Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matka: P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. E. XXXX/XX, N., právne zastúpená JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Q. XXX, W. - Q. W. a otec H. Y., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, K., Nemecko, za účasti Detského krízového centra Náruč, o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a do náhradnej starostlivosti navrhovateľa P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/ X, H., na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -623 zo dňa 04. 11. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. b), d), ods. 4, 7, 8, § 45 ods. 1, 2, 3, 7, 8, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a rozhodovať o neodkladnej zdravotnej starostlivosti dieťaťa (I.), návrh matky na zverenie maloletej S. do jej osobnej starostlivosti zamietol (II.), matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne s účinnosťou od doručenia rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje (III.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne, s účinnosťou od doručenia rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje (IV.), nad výchovou maloletej nariadil podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine dohľad na dobu dvoch rokov od rozhodnutia súdu, ktorý sa bude vykonávať za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (V.), maloletej uložil povinnosť podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v centre pedagogicko-psychologického poradenstva, prípadne v inom špecializovanom zariadení, ktoré navrhovateľ zvolí (VI.), matke a navrhovateľovi uložil podľa § 37 ods. 4 písm. a/ Zákona o rodine povinnosť spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (VI.) a matke ako aj otcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1 207,85 eur, otcovi do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku, pričom matke povolil splátky po 50,- eur mesačne, ktoré je povinná hradiť vždy do 15. dňa mesiaca, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku vo veci (VII., VIII.), Slovenskej republike náhradu trov prekladu nepriznal (XI.) a ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (X.). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že matkin zdravotný stav sa zlepšil a došlo k remisii príznakov jej

ochorenia, vrátane sociálnej oblasti. Zamestnala sa ako poštová doručovateľka, pracovný úväzok jej zmenili na dobu neurčitú a priemerný mesačný príjem dosahuje 690,- eur, pričom pre dieťa je najbližšou vzťahovou osobou a podieľa sa na aktivitách dieťaťa počas stretnutí. Napriek uvedenému nemožno dieťa matke zveriť v dôsledku nepriaznivých okolností, ktoré spočívajú a) v nedostatočných rodičovských kompetenciách matky, pretože v predchádzajúcom období pred odňatím dieťaťa maloletú zanedbávala, nevedela variť, bola príliš benevolentná, nedokázala dieťaťu určiť hranice, maloletá sa voči nej správala dominantne. Dieťa v dôsledku takejto výchovy malo tak zdravotné, ako aj psychické ťažkosti, čo bolo zapríčinené psychiatrickým ochorením matky len čiastočne; je to dané absenciou/nízkou úrovňou jej rodičovských zručností. Matka nedokáže adekvátne reagovať na potreby maloletého dieťaťa a k zlepšeniu jej rodičovských zručností nedošlo, došlo len k odzneniu príznakov psychiatrického ochorenia. b) v špecifických výchovných potrebách dieťaťa, ktoré aj keď sa javí po kognitívnej stránke ako veľmi šikovné (patrí v škole medzi najlepších žiakov), po emočnej stránke má problémy, trpí Aspergerovým syndrómom. Jej správanie v sociálnom kontakte je špecifické - bez spontánnej komunikácie, bez potreby spätnej väzby. Pri činnosti s potrebou abstrakcie nedokáže spájať súvislosti, sú u nej prítomné časté úniky pozornosti. Je emočné plochá, hypersenzitívna na vlastný neúspech, kedy môže dochádzať ku frustrácii a k úzkostným reakciám. V dôsledku uvedeného si jej výchova vyžaduje stabilitu prostredia bez nemeniacich faktorov, overovanie porozumenia maloletej a veľmi senzitívny prístup k jej potrebám. c) v chýbajúcom kvalitnom rodinnom zázemí (okolí), ktoré by zabezpečilo stabilitu a výchovnú kontrolu. Matka žila izolovane, bez partnera či príbuzných, rodinné prostredie u rodičov matky je nefunkčné. Výchova maloletej potrebuje špecifický prístup a bola by náročná aj pre rodiča bez psychického ochorenia a so stabilným zázemím. Avšak za súbehu vyššie uvedených troch rizikových faktorov je takmer vylúčené, aby maloletá pri zverení do starostlivosti matke naďalej prospievala/rozvíjala sa. Matka si nedokáže pripustiť, aké dôsledky mala jej predchádzajúca výchova. Aj v tomto súd vidí riziko, pretože matka nevie odhadnúť svoje rodičovské schopnosti, prípadne dostatočne zmeniť výchovné prístupy, keďže v tomto smere riadne úsilie nevyvinula. Po osobnostnej stránke u matky k pokroku nedošlo, naďalej je nedôsledná, neistá, ustupujúca, bez dostatočnej miery sebakritiky. Z uvedených dôvodov bol návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietnutý. Keďže jej starostlivosť bola pre uvedené vylúčená, otec ostal v konaní nečinný a záujem o starostlivosť o dieťa neprejavil, musel súd prvej inštancie rozhodnúť o niektorej z foriem náhradnej starostlivosti. O náhradnú osobnú starostlivosť požiadal navrhovateľ a vzhľadom na okolnosti uvedené v znaleckom posudku psychológa sa javí táto osoba ako najvhodnejšia; maloletá má k navrhovateľovi vzťah ako k otcovi. Navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa po materiálnej stránke, majú navzájom vytvorené citové väzby. Už počas dočasného zverenia navrhovateľ zodpovedne zabezpečil starostlivosť o dieťa, pričom maloletá výchovné prostredie navrhovateľa výslovne preferuje. Navrhovateľ celkovo dokáže zabezpečiť stabilné prostredie zodpovedajúce špecifickým potrebám maloletej. Zároveň je ochotný aj schopný pokračovať v zlepšení svojich rodičovských zručností za pomoci odborníkov. Vzhľadom na uvedené súd maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti P. W.. Za účelom kontroly ďalšieho vývinu maloletej súd nariadil nad jej výchovou dohľad na obdobie dvoch rokov, ktoré sa bude uskutočňovať za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Vzhľadom na diagnostikovaný Aspergerov syndróm bola maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v niektorom z centier pedagogicko-psychologického poradenstva, ktoré bližšie nešpecifikoval a ponechal ho na úvahu navrhovateľa, a to aj z dôvodu, aby mal navrhovateľ možnosť voľby z hľadiska kvality zariadenia, jeho vzdialenosti od bydliska, prípadne i finančnej dostupnosti. Plnenie uvedenej povinnosti sa bude kontrolovať prostredníctvom nariadeného výchovného dohľadu. Súčasne matke a navrhovateľovi bola preto uložená povinnosť naďalej spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej konštatoval, že niekedy v budúcnosti môže dôjsť k návratu maloletej S. do starostlivosti matky, ak dôjde k zlepšeniu jej výchovných schopností (napr. formou filiálnej terapie), prípadne k zastabilizovaniu jej osobných pomerov a nedôjde k relapsu jej psychiatrického ochorenia. Styk matky s maloletou neupravoval, nakoľko k nemu dochádza pravidelne na základe dohody matky a navrhovateľa. Pri určení výživného povinných osôb súd vychádzal z pomerov účastníkov konania, ako aj z toho, že maloletá je na prvom stupni základnej školy, nosí okuliare, je dispenzarizovaná u psychiatra, bude musieť navštevovať špecializované poradenské centrum, logopéda, s čím budú spojené zvýšené výdavky. Podľa praxe súdu a verejných štatistík priemerné výdavky na dieťa v tomto veku dosahujú 200,- eur mesačne (bez bytových potrieb). Podľa názoru súdu, keďže navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, má mu byť prispené aj na náklady spojené s bývaním. Vzhľadom na uvedené súd za primerané celkové výživné považoval sumu 300,- eur, ktorú vyživovaciu povinnosť rozdelil medzi rodičov. Keďže matka maloletú pravidelne navštevuje, poskytuje jej vecné plnenie, platí jej poistenie a sporenie, mal u nej za primerané výživné 50,- eur. Keďže

otec platil matke v období, keď žila s maloletou v spoločnej domácnosti, mesačne príspevok vo výške 500,- eur a po odňatí dieťaťa naďalej sumu 300,- eur, mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloleté vo výške 250,- eur mesačne. Takto rozhodol aj napriek tomu, že konkrétny príjem, majetkové a rodinné pomery otca sa nepodarilo preukázať, pretože v konaní zostal nečinný a dožiadanie cudzím súdom nebolo vybavené. Ďalšie dokazovanie v tomto smere však považoval za nehospodárne vzhľadom na reálne preukázanú doterajšiu schopnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže inak by sa konanie opätovne značne predĺžilo. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca oproti nariadenému neodkladnému opatreniu prihliadal i k tomu, že k zvýšeniu výdavkov maloletej dôjde práve nariadením povinnosti maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu, t. j. po rozhodnutí vo veci samej. Výživné sa uhrádza na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V priebehu konania vznikli trovy znaleckého dokazovania vo výške 2 415,71 eur, ktoré uhrádzal štát, preto sa musel zaoberať úvahou, kto má uvedené náklady znášať. Vychádzal z toho, že za výchovu dieťaťa majú zodpovednosť obidvaja rodičia a k zanedbaniu starostlivosti o dieťa došlo jednak v dôsledku ochorenia a rodičovskej nespôsobilosti matky, ako aj reálnej absencie otca v jeho živote. Bez ohľadu na to, či ide o zavinený stav (konanie), mal za to, že tieto okolnosti nastali na strane rodičov, a preto sú povinní uvedené trovy Slovenskej republike nahradiť. Aj keď pomery otca sú zrejme lepšie ako pomery matky, s poukazom na to, že otec matku finančne podporuje, a to aj v čase, keď nemá dieťa v starostlivosti, súd uvedené trovy rozdelil medzi rodičov v jednej polovici a v prípade matky jej povolil zaplatiť náhradu trov konania v mesačných splátkach po 50,- eur. Čo sa týka trov prekladu písomností, Slovenskej republike náhradu trov nepriznal, pretože podľa každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, pričom trovy tlmočenia znáša štát. Čo sa týka trov konania, ktoré vznikli účastníkom, žiaden z nich nemá právo na ich náhradu ( ).

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej a žiadala ho zmeniť a maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť, maloletej uložiť povinnosť podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu a podľa § 37 ods. 4 písm. a/ Zákona o rodine jej uložiť povinnosť spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s tým, že matka, ani otec nie sú povinní nahradiť Slovenskej republike trovy konania a žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že u otca maloletej bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces z dôvodu jeho nevypočutia, o ktoré bol požiadaný príslušný súd v Nemecku za účelom zaujatia jeho stanoviska v tomto konaní, čím mu bolo zmarené právo vypovedať, resp. bol diskriminovaný pri jeho uplatňovaní, a to tým, že súd nepočkal na stanovisko súdu v Nemecku, ktorý mal otca vypočuť, resp. nevzal do úvahy sms správu otca, ktorú jej poslal, kde jednoznačne vyhlásil, že chce, aby maloletú Tatianu vychovávala ona ako matka. Otec mesačne platí na maloletú 300,- eur a má teda čo hovoriť do toho, kto má, resp. nemá vychovávať jeho dcéru. Maloletú dcéru žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti hlavne z dôvodov uvedených v znaleckom posudku MUDr. Dagmar Štrocholcovej č. 15/2019 vo veci vyšetrenia jej duševného stavu, ktorá na štyri otázky, či je schopná vychovávať maloletú dcéru v závere znaleckého posudku konštatovala, že jej zdravotný stav sa zlepšil a nebude mať nepriaznivý vplyv na výchovu dieťaťa. Súd však posudok vo svojom hodnotení vôbec nebral do úvahy, tak ako bral do úvahy znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára, ktorý neodporučil zverenie maloletej do jej výchovy. Z lekárskych nálezov MUDr. S. C. taktiež vyplýva, že jej stav je stabilizovaný bez akútnych psychotických fenoménov vo vnímaní a myslení a emočné a afektívne prejavy má korigované. Pritom vo svojom návrhu žiadala o troj, resp. šesťmesačnú lehotu zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti s tým, že po preukázaní splnenia zákonných podmienok starostlivosti o maloletú v tejto dobe s kontrolou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, v prípade pozitívnych správ by bol rozsudok zmenený na dobu neurčitú. Súčasne poukázala na to, že má trvalé zamestnanie u Slovenskej pošty, má garsónku, kde by mala maloletá všetko pohodlie s tým, že po zverení maloletej dcéry chce zakúpiť jednoizbový byt. Neustále sa vzdeláva, navštevuje Vysokú školu v Nitre, o dieťa javí záujem. P. W. je pre maloletú cudzí človek, nemá s ňou žiadne príbuzenské vzťahy a maloletá s ním žije v nevyhovujúcich pomeroch v jednej izbe a kto si potom vezme na zodpovednosť, keď dôjde k možnému zneužitiu maloletej z jeho strany, ktorú skutočnosť žiadala, aby krajský súd zobral na zreteľ. Ďalším dôvodom, prečo by maloletú mala vychovávať ona, je to, že trpí závažnou psychickou nemocou v zmysle Aspergerovho syndrómu s potrebou štruktúry a stability prostredia. Súd pochybil, keď maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa uspokojac sa len s konštatovaním, že netrpí žiadnou chorobou. Pritom pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 ods. 2 ZoR sa uprednostňuje predovšetkým príbuzný maloletého dieťaťa, ak spĺňa stanovené predpoklady. Či navrhovateľ ako cudzí

človek spĺňa stanovené predpoklady, súd nezaujímalo. Súčasne spochybnila konštatovania súdu o jej nedostatočných rodičovských kompetenciách vo vzťahu k špecifickým výchovným potrebám maloletej a chýbajúcom kvalitnom rodinnom zázemí, poukazujúc na to, že má trvalý pracovný pomer, zmenila sa, navštevuje vysokú školu, čo by zrejme nemohla robiť osoba, ako ju zadefinoval súd, a preto nevedela, z akých skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzal. Súčasne súd nevypočul navrhovateľa, ktorý osobne jej právnemu zástupcovi, ako aj jej povedal, že chce ísť pracovať do Nemecka a kto potom bude vychovávať maloleté dieťa. V doplnení odvolania ďalej uviedla, že dospievajúce dieťa nemá u navrhovateľa svoju izbu, čo jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vytýkal, napriek tomu, že u navrhovateľa môže žiť v jednej izbe, pričom upozorňovala opätovne na to, či časom nemôže prísť k sexuálnemu zneužitiu maloletej, ktoré skutočnosti súd neskúmal a nevykonal psychiatrický posudok navrhovateľa.

3. Navrhovateľ, kolízny opatrovník, otec, ktorému boli počas konania doručované všetky písomnosti, sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci konania matka maloletého dieťaťa, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani matka maloletej vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam matky krajský súd dopĺňa, že porušenie práva na spravodlivý súdny proces je odvolacím dôvodom ( a ), ktorý môže uplatniť len účastník, ktorému nesprávnym procesným postupom súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva ( ), t. j. otec maloletej a nie odvolateľka. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že otcovi boli doručované v nemeckom preklade všetky relevantné písomnosti, vrátane rozsudku a odvolania matky, pričom voči rozsudku odvolanie nepodal a ani sa v intenciách matkou uvádzanej sms nevyjadril. K ďalšej odvolacej námietke matky a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajský súd dopĺňa, že MUDr. T. Q. a MUDr. S. C. sa vyjadrovali k jej zdravotnému stavu, t. j. duševnej poruche

- nediferencovanej schizofrénii, ktorou trpí a ktorá aktuálne zo zdravotného hľadiska vzhľadom na liečbu nemá negatívny vplyv na výchovu maloletej oproti predchádzajúcemu stavu, kedy kvôli nej musela na základe neodkladného opatrenia odovzdať maloletú do starostlivosti zariadenia - Detské krízové centrum Náruč, N. a následne bola maloletá odňatá z jej starostlivosti a nariadený jej pobyt v uvedenom zariadení. Samotná znalkyňa MUDr. Dagmar Štrocholcová v závere svojho znaleckého posudku však uvádza, že u matky je nutné pokračovať v dlhodobej udržiavacej liečbe psychofarmakami s pravidelnými kontrolami v psychiatrickej ambulancii, nakoľko vzhľadom na charakter jej ochorenia (zvýšená zraniteľnosť, trvale znížená odolnosť voči stresu) nemôže vylúčiť recidívu ochorenia, vzhľadom na čo je potrebné zohľadniť uvedené skutočnosti, ak by sa zvažoval návrat maloletej k nej, keď matka by pri starostlivosti o ňu potrebovala pomoc, vedenie a kontrolu rodiny, resp. blízkej osoby, a to aj z hľadiska včasného monitorovania prípadného zhoršenia psychického stavu matky, ktoré podmienky ako to vyplýva z vykonaného dokazovania u matky zabezpečené v čase vyhlásenia rozhodnutia neboli. MUDr. Q. a MUDr. C. sa pritom vyjadrovali k zdravotnému stavu matky, nie však k jej osobnostným predpokladom pre výchovu maloletej, pričom po osobnostnej stránke u nej k pokroku nedošlo a naďalej je nedôsledná, neistá, ustupujúca, bez dostatočnej miery sebakritiky, na čom nemôže nič zmeniť ani to, že sa zamestnala, ďalej sa vzdeláva a navštevuje Vysokú školu v Nitre a zabezpečila si vlastné bývanie, a preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že nie je v najlepšom záujme maloletej v súlade s čl. 5 Zákona o rodine, ako i Dohovoru o právach dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti

matky, prihliadnuc aj k jeho špecifickým výchovným potrebám vzhľadom na jeho ochorenie. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že žiadny príbuzný maloletej, vrátane jej otca o jej zverenie do osobnej starostlivosti záujem neprejavil. Preto bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý má zdravotné, osobnostné, aj morálne (ako to vyplýva zo znaleckého posudku PhDr. Gabriely Holej), ako aj materiálne predpoklady (bytové sú porovnateľné s matkinými) pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej v jej najlepšom záujme a z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie sú vecne správne aj nadväzujúce výroky jeho rozsudku, s dôvodmi ktorých sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil, na základe čoho je nad maloletou nariadený dohľad, pričom zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z vykonávaných šetrení vyplýva, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa (už na základe neodkladného opatrenia) plní svoj účel a je na prospech maloletej. Na záver krajský súd dopĺňa, že pokiaľ matka poukazovala na možné zneužívanie maloletej navrhovateľom, jedná sa o jej ničím nepodložené domnienky, ktoré neboli potvrdené ani v rámci psychologického vyšetrenia navrhovateľa, kde predmetom prieskumu bola aj jeho zdravotná dokumentácia, keď v čisto teoretickej rovine k eliminácii uvedeného slúžia aj nariadené ochranné opatrenia, ktoré sú doposiaľ ako vyplýva z obsahu spisu, riadne vykonávané. Pre rozhodnutie súdu je pritom rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), a preto ničím nepodložené tvrdenia matky o zámere otca ísť pracovať do Nemecka nemôžu byť pre rozhodnutie smerodajné, keď navyše navrhovateľ preukázane naopak, za účelom starostlivosti o maloletú, prácu v zahraničí ukončil.

7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami matky maloletej, či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku účastníkov konania na náhradu trov konania podľa , ako aj povinnosti matky zaplatiť štátu trovy konania, keď nie je pravdivé tvrdenie matky, že aj keď okresný súd nariadil znalecké dokazovanie MUDr. Štrocholcovou, jej znalecký posudok vôbec nerešpektoval vzhľadom k tomu, že z neho vychádzal, avšak vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi ( ), aj v tejto časti v ostatnom sa v celom rozsahu stotožniac s odôvodnením súdu prvej inštancie. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a nárok na ich náhradu taktiež nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).