Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/109/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu Ž. S. R., B., IČO: X., proti žalovaným 1/ J. K.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom v B., 2/ H., s.r.o., H., IČO: X., 3/

M. – S. spol. s r.o., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. E. C., advokátkou v B., o ochranu

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2007, sp. zn. 6 Co

405/2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a.

Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 7. septembra 2005 č. k. 19 C 40/1999–160

v spojení s uznesením z 5. februára 2007 č. k. 19 C 40/1999–178 zamietol návrh, ktorým sa

žalobca domáhal určenia, že osvedčenie o vyhlásení žalovaného 1/ o nadobudnutí vlastníctva

2

k nehnuteľnosti v kat. úz. S. parc. č. X. o výmere X. m, vedenej ako ostatná plocha na

základe vydržania nemá účinky notárskej zápisnice v zmysle § 63 zák. č. 323/92 Zb.

Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že žalobca týmto žalobným petitom nenaplnil dikciu

ustanovenia a vo veci neuplatnil žalobou určenie existencie či

neexistencie právneho vzťahu alebo práva, ale určenie neexistencie právnej skutočnosti, že

určitá právna skutočnosť nie je daná. Výrok súdu, ktorým by bolo určené, že osvedčenie

o vyhlásení žalovaného 1/ nemá účinky notárskej zápisnice by nič nestanovilo o právnom

vzťahu, či právu k tejto veci, išlo by len o určenie neexistencie určitej právnej skutočnosti,

ktorá by sama osebe nedeklarovala žiaden právny vzťah či právo. Vydržanie vlastníckeho

práva žalovaného 1/ by mohlo mať pre posúdenie vlastníctva iba povahu predbežnej otázky v

prípade uplatnenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zamietnutie návrhu v časti žalobného

petitu, ktorým sa žalobca domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným

1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/, ako kupujúcim o prevode vlastníctva predmetnej

nehnuteľnosti a následne kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a

žalovaným 3/ ako kupujúcim o prevode nehnuteľností, odôvodnil nedostatkom naliehavého

právneho záujmu na danom určení, ktorý bránil meritórne vec v časti podaného návrhu

prejedať. Konštatoval, že na strane žalobcu nie je daný objektívny stav právnej neistoty, ktorý

by bolo možné odstrániť žalobou na učenie v zmysle Žalobca žiadal, aby

vyhlásením neplatnosti týchto kúpnych zmlúv bolo eliminované vlastnícke právo tretej osoby

a tento postup podľa názoru súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do vlastníckeho

práva. Posúdením základnej otázky či sa právne postavenie žalobcu určovacím rozhodnutím

zmení odôvodňoval naliehavý právny záujem, ktorý musí byť daný a nepochybne preukázaný,

ktorý zákonný predpoklad žalobca nesplnil. Zamietnutie návrhu, ktorým sa žalobca domáha

určenia, že výlučným vlastníkom v návrhu označenej nehnuteľnosti je S. a žalovaný 3/ je

povinný predmetnú nehnuteľnosť vydať žalobcovi, odôvodnil súd prvého stupňa nedostatkom

vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podaní žaloby. Uviedol, že vecnou legitimáciou je stav

vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník objektívne je subjektom práv či

povinností, ktoré sú predmetom konania, alebo sa len subjektívne cíti byť účastníkom

určitého hmotnoprávneho vzťahu. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu.

Výkladom zákona č. 278/93 Z.z., ktorým sa upravuje postavenie Slovenskej republiky ako

právnickej osoby so samostatnou spôsobilosťou vlastniť majetok a nakladať s ním

prostredníctvom správcov jej majetku, konštatoval, že správca majetku štátu vykonáva

správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, ale to len výlučne za

predpokladu, že vlastníctvo štátu nie je sporné, čomu tak v danom prípade nebolo. Štát má

postavenie právnickej osoby ako ostatné subjekty súkromného práva (§ 21 Občianskeho

zákonníka), preto žalobcovi nemožno priznať v tomto konaní také postavenie, ktorým by sa

mohol účinne domáhať určenia vlastníckeho práva pre tretí subjekt – Slovenskú republiku a z

rovnakého dôvodu ani účinne domáhať vydania predmetnej nehnuteľnosti. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. júna 2007 sp. zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho

konania 54 594,-- Sk do troch dní k rukám jeho právneho zástupcu, a žalovanému 3/ trovy

odvolacieho konania 4 594,-- do troch dní k rukám jeho právnej zástupkyne, žalovanému 2/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustí proti rozsudku

dovolanie. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepodal určovaciu

žalobu, zodpovedajúcu , pokiaľ žiadal o určenie neúčinnosti notárskej

zápisnice, ktorá osvedčovala vyhlásenie žalovaného 1/ o nadobudnutí vlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Považoval za správny i právny názor súdu prvého

stupňa o nedostatku preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

kúpnopredajných zmlúv medzi žalovanými 1/ až 3/. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne

posúdenie jeho aktívnej legitimácie na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva

pre Slovenskú republiku a následne vydania nehnuteľnosti žalobcovi, ako správcovi,

odvolací súd bol toho názoru, že zamietnutie návrhu odôvodňovali výsledky vykonaného

dokazovania, ktoré preukázali, že vlastníctvo štátu sa stalo sporným, pretože došlo k prevodu

a tým aj k zmene vlastníkov v príslušnom katastri evidovanej nehnuteľnosti. V tomto smere

bol aj odvolací súd toho názoru, že štát pri zistení porušenia práv vlastníka má možnosť

domáhať sa ochrany porušeného práva a v prejednávanej veci tak ako správne konštatoval súd

prvého stupňa, sa mohol domáhať svojich práv ako samostatná právnická osoba. Námietky

žalobcu s poukazom na to, že takéto právo nasvedčuje i správcovi majetku štátu odvolací súd

s prihliadnutím aj na zák. č. 278/93 Z.z. neposúdil ako dôvodné, keď bol toho názoru, že sa

pri zistenom skutkovom stave porušenia práv vlastníka nemohol domáhať vydania predmetnej

nehnuteľnosti do jeho správy samostatným návrhom. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 a

Odvolací súd proti svojmu rozsudku podľa pripustil dovolanie, keď

za otázku zásadného právneho významu považoval riešenie postavenia navrhovateľa ako

správcu majetku štátu, určené právnym predpisom , v možnosti podania

návrhu na ochranu vlastníckeho práva štátu v prípade, ak je preukázané už porušenie práva

vlastníka prevodom vlastníctva, ktorému v tejto veci konkrétne predchádzalo vydanie

osvedčenia notárskou zápisnicou

Proti rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podľa žalobcu

najdôležitejším nárokom uplatňovaným v žalobe je petit, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – časti pozemku parc. č. X. v k.ú. B. – S., označeného

geometrický plánom č. X. vyhotoveným dňa 28.01.1998 firmou G., ako diel 1 o výmere X.

2

m, je Slovenská republika a jeho správcom je žalobca. Uviedol, že kritérium existencie

naliehavého právneho záujmu, ktoré na podanie určovacej žaloby požaduje zákon, spĺňa.

Svoje tvrdenie opieral o to, že v zmysle je správca

oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo

v súvislosti s ním, nakladať s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne

prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu

alebo zmenšeniu. Nakoľko v katastri nehnuteľností v súčasnosti nefiguruje Slovenská

republika ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a žalobca ako správca, nie je schopný svoje

úlohy v zmysle uvedenej citácie vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, že má naliehavý právny

záujem na určení svojho správcovstva k danej nehnuteľnosti. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6.3.1996 sp. zn. , v ktorom súd

konštatoval, že štátny podnik sa môže domáhať toho, aby súd určil, že štátny podnik má k

majetku vo vlastníctve štátu právo hospodárenia. Žalobca síce nie je štátnym podnikom,

avšak v zmysle a v nadväznosti na má

postavenie správcu majetku štátu. Správnosť žalobcovho tvrdenia, že správca majetku štátu

má právo domáhať sa určenia svojej správy, potvrdzuje aj novela zo

dňa 18.5.2007 č. , ktorá spresnila znenie vetou: „Správca koná

v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý

spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo

podľa osobitných predpisov“. V zmysle dôvodovej správy k predmetnej novele je cieľom

návrhu v zákone explicitne zakotviť kompetenciu správcu v súdnych konaniach

prejednávajúcich majetok štátu v jeho správe alebo majetok, ktorého správcom by mal byť.

Z uvedeného je jasne badateľné, že zákonodarca mal vždy záujem na tom, aby v zmysle

právnej úpravy bola správcom priznaná aktívna legitimácia a predmetná novela

č. je len snahou o spresnenie významu zákona. Žalobca sa nestotožnil

s názorom odvolacieho súdu, v ktorom tvrdil, že keďže je vlastníctvo predmetnej

nehnuteľnosti sporné, nemôže vyhovieť návrhu na vydanie nehnuteľnosti. Domnieva sa, že

pokiaľ by súd rozhodol v jeho prospech, že je správcom spornej nehnuteľnosti, mohol by na

základe súčasne rozhodnúť o vydaní veci žalobcovi –

správcovi.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť.

Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na správny záver súdov

nižšieho stupňa o tom, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Mal za to, že konanie

v mene štátu nemôže byť chápané ako konanie namiesto štátu, tak ako to prezentoval žalobca.

Navrhol dovolaciemu súdu dovolanie v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Napokon v zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t.j. len preto, že jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bol dovolateľ oprávnený

jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd dovolanie pripustil.

Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich riešenie nie je ani

vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá ).

Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať

skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola

odvolacím súdom vyslovená prípustnosť dovolania.

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia

otázky zásadného právneho významu, za ktorú považoval riešenie postavenia navrhovateľa

ako správcu majetku štátu, určené právnym predpisom , v možnosti

podania návrhu na ochranu vlastníckeho práva štátu v prípade, ak je preukázané už porušenie

práva vlastníka prevodom vlastníctva, ktorému v tejto veci konkrétne predchádzalo vydanie

osvedčenia notárskou zápisnicou Sám si, ako vyplýva z obsahu

odôvodnenia rozsudku, ustálil záver, že štát pri zistení porušenia práv vlastníka má možnosť

domáhať sa ochrany porušeného práva a to ako samostatná právnická osoba, a žalobca ako

správca majetku štátu sa nemohol domáhať vydania nehnuteľnosti do jeho správy

samostatným návrhom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom publikovanom rozhodnutí v Zbierke

súdnych rozhodnutí pod č. 62/2004 uviedol, že štátny podnik nemôže mať naliehavý právny

záujem na určení, že štát je vlastníkom sporných vecí ( ); môže sa len

domáhať, že má k týmto veciam právo hospodárenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. marca 2003, sp.zn. M Cdo 36/2000). Nie je preto ani možné rozhodnúť

o určení vlastníctva štátu k nehnuteľnosti, ak štát nebol ani účastníkom takéhoto konania.

I keď v predmetnej veci žalobca nemá postavenie štátneho podniku, ako sám uvádza,

v zmysle a v nadväznosti na má postavenie

správcu majetku štátu, a plní úlohy, ktoré mu vyplývajú z jeho oprávnení uvedených v zákone

č. o správe majetku štátu. Žalovaný je právnickou osobou zriadenou zákonom

č. 2581993 Z.z. Jeho právne, majetkové aj finančné postavenie upravuje preto tento zákon,

ako osobitný predpis. Podľa § 10 ods. 1 má právo hospodárenia s majetkom, majetkovými

právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia ŽSR, š.p., ako

aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia,

je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí.

Podľa tohto zákona ide teda nepochybne o subjekt, ktorý hospodári s majetkom štátu a je

priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu. Jednou z jeho kompetencií je i oprávnenie

konať v mene štátu v súdnych konaniach prejednávajúcich majetok štátu.

V predmetnom konaní však nekonal žalobca v mene štátu, ale vo vlastnom mene,

domáhajúc sa určenia vlastníctva pre štát, a následne z tohto určenia vyvodzoval svoj nárok

na určenie, že je správcom predmetnej nehnuteľnosti ako aj jej vydania, ku ktorej však

vlastníctvo svedčilo inému subjektu, podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nie štátu.

Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť, okrem ďalších subjektov uvedených

v zákone, aj štát ( .). V tomto prípade je štát, ako vyplýva

z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Nesporne sa preto môže domáhať vo svojom

mene na súde svojich práv, v prípade, ak má záujem na ochrane vlastníckeho práva, napr.

žalobou na určenie vlastníctva.

Z obsahu ustanovenia v znení jeho novely

nemožno vyvodiť záver, že žalobca má zákonné oprávnenie (vecnú legitimáciu) konať

namiesto štátu v žalobách, ktoré sa týkajú samotnej existencie vlastníckeho práva štátu (napr.

v žalobách na určenie vlastníckeho práva, ak je toto vlastnícke právo spochybňované). Z tohto

ustanovenia možno dovodiť len oprávnenie žalobcu konať v mene štátu pred súdmi

vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, čo však nebol prípad v danej veci,

kedy bolo vlastníctvo štátu v žalobe označeným nehnuteľnostiam sporné.

Vzhľadom na uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie podané žalobcom

nebolo dôvodné, a právny záver vyslovený odvolacím súdom v dovolaním pripustenej otázke

bol správny, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1

zamietol.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská