Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-153-2014.pdf
PDF · 118.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-7C/153/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: M. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.892,18 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie poplatkov v sume 61,66 eura z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.013,23 eura spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.892,18 eura od 10.4.2014 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 120,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky.
III. V prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvného úroku za obdobie od 29.4.2014 a úroku z omeškania z nezaplatených úrokov žalobu z a m i e t a .
IV. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 94,06 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.4.2014, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 29.4.2014, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 1.892,18 eura, nezaplateného úroku z úveru v sume 111,27 eura z neuhradených splátok za obdobie do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nezaplatených sankčných poplatkov v sume 9,78 eura, 12,90 % ročného úroku z nezaplatenej istiny od 29.4.2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov od 10.4.2014 do zaplatenia, poplatkov za upomienky v sume 61,66 eura, všetko titulom nesplatenia úveru. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 13Ro/58/2014.
2. Žalobný nárok odvodzovala od zmluvného vzťahu strán sporu založeného úverovou zmluvou zo dňa 21.11.2012, na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 2.000,- eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX určený žalovaným. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť aj s príslušenstvom splátkami s tým, že pri pravidelnom splácaní by mal úver splatiť do 15.11.2022. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobkyňa listom zo dňa 18.3.2014 vyzvala žalovaného na predčasné splatenie celého úveru v lehote do 9.4.2014, ktorý nebol uhradený, výška ktorého ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 2.074,89 eura. Pohľadávku v časti 1.892,18 eura si žalobkyňa uplatnila titulom dlžnej istiny úveru, pohľadávku v časti 111,27 eura titulom neuhradeného ročného zmluvného úroku, ktorý bol žalovaný povinný platiť v rámci splátok úveru v
období do zosplatnenia úveru, pohľadávku v časti 9,78 eura si uplatnila titulom nezaplatených sankčných poplatkov a pohľadávku v časti 61,66 eura titulom neuhradených poplatkov za upomienky. Uviedla, že istina úveru a nezaplatené úroky sú od 10.4.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne, ktorá podľa zmluvy predstavuje dohodnutý úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
3. Nakoľko vo veci nebolo možné rozhodnúť platobným rozkazom, bola preradená do súdneho registra C, a dňa 6.8.2014 jej bola pridelená nová spisová značka: 7C/153/2014.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 2.3.2015, doručeným súdu dňa 6.3.2015, vzala žalobu v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 61,66 eura späť. Dôvod čiastočného späťvzatia neuviedla.
5. Žalovaný sa k žalobe vôbec písomne nevyjadril.
6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 31.10.2019, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, ktorá ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní hospodárnosťou konania a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci na pojednávaní v jej neprítomnosti. Preto súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to úverovou zmluvou, sadzobníkom poplatkov, výpisom z účtu, upomienkami, výzvou na predčasné splatenie úveru, doručenkou, výpisom z hlavnej knihy žalobkyne, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ako aj vyjadrením žalovaného, a zistil tento skutkový stav:
8. Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.11.2012 medzi žalobkyňou ako bankou a žalovaným ako klientom súd zistil, že zmluvu uzavreli s odkazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový bezhotovostný úver v sume 2.000,- eur za splnenia podmienok pre poskytnutie úveru stanovených touto zmluvou a vo všeobecných obchodných podmienkach žalobkyne (ďalej len „VOP“). Strany sa dohodli na fixnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 12,90 % p. a. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške po 29,90 eura, splatných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka úveru bola splatná dňa 17.12.2012 a termín konečnej splatnosti úveru mal byť dňa 15.11.2022. Žalovaný sa zaviazal platiť banke za správu úverového účtu poplatok v sume 1,99 eura mesačne. Celkom sa zaviazal zaplatiť banke sumu 3.826,80 eura, ktorá v sebe zahŕňala tak istinu reálne poskytnutého úveru, ako aj celkové náklady žalovaného spojených s úverom. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) podľa zmluvy bola 15,80 %, priemerná RPMN podľa zmluvy bola 19,37 %. V čl. 4., v bode 4.1. zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, ak žalovaný nezaplatí splátku včas, žalobkyňa má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej splátky až do jej zaplatenia. V bode 4.2.1. zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, že žalovaný poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a záväzok vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania, vrátane omeškania s platením, žalobkyňa je, okrem iného, oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov žalovaného voči žalobkyni vyplývajúcich z tejto zmluvy. Súčasť zmluvy tvorili VOP a sadzobník poplatkov. Žalovaný je v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.
9. Z časti sadzobníka poplatkov, predloženého súdu žalobkyňou, súd zistil, že poplatok za upomienku bol 15,- eur a za výzvu bol 30,- eur. Týmto sadzobníkom sa súd pri dokazovaní viac nezaoberal, keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti poplatkov za upomienky späť.
10. Z výpisov z účtu žalovaného súd zistil, že dňa 21.11.2012 bol žalovanému žalobkyňou poskytnutý úver v sume 2.000,- eur na účet žalovaného, z ktorého žalovaný čerpal v hotovosti sumu 1.000,- eur dňa 21.11.2012 a sumu 300,- eur dňa 30.11.2012. Žalovaný neplatil splátky úveru riadne a včas, čo viedlo žalobkyňu k zosplatneniu úveru k 10.4.2014, pričom výška dlžnej istiny ku dňu zosplatnenia bola 1.892,18 eura.
11. Žalobkyňa upomienkami zo dňa 23.12.2013 a zo dňa 20.1.2014 upozornila žalovaného na omeškanie s platením splátok a na oprávnenie žalobkyne požadovať od neho jednorazové splatenie
celej dlžnej sumy v prípade, že žalovaný neuhradí dlžné splátky ani v dodatočných lehotách určených žalobkyňou v týchto upomienkach.
12. Žalobkyňa výzvou zo dňa 18.3.2014 na predčasné splatenie úveru oznámila žalovanému, že sa rozhodla pre vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 z dôvodu, že, napriek opakovanej snahe žalobkyne o vyriešenie vzniknutej situácie spôsobenej neplnením podmienok z úverovej zmluvy žalovaným, žalovaný neobnovil plnenie svojich zmluvných povinností. Zároveň žalovaného vyzvala na zaplatenie celého dlhu v sume 2.038,52 eura vrátane príslušenstva v lehote do 9.4.2014. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 21.3.2014.
13. Z výpisu z hlavnej knihy žalobkyne k 11.4.2014 súd zistil, že k danému dňu žalovaný z predmetnej zmluvy dlhoval žalobkyni celkom sumu 1.993,06 eura, pozostávajúcu z nezaplatenej istiny úveru vo výške 1.892,18 eura, nezaplatených úrokov vo výške 99,07 eura, nezaplatených sankčných poplatkov v sume 1,81 eura, a od 10.4.2014 aj z úrokov vo výške 12,90 % p. a. z nezaplatenej istiny, z 8 % p. a. sankčného poplatku z nezaplatenej istiny a z 8 % p. a. sankčného poplatku z nezaplatených úrokov.
14. Žalovaný na pojednávaní dňa 31.10.2019 predniesol súdu, že uzavrel so žalobkyňou predmetnú úverovú zmluvu, pričom úver si vzal v banke preto, aby pomohol niekomu inému. Uviedol, že vzniknutý dlh môže splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, pretože už spláca OTP banke, a.s. splátky vo výške 250,- eur, VÚB, a.s. splátky vo výške 100,- eur mesačne a že platí za nájom 2-izbového bytu v Bratislave sumu 600,- eur mesačne v L.E. G.. Je slobodný, deti nemá. Súdom mu nebola určená žiadna vyživovacia povinnosť.
15. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný je zamestnaný v obchodnej spoločnosti so sídlom v Bratislave, pričom jeho príjem ź pracovného pomeru za obdobie od januára 2019 až september 2009 sa pohyboval v rozmedzí od 2.073,08 eura do 3.095,20 eura mesačne brutto.
16. Súd vec právne posúdil nasledovne:
17. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).
18. Podľa § 497 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo s účinnosťou od 1.4.2015 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonníka, nemá prechodné ustanovenia, a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v príslušnom znení.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
30. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
33. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením každej zo splátok úveru dňom bezprostredne nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých splátok. Do omeškania s platením zosplatnenej časti úveru sa dostal dňom bezprostredne nasledujúcim po zosplatnení, t. j. dňa 10.4.2014. Základná úroková sadzba ECB platná k 10.4.2014 bola 0,25 %, čomu zodpovedajú zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšené o 8 percentuálnych bodov, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy.
35. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
36. Podľa § 216 ods. 1, ods. 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
38. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
39. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu v časti poplatkov za upomienky v sume 61,66 eura späť, súd konanie v tejto časti zastavil (I. výrok).
40. Vykonaným dokazovaním listinami, a to úverovou zmluvou, sadzobníkom poplatkov, výpisom z účtu, upomienkami, výzvou na predčasné splatenie úveru, doručenkou, výpisom z hlavnej knihy žalobkyne, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ako aj vyjadrením žalovaného, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 21.11.2012 záväzkový právny vzťah založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobkyňa ako banka a veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový bezhotovostný úver v sume 2.000,- eur za podmienok pre poskytnutie úveru stanovených touto zmluvou a VOP. Strany sa dohodli na fixnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 12,90 % p. a. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške po 29,90 eura, splatných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka úveru bola splatná dňa 17.12.2012 a celý úver mal byť splatným dňa 15.11.2022. Za správu úverového účtu sa žalovaný zaviazal platiť žalobkyni poplatok v sume 1,99 eura mesačne. Celkom sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3.826,80 eura, ktorá v sebe zahŕňala tak istinu reálne poskytnutého úveru, ako aj celkové náklady žalovaného spojených s úverom. RPMN podľa zmluvy bola 15,80 %, priemerná RPMN podľa zmluvy bola 19,37 %. V zmluve sa strany dohodli na výške úrokov z omeškania 8 % ročne z dlžnej splátky úveru, ako aj na práve žalobkyne žiadať od žalovaného predčasné splatenie zostatku celého úveru s príslušenstvom v prípade, že žalovaný nebude plniť zmluvné povinnosti, vrátane omeškania žalovaného s platením ktorejkoľvek splátky úveru. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov žalovaného voči žalobkyni vyplývajúcich z tejto zmluvy. Súčasť zmluvy tvorili VOP a sadzobník poplatkov.
41. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver v plnej výške hneď v deň uzavretia zmluvy, a to prevodom na účet určený žalovaným. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, preto žalobkyňa po predchádzajúcich upozorneniach využila právo dojednané v zmluve, a vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru k 9.4.2014.
42. Súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaný nesplatil celý úver, ani že dlžná istina úveru aj s príslušenstvom zodpovedala sume uplatnenej v žalobe, keďže žalovaný túto skutočnosť nenamietal, ktorý nerozporoval ani splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru.
43. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, nakoľko žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označený identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže žalobkyňa na základe tejto zmluvy poskytla žalovanému úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č.129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa
44. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také nedostatky, s ktorými by zákon spájal sankciu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, a preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, s výnimkou úrokov z úveru za obdobie po zosplatnení úveru a úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z úveru (II. výrok). V súlade s ust. § 217 od. 2 CSP, § 232 ods. 4 CSP súd umožnil žalovanému zaplatiť žalobkyni súdom uloženú sumu v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom súd prihliadol nielen na žiadosť žalovaného, na výšku súdom uloženej povinnosti, na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného, na žalovaným tvrdené vysoké životné náklady v hlavnom meste, na jeho ďalšie dlhy z iných úverových vzťahov, ale aj na jeho nadštandardný mesačný príjem, na skutočnosť, že od uzavretia úverovej zmluvy mal žalovaný dostatok času na úhradu aspoň časti dlžnej sumy. Súd musel zohľadniť aj oprávnený záujem žalobkyne ako veriteľa žalovanej pohľadávky na úhradu dlžnej sumy v časovom horizonte maximálne 3 rokov od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je v súlade s ustálenou súdnou praxou. Súd preto umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 120,- eur mesačne, a nie po 30,- eur, ako to navrhoval žalovaný. Predovšetkým súd však zohľadnil skutočnosť, že zaplatenie priznanej sumy v splátkach nebude predstavovať výrazný neprimeraný zásah do majetkovej sféry žalobkyne.
45. V časti 12,90 % ročného zmluvného úroku z dlžnej istiny úveru za obdobie po zosplatnení úveru súd žalobu zamietol (III. výrok) z dôvodu, že ak veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru. V tejto súvislosti konajúci súd si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012. Ak veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak má nárok na úrok z úveru iba ku dňu, kedy sa stal splatným celý úver. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka/spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, avšak nemôžu sa s ním spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, táto právna úprava je na škodu/ neprospech spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťuje sa sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu zákonného inštitútu úrokov z omeškania (nariadenie vlády ČR č. 142/1992
Zb. § 1 a nasl). Dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ/ES vo veci C-415/11 Aziz, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/424/2015 zo dňa 21.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/107/2016 zo dňa 19.6.2017, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/264/2016 zo dňa 27.9.2017 a sp. zn. 15Co/439/2016).
46. Súd žalobu zamietol aj v časti úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z úveru (III. výrok) z dôvodu, že súd musel zohľadniť spotrebiteľský charakter predmetného zmluvného vzťahu, na ktorý sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 OZ), pričom Občiansky zákonník neumožňuje veriteľovi pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ požadovať aj príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky, t. j. ani úroky z omeškania z úrokov z úveru, a to ani v prípade, že sú vyčíslené, pretože aj vyčíslený úrok je stále „len“ príslušenstvom pohľadávky, a nie pohľadávkou samotnou. Keďže v tejto časti žalobkyňa preukázateľne požadovala úroky z omeškania z úrokov z úveru, tzv. anatocizmus, t. j. požadovanie úrokov z úrokov, čo slovenský právny poriadok neumožňuje, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu zamietnuť aj v tejto časti.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
51. Predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy 2.074,89 eura, pozostávajúcej z neuhradenej istiny 1.892,18 eura, z kapitalizovaného zmluvného úroku v sume 111,27 eura, z nezaplatených sankčných poplatkov v sume 9,78 eura a z poplatkov v sume 61,66 eura za upomienky, spolu s 12,90 % zmluvným úrokom z dlžnej istiny a s 8 % ročným úrokom z omeškania.
52. Žalobkyňa vzala žalobu sčasti späť z iného dôvodu, než pre správanie žalovaného v priebehu sporu, a teda práve žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti, a v tejto časti mal preto procesný úspech žalovaný. Konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie sumy 61,66 eura zodpovedajúcej poplatkom za upomienky, čo predstavuje 2,97 % predmetu sporu.
53. V tomto spore mali čiastočný úspech obe strany sporu. Žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 2.013,23 eura spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.892,18 eura od 10.4.2014 až do zaplatenia, čo predstavuje 97,03 % predmetu sporu. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie časti uplatneného príslušenstva, čo súd na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania nezohľadňoval.
54. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci vyšší úspech než žalovaný a súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobkyne vo veci samej (97,03 %) a procesným úspechom žalovaného v časti zastavenia konania (2,97 %) v zodpovedajúcom rozsahu 94,06 % (IV. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.