Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-304-2017.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/304/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
S. A., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E. XXXX/XX, N., právne zastúpená JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Štefánikova 217, Bytča - Veľká Bytča a otec H. Y., nar. XX.XX.XXXX, An der M. XX, K., A., za účasti Detského krízového centra Náruč, o návrhu na zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti matky a do náhradnej starostlivosti navrhovateľa P. W., nar. XX. 9. XXXX, bytom U. XXX/X, H., takto
rozhodol:
I. Mal. S. A., nar. X.XX.XXXX, z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa P. W., nar. XX.X.XXXX, bydliskom U. XXX/X, H., ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a rozhodovať o neodkladnej zdravotnej starostlivosti dieťaťa.
II. Návrh matky na zverenie mal. S. do jej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. S. sumou 50 € mesačne s účinnosťou od doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. sumou 250 € mesačne s účinnosťou od doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
V. N a r i a ď u j e nad výchovou mal. Tatiany podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení, dohľad na dobu 2 rokov od rozhodnutia súdu, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
VI. U k l a d á maloletej povinnosť podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v centre pedagogicko - psychologického poradenstva, prípadne v inom špecializovanom zariadení, ktoré navrhovateľ zvolí.
VI. U k l a d á matke a navrhovateľovi Marekovi Baránkovi podľa § 37 ods. 4 písm. a) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení povinnosť spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
VII. Matka je p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.207,85 € s tým, že jej p o v o ľ u j e zaplatenie náhrady v mesačných splátkach po 50 €, ktoré je povinná hradiť vždy do 15. dňa mesiaca, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
VIII. Otec je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.207,86 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
XI. Slovenskej republike náhradu trov prekladu n e p r i z n á v a .
X. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Uznesením zo dňa 10. 12. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. 1. 2019 súd uložil výchovné opatrenie, ktorým odňal maloletú S. zo starostlivosti matky a nariadil jej pobyt v zariadení za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky a odbornej pomoci do 30. 6. 2019.
2) Návrhom doručeným súdu 5. 12. 2018 sa navrhovateľ domáhal zverenia maloletej S. do náhradnej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že s maloletou má veľmi dobrý vzťah, je kamarátom matky, pričom v starostlivosti o dieťa mu nebráni žiadne závažné ochorenie.
3) Matka žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom poukázala na to, že si našla stabilnú prácu, má vlastný byt, má dostatok finančných prostriedkov aj na zakúpenie väčšieho bytu, s dcérou je v pravidelnom kontakte. 4) Otec sa k veci písomne nevyjadril, pojednávaní nariadených v týchto vecí sa nezúčastnil aj keď mu bolo predvolanie riadne doručené; zároveň sa nepodarilo zabezpečiť jeho výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu. Na základe uvedeného súd konal a vo veci rozhodol aj v neprítomnosti otca.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a navrhovateľa, ako i znaleckým dokazovaním a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
6) Z lekárskych nálezov psychiatričky MUDr. Ľubice Čapkovej vyplynulo, že psychický stav matky je stabilizovaný, bez akútnych psychotických fenoménov vo vnímaní a myslení. Emočné a afektívne prejavy má matka korigované.
7) Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria za účelom vyšetrenia aktuálneho duševného stavu matky. Zo znaleckého posudku MUDr. Dagmar Štrocholcovej vyplynulo, že zdravotný stav matky sa od posledného znaleckého vyšetrenia zlepšil s tým, že prognostické hľadisko je otvorené. Matka trpela a aj v súčasnosti trpí duševnou poruchou nediferencovanou schizofréniou; ide o endogénne celoživotné ochorenie, ktorého príčina nie je doposiaľ jednoznačne známa. Doterajšou liečbou sa dosiahla klinická a sociálna remisia (vymiznutie príznakov ochorenia), je však nutné pokračovať v dlhodobej udržiavacej liečby psychofarmakami s pravidelnými kontrolami v psychiatrickej ambulancii, pretože recidívu ochorenia nemožno vylúčiť. Z tohto dôvodu v prípade návratu dieťaťa k matke, psychiatrička odporučila uvedené zohľadniť pri rozhodnutí s tým, že matka by pri starostlivosti o dieťa potrebovala pomoc, vedenie a kontrolu rodiny resp. blízkej osoby. Matka má pozitívny vzťah k svojej dcére, neuvedomuje si však negatívne dopady svojho predchádzajúceho správania a výchovných postupov na zdravotný stav dcéry, teda jej postoj je len čiastočne kritický k predchádzajúcemu správaniu pod vplyvom bludov. Aktuálne poruchy vnímania (v zmysle ilúzií a halucinácií) nie sú u matky prítomné. Jej osobnosť je premorbídne emočne nestabilnejšia, neistá so zvýšenou senzitivitou v sociálnych interakciách. Po prekonaní psychotického ataku nedošlo u nej k výraznejším deficitným zmenám osobnosti, záťažová odolnosť zostáva znížená pri zvýšenej zraniteľnosti, ktorá vyplýva z jej duševného ochorenia. Duševná porucha u matky v aktuálnom štádiu zo zdravotného hľadiska nemá nepriaznivý vplyv na výchovu dieťaťa.
8) Za účelom zistenia vzťahu maloletej k navrhovateľovi a jeho predpokladov zabezpečiť riadnu výchovu mal. dieťaťa, súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Zo znaleckého posudku PhDr. Gabriely Hollej vyplynulo, že citový vzťah maloletej k navrhovateľovi je pozitívny. Charakterizuje ho ako osobu po matke s najintenzívnejšími citovými väzbami, stavia ho do role otca, ktorý rozumie jej potrebám, prejavuje voči nej pozitívne citové postoje, hráva sa i učieva s ňou; maloletá ho vníma ako dôležitú osobu vo svojom živote. Navrhovateľ má citovo veľmi pozitívne postoje voči maloletého dieťaťu, je empatický,
zameraný na potrebu pomoci maloletému dieťaťu i matke, je schopný zabezpečiť primerané výchovné prostredie a zázemie pre maloleté dieťa. Je emočne stabilný, introvert pokojnej a racionálnej povahy. Je racionálnou, citlivou a veľmi zodpovednou osobnosťou s pozitívnymi až altruistickými interpersonálnymi vzťahmi. Na dieťa je citovo naviazaný, kvôli problémom rodiny matky zmenil svoju prácu a vrátil sa na územie Slovenskej republiky, napriek tomu, že vtedajšia práca bola pre neho výhodnejšia. Znalec za významné pozitívum považuje jeho vnútornú potrebu a ochotu pomôcť maloletému dieťaťu i jeho matke. Dieťa pozná od veku asi dvoch rokov. Určitým nedostatkom sa javí len jeho neskúsenosť role rodiča, benevolentnejší a ohľaduplný prístup vo výchove dieťaťa, ako i nie celkom ujasnená predstava do budúcnosti ohľadom niektorých oblastí existencie (napríklad bývanie a možné aktivity s dieťaťom, vzťah s matkou mal. dieťaťa). Vlastný partnerský vzťah však nemá, ani záväzky voči iným osobám, neplánuje založenie vlastnej rodiny. Je ochotný starať sa o dieťa ako o vlastné.
9) Znalkyňa považovala za významné zdôrazniť pozitívny prínos detského krízového centra a konkrétne rodiny H., ktorí pomohli dieťaťu pri zvládaní závažných výchovných nedostatkov, pričom v prípade, keby dieťa zostalo vo výchovných podmienkach tejto rodiny, jeho vývin by bol kvalitný. Dieťa aj v prípade vrátanie do rodiny by sa chcelo s profesionálnou matkou naďalej stretávať. V prípade zverenia dieťaťa do výchovy navrhovateľa, ktoré sa javí ako vhodné a optimálne, však vzhľadom na ostatné okolnosti znalkyňa odporučila na prechodnú dobu kontrolovať vývin dieťaťa v novom prostredí cestou úradu práce.
10) Zo správy Krízového centra Náruč, ktorému dieťa bolo dočasne zverené za účelom výkonu výchovného opatrenia, vyplynulo, že od 26. 1. 2018 bola maloletej poskytovaná komplexná starostlivosť u profesionálneho náhradného rodiča, zdravotný stav dieťaťa bol zastabilizovaný, enkopréza bola preliečená, nie však úplne odstránená, dieťa je v dispenzári oftalmológa (musí nosiť okuliare pri čítaní), pre výraznú eróziu chrupu je bolo zabezpečené komplexné stomatologické ošetrenie. Vedená je tiež v dispenzári pedopsychiatričky a logopedičky. U maloletej dochádza k výraznému komplexnému rozvoju osobnosti po každej stránke, teší sa z nových vedomostí, má však tendenciu byť manipulatívna, zvýši hlas aj na dospelých, nedokáže si priznať chybu a ťažko prijíma kritiku. Dieťa tiež absolvovalo diferenciálnu diagnostiku s cieľom potvrdenia alebo vyvrátenia poruchy autistického spektra
- Aspergerov syndróm. Zo správy Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Žiline sa S. javí ako dieťa s pervazívnou vývinovou poruchou v zmysle Aspergerovho syndrómu s potrebou štruktúry a stability prostredia, s overovaním si porozumenia a senzitívneho prístupu k potrebám dieťaťa. Prípadný život v neštruktúrovanom prostredí vyžadujúcom identifikovanie stále nových stimulov môže mať u dieťaťa za následok nabaľovanie úzkosti a následné poruchy správania či psychosomatizáciu. Dieťa má sociálne deficity, s ktorými je potrebné s následnou odbornou konzultáciou pravidelne pracovať (psychológ, špeciálny psychológ). Počas pobytu v krízovom centre maloletá S.a spoločne s navrhovateľom absolvovali pravidelné interakcie pod vedením psychológa, ktorých účelom bolo skvalitnenie ich vzájomného vzťahu, postupné prekladanie citovej väzby na navrhovateľa. Navrhovateľ plnil uložené úlohy svedomito, dokáže reflektovať na potreby maloletej. Podľa názoru centra je schopný zabezpečiť dostatočnú starostlivosť o maloletú, avšak je potrebné, aby ho podporoval a riešil s ním otázky výchovy niekto z radu odborníkov.
11) Po ukončení výchovného opatrenia bola maloletá 1. 7. 2019 dočasne zverená do starostlivosti navrhovateľa neodkladným opatrením.
12) Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
13) Podľa § 45 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine; ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. 14) Podľa § 45 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine; pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
15) Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine; v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
16) Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine; vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 17) Podľa § 45 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine; súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 18) Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine: plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 21) Podľa § 37 ods. 2 písm. Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovným opatrení: b) určí nad výchovou maloletého dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
22) Podľa § 37 ods. 4 písm. Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> alebo § 48 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/36/20170701>, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.
23) Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
24) Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54,môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
25) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matkin zdravotný stav sa zlepšil a došlo k remisii príznakov jej ochorenia vrátane sociálnej oblasti. Matka sa zamestnala ako poštová doručovateľka, pracovný úväzok jej zmenili na dobu neurčitú, dosahuje čistý mesačný príjme 690 € (za obdobie 12/2018-6/2019 dosiahla čistú mesačnú mzdu 570 €). Matka je pre dieťa najbližšou vzťahovou osobou a podieľa sa na aktivitách dieťaťa počas stretnutí Napriek uvedenému podľa názoru súdu nemožno dieťa zveriť matke. Dochádza tu totiž k súbehu nasledovných nepriaznivých okolností, ktoré spočívajú:
a) v nedostatočných rodičovských kompetenciách matky Matka v predchádzajúcom období pred odňatím dieťaťa maloletú zanedbávala, nevedela variť, bola príliš benevolentná, nedokázala dieťaťu určiť hranice, maloletá sa voči nej správala dominantne. Dieťa v dôsledku takejto výchovy malo tak zdravotné, ako aj psychické ťažkosti. Podľa názoru súdu uvedené bolo zapríčinené psychiatrickým ochorením matky len čiastočne; je to dané absenciou/nízkou úrovňou jej rodičovskej zručností. Matka nedokáže adekvátne reagovať na potreby mal. dieťaťa a k zlepšeniu jej rodičovských zručností nedošlo, došlo len k odzneniu príznakov psychiatrického ochorenia.
b) v špecifických výchovných potrebách dieťaťa Aj keď dieťa sa javí po kognitívnej stránke ako veľmi šikovné (patrí v škole medzi najlepších žiakov), po emočnej stránke má problémy, trpí Aspergerovým syndrómom. Jej správanie v sociálnom kontakte je špecifické - bez spontánnej komunikácie, bez potreby spätnej väzby. Pri činnosti s potrebou abstrakcie nedokáže spájať súvislosti, sú u nej prítomné časté úniky pozornosti. Je emočné plochá, hypersenzitívna na vlastný neúspech, kedy môže dochádzať ku frustrácii a k úzkostným reakciám. V dôsledku uvedeného si jej výchova vyžaduje stabilitu prostredia bez nemeniacich faktorov, overovanie porozumenia maloletej a veľmi senzitívny prístup k jej potrebám.
c) v chýbajúcom kvalitnom rodinnom zázemí (okolí), ktoré by zabezpečilo stabilitu a výchovnú kontrolu. Matka žila izolovane, bez partnera či príbuzných, rodinné prostredie u rodičov matky je nefunkčné.
26) Výchova maloletej S. potrebuje špecifický prístup a bola by náročná aj pre rodiča bez psychického ochorenia a so stabilným zázemím. Avšak za súbehu vyššie uvedených troch rizikových faktorov je takmer vylúčené, aby maloletá pri zverení do starostlivosti matke naďalej prospievala/rozvíjala sa.
27) Matka si nedokáže pripustiť, aké dôsledky mala jej predchádzajúca výchova. Aj v tomto súd vidí riziko, pretože matka nevie odhadnúť svoje rodičovské schopnosti, prípadne dostatočne zmeniť výchovné prístupy, keďže v tomto smere riadne úsilie nevyvinula. Po osobnostnej stránke u matky k pokroku nedošlo, naďalej je nedôsledná, neistá, ustupujúca, bez dostatočnej miery sebakritiky. Z uvedených dôvodov bol návrh matky na zverenie maloletej S.y do jej osobnej starostlivosti zamietnutý.
28) Keďže starostlivosť matky bola pre uvedené vylúčená, otec ostal v konaní nečinný a záujem o starostlivosť o dieťa neprejavil, súd musel rozhodnúť o niektorej z foriem náhradnej starostlivosti. O náhradnú osobnú starostlivosť požiadal navrhovateľ a vzhľadom na okolnosti uvedené v znaleckom posudku psychológa sa javí táto ako najvhodnejšia; maloletá má k navrhovateľovi vzťah ako k otcovi. Navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa po materiálnej stránke, majú navzájom vytvorené citové väzby. Už počas dočasného zverenia navrhovateľ zodpovedne zabezpečil starostlivosť o dieťa, pričom maloletá výchovné prostredie navrhovateľa výslovne preferuje. Celkovo navrhovateľ dokáže zabezpečiť stabilné prostredie zodpovedajúce špecifickým potrebám maloletej. Zároveň aj navrhovateľ je ochotný aj schopný pokračovať v zlepšení svojich rodičovských zručností za pomoci odborníkov. Vzhľadom k uvedenému súd maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti P. W. zveril.
29) Za účelom kontroly ďalšieho vývinu maloletej súd nariadil nad jej výchovou dohľad na obdobie dvoch rokov, ktoré sa bude uskutočňovať za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Vzhľadom na diagnostikovaný Aspergerov syndróm bola maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v niektorom z centier pedagogicko-psychologického poradenstva. Súd konkrétne zariadenie nešpecifikoval a ponechal ho na úvahu navrhovateľa, a to aj z dôvodu, aby mal navrhovateľ možnosť voľby z hľadiska kvality zariadenia, jeho vzdialenosti od bydliska, prípadne i finančnej dostupnosti. Plnenie uvedenej povinnosti sa bude kontrolovať prostredníctvom nariadeného výchovného dohľadu. Matke a navrhovateľovi bola preto uložená povinnosť naďalej spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
30) Súd nevylučuje, že niekedy v budúcnosti môže dôjsť k návratu mal. S. do starostlivosti matky, ak dôjde k zlepšeniu jej výchovných schopností (napríklad formou filiálnej terapie), prípadne k zastabilizovaniu jej osobných pomerov a nedôjde k relapsu jej psychiatrického ochorenia. Styk matky s maloletou S. súd neupravoval, nakoľko k nemu dochádza pravidelne na základe dohody matky a navrhovateľa.
31) Pri určení výživného povinných osôb súd vychádzal z pomerov účastníkom konania. Maloletá S. je na prvom stupni základnej školy, nosí okuliare, je dispenzarizovaná u psychiatra, bude musieť navštevovať špecializované poradenské centrum, logopéda, s čím budú spojené zvýšené výdavky. Podľa praxe súdu a verejných štatistík priemerné výdavky dieťaťa v tomto veku dosahujú 200 € mesačne (bez bytových potrieb). Podľa názoru súdu, keďže navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, má mu byť prispené aj na náklady spojené s bývaním Vzhľadom na už uvedené súd za primerané celkové výživné považuje sumu 300 €, ktorú vyživovaciu povinnosť rozdelil medzi rodičov. Keďže matka dieťa pravidelne navštevuje, poskytuje mu vecné plnenia, platí mu poistenie a sporenie, súd za primerané výživné u nej považoval 50 €. Keďže otec platil matke v období, keď žila s maloletou v spoločnej domácnosti, mesačne príspevok vo výške 500 € a po odňatí dieťaťa naďalej sumu 300 €, podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloleté vo výške 250 € mesačne; súd takto rozhodol aj napriek tomu, že konkrétny príjem, majetkové a rodinné pomery otca sa nepodarilo preukázať, otec ostal v konaní nečinný a dožiadanie cudzím súdom nebolo vybavené. Ďalšie dokazovanie v tomto smere súd však považoval za nehospodárne vzhľadom na reálne preukázanú doterajšiu schopnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť. Konanie by sa opätovne značne predĺžilo.
32) Uvedené výživné budú rodičia povinní platiť od doručenia tohto rozhodnutia, ktoré je predbežne vykonateľné; prípadný nedoplatok na výživnom za dovtedajšie obdobie sa bude vymáhať na základe neodkladného opatrenia, ktoré je exekučným titulom. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca oproti nariadenému neodkladnému opatreniu súd prihliadol aj k tomu, že k zvýšeniu výdavkov maloletej dôjde práve nariadením povinnosti maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu, t. j. po rozhodnutí vo veci samej.
33) Výživné sa uhrádza na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
O náhrade trov konania
34) V priebehu konania vznikli trovy znaleckého dokazovania spolu vo výške 2.415,71 €, ktoré uhrádzal štát (Slovenská republika). V tejto súvislosti sa súd preto musel zaoberať úvahou, kto má uvedené náklady znášať. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že zodpovednosť za výchovu dieťaťa majú rodičia, a to obaja. K zanedbaniu starostlivosti o dieťa došlo jednak v dôsledku ochorenia a rodičovskej nespôsobilosti matky, ako aj reálnej absencie otca v živote dieťaťa. Bez ohľadu na to, či ide o zavinený stav (konanie), súd má za to, že tieto okolnosti nastali na strane rodičov, a preto sú povinní uvedené trovy Slovenskej republike nahradiť. Aj keď pomery otca sú zrejme lepšie ako pomery matky, s poukazom na to, že otec matku finančne podporuje a to aj v čase, keď nemá dieťa v starostlivosti, súd uvedené trovy rozdelil medzi rodičov v jednej polovine. V prípade matky však súd povolil zaplatiť náhradu trov konania v mesačných splátkach po 50 €.
35) Čo sa týka trov prekladu písomností, súd Slovenskej republike náhradu trov nepriznal podľa ustanovenia § 155 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, pričom trovy tlmočenia znáša štát.
36) Čo sa týka trov konania, ktoré vznikli účastníkom, žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
37) Aj keď o náhradnej osobnej starostlivosti, o výchovnom opatrení či o trovách konania by súd mohol rozhodnúť uznesením, nakoľko súd rozhodoval i o vyživovacej povinnosti rodičov, ako aj návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, rozhodol vo veci samej rozsudkom.
38) Po vyhlásení rozhodnutia sa navrhovateľ vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.