Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2019 v Bratislave takto

rozhodol:

obžalovaný O. K., nar. XX.X.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale Z. R. XXXX/XX, Z., vo väzbe od 5.6.2019

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

obvinený dňa 03.05.2019 medzi 09:00 hod a 10:00 hod požiadal SMS-správou poškodenú B. Š.G., trvale bytom R. Z. XXXX/XX, Z., aby mu priniesla cigarety, ktoré mu poškodená priniesla na strechu kotolne na U. U. O. Z., kde obvinený dočasne prespával, tam sa poškodená musela vyšplhať po zábradlí do výšky 4 až 5 metrov, následne obvinený žiadal od poškodenej sex, čo poškodená odmietla, na čo obvinený poslal poškodenú domov, a keď poškodená odchádzala zo strechy kotolne a preliezala zábradlie na kotolni, tak obvinený sa rozbehol k poškodenej a povedal poškodenej, že ju skopne dole zo strechy, na čo sa poškodená zľakla a vrátila sa späť na strechu, na to obvinený vulgárne nadával poškodenej, že bude trpieť tak ako on trpí doteraz, že ju psychicky zdeptá, rukami zovrel poškodenú a nechcel ju pustiť domov so slovami nech poškodená hoci aj skape, že ju nikam nepustí a pustí ju až vtedy, keď sa k nemu začne normálne správať a dovtedy s ním bude sedieť na streche, poškodená dostala strach, začali jej tŕpnuť ruky a pery, bola jej zima, ťažko sa jej dýchalo, obvinený po čase poškodenú pustil zo zovretia, no povedal poškodenej, že ak pôjde domov, tak ju z tej strechy skopne dole, pričom po dvoch hodinách čo takto stáli vedľa seba sa obvinený ukľudnil a dovolil poškodenej zísť zo strechy dole

v bode 2/

obvinený dňa 30.05.2019 o 21:26 hod. čakal poškodenú na zastávke MHD Štefana Králika v Bratislave, odkiaľ spolu šli na strechu kotolne na U. U. O. Z., kde obvinený dočasne prespával, tam spali vedľa seba, následne dňa 31.05.2019 okolo 04:00 hod. na streche kotolne obvinený vulgárne nadával poškodenej a vyčítal jej, dokedy sa bude k nemu správať tak chladne, na čo šla poškodená domov, no obvinený dobehol poškodenú a neustále je vyčítal, že dokedy sa bude k nemu správať tak chladne, a pri škole v Bratislave - Devínskej Novej Vsi zovrel poškodenej bezdôvodne hlavu pod rameno, na čo poškodená dostala taký strach, že dostala tetanický záchvat, tŕpli jej pery, nevedela sa nadýchnuť a lapala po dychu, na čo obvinený pustil hlavu poškodenej,

v bode 3/

obvinený dňa 31.05.2019 v ranných hodinách kontaktoval poškodenú cez aplikáciu Messenger cez videohovor, kde mu poškodená uviedla, že už s ním nebude chodiť, nechce ho stretnúť a ani sa s ním nechce rozprávať, na čo obvinený povedal poškodenej, že ak nepríde o 09:00 hod. do krčmy k Michalovi, tak príde a na bytovke poškodenej rozkope dvere a bude sa s ním musieť rozprávať, a tiež že si poškodenú počká, keď pôjde po svoju dcéru do škôlky, a že tam poškodenej rozkope hlavu pred jej dcérou,

v bode 4/

obvinený dňa 04.06.2019 prišiel za poškodenou do jej práce v OC Bory Mall v Bratislave, kde poškodenej nadával a vymohol si od poškodenej prísľub, že s ním pôjde po práci za jeho kamarátom po oblečenie, následne šli spolu autobusom MHD a vystúpili o 21:26 hod. na zastávke MHD na Štefana Králika v Bratislave, kde poškodenú čakal otec, aby ju odprevadil domov, na to obvinený šiel za poškodenou a za jej otcom, vzal palicu a povedal im, že otca poškodenej zmláti s tou palicou, aby poškodenú nechal ísť, na čo poškodená dostala strach, šla domov a bála sa vyjsť z bytu, a na druhy deň šla poškodená podať trestné oznámenie,

t e d a

v bode 1/

inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (násilím, hrozbou bezprostredného násilia), v bode 2/ inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, v bode 3/ inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, v bode 4/ inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1/, 2, 3/ a 4/

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., z toho v bode 1/ v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák.

Za to sa mu ukladá

Podľa , s použitím , , , , , , Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa mu súd ukladá ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod -34 dňa 13.9.2019 obžalobu na O. K. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., z toho v bode 1/ v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2019 vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej, čítaním svedeckej výpovede svedka B. Š., čítaním znaleckého posudku, listinnými a vecnými dôkazmi.

Obžalovaný po zákonnom poučení podľa urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania čiastkových skutkov nebezpečného vyhrážania v bodoch 1,2,3 a 4 obžaloby. Cítil sa byť nevinným zo skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, a to v časti obmedzovania osobnej slobody v zmysle podanej obžaloby. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV k takémuto vyhláseniu uviedol, že podľa jeho názoru je možné postupovať vo vzťahu k bodom obžaloby 2, 3 a 4 tak, že súd môže prijať vyhlásenie o vine, pričom vo vzťahu k bodu obžaloby 1, toto vyhlásenie nie je možné aplikovať, lebo sa obžalovaný nepriznal a nevyhlásil vinu v celom rozsahu ku skutku popísanému v bode 1/ obžaloby. Súd tak obžalovanému položil otázky v súvislosti s vinou vzťahujúcou sa na skutky v bodoch 2, 3 a 4 obžaloby. Po zákonnom poučení obžalovaný odpovedal na otázky v zmysle ust. , ,,,, , na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry, splnomocnenec poškodenej aj poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, súd podľa , prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu vo vzťahu k bodom 2, 3 a 4 obžaloby. Podľa súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie ohľadne viny v tejto časti nevykoná, vykoná dokazovanie len v súvislosti vinou vo vzťahu k nepriznaným skutkom v bode 1 a ohľadne trestu a prípadného ochranného opatrenia.

Obžalovaný k žalovaným skutkom bode 1 vypovedal, že dňa 03.05.2019 sa s poškodenou stretli na streche kotolne, kam ona za ním dobrovoľne vyšla. Následne sa medzi nimi odohrala hádka, dôvod hádky si nepamätal. Čo kričal a ako jej nadával, si už nepamätal. Poškodená preto chcela odísť zo strechy kotolne preč a ako prekračovala zábradlie na streche, on na ňu vybehol, to znamená, že na ňu kričal, vulgárne jej nadával a povedal, že ju skopne zo strechy, načo sa ona sa zľakla, naspäť preliezla zábradlie, vrátila sa na strechu a bola asi ďalšie dve hodiny s ním na kotolni. On na streche počas týchto dvoch hodín nadával na celý život. Pod vplyvom drog a alkoholu nebol. Poškodená na streche čupela a plakala. Po tom čo sa ukľudnila, išla zo strechy preč. Podľa jeho názoru poškodená nezišla zo strechy dole preto, lebo sa bála, že si on niečo urobí. Bol totiž vydráždený a nervózny. On ju aj posielal preč, ale ona nechcela odísť, on ju tam nedržal, fyzicky jej v odchode nijako nebránil. Po tých asi dvoch hodinách, ako sa ukľudnila, odišla a potom večer, alebo až ráno sa opätovne stretli. S poškodenou sa hádali už aj v minulosti, pričom dôvodom bola vzájomná žiarlivosť, či drogy, ktoré obžalovaný užíval. Aj po tomto incidente sa s poškodenou aj naďalej stretával.

Poškodená vypovedala, že dňa 03.05.2019 jej obžalovaný písal SMS, či by mu doniesla jednu cigaretu. Išla teda za ním na strechu kotolne s dvomi cigaretami. Ako tam prišla, obžalovaný od nej chcel sex, čo odmietla s odôvodnením, že má svoje dni. Na to ju obžalovaný poslal do piče. Tak sa rozhodla zo strechy odísť. Chcela preliezť zábradlie, ale on sa v tom doslova rozbehol smerom k nej a ako k nej bežal, kričal, že ju skopne. Ona sa preto zľakla a preliezla naspäť cez zábradlie na strechu. Na streche na ňu obžalovaný kričal, že dokedy sa ona takto ku nemu bude správať. Bála sa ho, triasla sa, a väčšinu času čupela. Nechcel ju pustiť ani do lekárne, aby si kúpila nejaké lieky na ukľudnenie a povedal jej, že nech tam aj skape. Vymýšľala si aj rôzne výhovorky, aby ju nechal ísť, ale nepodarilo sa jej zo strechy dostať. Niekoľkokrát ho žiadala, aby ju nechal ísť, ale on jej povedal, že ju nepustí. Bála sa ho od momentu, keď sa za ňou rozbehol a povedal, že ju skopne zo strechy. Fyzicky ju však neobmedzoval. Na streche s ním ostala preto, lebo ju nechcel pustiť, povedal jej, že ho bude počúvať a že teraz bude na streche. Pýtal sa, že kto jej dáva rozumy a keď mu povedala, že by chcela ísť, tak vraj nech skúsi, že ju skopne. Potom sa už bála ísť dole, preto čakala, nech najprv zíde on a potom išla aj ona. Síce jej obžalovaný viackrát hovoril, že má ísť preč, ale súčasne jej povedal, že ju potom skopne zo strechy. Po zhruba dvoch hodinách, čo tam spolu boli, jej povedal, že on si už užil svojich 15 minút slávy a že môže ísť dole z kotolne. Ona sa však bála ísť prvá, aby ju neskopol a počkala, aby najprv zišiel on a až potom zišla z kotolne ona. Obžalovaný bol veľmi agresívny, bála sa ho. V minulosti sa aj rozprávali o rozchode, ale ona mu povedala, že ten vzťah nejako zvládnu udržať, keďže už vtedy si bola vedomá aký je agresívny. Ale potom čo ju chcel skopnúť zo strechy vedela, že sa nezmení. Aj po tomto incidente sa s obžalovaným ešte stretla a mala s ním aj sex, lebo sa ho bála, bolo jej ho ľúto, plakal, že nechce byť sám. Bola ho aj navštíviť vo väzbe, lebo nevedela, čo môže od neho čakať. Z celej tejto situácie sa dostávala takmer 2 mesiace.

Z prečítanej výpovede svedka B. Š. bolo zistené, že je otcom poškodenej B. Š.. Dňa 4.6.2019 mu dcéra poslala SMS, aby ju čakal na zastávke autobusu Štefana Králika, lebo sa boji K.. Ako ju tam čakal, z autobusu okolo 21:30 hod. vystúpila jeho dcéra aj s obžalovaným. On následne zobral dcéru za ruku a

odprevadil ju domov. Obžalovaný za nimi kričal, že sa chce s poškodenou rozprávať. Jeho dcéra pritom plakala. Dcéru odprevadil k bráne bytovky, do ktorej ona sama vošla. On potom ešte išiel smerom k šenku na pumpu. Obžalovaného pozná od jeho detstva.

Nakoľko strany súhlasili s čítaním znaleckého posudku, súd ho na hlavnom pojednávané prečítal. Rovnako súd prečítal listinné dôkazy, a to listy na čl. 36-66, register trestov na čl. 141-143, lustráciu v systéme AVÍZO, výpis z evidencie priestupkov na čl. 148, vyjadrenie obžalovaného na čl. 152-155 a oboznámil aj vecné dôkazy - fotografie.

Zo znaleckého posudku č. 12/2019, vypracovaného ku dňu 31.7.2019 MUDr. Natáliou Dimovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný trpí psychickou poruchou „Škodlivé užívanie alkoholu“ a „syndróm závislosti od návykových látok“. Obžalovaný vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, svoje konanie vedel ovládať v zníženej miere a v čase vyšetrenia bol schopný chápať zmysle trestného konania. Priznal užívanie marihuany a pervitínu a sporadicky aj alkoholu. Obžalovaný trpí poruchami disociálnej poruchy osobnosti, čoho prejavom je agresivita a zvýšená iritabilita. Znalkyňa navrhla uložiť ochrannú psychiatrickú a protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou.

Z listov písaných poškodenou obžalovanému do výkonu väzby vyplýva, že poškodená sumarizuje doterajší vzťah s obžalovaním. V listoch mu jednak píše, že ho ľúbi a rovnako píše aj to, že po tom, čo sa udialo, musela na neho podať trestné oznámenie, pretože sa ho už začala báť a jemu na tom vôbec nezáležalo. Ešte aj po jeho vzatí do väzby sa stále obzerá okolo seba, keď ide niekam po tme. Nevie, či s ním dokáže byť niekedy v pohode a po tom, čím si prešla, už v nej ten strach ostane. Upozorňovala ho, aby s tým prestal, že inak pôjde na políciu. Netvrdí, že je obžalovaný v živote aj nepomohol, ale správal sa k nej tak, že sa ho bála. Teraz sa však už nebojí chodiť po ulici, či do práce. Uvádza, že sa ho bála už od mája, keď prišla z Nitry a potom robil veľký cirkus. Kebyže nie je vo väzbe, tak jej znova nedá pokoj a obmedzoval by ju. Je na čase, aby sa každý vybral svojou cestou, strach jej už nedovolí byť s obžalovaným.

V odpise registra trestov má obžalovaný 11 záznamov za krádeže, poškodzovanie cudzej veci, porušovanie domovej slobody, ako aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. , právoplatným dňa 21.4.2017 za trestný čin podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Lustráciou v systéme AVÍZO zo dňa 5.6.2019 bolo zistené, že obžalovaný aktuálne nie je trestne stíhaný.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie 22.11.2014 - 5.6.2019 má obžalovaný evidované dva priestupky, jeden z roku 2014 (priestupok proti občianskemu spolunažívaniu) a druhý z roku 2018 (priestupok proti majetku).

Z písomného vyjadrenia obžalovaného na čl. 152-155, ktorým doplnil zápisnicu o svojom výsluchu zo dňa 8.8.2019 vyplýva, že popiera spáchanie skutkov, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Popisuje, ako medzi ním a poškodenou vznikali viaceré hádky a nedorozumenia, avšak napriek tomu vzájomne komunikovali, stretávali sa a poškodená ho bola aj navštíviť vo väzbe.

Na priložených fotografiách sa nachádza dcéra poškodenej, poškodená a obžalovaný.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,

Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 Tr. zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, teroristického útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2, b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov, c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov, d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 122 ods. 1 Tr. zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Podľa § 122 ods. 12 Tr. zákona, za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.

I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine v bodoch 2, 3 a 4 obžaloby, ktoré súd po zistení stanoviska oprávnených subjektov prijal, mal súd za preukázané, že čiastkové útoky, pre ktoré bola na tunajší súd podaná obžaloba v bode 2, 3 a 4 sa stali, sú čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a tieto spáchal obžalovaný.

Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaného bodoch 2, 3 a 4 obžaloby, v ďalšom sa súd zaoberal otázkou viny v bode 1 obžaloby a následne otázkou trestu a ochranného opatrenia.

Z vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne, mal prvostupňový súd preukázanú vinu obžalovaného za všetky čiastkové útoky pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , teda aj za prvý čiastkový útok zo dňa 3.5.2019, keďže je nepochybné, že obžalovaný, ako trestne spôsobilý subjekt, priamym úmyselným konaním v mieste, čase a za okolností uvedených vo vymedzení skutku, sa (v bode 1 obžaloby) vyhrážal poškodenej B. Š., že ju skopne dole zo strechy, pričom toto jeho konanie vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Vyhrážku skopnutím zo strechy kotolne potvrdila nielen poškodená, ale aj samotný obžalovaný počas svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Vyhrážka skopnutím zo strechy je bezpochyby vyhrážkou ťažkou ujmou na zdraví a prišlo k nej za takých skutkových okolností, že mohla objektívne u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu a nešlo o nepodstatnú vyhrážku povedanú obžalovaným náhodne. Treba v tomto ohľade poukázať jednak na súvisiace správanie sa obžalovaného (náhle k nej pribehol, kričal na ňu, keď už bola na druhej strane zábradlia a chystala sa po rebríku zliezť zo strechy kotolne), jednak na skutočnosť, že poškodená výslovne uviedla, že sa obžalovaného zľakla, následkom čoho sa okamžite vrátila na strechu, kde celý čas čupela a plakala. Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák. postačuje, aby bola vyhrážka objektívne spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu bez ohľadu na to, či ju skutočne aj spôsobila u poškodenej osoby. Tu je nutné dodať, že bezpochyby takáto obava u poškodenej aj skutočne vznikla, keďže táto sa vrátila na strechu, kde plakala, či potvrdil aj obžalovaný. V ostatných čiastkových útokoch urobil obžalovaný vyhlásenie o vine. Všetky štyri čiastkové útoky prečinu nebezpečného vyhrážania spája objektívna súvislosť v čase (útoky boli v rozmedzí 3.5.2019 - 4.6.2019), spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Závažnosť konania obžalovaného následne súd hodnotil podľa kritérií uvedených v , pričom obžalovaný svojím viac ako nepatrným konaním (vyhrážkou ťažkej ujmy na zdraví), z neho plynúcim následkom (vzbudenie dôvodnej obavy poškodenej) vo vzájomnej príčinnej súvislosti, porušil záujem spoločnosti na ochrane iných práv a slobôd, čím naplnil všetky zákonné znaky stíhaného pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania.

Obžalovaný v prípravnom konaní popieral spáchanie všetkých žalovaných skutkov, pričom v konaní pred súdom vyhlásil, že sa cíti byť nevinným už iba za zločin obmedzovania osobnej slobody. Vina za čiastkový útok prečinu nebezpečného vyhrážania v bode 1 obžaloby bola jednoznačne preukázaná výpoveďou obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodenej, ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný sa k poškodenej behom priblížil, vyhrážal sa jej skopnutím zo strechy, následkom čoho sa poškodená vrátila na strechu kotolne, kde s obžalovaným zotrvala približne dve hodiny. Zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, bolo preukázané, že tieto si nielenže neodporujú, ale naopak preukazujú vinu obžalovaného za prečin nebezpečného vyhrážania. V kontexte vyššie uvedených dôkazov bola existencia vyhrážky a jej spôsobilosť vzbudiť v poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie dokazovaním jednoznačne preukázaná. Súd mal preto s ohľadom na vykonané dokazovanie, ako aj s ohľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného k ostatným čiastkovým útokom (2,3,4 obžaloby) jednoznačne preukázanú vinu obžalovaného vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom pokračovaciemu prečinu nebezpečného vyhrážania.

Vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona súd rovnako dospel, na základe vykonaného dokazovania k záveru, že vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná, keďže obžalovaný ako trestne spôsobilý subjekt úmyselným konaním bránil poškodenej užívať osobnú slobodu, pričom sa jej vyhrážal bezprostredným násilím, ako aj ťažkou ujmou, čím porušil záujem spoločnosti na ochrane slobody fyzických osôb, čím naplnil všetky zákonné znaky stíhaného trestného činu.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom popieral spáchanie skutku. Uviedol, že s poškodenou boli spolu dňa 3.5.2019 na streche kotolne, a to približne dve hodiny, počas ktorých on iba nadával na celý svet. Poškodenú ale posielal preč, ona však nechcela ísť. Nijako jej v odchode fyzicky nebránil. Pri tom čupela a plakala. Po týchto dvoch hodinách, ako sa ukľudnila odišla poškodená zo strechy, pričom schádzala prvá a následne zišiel zo strechy on. Potom sa v ten deň, resp. na druhý deň ešte normálne stretli. Zo strechy podľa jeho vyjadrenia nezišla preto, lebo sa ho asi bála, keďže bol nervózny a vydráždený.

Uvedená výpoveď je však v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že po tom, čo chcela odísť zo strechy, na ňu obžalovaný vybehol a vyhrážal sa jej skopnutím (čiastkový útok nebezpečného vyhrážania), sa ona vrátila späť na strechu. Na streche na ňu obžalovaný kričal, že prečo sa k nemu tak správa a nechcel ju nikam pustiť a to ani do lekárne, aby si kúpila nejaké lieky na ukľudnenie, keďže sa bála obžalovaného, tŕpli jej pery, triasli sa jej kolená. Povedal jej, že ho bude teraz počúvať a nech hoci aj skape. Vymýšľala si rôzne výhovorky, aby ju nechal ísť, čo on však neurobil. Niekoľkokrát ho pritom žiadala, aby ju nechal odísť, ale obžalovaný jej povedal, že ju nepustí. Obžalovaný jej síce hovoril, že môže odísť, ale súčasne povedal, že ju potom skopne zo strechy. Preto s ním aj zostala na streche zo strachu, že by ju, potom pri odchode zo strechy kotolne, mohol skutočne skopnúť dole. Po zhruba dvoch hodinách, čo jej povedal, že on si užil svojich 15 minút slávy a že ona môže ísť dole z kotolne. Nakoľko sa ho bála, počkala, aby najprv zišiel on a až potom zišla z kotolne aj ona. Uvedenej výpovede sa poškodená kontinuálne pridržiavala počas celého konania.

Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej, keďže jej výpoveď je podporená aj faktami, prezentovanými obžalovaným, a teda, že s poškodenou boli na streche kotolne zhruba dve hodiny, počas ktorých on nadával na celý svet, poškodená sa triasla, plakala a z kotolne zišla až po týchto dvoch hodinách. Výklad podstatných detailov je však z pohľadu obžalovaného rozdielny, pričom je potrebné uviesť, že jeho výpoveď bola v tomto ohľade vyvrátená konkrétnymi opismi priebehu deja samotnou poškodenou. Táto jej výpoveď navyše dotvára logický priebeh udalostí a súd o popisovanom priebehu nemal dôvod akokoľvek pochybovať. V prvom rade je nevierohodné a nelogické, že aby poškodená dlhodobo a dobrovoľne ostávala na streche kotolne, keď na ňu obžalovaný kričal a ona cítila subjektívne fyzické ťažkosti (triaška, tŕpnutie úst). Je zrejmé, že zo strechy nemohla poškodená odísť, lebo jej v tom obžalovaný bez oprávnenia bránil rovnakou (avšak ďalšou) vyhrážkou, že ju zo strechy skopne. Taktiež sa jej obžalovaný vyhrážal, ho bude poškodená počúvať a že tam môže hoci aj skapať, napriek tomu, že poškodená mala z neho strach, triasla sa a tŕpli jej ústa. Tak ako druhú vyhrážku skopnutím zo strechy (prvú vyhrážku obžalovaný povedal poškodenej keď preliezla zábradlie a chcel ísť prvý krát dole z kotolne, na čo sa ona vrátila na strechu kotolne a druhú vyhrážku skopnutím jej povedal, keď už bola na streche a plakala žiadala ho, aby ju pustil), tak aj vyhrážku nech poškodená skape, súd posúdil ako hrozbu inej ťažkej ujmy, pričom hrozby obžalovaného posudzoval jednak v kontexte miesta, kde sa nachádzali (na streche kotolne), ako aj v kontexte vypätej situácie, kedy bol obžalovaný agresívny, vulgárny a vydráždený. Je nepochybné, že takéto bránenie v užívaní osobnej slobody, za súčasnej hrozby ťažkej ujmy, znemožnila poškodenej voľný pohyb, a teda jej obžalovaný bránil rozhodovať o jej slobode. Toto bránenie bolo z pohľadu poškodenej ťažko prekonateľné, keďže pociťovala, pod vplyvom hrozby ťažkej ujmy, obavu o svoj život. Bolo pritom nepodstatné, ako dlho ju obžalovaný obmedzoval. Rovnako je potrebné uviesť, že obžalovaný nemal žiadny zákonný (ani iný objektívny) dôvod, brániť poškodenej v užívaní slobody. Takéto vynucovanie si prítomnosti poškodenej z dôvodu, že ho musí ona počúvať nie je spôsobilé sanovať protiprávne konanie obžalovaného. K bráneniu užívať osobnú slobodu musí dôjsť bez oprávnenia. Ide o úmyselný trváci trestný čin, ktorý bol vyvolaný od momentu, keď sa poškodená vrátila na strechu kotolne a tento stav bol udržiavaný do momentu, kedy jej zo strehy obžalovaný umožnil zísť. Všetky tieto atribúty boli konaním obžalovaného naplnené.

K obrane obžalovaného, že poškodenej nijako fyzicky nebránil v pohybe, že ju zo strechy kotolne posielal preč a že si na poškodenej nevšimol žiadne zdravotné ťažkosti a že nemohla mať ani tetanický záchvat (pozn. súdu - kŕčové stavy, hĺbkové dýchanie), keďže nebola vyšetrená zdravotníkom, ktorý by túto diagnózu potvrdil, súd uvádza nasledovné. K obmedzovaniu osobnej slobody poškodenej dochádzalo hrozbou ťažkej ujmy na zdraví, pričom výlučné fyzické obmedzovanie nie je znakom skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Práve z dôvodu, že sa jej obžalovaný vyhrážal skopnutím a vyhrážal sa je aj tak, že tam môže aj skapať, bolo dôvodom, prečo poškodená z dôvodnej obavy nútene zotrvala na streche kotolne. Ani samotná poškodená netvrdila, že by ju obžalovaný fyzicky obmedzoval s výnimkou objatia, ktoré malo (podľa vyjadrenia obžalovaného) slúžiť na jej upokojenie. Toto objatie nielenže neupokojilo poškodenú, práve naopak, odstrčila ho od seba, ale toto objatie ani obžaloba a ani súd nevyhodnotil tak, že by bolo obmedzením osobnej slobody poškodenej. To, že obžalovaný verbálne posielal poškodenú preč súd vyhodnotil iba ako manifestné vyjadrenie, pričom ale v skutočnosti chcel, aby poškodená zotrvala na streche a počúvala ho, čo v konečnom dôsledku korešponduje s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že obžalovaného musela počúvať a pustil ju až po tom, čo jej povedal, že on si už užil svojich 15 minút slávy. K pochybnostiam, či poškodená mala v daný okamih skutočne tetanický záchvat súd uvádza, že ani presná diagnostika aktuálneho zdravotného stavu poškodenej nie je zákonným predpokladom stíhaného skutku. Poškodená opísala svoje subjektívne ťažkosti, ktoré

pociťovala na streche kotolne, povedala o nich aj obžalovanému a on na to reflektoval iba tak, že pokračoval v obmedzovaní jej osobnej slobody, bez ohľadu na to, že bola viditeľne rozrušená (objal ju, aby sa upokojila), pričom stav vygradoval tým, že jej povedal, nech tam hoci aj skape. To že následne si stav zo dňa 3.5.2019 poškodená spätne vysvetlila ako tetanický záchvat, lebo podobné príznaky mala aj dňa 31.5.2019, a že tento stav nebol náležite zdravotne potvrdený, či preskúmaný, nič nemení na fakte, že obžalovaný poškodenú bezprávne obmedzoval na osobnej slobode, nezohľadňujúc pri tom vonkajšie prejavy v správaní poškodenej (triaška, plač, tŕpnutie tela). Muselo mu byť pritom zrejmé, že poškodená s ním nech zotrvať, pričom vyslovenými hrozbami stav obmedzovania poškodenej iba vedome udržiaval.

Obhajoba argumentovala, že obžalovaný by nemal byť stíhaný za trestný čin obmedzovania osobnej slobody, s poukazom na uznesenie NS SR . V tomto rozhodnutí je vyjadrený právny názor, že pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody podľa je v kvalifikovanej skutkovej podstate v ods. 2 kvalifikačným znakom „závažnejší spôsob konania“ v zmysle , t. j. násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Uvedené konanie je taktiež zákonným znakom základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , pričom prichádza k prelínaniu kvalifikačných znakov, preto osobitný kvalifikačný znak „závažnejší spôsob konania“ pri zločine obmedzovania osobnej slobody nemožno použiť. Obhajoba taktiež poukázala na to, že nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu obmedzovania osobnej slobody, teda úmysel, pričom tento úmysel nebol žiadnym spôsobom (ani priamy a ani nepriamy) preukázaný, ale bolo preukázané, že obžalovaný sa chcel s poškodenou iba rozprávať o dôvodoch jej správania, no vo svojom psychickom stave jej v dialógu nadával a vyhrážal sa jej. Trest, ktorý obžalovanému hrozí za zločin obmedzovania osobnej slobody, je vzhľadom na preukázané konanie v hrubom nepomere a bol by veľmi nespravodlivý. Poškodená aj po incidente komunikovala s obžalovaným, písala mu listy a aj ho navštívila vo väzbe, čo nemožno hodnotiť ináč, ako nie až tak závažné konanie obžalovaného, aby mu hrozil neprimerane vysoký trest 3-8 rokov, ako navrhuje obžaloba.

K danej argumentácii súd uvádza, že dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dňa 3.5.2019 dopustil nebezpečného vyhrážania voči poškodenej tým, že ako preliezla cez zábradlie na streche kotolne a chcela zísť dole, obžalovaný k nej pribehol a vyhrážal sa jej, že ju odtiaľ skopne, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu o život. Tým sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Následne, na to sa poškodená vrátila na strechu kotolne, z ktorej zišla až zhruba po dvoch hodinách, pretože jej v tom bránil obžalovaný tým, že sa jej opätovne vyhrážal skopnutím zo strechy, ak odtiaľ pôjde preč, resp. nedbal na naliehanie poškodenej, aby ju pustil s tým, že tam mala hoci aj skapať. Súd preto dospel k záveru, že prečin nebezpečného vyhrážania sa (prvý čiastkový útok) bol dokonaný tým, že sa obžalovaný poškodenej prvý krát vyhrážal skopnutím zo strechy. Po tomto skutku sa obžalovaný dopustil ďalšieho trestného činu, a to obmedzovania osobnej slobody, hrozbou ťažkej ujmy, keďže po tom, čo sa poškodená vrátila na strechu jej obžalovaný za použitia vyhrážok ťažkej ujmy bránil v odchode zo strechy, čím udržiaval v trvaní ďalší trestný čin - obmedzovania osobnej slobody v jeho kvalifikovanej podstate (v odseku 2). K prelínaniu kvalifikačných znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 2 písm. a), pri kvalifikačnom znaku v zmysle § 138 písm. d) Tr. zákona, podľa názoru súdu neprichádzalo, pretože tieto konania nasledovali bezprostredne po sebe. Konanie páchateľa ako celok nebolo možné subsumovať iba pod čiastkový útok nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko v konaní obžalovaného sa nachádzal aj znak inej skutkovej podstaty, a to obmedzovania osobnej slobody poškodenej. Neobstojí preto argumentácia obvineného, ktorý sa s ňou chcel „iba rozprávať o dôvodoch jej správania sa k nemu a popri tom jej nadával a vyhrážal sa jej“, pretože vzhľadom na zistené okolnosti obžalovaný bez oprávnenia bránil poškodenej odísť zo strechy kotolne, pričom sa jej vyhrážal skopnutím zo strechy, či skapaním, čo je potrebné bezpochyby vyhodnotiť ako hrozbu ťažkej ujmy. Rovnako tak úmysel obžalovaného súd vyhodnotil ako priamy, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť chránený záujem, to jest, chcel vedome a nútene obmedzovať poškodenú na jej slobode. Argumentácia, že na streche iba všeobecne nadával a nijako ju neobmedzoval, bola vyvrátená výpoveďou poškodenej, ktorá jasne a v priebehu konania kontinuálne popisovala priebeh svojho obmedzovania, ktoré bolo vynútené vyhrážkami ťažkej ujmy.

II. K výroku o treste a ochrannom opatrení

vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu ( Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery ( Tr. zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v Tr.zák. je až na jeden rok), t. j. ide o prečin ( Tr.zák.). Trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v Tr. zák. je tri roky až osem rokov), t. j. ide o zločin (, Tr.zák.). Teda v prípade spáchania takého trestného činu zákonodarca ustanovil, s poukazom na Tr.zák. (za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov), že súd musí vždy uložiť trest odňatia slobody.

Prvostupňový súd ohľadom osoby obžalovaného zo spisu zistil, že obžalovaný je slobodný, má maloleté deti, v minulosti brigádne vykonával stavebné práce v Prahe, doposiaľ bol v Slovenskej republike 11 krát odsúdený, dva krát bol priestupkovo postihnutý.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody, súd aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa (priznal sa k spáchaniu trestného činu nebezpečného vyhrážania a tento trestný čin úprimne oľutoval,) a zistil dve priťažujúce okolnosti podľa (spáchal viac trestných činov) a (bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať), následkom čoho súd aplikoval , kedy pri prevahe priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný ( ), teda dolná hranica za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa Tr. zákona (3 roky - 8 rokov) sa zvýšila o jednu tretinu (96 mes. - 36 mes. / 3 = 20 mesiacov + 36 mesiacov) na 56 mesiacov. Nakoľko súd ukladal trest za viac trestných činov, ukladal mu trest úhrnný. Súd tak po úprave vychádzal pri ukladaní trestu zo sadzby 56 mesiacov - 96 mesiacov. Vzhľadom na okolnosti prípadu a neprimeranú prísnosť ukladaného trestu súd považoval na ochranu spoločnosti dostatočný aj trest, ktorý by bol ukladaný pod dolnú hranicu upraveného trestu. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že skutočnosťou, ktorá odôvodňuje použitie ustanovenia Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/> je to, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od návykových látok a škodlivé užívanie alkoholu. Trestný čin spáchal pod vplyvom návykových látok a alkoholu. Znalecky bolo zistené, že ide o abnormálne štruktúrovanú osobnosť, obžalovaný trpel a stále trpí disociálnou poruchou osobnosti s prítomnými auto aj heteroagresívnymi prvkami v správaní (hlavne v ebriete), čoho dokladom je aj suicidálne správanie sa obžalovaného. Daný psychický stav je podľa názoru súdu hlavnou príčinou aj spáchania stíhaných skutkov a je umocňovaný dlhodobým abúsom drog a alkoholu. Ďalšou skutočnosťou, ktorú sud považoval za významnú pre mimoriadne zníženie testu odňatia slobody bolo uloženie ústavného psychiatrického a protitoxikomanického liečenia, ktoré budú vykonávané počas výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečia nielen ochranu spoločnosti, ale aj adekvátnu, intenzívnu a cielenú liečbu obžalovaného. Aj keď si súd uvedomuje, že stavy, do ktorých sa obžalovaný dostal po užití dogy či alkoholu si vyvolal vlastným pričinením, a teda konanie pod vplyvom drog nemožno automaticky ospravedlňovať, ani zľahčovať, na druhej strane je súd toho názoru, že práve okolnosti

spočívajúce v psychickom stave obžalovaného, ktoré boli odbrzďované užívaním drog a alkoholu, je potrebné vyhodnotiť ako relevantné pri následnom rozhodovaní o adekvátnom a spravodlivom treste. Súčasne súd poukazuje aj na fakt, že poškodená aj po tom, čo ju obžalovaný obmedzoval na osobnej slobode, s ním mala s odstupom času sex, čo súd rovnako vyhodnotil ako okolnosť prípadu, ktorá by nemala zostať bez povšimnutia. Súd preto vyhodnotil všetky posudzované okolnosti a nakoľko považoval trestnú sadzbu za neprimerane prísnu a na nápravu obžalovaného by podľa názoru súdu postačoval aj trest kratšieho trvania a vyššie popísané okolnosti prípadu považoval za hodné osobitného zreteľa, uložil prvostupňový súd obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne, t. j. na úplne spodnej hranici základnej trestnej sadzby za § 183 ods. 2 Tr. zákona. Trest odňatia slobody v takomto trvaní bude dostatočným na ochranu spoločnosti a z pohľadu súdu je, prihliadajúc na hroziacu trestnú sadzbu, aj zodpovedajúci a primeraný. Súd rozhodol o nepodmienečnom výkone tohto trestu, pretože dospel k záveru, že skutočnosti, ako správanie obžalovaného, jeho doterajšia bohatá trestná minulosť, ako aj fakt, že za obdobný trestný čin bol už v minulosti odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. za prečin podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zákona), neodôvodňovali podmienečný odklad trestu odňatia slobody, pretože iba nepodmienečný výkon tohto trestu naplní sankčnú, výchovnú a preventívnu funkciu, ktorú trest má realizovať. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, bol preto súdom zaradený do ústavu na výkon testu so stredným stupňom stráženia. V súlade so zistenými diagnózami a závislosťami obžalovaného a v súlade s odporúčaniami znalkyne, súd obžalovanému súčasne uložil aj ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.