Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-36-2018.pdf
PDF · 119.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: B. Y., P.. XX.XX.XXXX, H. D. E. V. XXX/XXA, XXX XX E., IČO: 50 424 251 zastúpeným Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovanému E. H.. Z.. A.., H. H. H. XXXX, XXX XX H. o zaplatenie 3.550,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.550,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.550,- eur od 19.8.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.550,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.550,- eur odo XX.XX.XXXX do zaplatenia a aby mu súd priznal nárok náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že v súvislosti s urovnaním vzájomných vzťahov týkajúcich sa dlhodobého sporu pri užívaní priestorov renesančnej zvonice v E. došlo medzi viacerými zúčastnenými osobami k uzavretiu Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinnosti dňa XX. X. XXXX, ktorej účastníkmi boli aj strany sporu. V zmysle článku II tejto dohody ods. 1 písm. c) sa žalobca vzdal akýchkoľvek nárokov voči žalovanému, s výnimkou nároku na vrátenie časti zaplatenej peňažnej zábezpeky. Aj žalovaný sa voči žalobcovi vzdal akýchkoľvek nárokov s tým, že uznal svoju povinnosť vrátiť žalobcovi časť zaplatenej peňažnej zábezpeky v sume 7.800,- eur zníženú o sumu piatich mesačných nájomných. Mesačné nájomné činilo 850,- eur a za 5 mesiacov suma nájomného predstavuje 4.250,- eur. Po odčítaní tejto sumy od sumy zaplatenej peňažnej zábezpeky je teda žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 3.550,- eur.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaného vyzval k úhrade tejto sumy v lehote piatich pracovných dní od prevzatia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal dňa XX. X. XXXX. Lehota na plnenie poskytnutá žalovanému uplynula dňom XX. X. XXXX a napriek tomu žalovaný svoj záväzok nesplnil. Žalobca je toho názoru, že žalovaný je v omeškaní a to počnúc dňom XX. X. XXXX a preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - Výzvu k úhrade časti peňažnej zábezpeky zo dňa X. X. XXXX s kópiou doručenky, Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa XX. X. XXXX.
4. Tunajší súd dňa XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz, ktorý žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX.
5. V odpore žalovaný uviedol, že pohľadávku uplatnenú žalobcom považuje za nedôvodnú. Žalovaný poukázal, že dohoda o urovnaní nadobudla účinnosť až splnením odkladacej podmienky, ktorou malo byť uzavretie novej podnájomnej zmluvy medzi novým podnájomcom (namiesto žalobcu) a žalovaným a vyplatením sumy 12.000,- eur novým podnájomcom spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.., ktorá nová zmluva bola uzavretá po fyzickom odovzdaní bývalého predmetu nájmu žalobcom, čo sa udialo I.N. X. X. XXXX, keby zároveň bol podpísaný aj Dodatok číslo 1 k Dohode o urovnaní tak, že suma 12.000,- eur bola ponížená na sumu 6.500,- eur. Táto suma bola vyplatená novým podnájomcom spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.., a teda až dňom X. X. XXXX nadobudla účinnosť dohoda o urovnaní.
Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi ako obranu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nemožnosť prenajatia priestoru z dôvodu jeho neodovzdania žalobcom ako bývalým podnájomcom ešte za mesiace 02/2018, 03/2018 a pomernú časť mesiaca 04/2018, teda spolu sumu 1955,- eur. O túto sumu je potrebné ponížiť prípadný záväzok žalovaného voči žalobcovi ako kompenzačnú námietku, kde toto písomné podanie žalovaný považuje za jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok v rozsahu, ktorom sa kryjú. Zároveň si žalovaný uplatňuje aj zákonné príslušenstvom a to
- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.250,- eur (mesačné nájomné vo výške 850,- eur x 5 mesiacov od 09/2017 do 012018 podľa dohody o urovnaní ) od 1. 2. 2018 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 850,- eur (mesačné nájomné vo výške 850,- eur za mesiac 02/2018 titulom bezdôvodného obohatenia) od 1. 3. 2018 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 850,- eur (mesačné nájomné vo výške 850,- eur za mesiac 03/2018 titulom bezdôvodného obohatenia) od 1. 4. 2018 zo zaplatenia a
- úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 255,- eur ( pomerné mesačné nájomné vo výške od 1.4.2018 do 9.4.2018 titulom bezdôvodného obohatenia) od 10. 4. 2018 zo zaplatenia.
6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - Dodatok č. 1 k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva podnájme zo dňa X.X.XXXX, Poverenie zo dňa X.XX.XXXX, Preberací protokol zo dňa X.X.XXXX.
7. Uznesením súdu zo dňa XX.XX.XXXX bol vydaný platobný rozkaz zrušený.
8. Dňa XX.XX.XXXX doručil žalobca vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom žalobca argumenty žalovaného nepovažuje za dôvodné a jednostranný zápočet neuznáva. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa voči žalobcovi vzdal akýchkoľvek nárokov s tým, že uznal svoju povinnosť vrátiť žalobcovi časť zaplatenej peňažnej zábezpeky zníženú o sumu piatich mesačných nájomných. Medzi stranami sporu nedošlo k zmene tohto záväzku, hoci bol uzavretý Dodatok číslo 1, ktorý riešil vzťah medzi spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.., Rímskokatolíckou cirkvou a žalovaným. Preto argumentácia žalovaného v tomto smere nemá oporu v predložených listinných dôkazoch a žalovaným tvrdený jednostranný zápočet je absolútne nedôvodný.
9. Žalovaný na ďalšiu výzvu súdu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a taktiež, aby predložil návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania prípadne, aby uviedol ďalšie skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení, nereagoval.
10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň X.XX.XXXX, ktorého sa nezúčastnil žalovaný a ani predvolaný svedok D. I.. Žalovaný si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa XX.XX.XXXX, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť. Svedok D. I. dňa X. XX. XXXX doručil ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, pričom predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby s práceneschopnosťou od XX. X. XXXX.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú, pričom vzhľadom na neprítomnosť svedka upustili od vykonania dôkazu jeho vypočutím. Ďalej uviedol, že žalovaný uznal
svoju povinnosť zaplatiť časť zábezpeky zníženú o výšku piatich nájomných, čo vyplýva z dohody o urovnaní. Ohľadom dodatku č. 1, na ktorý žalovaný poukazuje, v tomto smere je potrebné dodať, že tento dodatok sa týka iných účastníkov a to spoločnosti W. X. E. a Rímskokatolíckej cirkvi, a teda nie žalobcu. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal, že splnomocnený zástupca v sms správach žalobcovi dňa X.G. XXXX uviedol, že zvyšok kaucie sa bude vyrovnávať a v ďalšej sms správe zo dňa X. G. XXXX zástupca žalovaného uviedol, že v piatok teda dňa X.X.XXXX zbytok tejto kaucie bude uhradených.
12. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, ako aj s písomnými vyjadreniami strán sporu, s listinami predloženými žalovaným a vypočutím žalobcu a zistil tento skutkový stav:
13. Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností bola uzatvorená medzi Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou E. zastúpenou D. I., žalovaným zastúpený D. I., spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.. zastúpenou konateľom B. Y., žalovaným a spoločnosťou E., H.. Z.. A.. zastúpenou konateľom B. Y. dňa XX. X. XXXX.
Z článku I ods. 2 tejto dohody vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev uzavrela k nehnuteľnostiam nájomné zmluvy a to:
- dňa X. X. XXXX zmluvu o nájme, ktorej predmetom je prízemie renesančnej zvonice, s obchodnou spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A..
- dňa ...... zmluvu o nájme, predmetom ktorej je celá stavba renesančnej zvonice, so žalovaným.
Ďalej z odseku 4 tohto článku vyplýva, že žalovaný uzavrel k predmetu svojho nájmu zmluvu o podnájme k celej renesančnej zvonici so žalobcom, pričom žalovaný túto zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu XX. XX. XXXX.
Z článku II ods. 1 vyplýva, že zmluvné strany tejto dohody za účelom vysporiadania vzájomných práv a povinností sa dohodli na urovnaní všetkých právnych vzťahov založených a uzavretých medzi účastníkmi tejto dohody k renesančnej zvonici nasledovne: a) Rímskokatolícka cirkev a W. X. E., H.. Z.. A.. vyhlásili, že zmluvu o nájme zo dňa X. X. XXXX považujú za ukončenú ku dňu účinnosti tejto dohody, Y.) W. X. E., H.. Z.. A.. bude mať zaplatením sumy 12.000,- eur od nového podnájomcu uhradené všetky investície vnesené a vložené do renesančnej zvonice aj vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi alebo žalovanému, v tejto súvislosti sa Rímskokatolícka cirkev a žalovaný vzdávajú akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných nárokov z titulu užívania nehnuteľnosti spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.., W.) žalobca vyhlásil, že zmluvu o podnájme uzavretú so žalovaným považuje za riadne skončenú z dôvodu výpovede ku dňu XX. XX. XXXX s tým, že z titulu danej zmluvy si nebude uplatňovať akékoľvek finančné nároky voči žalovanému, a že sa svojich prípadných nárokov podpisom dohody vzdáva okrem nároku na vrátenie časti zaplatenej peňažnej zábezpeky a žalovaný sa podpisom tejto dohody vo vzťahu ku žalobcovi vzdáva akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných nárokov z titulu užívania nehnuteľnosti danou osobou okrem existencie povinnosti vrátenia časti zaplatenej peňažnej zábezpeky vo výške 7.800,- eur poníženej o 5 mesačných nájomných za obdobie od 09/2017 do 01/2018.
V článku II ods. 3 tejto dohody účastníci dohody vyhlásili, že splnením všetkých povinností vyplývajúcich im z tejto dohody považujú všetky svoje sporné práva a povinností z pôvodných záväzkov v celom rozsahu za vysporiadané a žiaden z účastníkov tejto dohody si nebude voči inému účastníkovi uplatňovať akékoľvek nároky, okrem tých, ktoré vyplývajú a vznikli z tejto dohody.
Podľa článku III ods. 4 táto dohoda nadobudla platnosť dňom jej podpisu všetkými účastníkmi a účinnosť splnením odkladacej podmienky, ktorou je uzavretie novej zmluvy o podnájme medzi novým podnájomcom a žalovaným a zaplatením sumy 12.000,- eur zo strany tohto nového podnájomcu spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A... Až po úhrade tejto sumy je potom povinný v lehote do piatich dní vykonať žalovaný zúčtovanie peňažnej zábezpeky podľa článku II bod 1 písm. c) tejto dohody a uhradiť kladný rozdiel žalovanému.
14. Žalovaný dňa X. XX. XXXX poveril D. I., aby v mene žalovaného vykonával všetky úkony výlučne sám v zmysle udeleného plnomocenstva od splnomocniteľa Rímskokatolícka cirkev, farnosť E. najmä nie však len na vykonanie právnych úkonov a to výkonu vlastníckych a užívacích práv renesančnej
zvonici v E. vo vzťahu k správcovi dane, správcom sietí a vo vzťahu ku dodávateľom akýchkoľvek médií do daných nehnuteľností.
15. Účastníci dohody o urovnaní dňa z X. X. XXXX podpísali dodatok číslo 1, ktorým zmenili článok II bod 1 písm. b) a článok III bod 4 v časti výšky sumy, ktorú mal uhradiť nový podnájomca spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.. V. sumy 12.000,- eur na sumu 6.500,- eur. Ostatné články z dohody ostali nezmenené v platnosti.
16. Zo zmluvy o podnájme zo dňa X. X. XXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako nájomcom s podnájomcom M.. Ľ. D. vyplýva, že nájomca prenecháva podnájomcovi do užívania celú stavbu - renesančná zvonica, ktoré nehnuteľnosti budú poskytnuté podnájomcovi za účelom užívania priestorov na výkon podnikateľskej činnosti podnájomcu alebo ním založenej právnickej osoby ku dňu X. X. XXXX s tým, že dohodnutý účel nájmu je prevádzkovanie kaviarne, vinotéky a prevádzky rýchleho občerstvenia.
17. Z preberacieho protokolu zariadenia kaviarne W. X. Poprad zo dňa X. X. XXXX vyplýva, že žalovaný, W. X. E., H.. Z.. A.. ako odovzdávajúci odovzdal a M.. Ľ. D. ako preberajúci na mieste preberacieho konania - renesančná zvonica v E. prebral zariadenie kaviarne a to hnuteľné veci (vysoké stoly, malé stoly, vysoké stoličky, sklenená vitrína, chladiaca vitrína, predný osvetlený pult, pracovný pult s umývadlom, chladničky, umývačka riadu, kuchynská váha, vitrína, registračná pokladnica, reproduktory, okenná lampa, sklenené poličky, rohové osvetlenie). Za uvedené zariadenie a odstúpenie kaviarne bolo pri podpise tohto protokolu vyplatené odovzdávajúcemu v hotovosti 6.500,- eur.
18. Žalobca na pojednávaní k uplatnenému nároku uviedol, že dňa X. N. pristúpili k uzavretiu dodatku k dohode, hoci mali už všetko pripravené, lenže pán I. sa nevedel dohodnúť s novým partnerom, preto musel na poslednú chvíľu nájsť nového partnera, ktorý by prebral tú kaviareň. Za ten čas žalobca kaviareň alebo tieto miestnosti vôbec nepoužíval, nebolo to fungujúce a tam v rámci dohody bolo tam evidované, že sa postupuje, a aby mohla pokračovať tá kaviareň a všetko ostalo tam, s čím pán I. prakticky súhlasil. Žalobca sa snažil, aby tá dohoda nakoniec sa uskutočnila v rámci toho dodatku, lebo keby nezariadil toho nového zákazníka, tak by tá dohoda by sa vôbec neuzavrela, ani ten dodatok. Priestory sa ani nemohli používať, lebo už ani elektrina nebola.
Na otázku súdu, prečo nového záujemcu hľadal žalobca, žalobca uviedol, že spoločnosť E. mala tie priestory len ako v nájme od cirkvi, a on ich mal od nich v podnájme. Firma E. nemala nikdy záujem si prevádzkovať priamo tieto priestory a keďže žalobca urobil základnú investíciu, chcel aby sa všetci dohodli, že kaviareň ostane. A práve dnes ešte to pokračuje, tá kaviareň s takými nábytkami, so všetkým, čo to tam bolo, aj so svojim imageom. K dohode so žalovaným o vrátení týchto priestorov žalobca uviedol, že trošku skontrahovali, debatovali o tom, a boli dohodnutí, že ten deň, keď sa podpísala dohoda, a ak sa budú držať tieto podmienky, tak že tieto priestory budú odovzdané. Nakoniec pán I. pristúpil k uzavretiu elektriny, takže od určitej doby tam elektrina nebola. A nebolo ani možné používať tieto priestory. Tieto priestory by mali byť vydané firme E. a tie priestory sa normálne uzavreli, a boli zavreté, kým sa nenašiel a nepodpísal ten dodatok.
Žalobca ďalej uviedol, že v rámci dohody, celá bola tak, že žalobca investoval niekoľko peňazí na zariadenie, na opravenie, na tieto priestory a požiadal firmu E. aj cirkev, aby mu vyšli v ústrety tým, že sa zachová všetko a on neodíde bez toho, aby mal aspoň nejaké peniaze, z toho čo všetko, čo investoval. Takže žalobca našiel potencionálneho kupca tej aktivity, ktorý jednal priamo s pánom I. ohľadom nových podmienok nájmu. A práve tam sa zdržiavalo veľa, oni veľa kontrolovali medzi sebou tie podmienky, kým nakoniec, pán I. alebo ten nový podnájomník povedal, že nebude to postupovať. Takže tam potom pán I., chcel riešiť to nejako ináč, pričom žalobcu mu povedal, že má ešte jedného potencionálneho kupca, M.. D., a teda nová dohoda sa podpísala 9.4., pričom žalobca z 12.000,- eur išiel dole na 6.500,- eur, aby sa dohoda uzavrela a aby sa uspokojil pán I., aby nemuseli sa zdržiavať ďalej.
Žalobca nevedel uviesť, či nového podnájomcu hľadal aj žalovaný. Po podpísaní dohody žalobca prakticky skončil v januári, zavrel a nevykonal žiadnu aktivitu. A ináč nebola ani elektrina, takže nedalo sa to ani technicky. M.. Ľ. D. žalobca odovzdával všetko zariadenie, ktoré sa tam nachádzalo, pričom do toho nerátal všetky investičné práce, ako aj výkony, ktoré boli urobené v týchto priestoroch za tým účelom, aby kaviareň vyzerala, tak ako bola odovzdaná. Žalobca teda odovzdával hnuteľné veci.
Žalobca tiež uviedol, že od týchto priestorov mal kľúče, pretože mal tam nejaké veci aj na druhom poschodí týchto priestorov, pričom nemá vedomosť o tom, či kľúč od týchto priestorov mal aj žalovaný.
Právny stav
19. Na záväzkový právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), v zmysle ktorého jeho ustanovení sa tento zákon použije na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 358 OBZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa ust. § 364 OBZ na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
20. Podľa ust. § 585 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonníka“) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa ust. § 587 Občianskeho zákonníka i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.
21. Podľa ust. § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
22. Podľa ust. § 324 ods. 1 OBZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 339 ods. 1 a 2 OBZ peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.
Podľa ust. § 340 ods. 1 OBZ dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
23. Podľa ust. § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
24. Podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
26. Podľa ust. § 232 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len ako „CSP) ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Posúdenie veci súdom
27. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah titulom podnájomnej zmluvy, ktorá následne bola ukončená výpoveďou zo strany žalovaného, čo súd zistil z predloženej Dohody o urovnaní a tieto skutkové okolnosti neboli žiadnou zo strán rozporované. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca sa so žalovaným dohodli na spoločnom postupe v procese ukončenia podnájomného vzťahu medzi stranami sporu, a zároveň aj iných záväzkových vzťahov viažucich sa k nehnuteľnosti - renesančnej zvonici v E..
28. Medzi stranami sporu nebol sporný záväzok žalovaného na zaplatenie peňažnej zábezpeky, tiež nebola sporná výška tejto peňažnej zábezpeky, ktorá mala byť ponížená o sumu 5 mesačných nájomných, čo vyplynulo z dohody strán sporu poňatej do Dohody o urovnaní. Žalovaný poukázal, že jeho záväzok na vrátenie peňažnej zábezpeky sa stal účinným až po podpise novej podnájomnej zmluvy medzi žalovaným a novým podnájomcom M.. MM., teda dňa X.X.XXXX. V tomto smere súd obranu žalovaného nemôže akceptovať, pretože je zrejmé, že žalovaný svoj záväzok v lehote piatich dní od podpisu dodatku a od splnenia podmienky zaplatenia finančného vyrovnania žalobcovi zo strany nového podnájomcu, teda do dňa XX.X.XXXX nesplnil, a túto ani nesplnil na výzvu právneho zástupcu žalobcu.
29. Žalovaný ďalej žiadal oproti svojej povinnosti zaplatiť dohodnutú výšku peňažnej zábezpeky žalobcovi započítať ako obranu (kompenzačnú námietku) svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ešte za mesiace XX/XXXX, XX/XXXX a pomernú časť mesiaca XX/XXXX, teda spolu sumu 1.955,- eur spolu s úrokmi z omeškania. Žalobca považoval kompenzačnú námietku žalovaného za nedôvodnú.
30. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
31. Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. Týmito predpokladmi sú:
- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi s výnimkami stanovenými hmotným právom,
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie je vylúčené ani započítanie pohľadávok iného druhu,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona,
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu - týmto úkonom je práve kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej, prípadne v nižšej výške, ako je plnenie vyjadrenej v žalobe.
32. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku. Keďže započítanie pohľadávky
je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Súd však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku.
33. Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
34. Takže v tomto prípade bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie voči žalovanému. Súd je toho názoru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako bývalý podnájomca spôsobil nemožnosť prenajatia priestoru z dôvodu jeho neodovzdania žalovanému. Žalovaný tiež nepreukázal, kedy mal žalobca odovzdať mu priestory, ktoré ako podnájomca užíval, a preto súd vychádzal z Dohody o urovnaní, z ktorej jasne vyplynulo, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol ku dňu XX.XX.XXXX, a teda od tej doby zaniklo aj užívacie právo žalobcu. Žalovaný však preukázal, že dňa X.X.XXXX uzatvoril novú podnájomnú zmluvu, na základe ktorej bol práve žalovaný povinný odovzdať novému podnájomcovi nehnuteľné priestory. Z preberacieho protokolu zo dňa X.X.XXXX potom len vyplynulo, že žalobca odovzdával novému podnájomcovi hnuteľné veci (zariadenie kaviarne, vinotéky), a teda nebolo preukázané, že nehnuteľnosť, kde sa hnuteľné veci nachádzali, odovzdával novému podnájomcovi žalobca.
35. Len zo samotnej skutočnosti, že v priestoroch sa nachádzali hnuteľné veci, ktoré žalobca odovzdával M.. D., nie je možné dôvodiť, že žalobca sa bezdôvodne užívaním týchto priestorov obohatil. Z Dohody o urovnaní vyplýva, že kompenzácia za vnesené investície mala byť vyplatená spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.., a nie priamo žalobcovi. Žalovaný musel byť uzrozumený s tým, že ak má dôjsť k vyplateniu nejakého vyrovnania za investície vložené spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.. alebo žalobcom, tak tieto investície, či už v podobe výkonov alebo v podobe zabudovaných hnuteľných vecí, musia ostať na mieste bez možnosti ich vypratania, a tým tak nepriamo vyjadril aj súhlas s tým, že tieto veci budú ponechané v priestoroch tejto nehnuteľnosti.
36. V tomto smere súd tiež poukazuje, že k vyhľadaniu nového podnájomcu, a teda aj k naplneniu samotnej Dohody o urovnaní prispel práve žalobca, ktorý nového podnájomcu vyhľadal. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že nemohol prenajať priestory renesančnej zvonice inému novému podnájomcovi skôr, ako bolo uzatvorená zmluva o podnájme s M.. D. a taktiež nepreukázal, že túto nemožnosť spôsobil žalobca. Súd teda uzatvára, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Pre úplnosť súd musí poukázať aj na nedôvodnú požiadavku žalovaného na započítanie úrokov z omeškania, keďže so zánikom pohľadávky je spojený aj zánik na jeho príslušenstvo, ktorým sú aj úroky z omeškania a ak neexistuje pohľadávka, nemôže existovať ani jej príslušenstvo.
37. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu. Súd pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.550,- eur, keďže nárok považoval za dôvodný, pričom žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi.
39. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.550,- eur od uplynutia lehoty na plnenie stanovenej vo výzve k úhrade časti peňažnej zábezpeky. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili vyhoveniu žaloby žalobcu čo do priznania príslušenstva pohľadávky, pretože je zrejmé, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť časť
peňažnej zábezpeky nesplnil včas a s plnením svojho záväzku sa tak dostal do omeškania, ktoré omeškanie malo za následok, že žalobcovi vznikli sankčné nároky. Súd teda priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s citovanými právnymi predpismi. V súlade s ust. § 232 ods. 2 CSP súd určil lehotu na plnenie žalovanému troma dňami, ktorá plynie od právoplatnosti tohto rozsudku.
K trovám konania
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 0% a úspech žalobcu predstavuje 100%. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.