Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/185/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: DEKONTA s.r.o., Pod brehmi 4, 841 03 Bratislava, IČO: 31 398 553, o zaplatenie 13.444,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -123 zo dňa 22.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -123 zo dňa 22.11.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.444,53 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom majetku štátu a to pozemkov "S." KN registra, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I. - parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX T.X, druh pozemku Z. L. H. B., parc. č. XXXX o výmere XXX T.X, druh pozemku Z. L. H. B. a parc. č. XXXX o výmere XXX T.X, druh pozemku Z. L. H. B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Uviedol, že žalovaný užíva parcely č. XXXX o výmere XXX T.X a parc. č. XXXX o výmere XXX T.X, ako parcely pod nehnuteľnosťami so súpisným číslom XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Ďalej uviedol, že žalovaný užíva aj parcelu č. XXXX/X o výmere X.XXX T.X, na ktorej sa nachádza U., C. U. X. L., P. L., W. L., C. T. atď., pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu, nakoľko mu bola žalobcom dňa 11.10.2012 vypovedaná Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 23.04.2007 z dôvodu neplnenia si platobnej povinnosti, žalovaný prevzal výpoveď dňa 29.10.2012 a výpovedná doba skončila 31.01.2013. Súd vo veci vydal dňa 14.06.2017 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný namietol výšku žalobcom uplatňovanej sumy s poukazom na skutočnosť, že žalovaný neužíva celú plochu parcely č. XXXX/X v katastrálnom území I.. Namietol tiež majetkové vyjadrenie prospechu (t.j. výšku bezdôvodného obohatenia), pričom uviedol, že pri určení majetkového prospechu je potrebné vychádzať z nájmu obvyklého v mieste a v čase a nie z pôvodne dohodnutého nájomného na základe

Zmluvy o nájme zo dňa 23.04.2007. Taktiež namietol premlčanie žalobcových nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení a , , (ďalej len „“), 261 ods. 3, písm. d), (ďalej len „“), 1 ods. 1, a , a , o správe majetku štátu (ďalej len „“), , , o Železniciach Slovenskej republiky (ďalej len „“), , (ďalej len „“). Súd ako základnú otázku v tomto konaní riešil otázku premlčania. Poukázal na to, že v zmysle , a sa žalobca považuje za osobu uvedenú v , nakoľko ide o osobu zriadenú za účelom plnenia potrieb verejného záujmu (prevádzkovanie železničnej dopravnej cesty) a zároveň ide o osobu, v ktorej subjekt verejného práva (minister) vymenúva a odvoláva členov kontrolných a riadiacich orgánov. Z uvedených skutočností považoval súd za zrejmé, že aj vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa spravujú ustanoveniami . Konštatoval, že charakter obchodného vzťahu má aj záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo preto, že pôvodný právny dôvod užívania pozemku z dôvodu výpovede danej žalobcom odpadol. Uviedol, že pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov bolo potrebné vychádzať z , vymedzujúceho štvorročnú premlčaciu dobu. Dospel preto k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, za obdobie od 01.02.2013 do 12.01.2017, premlčaný byť nemohol a námietka premlčania, vznesená žalovaným, je nedôvodná. Napriek uvedenému, súd nepriznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v zmysle , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na koho úkor bolo získané. Konštatoval, že ak došlo k bezdôvodnému obohateniu užívaním pozemkov bez právneho dôvodu, subjektom aktívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je práve ich vlastník, pretože práve na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Uviedol, že z vykonaného dokazovania a zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže ich vlastníkom je štát, pričom žalobca vykonáva iba správu tohto majetku. Poukázal na to, že postavenie žalobcu pri výkone správy majetku štátu upravuje nielen , ale aj , pričom v zmysle týchto zákonov má žalobca postavenie správcu majetku štátu, a plní úlohy, ktoré mu vyplývajú z jeho oprávnení uvedených v . Zdôraznil, že žalobca je právnickou osobou zriadenou a jeho právne, majetkové aj finančné postavenie upravuje tento zákon, ako osobitný predpis. Dospel k záveru, že podľa ide o subjekt, ktorý hospodári s majetkom štátu a je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu a jednou z jeho kompetencií je i oprávnenie konať v mene štátu v súdnych konaniach, dotýkajúcich sa majetku štátu, konania o vydanie bezdôvodného obohatenia spôsobeného užívaním majetku štátu bez právneho dôvodu, nevynímajúc. Zdôraznil, že v tomto konaní však žalobca nekonal v mene štátu, ale vo vlastnom mene, domáhajúc sa vydania bezdôvodného obohatenia nie v prospech štátu, ale vo svoj. Konštatoval, že z nemožno vyvodiť záver, že žalobca má zákonné oprávnenie (vecnú legitimáciu) konať namiesto štátu v žalobách, ktoré sa týkajú nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, z tohto ustanovenia možno dovodiť len oprávnenie žalobcu konať v mene štátu pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol v súlade s citovaným zákonom, ako správca majetku, oprávnený a zároveň povinný uplatniť voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spôsobeného na úkor štátu, avšak nie vo svojom mene, ale v mene štátu. Keďže usúdil, že žalobcovi nesvedčí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, nepovažoval za potrebné vykonať dokazovania a vysporiadať sa so skutkovými tvrdeniami žalovaného, spochybňujúcimi rozsah a výšku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Uviedol, že hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) spadajú pod normatívne vymedzenie správcu majetku štátu podľa , keďže ŽSR sú právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom a na základe tohto zákona spravujú majetok štátu, takýto záver nie je správny. Poukázal na to, že upravuje správu majetku vo vlastníctve štátu len vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, ŽSR však vykonávajú svoju činnosť

nielen vo verejnoprospešnej sfére, ale zároveň i ako podnikateľský subjekt za účelom dosahovania zisku ( a ), tzn. nespadajú pod predmet v . Ďalej uviedol, že samotný autor novely v dôvodovej správe výslovne uviedol, že za správcov, ktorí majú postupovať podľa tohto zákona, sa naďalej nepovažujú štátne podniky a ani subjekty, ktoré popri (prevládajúcej) podnikateľskej činnosti plnia aj verejnoprospešné úlohy, ak nemajú postavenie štátnej príspevkovej organizácie alebo štátnej rozpočtovej organizácie, napr. ŽSR a za správcov sa taktiež nepovažujú podnikateľské subjekty, napr. akciové spoločnosti, aj keď sú založené so 100 % majetkovou účasťou štátu. Mal za to, že záver o nemožnosti aplikácie na ŽSR je možné odvodiť aj s poukazom na , podľa ktorého platí, že „ na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu, uzavretej medzi správcom podľa a a správcom podľa , alebo správcom podľa osobitného predpisu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií“. Správcom podľa osobitného predpisu sa v zmysle poznámky pod čiarou č. 16a) rozumie napr. štátny podnik podľa alebo ŽSR podľa , tzn. stanovuje, že okrem správcov majetku štátu vymedzených v , na ktorých sa vzťahuje, existuje skupina správcov majetku štátu, ktorí správu štátneho majetku vykonávajú na základe osobitných právnych predpisov a na činnosť ktorých sa neaplikuje (napr. štátne podniky a ŽSR). Vzhľadom na uvedené sa domnieval, že ŽSR sa nepovažujú za správcu majetku štátu podľa . Zdôraznil, že jedným z rozdielov medzi správcom podľa a je ten, že zatiaľ čo správca, ktorý patrí do skupiny správcov spravujúcich sa podľa má explicitne v uvedené, že správu majetku štátu vykonávajú v mene štátu, na druhej strane ŽSR ako správca podľa osobitného predpisu, nemá v uvedené rovnaké ani podobné ustanovenie, ktoré by uvádzalo, že správu s majetkom štátu, majetkovými právami a záväzkami vykonáva v mene štátu. Žalobca z toho odvodil, že ak by štát chcel, aby ŽSR vykonávalo správu v mene štátu a nie vo vlastnom, prenieslo by uvedenú povinnosť aj do . Uviedol, že bezdôvodné obohatenie žalovaného je záväzkovým vzťahom v zmysle , podľa ktorého „predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal“ a z tohto záväzkového vzťahu je oprávnený priamo správca. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.02.2003. Dospel k záveru, že ŽSR výkon správy majetku štátu majú zverenú priamo zákonom a výkon tejto správy môžu vykonávať vo vlastnom mene. Mal za to, že ŽSR vstupuje do tohto záväzkového právneho vzťahu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako správca majetku štátu, oprávnený vymáhať vydanie bezdôvodného obohatenia vo vlastnom mene, nakoľko do tohto právneho vzťahu vstúpil ako správca pri výkone správy majetku štátu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkových plôch parc. reg. “S.“ KN č. XXXX/X, parc. reg. “S.“ KN č. XXXX a parc. reg. “S.“ KN č. XXXX, bez právneho titulu za obdobie od 01.02.2013 do 12.01.2017, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I. zapísaných na LV XXXX v celkovej výške 13.444,53 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia; a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 806,00 eur, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, že nebude možné napadnutý rozsudok zmeniť navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.02.2018. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu súhlasí, nakoľko je vecne správny. Mal za to, že súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.07.2018. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zotrval na podanom odvolaní.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 08.10.2018. Vyjadril súhlas s napadnutým rozsudkom, považoval ho za vecne správny.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -123 zo dňa 22.11.2017 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

8. Podľa (ďalej len „“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa , pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.

13. Podľa o správe majetku štátu (ďalej len „“), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, 3) ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

14. Podľa , na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

15. Podľa , Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa , a môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

16. Podľa , správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

17. Podľa , správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

18. Podľa o Železniciach Slovenskej republiky (ďalej len „“), železnice majú správu majetku, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania.

19. Podľa , železnice sú priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, č.k. -123 zo dňa 22.11.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

23. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

24. Podstatnou v posudzovanom prípade bola skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie uviedol v bode 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku a to, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Leopoldov súd zistil, že vlastníkom pozemkov "S." KN registra, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I. - parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX T.X, druh pozemku Z. L. H. B., parc. č. XXXX o výmere XXX T.X, druh pozemku Z. L. H. B. a parc. č. XXXX o výmere XXX T.X, druh pozemku Z. L. H. B. je Slovenská republika, pričom správcom tohto majetku štátu je žalobca.

25. Základom odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že ŽSR nie sú správcom majetku štátu podľa , ale patria medzi správcov podľa osobitného predpisu . Žalobca sa domnieval, že mu svedčí domáhať sa na súde vydania bezdôvodného obohatenia vo vlastnom mene voči žalovanému, nakoľko do tohto právneho vzťahu vstúpil ako správca pri výkone správy majetku štátu. Odvolací súd sa s takýmto právnym názorom žalobcu nestotožnil. Pri posudzovaní otázky bezdôvodného obohatenia, je potrebné vychádzať z ustanovenia , v zmysle ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Keďže v danom prípade predmetom bezdôvodného obohatenia bolo užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, subjektom ktorému prislúcha aktívna legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia je ich vlastník, pretože práve na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu, bolo preukázané, že žalobca (ŽSR) nemá vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Naopak, z výpisu z listu vlastníctva odvolací zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenská republika, a žalobca je len ich správcom.

26. Žalobca je právnickou osobou zriadenou o Železniciach Slovenskej republiky. Postavenie žalobcu pri výkone správy majetku štátu upravuje o správe majetku štátu a o Železniciach Slovenskej republiky. V zmysle uvedených zákonov má žalobca postavenie správcu majetku štátu a plní úlohy, ktoré mu vyplývajú z jeho oprávnení,

uvedených v . Podľa posledná veta , správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. V prejednávanom prípade však žalobca nekonal v mene štátu, ale vo vlastnom mene, a to domáhajúc sa vydania bezdôvodného obohatenia vo svoj prospech, nie v prospech štátu. Takéto konanie žalobcu nemá oporu v právnom poriadku SR, nakoľko v zmysle účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát, ktorý v takomto prípade je právnickou osobou, v dôsledku čoho sa môže domáhať vo svojom mene a vo svoj prospech na súde svojich práv, a to aj v prípade keď má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd na základe uvedeného, v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca bol ako správca majetku štátu oprávnený a zároveň povinný uplatniť voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v mene štátu (nie vo svojom mene). Tento právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.03.2010, v ktorom uviedol „Z obsahu ustanovenia v znení jeho novely nemožno vyvodiť záver, že žalobca má zákonné oprávnenie (vecnú legitimáciu) konať namiesto štátu v žalobách, ktoré sa týkajú samotnej existencie vlastníckeho práva štátu (...). Z tohto ustanovenia možno dovodiť len oprávnenie žalobcu konať v mene štátu pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje...“ I keď v prejednávanej veci nebolo predmetom sporu určenie vlastníckeho práva, závery Najvyššieho súdu SR, vyslovené v uvedenom rozhodnutí, možno aplikovať aj na tento prípad. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovi nesvedčí právo na vydanie uplatneného bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Odvolací súd preto dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

27. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

28. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

29. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -123 zo dňa 22.11.2017 potvrdil ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).