Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-11C-29-2021.pdf
PDF · 149.75 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-11C/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, C., právne zastúpená Advokátska kancelária IILC, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73, Bratislava – Ružinov, IČO: 47 257 229, proti žalovanému: Euronails Slovakia PO s.r.o., so sídlom Hronská 13, Košice, IČO: 51 036 746, právne zastúpený JUDr. Eva Hencovská, advokátka so sídlom Bajzova 2, Košice o zaplatenie 3107,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3107,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 23.6.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súd dňa 23.06.2021 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 3107,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy a nahradil jej trovy konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho návrhu žalobkyňa okrem iného uviedla, že je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na siedmom poschodí bytového domu na ul. D. XX E. F., číslo vchodu 18, súpisné číslo stavby XXXX, postavený na pozemku registra C KN parc. č. 14572, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: F., obec: Prešov, okres: F., vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, (ďalej len ako „byt“). Dňa 11.12.2019 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu žalobkyne žalovanému na dočasné užívanie za odplatu (ďalej len „nájomná zmluva“). V zmysle čl. 5 bod 2 nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobkyni mesačne nájomné vo výške 500,- EUR. Ďalej sa žalobkyňa a žalovaný v nájomnej zmluve v čl. 5 bod 11 dohodli, že skutočná výška plnení spojených s užívaním bytu bude zistená na základe ročného vyúčtovania správcu a v prípade nedoplatku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu je žalovaný ako nájomca povinný tento nedoplatok uhradiť, a to v lehote určenej vo vyúčtovaní. Žalobkyňa po obdržaní vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, v zmysle ktorého vznikol za obdobie nájmu žalovaného nedoplatok vo výške 3.107,74 EUR, kontaktovala žalovaného s tým, aby v zmysle nájomnej zmluvy tento nedoplatok uhradil. Žalovaný však napriek platne uzatvorenej nájomnej zmluve a napriek riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, tento vzniknutý nedoplatok uhradiť odmietol. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalobkyňa o vydanie platobného rozkazu, v zmysle ktorého bude žalovaný zaviazaný na úhradu sumy vo výške 3.107,74 EUR predstavujúcej nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu, ako aj na úroky z omeškania odo dňa podania žaloby a na úhradu trov konania.
2. Dňa 12. júla 2021 Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal Platobný rozkaz sp.zn.: 16Up/1043/2021.
3. Proti uvedenému Platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote cestou svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že nárok žalobkyne čo do dôvodu a výšky neuznáva. Žalovaný uzatvoril dňa 11.12.2019 so žalobkyňou nájomnú zmluvu podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou žalobkyňa prenajala žalovanému byt č. XX na 7. poschodí bytového domu na ulici Novomestského 18 v Prešove. Strany sa dohodli na úhrade mesačného nájomného vo výške 500 Eur, ktoré zahŕňalo aj mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, ktorých dodávateľom bol správca domu, zálohové platby za plyn a elektrickú energiu. Žalovaný pri podpise nájomnej zmluvy zároveň zložil v prospech žalobkyne ako prenajímateľa, kauciu vo výške 1.000 Eur, ktorú bola žalobkyňa oprávnená použiť na zabezpečenie prípadných nárokov na úhradu nezaplateného nájomného, alebo škody spôsobenej žalovaným. Okrem toho v zmysle čl. 5 ods. 11 nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že skutočná výška plnení spojených s užívaním bytu bude zistená na základe ročného vyúčtovania správcu. V nadväznosti na uvedené ustanovenie zmluvy, žalobkyňa po vykonaní ročného zúčtovania oboznámila žalovaného s tým, že vznikol nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu, vo výške 3.107,74 Eur. V zmysle predloženého vyúčtovania nedoplatok mal vzniknúť pri položke ústredného kúrenia v sume 3.011,90 Eur, ohrevu vo výške 47,24 Eur a vody vo výške 58,81 Eur. Žalovaný bol s ročným vyúčtovaním oboznámený prostredníctvom e-mailu. Obratom reagoval na predložené vyúčtovanie a uviedol žalobkyni, že muselo dôjsť k chybe pri výpočte, nakoľko nie je možné, aby počas obdobia jedného roka vznikol tak neúmerne vysoký nedoplatok na ústrednom kúrení. Žalobkyňa najskôr oznámila žalovanému, že situáciu bude riešiť so správcom bytov. Žalovanému však žiadny výsledok prípadnej komunikácie neozrejmila. Následne žalovaný obdŕžal predmetný platobný rozkaz. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaný s vyčíslením nesúhlasí, a tiež si musela byť vedomá, že predmetné vyúčtovanie je neúmerne vysoké aj v zmysle bežnej praxe. Napriek tomu žalobkyňa ani v podanom návrhu neuviedla, či využila možnosti reklamovať predmetné vyúčtovanie nákladov, a ak áno, akým spôsobom, a s akým výsledkom. Žalovaný má za to, že žalobkyňa bola povinná v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním využiť všetky dostupné možnosti za účelom preverenia a kontroly predmetného vyúčtovania. Žalobkyňa však nepredložila žiadny dôkaz o tom, že oslovila správcu bytov, alebo že podala námietky voči ročnému vyúčtovaniu nákladov, či sa obrátila na SOI, ktorá je oprávnená na preverenie správnosti rozúčtovania tepla. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu tak žalovaný pokladá za nesprávne a žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že predmetné vyúčtovanie je legitímnym a správnym titulom na podklade ktorého mal vzniknúť vyčíslený nedoplatok. Za dôležité pokladá žalovaný tiež uviesť, že žalobkyňa si doposiaľ neoprávnene ponechala aj časť zloženej zábezpeky, a to vo výške 500 Eur, ktoré žalobkyňa nevrátila v rozpore s čl. 5 ods. 5 nájomnej zmluvy. na podporu svojich tvrdení žalovaný navrhol viacero dôkazných prostriedkov okrem iného súdu uviedol, že zváži aj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania.
4. Právny zástupca žalobkyne v rámci reakcie na výzvu súdu na pokračovanie v konaní na miestne a kauzálne príslušnom súde vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 41 a nasl.) okrem iného uviedol, že žalovaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky neuznal, avšak žiadny relevantný argument, ktorý by mal preukázať, že žalobca nárok na žalovanú sumu nemá, nepredložil. Žalovaný v podanom odpore potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva. Na základe nej žalobca prenechal žalovanému do nájmu tam bližšie špecifikovanú nehnuteľnosť a žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 500,- EUR mesačne. Zároveň žalovaný potvrdil, že v zmysle čl. 5 odsek 11 nájomnej zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že skutočná výška plnení spojených s užívaním bytu bude zistená na základe ročného vyúčtovania správcu a v prípade nedoplatku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu, je žalovaný ako nájomca povinný tento nedoplatok uhradiť, a to v lehote určenej vo vyúčtovaní. Žalovaný tiež potvrdil, že žalobca po vykonaní ročného zúčtovania oboznámil žalovaného so vzniknutým nedoplatkom vo výške žalovanej sumy, t.j. vo výške 3.107,74 EUR. Žalovaný však tento nedoplatok neoprávnene odmietol uhradiť. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nedoplatok neuhradil, lebo podľa neho „žalobkyňa bola povinná v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním využiť všetky dostupné možnosti za účelom preverenia a kontroly predmetného vyúčtovania.“ Uvedený postoj žalovaného nemožno považovať za správny. Žalobca postupoval pri uplatňovaní svojho nároku v zmysle platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a povinnosť „reklamovať vyúčtovanie“ v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním žalovaného zmluvne ani nijako inak dojednaná nebola. Hoci táto povinnosť dojednaná nebola, žalobca nad rámec svojich povinností, v záujme vyriešenia situácie, niekoľkokrát vyúčtovanie preveroval telefonicky so správcom. Žalobca dal tiež preskúšať a prezrieť merač, ktorý sa nachádzal v prenajatej nehnuteľnosti. Kontrola merača sa uskutočnila dňa 24.05.2021, pričom výsledkom bolo zistenie „PRT nevypisuje žiadnu chybu.“ „Podľa zistení uvedených vyššie, porucha, resp. nesprávne meranie nie je pravdepodobné“. Argument, že žalovaný nepovažuje vyúčtovanie nákladov spojených s
užívaním bytu za správne nie je relevantný argument, ktorý by ho oprávňoval nesplniť si jeho záväzok zo zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý žalobca riadne uplatnil, a na ktorého úhradu má žalobca nárok. Čo sa týka argumentu, že nie je možné, aby počas obdobia jedného roka vznikol tak neúmerne vysoký nedoplatok, považuje žalobca za dôležité uviesť nasledovné: Žalovaný v prenajatej nehnuteľnosti nebýval, ale umiestnil do nehnuteľnosti rôznych svojich zamestnancov v rôznych počtoch počas roka. Na skutočnosť, že títo ním umiestnení ľudia spotrebovávajú neúmerné množstvo energií bol žalovaný telefonicky aj písomne žalobcom viackrát upozornený. Pri každej obhliadke nehnuteľnosti žalobcom boli všetky radiátory v nehnuteľnosti pustené na maximum, a to pri otvorených oknách – neustále. Túto skutočnosť však žalovaný „usilovne ignoruje“ v snahe vyhnúť sa doplateniu nedoplatku na energiách. Žalobca žalovaného viackrát žiadal, aby ľudí, ktorých v prenajatej nehnuteľnosti ubytováva, na túto skutočnosť upozornil a urobil nápravu, avšak ako je zrejmé aj z vyúčtovania nedoplatkov, žiadosti žalobcu ostali bez odozvy a žalovaný začal tomuto problému venovať pozornosť až vtedy, keď mu vznikla povinnosť uhradiť vzniknutý nedoplatok na energiách. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne dokazujú, že žalobcovi vznikol nárok, v zmysle platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, na doplatenie sumy vo výške 3.107,74 eur, ktorá predstavuje nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odpor žalovaného je nedôvodný, a preto žalobca navrhuje príslušnému súdu, aby podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. V písomnej reakcii označenej ako „Stanovisko“ (č.l. 66 a nasl.) právna zástupkyňa žalovaného okrem iného uviedla, že pokiaľ žalobkyňa poukazuje na e-mailovú správu od pani G. A. zo dňa 03.06.2021, podľa ktorej nebol počas nevykurovacieho obdobia zaznamenaný žiadny nárast hodnôt a teda nesprávne meranie je nepravdepodobné, žalovaný dáva do pozornosti súdu, že chyba nemusela nutne nastať na strane merača, ale mohlo dôjsť aj k energetickým únikom, k nesprávnym meraniam alebo zaznamenaniu nesprávnych hodnôt merača. Do pozornosti žalovaný tiež dáva, že na žalobkyňou predloženom protokole z kontroly a výpisu stavu za rok 2020 je uvedené nasledovné: Rozhodnutie o reklamácií: ,,Oprávnená“. Žalovaný preto žiada o vysvetlenie záverov predloženého protokolu. Žalovaný tiež navrhuje, aby žalobkyňa predložila aj dôkaz o stave merača tepla ku dňu odovzdania bytu do nájmu žalovanému, z ktorého by boli zrejmé vstupné hodnoty merača, s akými bol byt prevzatý do nájmu. V danom prípade žalovaný od začiatku spochybňuje nárok žalobkyne. Žalobkyňa bola žalovaným upovedomená o tom, že žalovaný považuje vznik nedoplatku v rozhodnom období za nepreukázaný a vyčíslenie nedoplatku pokladá za nesprávne. Žalobkyňa pritom nevyužila právo a v lehote do 30 dní od doručenia vyčíslenia nákladov spojených s užívaním bytu, nezaslala správcovi písomné námietky, a preto k preskúmaniu správnosti merania a zaznamenaného odpočtu nedošlo. Žalovaný trvá na tom, že vyúčtovanie nedoplatku vo výške 3.107,74 Eur nie je správne. Súčasne navrhol, aby súd v rámci vykonávania dokazovania vykonal aj znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec vykoná kvalifikovaný prepočet nedoplatku a posúdi správnosť predmetného vyúčtovania, jednotlivých zápisov a zaznamenaných hodnôt, vrátane možných energetických únikov.
6. Právny zástupca žalobcu vo svojej písomnej reakcii na stanovisko žalovaného uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcom predloženú správu (správa žalobcu obsahujúca upozornenie na spotrebu energií) „nie je možné objektivizovať, či bola správa odoslaná, komu bola doručená, ani na aké telefónne číslo bola zaslaná.“ Žalobca v prílohe zasiela dôkaz, že správa bola odoslaná a to na e-mail žalovaného F.. Žalovaný požiadal o vysvetlenie záverov predloženého protokolu z dôvodu, že v časti „Rozhodnutie o reklamácii“ bolo označené políčko „oprávnená“. Žalobca si k uvedenému vyžiadal stanovisko priamo od spoločnosti uskutočňujúcej meranie. Možnosť „oprávnená“ bola označená z dôvodu, aby finančné oddelenie spoločnosti uskutočňujúcej meranie, malo informáciu, že dané meranie sa nebude fakturovať. Uvedené vyplýva z odpovede spoločnosti ista Slovakia, s.r.o.. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pre účely úspešného priznania nároku žalobkyne je relevantné, aby žalobkyňa riadne preukázala ňou uplatnený nárok. Následne žalovaný uviedol, že on nárok žalobkyne spochybňuje od začiatku a opäť opakovane uviedol, že nárok žalobkyne spochybňuje, lebo žalobkyňa „nevyužila svoje právo“ v lehote 30 dní od doručenia vyčíslenia nákladov spojených s užívaním bytu zaslať správcovi písomné námietky. A hoci k tomuto tvrdeniu žalovaného sa žalobkyňa už adekvátne vyjadrila, považuje za dôležité opätovne uviesť, že žalobkyňa postupovala pri uplatňovaní svojho nároku v zmysle platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a jej nárok na úhradu nedoplatkov vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalovaným, konkrétne z čl. 5 bod 2 Zmluvy, pričom výšku nároku odôvodňuje predložené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu. Naopak povinnosť „reklamovať vyúčtovanie“ v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním žalovaného zmluvne ani nijako inak dojednaná nebola. Takáto
povinnosť žalobkyne nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Ako sám uviedol žalovaný, je to len právo žalobkyne. Žalobkyňa nad rámec svojich povinností, v záujme vyriešenia situácie, niekoľkokrát vyúčtovanie preverovala telefonicky so správcom. Žalobkyňa dala tiež preskúšať a prezrieť merač, ktorý sa nachádzal v prenajatej nehnuteľnosti, pričom výsledkom bolo zistenie „PRT nevypisuje žiadnu chybu.“ „Podľa zistení uvedených vyššie, porucha, resp. nesprávne meranie nie je pravdepodobné“. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa pristúpila k námietke žalovaného zodpovedne a učinila (nad rámec jej zmluvných povinností) kroky k prevereniu, či skutočne nedošlo k chybe v rámci vyúčtovania. Nakoľko žalovaný ani po tomto preverení žalovanú sumu neuhradil, bola žalobkyňa nútená obrátiť sa so svojim nárokom na príslušný súd. Argument, že žalovaný nepovažuje vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za správne nie je relevantný argument, ktorý by ho oprávňoval nesplniť si jeho záväzok zo zmluvného vzťahu so žalobkyňou. Žalovaný navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a za týmto účelom ustanovil znalca. Žalobkyňa považuje znalecké dokazovanie v tejto konkrétne prejednávanej veci za nehospodárne a preto s nariadením znaleckého dokazovania nesúhlasí. Ak žalovaný bude naďalej trvať na nariadení znaleckého dokazovania, žalobkyňa žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu celého preddavku tohto znaleckého dokazovania. Rovnako žalobkyňa považuje za v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania vypočúvanie zamestnancov žalovaného, ktorí v prenajatej nehnuteľnosti bývali. Týchto zamestnancov bolo mnoho, navyše žalovaný žalobkyni nikdy neoznamoval zmenu osoby v prenajatej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nemá možnosť si preveriť skutočnosť, či naozaj žalovaným určený zamestnanec v prenajatej nehnuteľnosti skutočne aj býval. Zároveň je dôvodné predpokladať nedôveryhodnosť výpovedí takýchto svedkov, nakoľko sa jedná o zamestnancov žalovaného, ktorí budú svoje výpovede smerovať iba k tomu, aby svojho zamestnávateľa nepoškodili a neprišli tak o svoje zamestnanie. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne dokazujú, že žalobkyni vznikol nárok, v zmysle platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, na doplatenie sumy vo výške 3.107,74 eur, ktorá predstavuje nedoplatok za plnenia spojené s užívaním bytu a preto žalobkyňa navrhuje príslušnému súdu, aby podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Súd pristúpil k dokazovaniu a to listinami predloženými stranami sporu:
- Návrhom na vydanie platobného rozkazu
- Výpisom z katastra nehnuteľností
- Zmluvou o nájme bytu na čl. 12-13
- Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu na čl. 14-15
- Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Up/1043/2021 zo dňa 12 júla 2021
- Odporom žalovaného na čl. 31-32
- Vyjadrením právneho zástupcu žalobcu doručené 27.8.2021 spolu s prílohami, e-mailovou komunikáciou, technickým listom k meraču na čl. 43, e-mailovou komunikáciou na čl. 44
- Vyjadrením právneho zástupcu žalovaného doručené súdu 14. Októbra 2021- bez príloh
- Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu doručené súdu, spolu s prílohami
- E-mailovou komunikáciou na čl. 75
- Doložením servisného protokolu doručené súdu 1.2.2022 na čl. 86-88
- Výtlačky dennej spotreby za rok 2020 a polročný výkaz za rok 2021 podľa jednotlivých mesiacov od správcu predmetnej nehnuteľnosti spoločnosti Stavbykomfort č.l. 100- 117
- Znaleckým posudkom č.l. 212- 270
- a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Predmetom konania je uhradenie nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu a to v celkovej sume 3107,74 eur.
9. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.12.2019 okrem iného vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobkyňou
- prenajímateľom a žalovaným- nájomcom, pričom predmetom nájmu bol č. XX nachádzajúci sa na siedmom poschodí bytového domu na ul. D. XX E. F., číslo vchodu 18, súpisné číslo stavby 6439, postavený na pozemku registra C KN parc. č. 14572, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: F., obec:Prešov, okres: F., vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, (ďalej len ako „byt“) Podľa č.1 bod 1 sa touto zmluvou zaväzuje prenajímateľ prenechať nájomcovi do dočasného užívania a za odplatu byt vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa, za účelom bývania. Súčasne z uvedenej zmluvy vyplýva a medzi stranami nie sporné, že žalobkyňa prevzala depozit od žalovaného vo výške 1000 eur pri podpise predmetnej zmluvy.
10. Podľa čl.2 bod 1 zmluvy prenajímateľ prenecháva vyššie uvedený byt nájomcovi výlučne za účelom bývania, pričom sa touto zmluvou zaväzuje, že byt bude využívať v súlade s dohodnutým účelom nájmu. V bode 3 sa uvádza, že nájomca má právo na základe tejto zmluvy byt vrátane spoločných častí a zariadení bytového domu užíva, ako aj požívať plnenia spojené s užívaním bytu. Pri výkone svojich práv nesmie zasahovať do práv ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome respektíve nájomcov.
11. Podľa čl.4 bod 3 zmluvy je nájomca oprávnený prenechať predmetný byt do podnájmu iným osobám, výlučne svojim zamestnancom najviac v počte 4 osôb za podmienok uvedených v tejto zmluve a predložení povolenia k pobytu týchto osôb.
12. Podľa čl. 4 bod 5 zmluvy je nájomca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi respektíve ním poverenej osobe, potrebu opráv v byte, ktoré má vykonať prenajímateľ a umožniť vykonanie týchto opráv. H., ktorá vznikne nesplnením povinnosti zo strany nájomcu znáša nájomca.
13. Podľa č.l. 5 bod 1 zmluvy on k sa zmluvné strany dohodli, že nájomný vzťah sa uzatvára na dobu 1 roka t.j. od 09.12.2019 do 09.12.2020. Podľa bodu 2 sa zmluvné strany dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 500 eur. V tejto sume sú zahrnuté aj mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, ktorých dodávateľom je správca domu, zálohová platba za plyn a zálohová platba za elektrickú energiu.
14. Podľa čl. 5 bod 5 zmluvy Prenajímateľ prehlasuje, že pri podpise tejto zmluvy prevzal od nájomcu kauciu vo výške 1000 eur, ktorú je oprávnený použiť na zabezpečenie prípadných jeho nárokov na úhradu nezaplateného nájomného pri skončení nájmu, alebo škody spôsobenej nájomcom, respektíve inými osobami počas trvania nájomného vzťahu. Ak vznikne dôvod použitia kaucie, a táto bude v plnej výške vrátená po ukončení nájomného vzťahu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
15. Podľa čl. 5 bod 11 zmluvy skutočná výška plnení Spojených s užívaním bytu bude zistená na základe ročného vyúčtovania správcu. V prípade nedoplatku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu je tento povinný uhradiť nájomca v lehote určenej vo vyúčtovaní, respektíve v lehote určenej správcom bytového domu. Preplatok patrí nájomcovi.
16. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 súd zistil, že žalobkyni ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti vznikol za uvedené obdobie nedoplatok v celkovej výške 3107,74 eur, pričom nedoplatok na ústrednom kúrení tvorí čiastku 3011,90 eur, nedoplatok na ohreve sumu 47,24 eur a nedoplatok na vode 58,81 eur. Reklamácia ročného vyúčtovania nemá odkladný účinok na zaplatenie nedoplatku, ktorý je nutné uhradiť do 30.06.2021. (č.l.14-15)
17. Z emailu zo dňa 03.06.2021 medzi žalobkyňou a zástupcom správcu vyplýva, že fyzická kontrola PRT merača (pomerového merača tepla) v.č. 730225087 sa uskutočnila 24.05.2021 v byte žalobkyne na adrese C. D. XX, PO s výsledkom, že PRT nevypisuje žiadnu chybu. Meral počas vykurovacieho obdobia priebežne s narastajúcimi stavmi. Počas nevykurovacieho obdobia nezaznamenal žiadny nárast hodnôt. Podľa zistení uvedených vyššie porucha, resp. nesprávne meranie nie je pravdepodobné. Z pripojeného protokolu (č.l. 43) vyplýva, že PRT merač funguje nastavený je dobre.
18. Z emailu č.l.44 súd zisťuje, že žalobkyňa adresovala email žalovanému, v ktorom ho upozornila na neskutočné veľké čísla pokiaľ ide o spotrebu topenia ako aj na následnú potrebu uhradenia prípadného nedoplatku. (pozn. súdu nie je zrejme z predloženej kópie adresát predmetnej správy ani dátum) Uvedené sa zhojilo potvrdením na č.l. 74, z ktorého vyplýva, že sa jednalo o email adresovaný F. 24.02.2021 o 14:14.
19. Z emailu zo dňa 12.11.2021 vyplýva, že zástupkyňa spoločnosti ista Slovakia s.r.o., ktorá bola zodpovedná za kontrolu merača potvrdila, že výsledok kontroly merača bol negatívny, teda že nevykazuje žiadnu poruchu. Možnosť oprávnená bola označená z dôvodu, aby finančné oddelenie spoločnosti malo informáciu, že daný zásah sa nebude fakturovať. Bol to ústretový krok zo strany spoločnosti. Ďalšia kontrola ostatných meračov v byte bola taktiež s výsledkom bez poruchy a bola spoplatnená, nakoľko už z výsledkov 1. bezplatnej kontroly bolo zrejmé, že nešlo o chybu meračov.
Uvedený email bol odpoveďou na žiadosť žalobkyne, aby bolo zo strany spoločnosti ista Slovakia s.r.o. vysvetlené zaškrtnutie políčka „oprávnená“ na protokole o kontrole PRT merača. (č.l.75)
20. Zo servisného protokolu zo dňa 05.11.2021 na č.l. 88 vyplýva, že boli vykonané kontroly na všetkých meračoch v byte s poznámkou, že merače nevykazujú chybu nastavené sú správne na veľkosť radiátora. Z uvedeného vyplýva, že výška nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu je výsledkom spôsobu užívania prenajatej nehnuteľnosti žalovaným a nie chybovosťou zariadení.
21. Z výtlačkov dennej spotreby za rok 2020 a prvú polovicu roku 2021 vyplýva jednotlivá spotreba v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a to po jednotlivých miestnostiach v predmetnom byte - spálňa, kuchyňa, detská izby a obývacia izba. (č.l.100- 117)
22. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2023 doručeného súdu 13.07.2023 súd zisťuje odpovede na žalovaným položené otázky, ktoré žiadal v spore objasniť a to nasledovne:
- Posúďte tepelno-izolačné vlastnosti domu, v ktorom sa nachádza byt č. XX, vo vchode 18, na adrese C. D. XX, F., nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu so súp. č. 6439, zapísaného na LV č. XXXX I. XXXX, v kat. území F.. V prípade existencie nedostatkov zároveň definujte ich rozsah, závažnosť a vyjadrite sa k tomu, či tieto nedostatky môžu mať za následok únik tepla. o Znalec v rámci svojich zistení uvádza okrem iného, že predmetný bytový dom bol komplexne zateplený v roku 2009 a boli takisto vymenené vchodové dvere ako aj okná v spoločných priestoroch a bytoch. Boli použité, na uvedené obdobie, moderné zatepľovacie systémy a postupy. Podľa predložených údajov, ako aj miestnym šetrením je možné tvrdiť že bytový dom je hospodárny spotrebe tepla vo vykurovaní a neboli zistené žiadne nedostatky v spotrebe, fakturácii odobratého tepla za rok 2020.
- Vyjadrite sa k nastaveniu teploty v byte počas vykurovacieho obdobia, ako aj k nastaveniu okien, a dynamike tepelno-vlhkostného stavu prostredia. o Znalec v rámci svojich zistení uvádza okrem iného, že pri miestnom šetrení v predmetnom byte bolo zistené, že všetky okná boli vymenené v obytných miestnostiach, ako aj balkón bol uzatvorený od vonkajšieho prostredia individuálnym spôsobom
- Na základe dostupných údajov, posúďte správnosť vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu. o Znalec v rámci svojich zistení uvádza, že na základe predložených ako aj dostupných údajov vyúčtovanie nákladov Spojených s užívaním bytu v roku 2020 bolo vykonané na základe platných legislatívnych noriem a neboli zistené žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odporovali uvedenému posúdeniu.
- Vysvetlite spôsob rozúčtovania jednotlivých vyúčtovaných položiek súvisiacich s vykurovaním. o Znalec v rámci svojich zistení uvádza, že spôsob rozúčtovania jednotlivých účtovaných položiek súvisiacich s vykurovaním bol detailne vysvetlený v znaleckom posudku. Postup rozúčtovania nákladov za kalendárny rok je presne stanovený vo vyhláške MH SR č. 240/2016 Z.z., ďalej ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, Pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavanie množstva tepla. Rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla bolo realizované podľa paragrafu 7. Zároveň bolo uplatnené pre predmetný byt koeficient nepriaznivej polohy miestnosti podľa prílohy číslo 2 vyhlášky č. 240/2016 Z.z. Rozpočítavanie množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania bolo realizované podľa paragrafu 9 uvedenej vyhlášky.
- Posúďte prehľad celkových nákladov ústredného kúrenia za celý bytový dom (počet merných jednotiek, cenu za mernú jednotku, a iné, ktoré vstupovali do vyúčtovania). o Znalec v rámci tejto odpovede uviedol, že neboli zistené žiadne nezrovnalosti pri posúdení celkových nákladov na vykurovanie za celý bytový dom a bolo to detailne uvedené v znaleckom posudku.
- Uveďte všetky prípadné iné podstatné zistenia relevantné pre posúdenie sporného nároku. o Znalec k uvedenému uviedol a poukázal na stranu 12 znaleckého posudku, kde uviedol nevýhody 1 trubkových rozvodov tepla na vykurovanie pre jednotlivé byty. Z tohto dôvodu musel zdôrazniť, že vysoké náklady za dodávku tepla u niektorých vlastníkov bytov boli spôsobené ad 1) nevhodným technickým riešením rozvodov tepla na vykurovanie pre jednotlivé byty ad 2) percentuálny prerozdelením množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa elektronických pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na základnú zložku 60 % a spotrebnou zložkou 40 % z celkovej nákladov spotrebovaného tepla
na vykurovanie podľa vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z.z. pri jednorúrkových vykurovacích rozvodoch tepla na vykurovanie je veľmi nevhodné pre byty, ktoré zaznamenali spotrebu tepla na vykurovanie na meračoch. Za rok 2020 na EPRVN na vykurovacích telesách nebola zaznamenaná žiadna spotreba tepla, respektíve veľmi malá, hoci vo všetkých bytoch bola dodržaná tepelná pohoda. Uvedené byty boli vykurované prestupom tepla z chodieb, podláh cez ktoré sú vedené rozvody tepla k jednotlivým vykurovacím telesám. Týmto spôsobom došlo v spotrebnej zložke k anomáliám prerozdelenia výšky finančných nákladov za spotrebované teplo vo vykurovaní pre jednotlivé byty v obytnom dome na ul. L. Novomeského 18. Ďalej vyššie uvedený problém s konštrukčným riešením vnútorných, 1 trubkových rozvodov tepla na vykurovanie je na Slovensku všeobecne známy, ako aj následné rozúčtovanie finančných nákladov vo vykurovaní v takýchto objektoch z tohto dôvodu bola schválená a vydaná nová vyhláška ministerstva hospodárstva, ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla. V uvedenej vyhláške je zohľadnené riešenie eliminácie veľkého rozdielu medzi rozpočtovanými finančnými nákladmi na vykurovanie v jednotlivých bytoch za dané kalendárne obdobie. Táto vyhláška bude prvýkrát uplatnená v roku 2024 pri rozúčtovaní nákladov za odobrané teplo v roku 2023. Znalec poukázal aj na tú skutočnosť, že je potrebné ozrejmiť si spôsob stanovenia mesačných záloh s užívaním bytu v jednotlivých položkách ako aj konečného vyúčtovania nákladov za daný kalendárny rok. Zálohy sú tvorené na základe konečného vyúčtovania nákladov Spojených s užívaním bytu v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnych jednotkových cien. Pokiaľ spotrebované zaznamenané média v byte budú vyššie ako v predchádzajúcom roku, automaticky vzniká nedoplatok v uvedených položkách.
23. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nenavrhli.
24. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
25. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
26. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa článku 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
28. Podľa článku 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
29. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
30. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
31. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
32. Podľa ust. § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
33. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
34. Podľa ust. § 489 citovaného zákona, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
35. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 citovaného zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa ust. § 685 ods. 1 citovaného zákona, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
37. Podľa ust. § 696 ods.1,2 citovaného zákona, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
38. Podľa ust. § 563 citovaného zákona, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
39. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj po vykonanom dokazovaní uvádza, že medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme, ktorej predmetom je byt č. XX nachádzajúci sa na siedmom poschodí bytového domu na ul. D. XX E. F., číslo vchodu 18, súpisné číslo stavby 6439, postavený na pozemku registra C KN parc. č. 14572, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: F., obec: Prešov, okres: F., vedený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, (ďalej len ako „byt“); že doba nájmu bola zmluvnými stranami dohodnutá na obdobie kalendárneho roka 2020 konkrétne od 09.12.2019 do 09.12.2020; že predmetný byt užívali v rozhodnom čase zamestnanci žalovaného; že žalobkyňa prijala pri uzatvorení zmluvy o nájme depozit v sume 1000 eur; že na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vznikol žalobkyni nedoplatok v sume 3107,74 eur, ktorý táto uhradila v celosti. Tieto skutočnosti strany sporu nerozporovali a preto ich súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 151 ods. 1,2 CSP považoval za nesporné.
42. Spornou skutočnosťou boli námietky žalovaného, ktoré spočívali v okolnostiach, ktoré sa mali týkať meračov v predmetnom byte a ktorým žalovaný prikladal dôvodnosť nesprávne namerané spotrebovaného tepla. (položky: ústredné kúrenie)
43. Súd prvej inštancie uvádza, že pokiaľ ide o okolnosti týkajúce sa (ne)poruchovosti resp. chybovosti predmetných PRT meračov na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uvedená námietka žalovaného nie je dôvodná. V prvom rade súd uvádza, že samotný žalobca súdu poskytol listinné dôkazy v rámci prípravy veci na pojednávanie, ktoré preukazovali, že na uvedených meračoch neboli nájdené žiadne nedostatky, že uvedené merače fungovali správne a teda, že namerané hodnoty na uvedených meračoch nevykazujú chyby. Uvedené vyplýva predovšetkým z protokolu o servisnej kontrole ako aj z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a zodpovednou zamestnankyňou spoločnosti ista Slovakia s.r.o., ktorá preverovala funkčnosť predmetných meračov. Z ich komunikácie okrem iného vyplýva, že označenie políčka „oprávnená“ na protokole o servisnej kontrole, nemalo význam pokiaľ ide o účel kontroly resp. jej vyhodnotenie (t.j., že bola identifikovaná porucha a pod.) ale jej fakturovanie samotnej prenajímateľke (bez nároku na náhradu). V tejto súvislosti súd nad rámec potrebného uvádza, že žalobca ako prenajímateľ nie je povinný oboznamovať žalovaného ako nájomcu s každou komunikáciou, ktorú vedie v rámci reklamácie vzniknutého nedoplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu, nakoľko mu uvedená povinnosť nevyplýva jednak z osobitného predpisu ani zo samotných zmluvných ustanovení. Je však zrejme a z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa ako prenajímateľ vykonala potrebné opatrenia na zistenie možných príčin vzniku uvedeného nedoplatku na ústrednom kúrení, pričom až po eliminovaní tzv. technických porúch uzavrela predmetnú situáciu tak, že sa jedná o riadne a v súlade s právnymi predpismi i technickým stavom zdokumentované množstvo spotrebovaného tepla nájomcami za uvedené obdobie.
44. Z vykonaného znaleckého dokazovania súd zistil, že znalec p o t v r d i l, že na základe predložených údajov ako aj miestneho šetrenia bol bytový dom na adrese C. D. XX, F., hospodárny v spotrebe tepla vo vykurovaní a neboli zistené žiadne nedostatky v spotrebe, fakturácii odobratého tepla za rok 2020. Súčasne znalec uviedol, že pri miestnom zisťovaní v predmetnom byte bolo zistené, že všetky okná boli vymenené v obytných miestnostiach, ako aj balkón bol uzatvorený od vonkajšieho prostredia individuálnym spôsobom. Súčasne znalec uviedol, že na základe predložených ako aj dostupných údajov vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu v roku 2020 bolo vykonané na základe platných legislatívnych noriem a neboli zistené žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odporovali uvedenému posúdeniu.
45. Z takto zisteného skutkového stavu a na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že nárok uplatňovaný žalobkyňou je v celom rozsahu dôvodný. Súd mal v danej veci jednoznačne preukázané, že žalovaný v období od 09.12.2019 do 09.12.2020 predmetný byt prostredníctvom svojich zamestnancov a súčasne požíval(i) služby spojené s užívaním tohto bytu. Žalobkyni ako prenajímateľovi vznikol v rozhodnom období nedoplatok v súvislosti s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu v celkovej sume 3107,74 eur, ktorý po vykonanom dokazovaní spôsobil nájomca (resp. jeho zamestnanci) užívaním predmetného bytu. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný súdu nepredložil dôkaz(y), ktorý by ho zbavoval uvedenej zodpovednosti a preto súd prvej inštancie prijal vyššie uvedený záver. Námietky žalovaného prednášané v priebehu tohto sporu nemohli priniesť zmenu v prijatom jednoznačnom závere o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu vyúčtovanému nedoplatku za náklady spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2020. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán , ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú o b r a n u. Nedodržanie tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Súd má za to, že žalovaný na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov (navrhnuté znalecké dokazovanie prinieslo záver svedčiaci v rámci procesu hodnotenia dôkazov v prospech žalobkyne – pozn. súdu). Následkom tejto nečinnosti na strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Pri ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu
veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákonne predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. K námietke žalovaného, že žalobkyňa doposiaľ zadržiava sumu 500 eur resp. 1000 eur prijatú ako depozit pri uzatvorení nájomnej zmluvy dňa 11.12.2019, súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie č.l.5 bod 5 predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý jasne a zrozumiteľne určuje na aký účel je možné použiť predmetný depozit, pričom prípadný vzniknutý nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu sa v uvedenom zmluvnom ustanovení nenachádza (...je oprávnený použiť na zabezpečenie prípadných jeho nárokov na úhradu nezaplateného nájomného pri skončení nájmu, alebo škody spôsobenej nájomcom, respektíve inými osobami počas trvania nájomného vzťahu...). Z tohto dôvodu súd považoval túto námietku žalovaného ako nedôvodnú. V prípade, že žalobkyňa naďalej bezdôvodne zadržiava uvedené finančné prostriedky je žalovaný oprávnený tieto prostriedky od nej vymáhať, a to aj prostredníctvom súdu. Rovnako tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, v rámci ktorej uviedol, že sa v podobných prípadoch, kde bol nájomcom s takýmto vysokým nedoplatkom nestretol. Táto námietka je bez ďalšieho právne irelevantná a nemôže mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu.
46. Na základe týchto skutočnosti súd priznal žalobkyni sumu 3107,74 eur, nakoľko žalovaný preukázateľne užíval v rozhodnom období predmetnú nehnuteľnosť a boli mu poskytované služby spojené s užívaním predmetného bytu, ktoré doposiaľ neuhradil.
47. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil predmetný nedoplatok riadne a včas dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobkyni patrí okrem vrátenia ňou uhradeného nedoplatku aj zákonný úrok z omeškania. Žalobkyňa si podanou žalobou zároveň uplatnila aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% od 23.06.2021 do zaplatenia. Pokiaľ ide o začatie plynutia doby, v ktorej bol resp. je žalovaný v omeškaní s plnením svojho dlhu, súd sa stotožnil s určením začiatku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu tak, ako to uviedla žalobkyňa v navrhovanom petite nakoľko žalovaný uvedené ani nerozporoval - § 151 ods. 1,2 CSP. Pokiaľ ide o percentuálnu výšku priznaných úrokov z omeškania súd postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5% (výška úrokovej sadzby ECB bola pri jednotlivých dňoch omeškania žalovaného vo výške 0,00% a podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov).
48. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
49. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.
50. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola úspešná v plnom rozsahu a preto jej súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.
54. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.