Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-261-2018.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/261/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: H. V., B.. XX.X.XXXX, P.G. XX, X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Manzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava proti žalovanému: I. U. S., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, O. X/A, X., zastúpenému JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., Palisády 32, Bratislava, C. D. B. C. C. J. Z. H. C. P. Ž. C. D. B. J. Z., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24C/34/2017-71 zo dňa 12.12.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu, p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že odstúpenie žalovaného od darovacej zmluvy zo dňa 18.8.2016, predmetom ktorej bolo darovanie rodinného domu súpisné číslo XXX a garáže súpisné číslo XXXX, postavených na pozemkoch parc. č. XXX/XX,XX a pozemkov parc. č. XXX/X, parc.č. XX, parc. č.XX a parc. č. XX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia B. I. P. C. J. I., C. U., ku ktorému došlo 17.1.2017, je neplatné. Zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o určenie, že uvedená darovacia zmluva uzavretá 18.8.2016 medzi žalovaným ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Senci, katastrálnym odborom 25.8.2016 pod č. P.-XXXX, je neplatná. Žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalovaný jej uvedené nehnuteľnosti daroval v čase, keď jediným jeho spoločníkom a konateľom bol jej manžel R. V.. Po darovaní nehnuteľnosti jej manžel zmluvou o prevode obchodného podielu previedol 100% podiel v spoločnosti I. U. S., U..G..C.. na N.. I. W., ktorý sa od 12.11.2016 stal jediným spoločníkom a konateľom žalovaného. Žalovaný jej 17.1.2017 zaslal list označený ako odstúpenie od darovacej zmluvy, ktorý prevzala 23.1.2017. Na písomnosť žalovaného odpovedala listom z 31.1.2017, v ktorom uviedla, že obsah písomnosti považuje za zmätočný, nespôsobilý vyvolať právne účinky a z toho dôvodu ju považuje za bezpredmetnú. Pri kontrole listu vlastníctva na katastrálnom portáli zistila, že sa na ňom nachádza plomba vyznačená na základe zápisu č. Z.-XXX/XXXX. Keďže sa domnievala, že plomba bola vyznačená na základe písomnosti žalovaného zo 17.1.2017, listom zo 7.2.2017 žiadala od Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru, aby vymazal túto plombu. Dňa 13.2.2017 si prevzala na pošte list od Okresného úradu Senec z 9.2.2017, v ktorom ju katastrálny odbor vyzval, aby sa v lehote 30 dní vyjadrila, či s odstúpením od zmluvy súhlasí, a v prípade, že s odstúpením od darovacej zmluvy nesúhlasí, aby mu v tej istej lehote predložila kópiu žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy spolu s potvrdením súdu o jej prijatí na súdne konanie.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že v písomnosti žalovaného zo 17.1.2017 nie je zmienka o tom, že žalovaný odstupuje od zmluvy. V texte je jednoznačne uvedené, že spoločnosť S. H., U..G..C.., podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstupuje od darovacej zmluvy z dôvodu, že jej uzatvorením bol spáchaný trestný čin sprenevery, a tiež z dôvodu, že darovacia zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Spoločnosť S. H., U..G..C.., však nebola a ani nie je v právnom vzťahu k žalobkyni. Okrem toho namietala spáchanie trestného činu ako údajného dôvodu na odstúpenie od zmluvy. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodňovala ustanovením § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) a výzvou Okresného úradu Senec, ktorý by nepodanie žaloby považoval za akceptáciu odstúpenia od zmluvy, čo by malo za následok opätovný zápis žalovaného ako vlastníka.
3. Žalovaný odôvodnil vzájomnú žalobu tým, že uzatvorením darovacej zmluvy mu bola spôsobená škoda najmenej 120 000 eur, a že má podozrenie na spáchanie trestného činu sprenevery podľa ustanovenia § 123 ods. 3 Trestného zákona (vo veci je začaté trestné konanie). Darovacia zmluva je podľa neho neplatná v zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný ďalej namietal, že darovanie nehnuteľnosti nebolo schválené valným zhromaždením spoločnosti. Žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy žiadal zamietnuť s poukazom na rozsudok NS SR z 30.6.2009 sp. zn. 4Cdo 111/2008 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
4. Na základe nepopretých tvrdení strán a predložených listín mal súd prvej inštancie za nesporné a preukázané, že strany uzavreli 18.8.2016 do notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli uvádzané nehnuteľnosti, vklad do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy bol povolený 25.8.2016, listom zo 17.1.2017 žalovaný odstúpil od darovacej zmluvy, 31.1.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že odstúpenie považuje za bezpredmetné, listom z 9.2.2017, ktorý žalobkyňa prevzala 13.2.2017 katastrálny odbor okresného úradu vyzval žalobkyňu na podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od darovacej zmluvy.
5. Súd prvej inštancie posudzoval procesnú prípustnosť žaloby a vzájomnej žaloby podľa ustanovenia § 137 CSP. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy a žalovaný určenia neplatnosti tejto darovacej zmluvy, t.j. obe strany sa domáhali určenia právnej skutočnosti. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa možno žalobou domáhať takého určenia, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa ani žalovaný neuviedli, z akého predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, resp. určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie táto možnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu sa vyžaduje len pri určení, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke), čo nie je predmetom žalôb.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v ustanoveniach § 137 CSP písm. c) a d) je zakotvená nová koncepcia, ktorá rozlišuje klasickú určovaciu žalobu a žalobu o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Vychádzal z toho, že záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Predmetná žaloba a vzájomná žaloba podľa súdu prvej inštancie nezodpovedajú uvedeným požiadavkám a zdôraznil, že nebolo zrejmé, čo malo určenie neplatnosti priniesť do vzťahu medzi stranami sporu. Na záver doplnil, že nový právny stav platný od účinnosti CSP, t.j. od 1.7.2016, musí rešpektovať aj správa katastra nehnuteľností a pri svojej činnosti sa už nemôže odvolávať na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ani na judikatúru založenú na tomto ustanovení. Ak je žaloba o platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy procesne neprípustná, nemôže o nej súd vecne rozhodovať a z toho dôvodu ani nepodanie takejto žaloby nemôže mať za následok, že sa v katastri nehnuteľností obnoví pôvodný stav platný pred darovaním.
7. Pre úplnosť súd prvej inštancie poznamenal, že zo znenia ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) nevyplýva možnosť podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu a tento zákon teda nie je osobitným predpisom v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Na rozdiel od Zákonníka práce, Obchodného zákonníka alebo zákona o dobrovoľných dražbách, z ustanovenia § 34 katastrálneho zákona vôbec nevyplýva, kto, proti komu a v akej lehote môže podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy predloženej
správe katastra nehnuteľností alebo o neplatnosť odstúpenia od darovacej zmluvy. Žalobu aj vzájomnú žalobu súd prvej inštancie zamietol z uvedených dôvodov.
8. Pretože obidve sporové strany mali vo veci čiastočný úspech a neúspech podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že ju žiadnej zo strán nepriznal.
9. Proti rozsudku v časti zamietnutia žaloby podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkla, že hoci dospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, rozhodoval o nej a zamietol ju. Poukázala na to, že rozlišovanie právneho pomeru či práva a právnej skutočnosti nikdy nebolo jasné a preto súdna prax pripúšťa aj žaloby o určenie, či žalovaného právo na odstúpenie od darovacej zmluvy bolo urobené (ne)platne a v závislosti od toho žalobe vyhovieť alebo žalobu zamietnuť. Nesúhlasila s tým, že nebolo zrejmé čoho sa žalobou domáhala, pretože smerovala k odstráneniu jej neistoty v právnom postavení, spočívajúce v tom, že je síce v súčasnosti stále zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, ale po platnom odstúpení od darovacej zmluvy žalovaným tak nebude, lebo darovacia zmluva sa zruší ex tunc, a vzhľadom na nejednotnú prax správnych senátov Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Sžo 229/2010 a sp. zn. 8Sžo 4/2008) sa zmena v osobe vlastníka môže uskutočniť aj na základe jednostranného právneho úkonu (odstúpenia od zmluvy) doručeného katastru nehnuteľností, ktorý zmenu vykoná záznamom podľa ustanovenia § 34 katastrálneho zákona. Takže určovacím rozsudkom sa predíde žalobe o určenie vlastníckeho práva, ak by kataster nehnuteľností zmenu vyznačil záznamom bez toho, aby došlo k platnému odstúpeniu od darovacej zmluvy. Uviedla, že príkaz súdu, aby kataster nehnuteľností rešpektoval novú úpravu Civilného sporového poriadku, je zjavne mimo rámec platného práva, pretože ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona expressis verbis uvádza „ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu...“. Považovala za vylúčené v demokratickom a právnom štáte, aby v jednom právnom odvetví uznávaná možnosť určovacej žaloby bola v inom odvetví práva (navyše procesnom) chápaná ako nemožná, či dokonca zakázaná. Svojím postupom tak súd prvej inštancie podľa žalobkyne porušil ústavný princíp právnej istoty, ktorej neopomenuteľný komponentom je predvídateľnosť práva a zároveň porušil jej právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby, keď vo všeobecnosti výrokom súdu, že zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti je neplatná nemá výpovednú hodnotu o tom, kto je vlastne vlastníkom nehnuteľnosti. Samotné určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, resp. neplatnosti darovacej zmluvy by aj tak nevyjasnilo právne postavenie strán vo vzťahu k vlastníckemu právu k nehnuteľnosti. Zdôraznil, že súdna prax rešpektovala už na účinnosti Občianskeho súdneho poriadku to, že za určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) sa považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčovala existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu, zároveň však rešpektovala názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe zásadne daný naliehavý právny záujem (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 98/2004 a sp. zn. 1Cdo 91/2006), ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva.
11. K poukazu žalobkyne na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, z ktorého vyvodzovala procesnú prípustnosť svojej žaloby uviedol, že súčasné znenie tohto zákonného ustanovenia nadobudlo účinnosť 1.5.2010 po prijatí novely katastrálneho zákona vykonanej zákonom č. 103/2010 Z.z, ktorou bol do tohto ustanovenia doplnený odkaz pod 10eb/ na ustanovenia § 44a a § 159a Občianskeho súdneho poriadku, pričom ustanovenie § 228 ods. 2 CSP, ktoré nahradilo ustanovenie § 159a O.s.p. upravujúce záväznosť rozsudku stanovuje, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že vôľou zákonodarcu nebolo zásadne umožniť žalobu o neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa práv k nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného konštatoval, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako právnej skutočnosti.
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podané žalobkyňou bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 31.10.2019 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).
13. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou zamietol žalobu stotožňuje, pretože je vecne správne, a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje aj správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 1 a 2 CSP).
14. V danej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy uzavretej sporovými stranami 18.8.2016 o darovaní nehnuteľností v J. I., W. Ú. B. I.. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla odvolací dôvod, ktorým možno podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolanie odôvodniť a odvolací súd z obsahu odvolania mal za to, že žalobkyňa ním namieta právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
15. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v subsumácii zisteného skutkového stavu pod skutkovú podstatu vyhľadanej právnej normy, ktoré vedie k záveru, či a komu súd právo priznáva ale nepriznáva. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, t.j. keď na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo zo skutočnosti naisto preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je vedľa prípadov, kedy súd na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu i situácie, keď súd aplikuje právnu normu na nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého nemožno posúdiť správnosť aplikácie práve tejto právnej normy, t.j. keď súd subsumuje zistený skutkový stav pod skutkovú podstatu normy bez toho, aby bolo naisto dané naplnenie všetkých jej zákonných znakov.
16. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol o žalobe na základe ustanovenia § 137 CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aplikáciu tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku podporil poukazom na dôvodovú správu k návrhu nového sporového poriadku a na to, že sporové strany neuviedli, z ktorého právneho predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, resp. určenia neplatnosti darovacej zmluvy a ani samotný súd nezistil právny predpis, ktorý by umožňoval podať predmetné žaloby. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec posudzoval podľa prislúchajúcej právnej normy a túto si aj správne vyložil, teda vo veci pri rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho posúdenia.
17. Za súčasnej právnej úpravy toho, čo je možné žalobou od súdu požadovať v ustanovení § 137 CSP, ktorá bola účinná už v dobe podania žaloby v danej veci (2.3.2017), i s ohľadom na právo na prístup k súdu a hmotnoprávny stav veci, nie je namieste, aby súdy v civilnom sporovom konaní rozhodovali o určení právnej skutočnosti, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Iným výkladom tohto ustanovenia, napr. tak, že súdy majú/môžu rozhodovať o určení právnej skutočnosti aj vtedy, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, by prekročili právomoc všeobecných súdov vykladať zákony, keďže by ich fakticky menili, čo im nepatrí. Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom (nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65).
18. Na poukaz žalobkyne na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona sa odvolací súd vo veci zaoberal aj tým, či možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, na základe ktorej bol správnym orgánom povolený vklad vlastníctva v katastri nehnuteľností nevyplýva zo zákona o katastri nehnuteľností a či táto možnosť nie je daná uvedeným ustanovením § 34 ods. 2 s prihliadnutím na ustanovenie § 228 CSP uvedené k nemu v zákona v odkaze pod čiarou.
19. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
20. Podľa ustanovenia § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
21. Porovnaním ustanovenia § 228 ods. 2 CSP s ustanovením § 159a OSP, ktoré bolo uvedené v poznámke pod čiarou k § 34 ods. 2 katastrálneho zákona pred odkazom na § 228 ods. 2 CSP a ktoré znelo: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“ vyplýva, že zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo ustanovením § 137 CSP mala dosah aj na súvisiace normy, medzi nimi aj na normu stanovujúcu subjektívnu záväznosť rozsudku a úpravu v § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Z porovnanie týchto noriem vyplýva, že v novej úprave subjektívnej záväznosti rozsudkov boli vynechané rozsudky o určení neplatnosti právneho úkonu a poznámkou pod čiarou k ustanoveniu § 34 ods. 2 katastrálneho zákona sa to prenieslo aj do katastrálneho konania. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil právnu normu, z ktorej by vyplývala možnosť dožadovať sa na súde určenia neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a podľa ktorej už aj bol vykonaný vklad vlastníctva v katastri nehnuteľností.
22. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).