Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Pc-18-2019.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v konaní oprávnenej: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX P. H. W., právne zastúpenej: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka, so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01 Martin, a povinného: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. F. Q. XXX, právne zastúpeného: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Povinný je povinný prispievať na výživu oprávnenej výživným vo výške 170,00 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej s účinnosťou od 06.09.2019. II. Zameškané výživné vo výške 141,67 € je povinný povinný zaplatiť splátkami vo výške 10,00 € mesačne spolu s bežným výživným. III. Týmto sa v dotknutej časti mení rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 14.10.2016 č. k. 19P/235/2015-46. IV. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 06.09.2019, sa oprávnená domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a povinnému ako jej otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,00 € mesačne. 2. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že nástupom na vysokú školu jej vzrástli náklady a že takisto vzrástol aj príjem povinného. 3. Povinný sa k návrhu oprávnenej vyjadril tak, že so zvýšením výživného v navrhovanom rozsahu nesúhlasí. Vzhľadom na zvýšenie svojho príjmu súhlasil so zvýšením výživného o 30,00 €. Taktiež spochybnil zvýšenie nákladov oprávnenej. 4. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 5. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 6. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 7. Súd vykonal dokazovanie návrhom oprávnenej na začatie konania, spisom tunajšieho súdu, vedeného v konaní sp. zn. 19P/235/2015, prehľadom výdavkov oprávnenej, daňovým priznaním povinného za rok 2018 a vyjadreniami účastníkov konania. 8. O povinnosti povinného prispievať na výživu oprávnenej výživným bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2016 č. k. 19P/235/2015-46, a to dohodou rodičov oprávnenej o výživnom vo výške 120,00 € mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom povinný uviedol
svoj priemerný čistý príjem vo výške 105,00 € mesačne z pracovného pomeru a vo výške 80,00 € - 100,00 € mesačne z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. 9. V priebehu konania došlo k zhodným vyjadreniam účastníkov konania o tom, že priemerný čistý príjem otca v čase posledného rozhodovania o výživnom predstavoval sumu vo výške 700,00 € mesačne. 10. Vo vyjadrení k návrhu oprávnenej na začatie konania povinný uviedol, že jeho súčasný priemerný čistý príjem predstavuje sumu vo výške 1 000,00 €. Tento príjem povinný počas konania, vrátane vykonaného pojednávania vo veci samej nespochybnil, naopak, pri zaznamenávaní zápisnice z uvedeného pojednávania tento svoj príjem potvrdil. 11. Po uvedení predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu a po prerušení vykonaného pojednávania vo veci samej na účely pokusu o uzavretie zmieru medzi účastníkmi konania povinný uviedol, že vo svojom vyjadrení k návrhu oprávnenej na začatie konania sa pomýlil a jeho priemerný čistý príjem predstavuje sumu vo výške 650,00 € mesačne. 12. Vo vzťahu k príjmu povinného súd ďalej vykonal dokazovanie predloženým daňovým priznaním povinného za rok 2018, z ktorého zistil, že jeho príjmy zo živnosti predstavovali sumu vo výške 30 602,00 € a výdavky sumu vo výške 24 938,00 €, zaplatil poistné vo výške 81,04 € a daň vo výške 348,55 €. Ďalej mal príjem zo závislej činnosti, vykonávanej v zahraničí v období od januára do apríla 2018 a v decembri 2018, vo výške 10 505,90 €, z ktorého zaplatil poistné vo výške 1 799,92 € a daň vo výške 510,47 €. 13. Na základe vykonaného dokazovania a vyjadrení účastníkov konania súd dospel k záveru, že priemerný čistý príjem otca v čase posledného rozhodovania o výživnom predstavoval sumu vo výške 700,00 € a jeho súčasný priemerný čistý príjem predstavuje sumu najmenej vo výške 1 000,00 € mesačne. Vychádzal pritom predovšetkým z jeho vlastných tvrdení vo vyjadrení k návrhu oprávnenej na začatie konania. V tomto svojom vyjadrení povinný zároveň uviedol svoje výdavky, ktoré sú týmto príjmom pokryté, a to vo výške 970,00 € mesačne. Keďže aj na vykonanom pojednávaní vo veci samej povinný potvrdil tento svoj príjem, jeho tvrdenie, že tento príjem predstavuje sumu vo výške 650,00 € mesačne, ktoré vykonal až po uvedení predbežného právneho posúdenia súdu, že už samo zvýšenie jeho príjmu odôvodňuje zvýšenie výživného na sumu vo výške 170,00 € mesačne, považoval súd za účelové a nezodpovedajúce skutočnosti. Nestotožnil sa pritom s jeho tvrdením, že jediným dôkazným prostriedkom na preukázanie jeho príjmu je predložené daňové priznanie. Za dôkaz slúži všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, a to vrátane vyjadrení a správania sa účastníkov počas konania. 14. Sám povinný tiež uviedol, že jeho príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, čo by pri priemernom čistom príjme vo výške 650,00 € nebola pravda. Navyše, z predloženého daňového priznania takýto príjem žiadnym spôsobom nevyplýva. Jeho priznaný čistý príjem zo živnosti predstavoval sumu vo výške 5 234,41 €, čo predstavuje sumu vo výške 436,20 € mesačne, prípadne sumu vo výške 747,77 € mesačne pri zohľadnení, že 5 mesiacov vykonával závislú činnosť v zahraničí. Pri zohľadnení príjmu z tejto činnosti v zahraničí predstavoval jeho priznaný čistý príjem sumu vo výške 13 429,92 €, čo predstavuje sumu vo výške 1 119,16 € mesačne. 15. Súd pri preukázanom zvýšení príjmu povinného v uvedenom rozsahu (zo 700,00 € na 1 000,00 € mesačne, teda o 43 %) považoval za dôvodné zvýšenie výživného na sumu vo výške 170,00 € mesačne bez ohľadu na rozsah zvýšenia nákladov oprávnenej. Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k zníženiu nákladov oprávnenej ani k iným významným zmenám pomerov nedošlo, a súd ani nezistil dôvody, pre ktoré by k tomu mal dospieť, a keďže oprávnená vzala svoj návrh na začatie konania späť v rozsahu, zodpovedajúcom zvýšeniu jej nákladov, súd ďalej nevykonával povinným navrhnuté dokazovanie na preukázanie rozsahu tohto zvýšenia. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C. m. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).