Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/252/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: žalobcu: R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad H. č. XXX, o zaplatenie 645,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. - 52 zo dňa 4. júna 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami ,, , , ako aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 13.6.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom časti v rozsahu 50 % pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalovaného. Právna predchodkyňa žalovaného (Poštová banka, a.s. ) uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 26.9.2012 zmluvu o úvere č. 3870630887, na základe ktorej poskytol právnej predchodkyni žalovaného úver vo výške 1.450,- eur. Žalobca si v konaní uplatnil na zaplatenie 50 % zostatku pohľadávky voči právnej predchodkyni žalovaného, ktorý ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva, pričom žalovaný nadobudol dedičstvo po zomrelej dlžníčke vo výške 50 %.

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal preukázanú, keďže išlo o dediča pôvodného dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca preukázal predložením zmluvy o úvere a osvedčenia o dedičstva). Pokiaľ však išlo o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd uviedol, že v zmysle o bankách, žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle citovaného zákona, t.j. že obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti na tretiu osobu. Poukázal na to, že z ustanovenia zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s o bankách. Pretože ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

1.3 V odôvodnení poukázal aj na to, že v danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok špecifikovaných v ustanovení . Vzhľadom k tomu, že žalobca dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, teda že by obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s. vyzvala dlžníka na splnenie svojho záväzku, s plnením ktorého bol v omeškaní a že dlžník (žalovaný) bol napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, súd konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 3870630887 a že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Keďže súd prvej inštancie postupom podľa nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok predpokladaných v , dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok z 13.6.2017 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na podľa (pre rozpor s ) v časti pohľadávky Poštovej banky, a.s. voči žalovanému zo zmluvy o úvere. Žalobca teda v súvislosti s pohľadávkou z uvedenej zmluvy nie je veriteľom žalovaného. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý dôvodil, že aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi t. j. žalobcovi od momentu účinnosti cesie resp. od postúpenia pohľadávky. To platí za predpokladu, že pohľadávka ako taká je splatná a spôsobilá na vymáhanie. Namietal, že súd navyše nevyzval žalobcu na preukázanie tvrdení, ktoré tvoria odôvodnenie rozsudku, aby doplnil svoje podanie o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a preukázanie podmienok nevyžadoval. Súd preto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že pre odstránenie akýchkoľvek pochybností dokladá k podanému odvolaniu - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.02.2014, ktorá bola žalovanej doručená, a tým bola splnená podmienka zosplatnenia úveru a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Namietal, že rozsudok je prekvapivý, pretože nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne vyvrátiť. Poukázal tiež na bod 6.2 Obchodných podmienok, podľa ktorého, ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. V zmysle uvedeného preto záver súdu, že nedošlo k splneniu predpokladov na vyhlásenie predčasného splatenia úveru, považoval za nepravdivý. Zdôraznil, že strany sporu mali vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru dohodnuté v zmluve o úvere, predchodca žalobcu riadne zosplatnil úver a teda došlo aj k riadnemu postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.1 Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 13.3.2017, ktorou sa právny predchodca žalobcu ( Poštová banka a.s.) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 627,65 eura spolu s úrokom vo výške 490,71 eura, zmluvným úrokom vo výške 25,50% p. a. zo sumy 627,65 eura od 01.03.2017 do zaplatenia a bankovými poplatkami za upomienky vo výške 17,43 eura. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného X. uzatvoril dňa 26.9.2012 zmluvu č. 3870630887, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Z dôvodu úmrtia dlžníka pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 9.6.2014. Celkovú dlžnú sumu ku dňu predčasnej splatnosti vyčíslil nasledovne: dlžná istina 1.255,29 eura, dlžné

poplatky 34,86 eura, dlžný úrok 981,41 eura a zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy istiny od 1.3.2017 do zaplatenia. Doplnil, že žalovaný je dedičom pôvodnej dlžníčky, pričom ako dedič nadobudol majetok v hodnote 50 % dedičstva. Preto si od neho uplatnil nárok na zaplatenie sumy 50 % dlhu titulom jeho pohľadávky voči právnej predchodkyni žalovaného. Po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany žalovaného titulom dlžnej sumy nič uhradené nebolo.

5.2 V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá tvorí predmet sporu na žalobcu. O zmene žalobcu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. -43 zo dňa 6.3.2018.

6. Predtým, ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska hmotného práva, skúmal, či súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou namietanou žalobcom, spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý súdny proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. "Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ "postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu ako finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už "postupom súdu" vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia, jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (, ). Pojem "procesný postup" súdu treba vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. (viď rozsudok NSSR , , ...).

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, poukazujúc na ustanovenie o bankách. Žalobca namietal, že rozsudok je prekvapivý, pretože nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne vyvrátiť. Tiež namietal, že súd nevyzval žalobcu na preukázanie tvrdení, ktoré tvoria odôvodnenie rozsudku, aby doplnil svoje podanie o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a preukázanie podmienok nevyžadoval. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. . Z tohto ustanovenia vyplýva, že musia byť súčasne splnené obe podmienky, t.j. jednoduché právne posúdenie a nesporné tvrdenia strán sporu. Nesporné tvrdenia strán sporu sú závislé na procesných úkonoch žalovaného a možno ich považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný v súdom stanovenej lehote podľa k žalobe nevyjadrí, resp. sa vyjadrí takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná strana nesporila tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, pretože sa k žalobe ani nevyjadrila. Súd prvej inštancie však na základe žalobcom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

8. Na jednej strane možno povedať, že súd prvej inštancie považoval skutočnosti tvrdené žalobcom za zistené, preto rozhodol bez nariadeného pojednávania, na druhej strane súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie napokon dokazovanie o nesporných tvrdeniach a z nich vyplývajúcich skutočností fakticky vykonal, hoci záznam o vykonaných dôkazoch v zápisnici z pojednávania absentuje. Je potrebné konštatovať, že ak súd vykonal dokazovanie o tvrdených (nesporných) skutočnostiach so záverom o neunesení dôkazného bremena žalobcom, potom nemohol skutkové tvrdenia považovať za nesporné, naopak, musel mať dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Ak nemožno považovať skutkové tvrdenia za nesporné, nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v zmysle . Ak sa k takémuto nesprávnemu procesnému postupu pripojila odôvodnená námietka strany sporu (v odvolaní) o nemožnosti procesne reagovať na závery súdu, ktoré sa dozvedel až z rozsudku, ide o taký

nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.

9. Je potrebné súhlasiť aj s námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo prekvapivé, pretože súd pred rozhodnutím vo veci samej neoznámil žalobcovi, že považuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu za nepreukázanú. Žalobcovi teda nebol poskytnutý žiaden priestor v konaní pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojich tvrdení, ktoré súd považoval za sporné. Úplne zmätočne potom vyznieva konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca v priebehu konania ani len neučinil skutkové tvrdenie v tom smere , že by obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s. vyzvala dlžníka na splnenie svojho záväzku, s plnením ktorého bol v omeškaní a že dlžník (žalovaný) bol napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

10. Rovnako odvolací súd nemohol súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu ( rozpor s ust. ). Zo žaloby pritom vyplýva, že pôvodná dlžníčka dňa 21.3.2014 zomrela a práve v dôsledku smrti poručiteľa, žalobca vyhlásil v zmysle obchodných podmienok úver za predčasne splatný dňa 6.4.2014. Ak je teda zrejmé, že dlžník z úverovej zmluvy zomrel, nie je dôvod, aby veriteľ nepristúpil k zosplatneniu celého úveru. Následne je potom bez významu aj prípadné vyzývanie pôvodného dlžníka, pretože dôvodom celkového zosplatnenia úveru bola práve smrť dlžníka. Na uvedené upozornil aj žalobca v odvolaní, poukazujúc na bod 6.2 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého, ak klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa , c ) zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v ďalšom postupe vyhodnotí perfektnosť žaloby a ak žaloba spĺňa zákonné predpoklady na prejednanie sporu, môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie splnenia zákonných podmienok pre taký postup, alebo nariadi pojednávanie a v zmysle uvedie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Na nariadenom pojednávaní tak umožní tej strane sporu, ktorej tvrdenie je sporné, aby ho preukázal. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania v zmysle .

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).