Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: B. Y., H. D. E. V. XXX/XXA, XXX XX E., M.: XXXXXXXX, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Pelumax s.r.o., so sídlom Strojárska 4265, 069 01 Snina, IČO: 46 008 641, o zaplatenie 3.550,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -82 zo 4. novembra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.550,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.550,- eur od 19.08.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 30.01.2018 bola uzatvorená Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností medzi Z. W., B. E. zastúpenou D. I., žalovaným zastúpený D. I., spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.. zastúpenou konateľom B. Y., žalovaným a spoločnosťou E., H.. Z.. A.. zastúpenou konateľom B. Y..

Z článku I ods. 2 tejto dohody vyplýva, že Z. W. uzavrela k nehnuteľnostiam nájomné zmluvy a to:

- dňa 1. 7. 2010 zmluvu o nájme, ktorej predmetom je prízemie renesančnej zvonice, s obchodnou spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A..

- dňa .... zmluvu o nájme, predmetom ktorej je celá stavba renesančnej zvonice, so žalovaným.

Ďalej z odseku 4 tohto článku vyplýva, že žalovaný uzavrel k predmetu svojho nájmu zmluvu o podnájme k celej renesančnej zvonici so žalobcom, pričom žalovaný túto zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 31.12.2017.

Z článku II ods. 1 vyplýva, že zmluvné strany tejto dohody za účelom vysporiadania vzájomných práv a povinností sa dohodli na urovnaní všetkých právnych vzťahov založených a uzavretých medzi účastníkmi tejto dohody k renesančnej zvonici nasledovne:

N.) Z. W. a W. X. E., H.. Z.. A.. vyhlásili, že zmluvu o nájme zo dňa 1. 7. 2010 považujú za ukončenú ku dňu účinnosti tejto dohody, Y.) W. X. E., H.. Z.. A.. bude mať zaplatením sumy 12.000,- eur od nového podnájomcu uhradené všetky investície vnesené a vložené do renesančnej zvonice aj vo vzťahu k Z. W. alebo žalovanému, v tejto súvislosti sa Z. W. a žalovaný vzdávajú akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných nárokov z titulu užívania nehnuteľnosti spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.., c) žalobca vyhlásil, že zmluvu o podnájme uzavretú so žalovaným považuje za riadne skončenú z dôvodu výpovede ku dňu 31. 12. 2017 s tým, že z titulu danej zmluvy si nebude uplatňovať akékoľvek finančné nároky voči žalovanému, a že sa svojich prípadných nárokov podpisom dohody vzdáva okrem nároku na vrátenie časti zaplatenej peňažnej zábezpeky a žalovaný sa podpisom tejto dohody vo vzťahu ku žalobcovi vzdáva akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných nárokov z titulu užívania nehnuteľnosti danou osobou okrem existencie povinnosti vrátenia časti zaplatenej peňažnej zábezpeky vo výške 7.800,- eur poníženej o 5 mesačných nájomných za obdobie od 09/2017 do 01/2018.

V článku II ods. 3 tejto dohody účastníci dohody vyhlásili, že splnením všetkých povinností vyplývajúcich im z tejto dohody považujú všetky svoje sporné práva a povinností z pôvodných záväzkov v celom rozsahu za vysporiadané a žiaden z účastníkov tejto dohody si nebude voči inému účastníkovi uplatňovať akékoľvek nároky, okrem tých, ktoré vyplývajú a vznikli z tejto dohody.

Podľa článku III ods. 4 táto dohoda nadobudla platnosť dňom jej podpisu všetkými účastníkmi a účinnosť splnením odkladacej podmienky, ktorou je uzavretie novej zmluvy o podnájme medzi novým podnájomcom a žalovaným a zaplatením sumy 12.000,- eur zo strany tohto nového podnájomcu spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A... Až po úhrade tejto sumy je potom povinný v lehote do piatich dní vykonať žalovaný zúčtovanie peňažnej zábezpeky podľa článku II bod 1 písm. c) tejto dohody a uhradiť kladný rozdiel žalovanému.

2. Žalovaný dňa 01.11.2017 poveril D. I., aby v mene žalovaného vykonával všetky úkony výlučne sám v zmysle udeleného plnomocenstva od splnomocniteľa Z. W., B. E. najmä, nie však len na vykonanie právnych úkonov a to výkonu vlastníckych a užívacích práv renesančnej zvonici v E. vo vzťahu k správcovi dane, správcom sietí a vo vzťahu ku dodávateľom akýchkoľvek médií do daných nehnuteľností.

3. Účastníci dohody o urovnaní dňa 09.04.2018 podpísali dodatok číslo 1, ktorým zmenili článok II bod 1 písm. b) a článok III bod 4 v časti výšky sumy, ktorú mal uhradiť nový podnájomca spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.. zo sumy 12.000,- eur na sumu 6.500,- eur. Ostatné články z dohody ostali nezmenené v platnosti.

4. Zo zmluvy o podnájme zo dňa 04.04.2018 uzatvorenej medzi žalovaným ako nájomcom s podnájomcom M.. Ľ. D. vyplýva, že nájomca prenecháva podnájomcovi do užívania celú stavbu - renesančná zvonica, ktoré nehnuteľnosti budú poskytnuté podnájomcovi za účelom užívania priestorov na výkon podnikateľskej činnosti podnájomcu alebo ním založenej právnickej osoby ku dňu 01.05.2018 s tým, že dohodnutý účel nájmu je prevádzkovanie kaviarne, vinotéky a prevádzky rýchleho občerstvenia.

5. Z preberacieho protokolu zariadenia kaviarne W. X. E. zo dňa 09.04.2018 vyplýva, že W. X. E., H.. Z.. A.. ako odovzdávajúci odovzdal a M.. Ľ. D. ako preberajúci na mieste preberacieho konania (renesančná zvonica v E.) prebral zariadenie kaviarne, a to hnuteľné veci (vysoké stoly, malé stoly, vysoké stoličky, sklenená vitrína, chladiaca vitrína, predný osvetlený pult, pracovný pult s umývadlom, chladničky, umývačka riadu, kuchynská váha, vitrína, registračná pokladnica, reproduktory, okenná lampa, sklenené poličky, rohové osvetlenie). Za uvedené zariadenie a odstúpenie kaviarne bolo pri podpise tohto protokolu vyplatené odovzdávajúcemu v hotovosti 6.500,- eur.

6. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa , , , , , , , .

7. V nadväznosti na citované ustanovenia mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah titulom podnájomnej zmluvy, ktorá následne bola ukončená výpoveďou zo strany žalovaného, čo súd zistil z predloženej Dohody o urovnaní a tieto skutkové okolnosti neboli žiadnou zo strán rozporované. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca sa so žalovaným dohodli na spoločnom postupe v procese ukončenia podnájomného vzťahu medzi stranami sporu a zároveň aj iných záväzkových vzťahov viažucich sa k nehnuteľnosti - renesančnej zvonici v E..

8. Medzi stranami sporu nebol sporný záväzok žalovaného na zaplatenie peňažnej zábezpeky, tiež nebola sporná výška tejto peňažnej zábezpeky, ktorá mala byť ponížená o sumu 5 mesačných nájomných, čo vyplynulo z dohody strán sporu poňatej do Dohody o urovnaní. Žalovaný trval na tom, že jeho záväzok na vrátenie peňažnej zábezpeky sa stal účinným až po podpise novej podnájomnej zmluvy medzi žalovaným a novým podnájomcom M.. D., teda dňa 09.04.2018. V tomto smere súd prvej inštancie obranu žalovaného neakceptoval, pretože žalovaný svoj záväzok v lehote piatich dní od podpisu dodatku a od splnenia podmienky zaplatenia finančného vyrovnania žalobcovi zo strany nového podnájomcu, teda do dňa 15.04.2018 nesplnil a túto nesplnil ani na výzvu právneho zástupcu žalobcu.

9. Žalovaný ďalej žiadal oproti svojej povinnosti zaplatiť dohodnutú výšku peňažnej zábezpeky žalobcovi započítať ako obranu (kompenzačnú námietku) svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako nájomného ešte za mesiace 02/2018, 03/2018 a pomernú časť mesiaca 04/2018, teda spolu sumu 1.955,- eur s úrokmi z omeškania.

10. Vzhľadom na kompenzačnú námietku žalovaného súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. Týmito predpokladmi sú:

- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi s výnimkami stanovenými hmotným právom,

- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie je vylúčené ani započítanie pohľadávok iného druhu, spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona, existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu - týmto úkonom je práve kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej, prípadne v nižšej výške, ako je plnenie vyjadrenej v žalobe.

11. Povinnosťou žalovaného tak bolo preukázať, že na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie voči žalovanému. Súd vyslovil názor, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako bývalý podnájomca spôsobil nemožnosť prenajatia priestoru z dôvodu jeho neodovzdania žalovanému. Žalovaný tiež nepreukázal, kedy mu mal žalobca odovzdať priestory, ktoré ako podnájomca užíval. Preto súd vychádzal z Dohody o urovnaní, z ktorej jasne vyplynulo, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol ku dňu 31.12.2017, a teda od tej doby zaniklo aj užívacie právo žalobcu. Žalovaný preukázal, že dňa 04.04.2018 uzatvoril novú podnájomnú zmluvu, na základe ktorej bol práve žalovaný povinný odovzdať novému podnájomcovi priestory. Z preberacieho protokolu zo dňa 09.04.2018 však vyplynulo, že práve žalobca odovzdával novému podnájomcovi hnuteľné veci (zariadenie kaviarne, vinotéky), a teda nebolo preukázané, že nehnuteľnosť, kde sa hnuteľné veci nachádzali, odovzdával novému podnájomcovi žalobca (správne „žalovaný“, poznámka odvolacieho súdu).

12. Len zo samotnej skutočnosti, že v priestoroch sa nachádzali hnuteľné veci, ktoré žalobca odovzdával M.. D., nie je možné dôvodiť, že žalobca sa bezdôvodne užívaním týchto priestorov obohatil. Z Dohody o urovnaní vyplýva, že kompenzácia za vnesené investície mala byť vyplatená spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.. a nie priamo žalobcovi. Žalovaný musel byť uzrozumený s tým, že ak má dôjsť k vyplateniu nejakého vyrovnania za investície vložené spoločnosťou W. X. E., H.. Z.. A.. alebo žalobcom, tak tieto investície, či už v podobe výkonov alebo v podobe zabudovaných hnuteľných vecí, musia ostať na mieste, bez možnosti ich vypratania, a tým tak nepriamo vyjadril aj súhlas s tým, že tieto veci budú ponechané v priestoroch tejto nehnuteľnosti.

13. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že k vyhľadaniu nového podnájomcu, a teda aj k naplneniu samotnej Dohody o urovnaní prispel práve žalobca, ktorý nového podnájomcu vyhľadal. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že nemohol prenajať priestory renesančnej zvonice inému, novému podnájomcovi skôr, ako bola uzatvorená zmluva o podnájme s M.. D. a taktiež nepreukázal, že túto nemožnosť spôsobil žalobca. Súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Pre úplnosť súd poukázal aj na nedôvodnú požiadavku žalovaného na započítanie úrokov z omeškania, keďže so zánikom pohľadávky je spojený aj zánik na jeho príslušenstvo, ktorým sú aj úroky z omeškania a ak neexistuje pohľadávka, nemôže existovať ani jej príslušenstvo.

14. Úrok z omeškania priznal prvoinštančný súd žalobcovi odkazom na ust. v spojení s , , v nadväznosti na Nariadenia vlády SR č.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s (ďalej len ), teda priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

16. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ust. , , , , teda namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci.

17. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol žalovaný v nevypočutí svedka D. I., ktorý sa z objektívnych dôvodov nemohol pojednávania zúčastniť. Trval na dôvodoch, ktoré uviedol v podanom odpore proti platobnému rozkazu a na procesnej obrane, ktorú uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca svoj nárok odvodzoval od uzavretej Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 30.01.2018, tak bolo opomenuté, že predmetná dohoda nadobúda účinnosť až splnením odkladacej podmienky, ktorou malo byť uzavretie novej podnájomnej zmluvy medzi novým podnájomcom a žalovaným a vyplatením sumy 12.000,- eur novým podnájomcom spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.. Táto nová zmluva bola uzavretá, avšak až po fyzickom odovzdaní bývalého predmetu nájmu žalobcom, čo sa udialo dňa 09.04.2018, kedy bol podpísaný aj dodatok č. 1 k dohode o urovnaní tak, že suma 12.000,- eur bola ponížená na sumu 6.500,- eur, ktorú nový podnájomca M.. Ľ. D. vyplatil spoločnosti W. X. E., H.. Z.. A.. Znamená to, že až dňom 09.04.2018 nadobudla účinnosť dohoda o urovnaní z 30.01.2018. Žalovaný si z toho titulu uplatňuje voči žalobcovi ako obranu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nemožnosť prenajatia priestoru z dôvodu jeho neodovzdania žalobcom ako bývalým podnájomcom ešte za mesiace 02/2018, 03/2018 a pomernú časť mesiaca 04/2018, čo činí spolu 1.955,- eur. O túto sumu je tak potrebné ponížiť prípadný záväzok žalovaného voči žalobcovi. Pokiaľ súd prvej inštancie nevypočul svedka a vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalovaného, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 12.02.2020. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, zotrval na svojich vyjadreniach ako aj právnej argumentácii prednesenej pred prvoinštančným súdom. Skutočnosti tvrdené žalovaným v odvolaní považoval za nepreukázané. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

22. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu. Vo vzťahu k nevypočutiu navrhnutého svedka žalovaným odvolací súd zdôrazňuje kontradiktórnosť predmetného konania a ustanovenia týkajúce sa dôkaznej povinnosti strany sporu. Pokiaľ žalovaný nezabezpečil účasť svedka ( ), ktorého chcel vypočuť, tak takýto postup nie je možné pokladať za porušenie procesných práv žalovaného na spravodlivý súdny proces.

23. Za nedôvodný považoval odvolací súd aj nárok žalovaného uplatnený kompenzačnou námietkou, keďže z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dôvodom nemožnosti prenajatia priestorov nebolo neodovzdanie týchto žalobcom ako bývalým podnájomcom, ktoré konanie by mohlo zakladať nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností uzavretej dňa 30.01.2018, bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať záväzky v prospech žalobcu, k čomu žalovaný nepristúpil, preto žalovaný nárok bol dôvodný. Podľa dohody o urovnaní, čl. II ods. 3 žiadne iné nároky medzi zmluvnými stranami neexistovali, preto bolo správne posúdené prvoinštančným súdom, že nárok žalovaného nie je dôvodný a pri rozhodovaní vo veci samej kompenzačnú námietku žalovaného nezohľadnil, čo je v súlade s vykonaným dokazovaním ako aj právnym posúdením predmetom sporu.

24. S poukazom na uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.

26. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).