plnenia žalovanému (§ 324 ods. 1 OBZ) uvedeného na faktúre, ktorú naviac v konaní predložil žalovaný, nakoľko žalobca okrem listinných dôkazov - Kniha pohľadávok ku dňu 09.10.2014 a Výzvy na úhradu a žiadosť správcu o poskytnutie súčinnosti vo veci konkurzného konania č. 8K/50/2014, nemal k dispozícii žiadne ďalšie listinné dôkazy na preukázanie uplatneného nároku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Pod vecnou správnosťou výroku je potrebné rozumieť správne zistenie skutkového stavu, správnu aplikáciu a interpretáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva. Vecná správnosť ako zákonný predpoklad na vydanie potvrdzujúceho verdiktu sa vyžaduje iba v prípade výroku preskúmavaného rozhodnutia; vecná nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nebráni tomu, aby odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodnutie potvrdil. V systéme neúplnej apelácie nie je odvolací súd absolútne striktne viazaný skutkovými zisteniami či právnym posúdením vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K záveru o vecnej správnosti výroku môže odvolací súd dospieť aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP z iných dôvodov potvrdil ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
21. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).