Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-190-2019.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/190/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, A., o zaplatenie sumy 165,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 12Csp/141/2017-102 zo dňa 1.júla 2019, o trovách konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie doplnil svoje uznesenie č.k.12Csp/141/2017-85 zo dňa 03.10.2018 rozhodnutím o trovách konania o sťažnosti tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 225 ods. 1,2, § 234 ods. 2, § 255 ods. 1, § 257 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 165,92 eura a náhradu trov konania. Dôvodil tým, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II. Uviedol, že žalovaný čerpal revolvingový úver a riadne uhrádzal dlžnú sumu, pričom neskôr sa dostal sa do omeškania. Poukázal na to, že žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 131,07 eura, z úrokov vo výške 18,64 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 16,21 eura.
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch uviedol, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 12Csp/141/2017-52 zo dňa 21.08.2017, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165,92 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Následne samostatným uznesením č.k. 12Csp/141/2017-58 zo dňa 04.05.2018 rozhodol o výške prisúdených trov tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 75,08 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eura za dva úkony právnej služby a 2 x režijný paušál á 7,81 eura + 20% DPH. Proti tomuto uzneseniu o výške trov podal žalobca včas sťažnosť namietajúc nesprávne určenú výšku trov. O tejto sťažnosti súd rozhodol uznesením č.k.12Csp/141/2017-85 zo dňa 03.10.2018, tak že výrokom I. sťažnosti žalobcu vyhovel a výrokom II. zmenil uznesenie č.k. 12Csp/141/2017-58 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 105,61 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobca podal návrh na doplnenie tohto uznesenia o výrok týkajúci sa náhrady trov konania o podanej sťažnosti, o ktorých v uznesení zo dňa 03.10.2018 č.k. 12Csp/141/2017-85 súd nerozhodol. Súd vyhovel návrhu na doplnenie uznesenie o výrok o trovách konania o sťažnosti napadnutým dopĺňacím uznesením tak, že náhradu trov konania o sťažnosti stranám sporu nepriznal s odôvodnením, že na danú vec je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP a výnimočne nepriznať stranám náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pretože sťažnosť nie je opravný prostriedok, ale prostriedok procesnej obrany , o ktorom rozhoduje súd prvej inštancie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie v zmeniť a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v konaní o podanej sťažnosti mal plný úspech, preto mal konajúci súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP mu mal priznať náhradu trov konania o podanej sťažnosti v plnom rozsahu. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že ak strana uplatňuje prostriedok procesnej obrany, nemá nárok na náhradu trov konania uviedol, že tento právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny a nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Uviedol, že v súlade s ust. § 251 a 255 ods. 1 CSP mal súd priznať žalobcovi náhradu trov konania o podanej sťažnosti v celom rozsahu. Dodal, že súd aplikáciu ust. § 257 CSP v danom prípade založil jednoducho na tom, že strana sporu, aj keď je úspešná, nemá právo na náhradu trov konania o podanej sťažnosti, pretože sťažnosť je prostriedok procesnej obrany. Týmto generalizoval nepriznanie náhrady trov konania na každé konanie o podanej sťažnosti. Zdôraznil, že takýto postup súdu je v hrubom rozpore s ust. § 257 CSP ako aj rozhodnutím NS SR zo dňa 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo 17/2009, pretože v danom prípade sa nejedná o výnimočnú situáciu, ani tu neexistujú zvláštne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie mu nároku na náhradu trov. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu č. 3801090636, zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II. V súlade s ust. úverovej zmluvy žalovaný využil právo na čerpanie revolvingového úveru, ktoré právo mu vyplynulo zo zmluvy o revolvingovom úvere I. Čerpanie úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere II. žalovaný nevyužil. Žalovaný sa zviazal žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky splatiť v 12 mesačných splátkach po 91,51 eura počnúc dňom 15.02.2008. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 165,92 eura a náhrady trov konania Súd prvej inštancie následne rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 12Csp/141/2017-52 zo dňa 21.augusta 2017 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 165,92 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov ( správne nárok na náhradu trov ) konania v plnej výške. Súd prvej inštancie následne rozhodol už o výške trov uznesením č.k. 12Csp/141/2017-58 zo dňa 04.05.2018 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 75,08 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej sťažnosti rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 12Csp/141/2017-85 zo dňa 03.októbra 2018 tak, že sťažnosti vyhovel a uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Csp/141/2017-58 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 105,61 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 19.11.2018 návrh na doplnenie rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania o podanej sťažnosti. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým dopĺňacím uznesením o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti.
7. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu je dôvodne podané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažnosť nie je opravný prostriedok, ale len prostriedok procesnej obrany, o ktorom rozhoduje súd prvej inštancie, a preto s poukazom na ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov konania o sťažnosti stranám sporu nepriznal. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie má byť tou časťou rozhodnutia súdu, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia
rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania o sťažnosti stranám sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva na základe akých skutočností a akej právnej normy dospel k záveru, že je potrebné o trovách tohto konania rozhodnúť s poukazom na ust. § 257 CSP, tak že stranám sporu nárok na ich náhradu neprizná. 8. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
9. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
10. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť, prečo súd na danú vec aplikoval ust. § 257 CSP a v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie tohto ustanovenia. Preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania o podanej sťažnosti dopĺňacím uznesením a rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).