Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/3/2024

Potvrdené rozhodnutím 18Co/6/2024
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti odporcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok č.k. 22C/3/2024 – 20 zo dňa 05.02.2024, jednohlasne takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie. II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Uznesenie

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpená: JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti odporcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 19.01.2024 podal zástupca navrhovateľky na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požiadal, aby súd prikázal odporcovi do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej: I. vydať navrhovateľke 1 ks kľúčov od nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre Okres E., Obec: E., Katastrálne územie: E., a to od bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu súp. č. 1611 stojaceho na pozemku s parcelným č. 668/20, vchod č. 6 (ďalej už len „predmetný byt“), a od nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre Okres: Stará Ľubovňa, Obec: D., Katastrálne územie: D., ako parcely registra „C“ č. 606/28 – ostatná plocha o výmere 37 m2, parcely č. 606/125 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 a parcely č. 606/126 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, stavby súp. č. 317 – rekreačný objekt „A“ stojaci na parcele č. 606/125 a stavby súp. č. 318 – rekreačný objekt „B“ stojaci na parcele č. 606/126 (ďalej už len „rekreačné objekty s priľahlými pozemkami“); II. vydať navrhovateľke 1ks kľúčov od motorového vozidla zn. LAND ROVER FREELANDER LN/ , ev. č.: E., VIN:F. (ďalej už len „predmetné vozidlo“); III. zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré bránia navrhovateľke v užívaní predmetného bytu, IV. zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré bránia navrhovateľke v užívaní rekreačných objektov s priľahlými pozemkami.

2. Návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tak, že dňa 22.12.2023 bola na Okresný súd Poprad podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu, kde na strane žalobcu je navrhovateľka a na strane žalovaného odporca. Navrhovateľka je dcérou poručiteľky G. A. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zomrelej dňa 11.06.2023. Odporca žil s poručiteľkou v partnerskom vzťahu a v spoločnej domácnosti po dobu 10 rokov. Dedičské konanie po poručiteľke vedené súdnym komisárom JUDr. Stanislavom Dugasom nie je skončené. Poručiteľka je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného bytu, ako podielová spoluvlastníčka rekreačných objektov s priľahlými pozemkami v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku a ako výlučný vlastník a držiteľ predmetného vozidla. Odporca užíva predmetný byt a bráni navrhovateľke v jeho užívaní. Navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej matke. Tým, že odporca znemožňuje vstup navrhovateľke k nehnuteľnostiam, je nevyhnutné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého predmetom bude povinnosť odporcu zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by bránili navrhovateľke vstupu k predmetným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva

z naliehavosti situácie. Cit. ust. , a . V návrhu zástupca navrhovateľky na osvedčenie tvrdených skutočností neoznačil a nepriložil žiadne listiny.

3. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Podľa cit. právnej úpravy neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností.

8. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovateľom že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Oboznámením obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd považoval za osvedčené, že obe sporové strany prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke G. A. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, E., zomrelej dňa 11.06.2023 (ďalej už len „poručiteľka“). Dedičské konanie, v ktorom prejednaním dedičstva bol poverený súdny komisár JUDr. Stanislav Dugas, notár so sídlom Hviezdoslavova 3, 060 01 Kežmarok 1, vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , nie je doposiaľ právoplatne skončené. Uznesením zo dňa 15.11.2023 č.k. -54 súd konanie o dedičstve prerušil a navrhovateľku odkázal, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala na tunajší súd žalobu o určenie, že závet zo dňa 17.12.2022 predložený odporcom je neplatný z dôvodu, že nebol spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2023. Podľa odôvodnenia tohto právoplatného uznesenia pri spisovaní zápisnice o predbežnom šetrení dedičstva súdnym komisárom bol odporcom, ktorý býval s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, predložený závet zo dňa 17.12.2022. Uvedenou listinou poručiteľka všetok svoj majetok odkázala odporcovi ako svojmu druhovi. Navrhovateľka ako dcéra poručiteľky na pojednávaní namietla platnosť závetu z dôvodu, že nebol spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky. Navrhovateľka a odporca teda v zmysle prichádzajú do úvahy ako dedičia poručiteľky, navrhovateľka ako zákonná dedička v 1. zákonnej dedičskej skupine ( ) a odporca ako závetný dedič.

10. Oboznámením obsahu ďalšieho spisu tunajšieho súdu, a to spisu sp.zn. súd považoval za osvedčené aj tvrdenie zástupcu navrhovateľky, a to že na tunajší súd bola podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 17.12.2022, kde žalobcom je navrhovateľka a žalovaným odporca. Konanie začalo na základe žaloby navrhovateľky podanej na tunajší súd dňa 19.01.2024, teda v lehote jedného mesiaca určenej uznesením dedičského súdu zo dňa 15.11.2023 č.k. - 54. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Nateraz teda nie je zrejmé, ktorý z potencionálnych dedičov, tzn. ktorá zo sporových strán bude po poručiteľke dediť, prípadne v akom podiele.

11. Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičia sa teda zo zákona stávajú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi veci patriacich do dedičstva už okamihom smrti poručiteľa. Od smrti poručiteľa ako právne významného okamihu z pohľadu okamihu nadobudnutia dedičstva však do právoplatného skončenia konania o dedičstve spravidla uplynie dlhší čas, počas ktorého nie je isté, čo tvorí predmet dedičstva, ktorý z dedičov prichádzajúcich do úvahy bude aj skutočne dediť, aký podiel mu pripadne, a pod. Keďže však dedičia sa stávajú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi vecí patriacich do dedičstva už okamihom smrti poručiteľa, ako vlastníkom alebo spoluvlastníkom im v zásade nemožno odoprieť súdnu ochranu v tom zmysle, ako im ju garantuje čl. 46 a nasl. SR, a , a . Toto právo im patrí bez zreteľa na to, že sa ešte nevie, či všetci do úvahy prichádzajúci dedičia budú aj skutočne dediť a aký podiel z dedičstva im pripadne. Preto každý dedič ako vlastník alebo spoluvlastník veci patriacich do dedičstva môže požiadať o súdnu ochranu aj vtedy, keď dedičské konanie ešte nie je skončené. Základným predpokladom pre poskytnutie súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. a nasl. , na ktoré zástupca navrhovateľky poukazuje aj v návrhu v prejednávanej veci, je v takýchto prípadoch však to, aby navrhovateľ osvedčil predovšetkým účel súdnej ochrany požadovaný nariadením neodkladného opatrenia, a aby sledovaný účel požadovanej súdnej ochrany nebolo možné dosiahnuť osobitnými opatreniami podľa a a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej už len „“), upravujúcimi inštitút neodkladných úkonov v dedičskom konaní a zabezpečenia dedičstva.

12. Podľa ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

13. Podľa , a zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste. Ak bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky, môže súd uznesením zakázať výplatu z bankového účtu alebo z vkladnej knižky. Ak mal poručiteľ pohľadávky, môže súd uznesením uložiť jeho dlžníkovi, aby plnenie zložil do notárskej úschovy a poučí ho, že inak plnenie nebude mať za následok splnenie dlhu.

14. Podľa pri predaji hnuteľných vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, postupuje súd primerane podľa ustanovení o likvidácii dedičstva.

15. Podľa správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.

16. Účelom cit. osobitnej právnej úpravy je predísť odcudzeniu, strate, poškodeniu alebo znehodnoteniu majetku pripadajúceho do dedičstva, zabezpečiť jeho správu, prípadne včasné zabezpečenie rozsahu tohto majetku. Účelom tejto osobitnej právnej úpravy nie je v žiadnom prípade dočasná úprava pomerov sporových strán, a teda ani riešenie sporov medzi potencionálnymi dedičmi, kto z nich a akým spôsobom bude v priebehu dedičského konania užívať jednotlivé veci z dedičstva. Po dobu dedičského konania sa vzťahy viacerých potencionálnych dedičov k veciam pripadajúcim do dedičstva zásadne posudzujú ako vzťahy podielových spoluvlastníkov. Preto

nakladanie s vecami pripadajúcimi do dedičstva sa spravuje ust. o podielovom spoluvlastníctve, a prípadné spory o užívanie týchto vecí a nakladanie s nimi v priebehu dedičského konania je potrebné riešiť v civilnom sporovom konaní aplikujúc ust. a nasl. (porovnaj napr. R 41/1966, rozhodnutie NS ČR sp.zn. zo dňa 30.01.2008 a pod).

17. Súd zastáva názor, že z obsahu návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nemožno vyvodiť, že by navrhovateľka návrhom požadovala ochranu v návrhu špecifikovaného majetku pripadajúceho do dedičstva po poručiteľke pred jeho odcudzením, stratou, poškodením alebo znehodnotením, príp. jeho správu alebo včasné zabezpečenie rozsahu tohto majetku. Preto súd nepovažoval za dôvodnú ani aplikáciu cit. osobitnej právnej úpravy pre dedičské konanie na prejednávanú vec. Súd mal za to, že podľa obsahu návrhu ide o riešenie otázky nakladania, a to predovšetkým užívania, niektorých veci patriacich do dedičstva po poručiteľke do skončenia dedičského konania. Preto súd návrh posudzoval podľa cit. ustanovení a nasl. , upravujúcich neodkladné opatrenia, pričom vzťahy medzi sporovými stranami ako vzťahy podielových spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva podľa a nasl. .

18. Z internetových výpisov z LV č. XXXX k.ú. E., LV č. XXXX k.ú. D. a obsahu dedičského spisu sp.zn. vyplýva, že poručiteľka je v čase rozhodovania súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení zapísaná na listoch vlastníctva ako výlučná vlastníčka predmetného bytu, ďalej ako podielová spoluvlastníčka rekreačných objektov s priľahlými pozemkami o veľkosti podielu 1 v pomere k celku, a to spolu s odporcom ako ďalším podielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1 v pomere k celku, a v evidencii vozidiel ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla. Preto súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za dostatočne osvedčené, že tieto nehnuteľné a hnuteľné veci patria do dedičstva po poručiteľke (ďalej už len „rozhodné veci“), v dôsledku čoho navrhovateľku a odporcu pre účely rozhodnutia považoval za podielových spoluvlastníkov týchto vecí. Tu súd len dodáva, že podľa obsahu dedičského spisu poručiteľka je zapísaná ako vlastníčka, okrem týchto rozhodných vecí, aj ďalších vecí (nehnuteľností vedených na LV č. XXX a LV č. XXX pre Okres: E., Obec: E., Katastrálne územie: E. a ďalších). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka ako podielová spoluvlastnícka všetkých rozhodných vecí žiada, aby súd do doby právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke prikázal odporcovi vydať jej 1 ks kľúčov od predmetného bytu, 1 ks kľúčov od rekreačných objektov s priľahlými pozemkami a 1 ks kľúčov od predmetného motorového vozidla, a aby sa zdržal akýchkoľvek konaní, ktoré bránia navrhovateľke užívať všetky nehnuteľné veci. Návrh pritom, bez ďalšieho, dôvodí iba tvrdeniami, že odporca užíva predmetný byt, bráni navrhovateľke v užívaní bytu, ďalej, že navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej matke a že odporca znemožňuje navrhovateľke vstup k nehnuteľnostiam. Tieto skutočnosti však ešte sami o sebe (a to bez ohľadu na ich osvedčenie) neodôvodňujú opodstatnenosť, a ani efektívnosť nariadenia úpravy pomerov strán tak, ako to navrhovateľka návrhom žiada.

19. Podľa vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa a podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

21. Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Všetci podieloví spoluvlastníci majú právo držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s vecou v podielovom spoluvlastníctve, a to v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Aby však toto právo vôbec mohlo byť realizované, cit. ust. ustanovujú, ako sa pri pluralite viacerých vlastníkov jednej a tej istej veci prejavuje veľkosť podielu jednotlivých spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného vlastníctva k veci a zároveň určuje spôsob, pomocou ktorého sa vytvára vôľa spoluvlastníkov hospodáriť so spoločnou vecou. O hospodárení so spoločnou

vecou rozhodujú spoluvlastníci predovšetkým konsenzuálne dohodou, ktorá môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Ak sa konsenzus nedosiahne, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, a pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. V súdnej praxi a odbornej literatúre nie sú pochybnosti o tom, že pod pojem „hospodárenie“ so spoločnou vecou, ktoré upravuje cit. , je potrebné zaradiť aj „užívanie„ spoločnej veci spoluvlastníkmi, vrátane bytov a nehnuteľnosti. Tiež, že pod termínom „rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou“ zákonodarca nemá na mysli nejaký bližšie formalizovaný postup, ale jednoducho „zhodu“ či „nezhodu“ pri riešení určitej vecnej otázky, ako je napr. aj užívanie spoločnej veci. Avšak o tom, že táto určitá otázka sa stala predmetom spoločného rozhodovania, majú byť podieloví spoluvlastníci riadne informovaní, aby bola zachovaná možnosť vyjadriť sa a tak ovplyvniť konečné rozhodnutie (porovnaj napr. rozsudky NS ČR sp.zn. zo dňa 03.04.2008, sp.zn. zo dňa 24.09.2004 , a pod).

23. V prejednávanej veci navrhovateľka ničím neosvedčila, že otázka užívania rozhodných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľke sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán, že výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, aký navrhuje. A navyše, formou nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu zástupca navrhovateľky bez ďalšieho iba uviedol, že „navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej matke“ a že „odporca znemožňuje navrhovateľke vstup k nehnuteľnostiam“. Preto pokiaľ zástupca navrhovateľky nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil, bez ďalšieho, iba uvedenými tvrdeniami, súd nepovažoval za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov sporových strán (princíp opodstatnenosti), a ani efektívnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, tzn., že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia odporcovi možno objektívne dosiahnuť nejakú konkrétnu efektívnu ochranu navrhovateľky (princíp efektívnosti).

24. Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu súd z obsahu súdnych spisov považoval pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení za osvedčené, že odporca žil s poručiteľkou v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti 10 rokov pred jej smrťou v predmetnom byte a v predmetnom byte aj po smrti poručiteľky (11.06.2023) doposiaľ býva, a že navrhovateľka v predmetnom byte 10 rokov nebývala a v byte ani v súčasnosti nebýva. Podľa obsahu spisov býva v obci Vrbov. Za daného dlhotrvajúceho faktického viac ako 10 ročného stavu užívania predmetného bytu odporcom, bez ďalšieho, súd nevidel dôvod, pre ktorý by odporcovi mala byť do skončenia dedičského konania uložená povinnosť vydať navrhovateľke 1 ks kľúčov od predmetného bytu a odporca by sa mal zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by navrhovateľke bránil predmetný byt užívať. Navrhovateľka predovšetkým ničím neosvedčila, že za danej situácie predmetný byt nie je obydlím odporcu. Právo fyzickej osoby na ochranu obydlia a súkromia je zakotvené v čl. 12 Listiny základných práv a slobôd (), podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môžu byť zákonom dovolené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia osôb, pre ochranu práv a slobôd druhých alebo pre odvracanie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy (čl. 12 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd). V prípade, že predmetný byt je obydlím odporcu, dochádza ku kolízií dvoch základných práv, a to práva podielového spoluvlastníka užívať vec v podielovom spoluvlastníctve a práva druhého podielového spoluvlastníka na ochranu obydlia a súkromia. Pri kolízii týchto práv je potrebné vždy vážiť obidve práva a rozhodnúť, ktorému z nich treba dať prednosť. Súdna prax sa však priklonila k názoru, že právu na ochranu obydlia a súkromia je potrebné dať prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie veci v podielovom spoluvlastníctve (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp.zn. a pod). Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu súd ďalej poukazuje aj na tvrdenie samotnej navrhovateľky v žalobe vo veci o neplatnosť závetu vedenej pod sp.zn. , a to že poručiteľka počas svojho života spomínala, že chce, aby odporca v predmetnom byte dožil (aj keď nie to, aby sa stal vlastníkom bytu). Za danej situácie preto súd aj z morálneho hľadiska nevidel dôvod, prečo by navrhovateľka nemala rešpektovať vôľu svojej matky a do skončenia dedičského konania mala mať 1 ks kľúčov od predmetného bytu.

25. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je pritom ďalej zrejmé, či otázka užívania predmetného bytu sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán ako

podielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. Pri úprave užívania spoločnej veci podielovými spoluvlastníkmi v prípade nezhody existujú spravidla tri možnosti: a) jednotliví spoluvlastníci užívajú niektoré vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov užíva celú spoločnú vec so zachovaním nároku na peňažnú náhradu, a c) spoluvlastníci užívajú spoločnú vec striedavo v určených časových obdobiach. Pokiaľ navrhovateľka návrhom žiada, bez ďalšieho, iba vydanie 1 ks kľúčov od predmetného bytu, z čoho logicky možno vyvodiť záver, že zvyšné ks kľúčov ostanú odporcovi, nie je zrejmé, či medzi sporovým stranami existuje nejaká zhoda v otázke užívania predmetného bytu a je potrebné iba vydať si kľúče (čomu však nenasvedčuje tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca jej bráni predmetný byt užívať). Alebo ide o nezhodu, ktorá však musí byť výsledkom spoločného rozhodovania oboch sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, teda aj odporcu, ktorému musí byť zachovaná možnosť vyjadriť sa a tak ovplyvniť konečné rozhodnutie. Avšak aj v prípade záveru, že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu užívania predmetného bytu niektorou z troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať od predmetného bytu kľúče a každá sa bude domáhať užívania predmetného bytu bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutie o konkrétnom spôsobe jeho užívania. Takéto neodkladné opatrenie neposkytne efektívnu ochranu právam žiadnej zo sporových strán.

26. Pokiaľ ide o užívanie rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, tu navrhovateľka ničím neosvedčila tvrdenie, že tieto nehnuteľnosti užíva odporca , na aký účel, a že navrhovateľke bráni v užívaní. Podľa zápisu na LV č. XXXX tieto nehnuteľnosti poručiteľka a odporca nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku, na základe kúpnej zmluvy V-2258/2018 zo dňa 27.12.2018 – 249/2018. Navrhovateľka tvrdí, že aj tieto nehnuteľnosti po smrti poručiteľky užíva odporca a návrhom sa domáha vydania 1 ks kľúča. Tu súd poukazuje jednak na judikatúru, podľa ktorej práva a povinnosti z dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nezanikajú smrťou fyzickej osoby viazanej alebo oprávnenej z tejto dohody a môžu byť spolu so spoluvlastníckym podielom prevedené na právnych nástupcov uvedenej dohody (porovnaj Sborník stanovisek, správ a rozhodovaní soudu a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970 – 1983, Z IV. s 356 ). Preto pokiaľ odporca rekreačné objekty s priľahlými pozemkami užíva od roku 2018 doposiaľ, súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, že ich užíval na základe dohody s poručiteľkou ako podielovou spoluvlastníčkou, a že touto dohodou je viazaná aj navrhovateľka ako právny nástupca poručiteľky. Jednak tiež na výšku spoluvlastníckych podielov strán, ktorá podľa cit. právnej úpravy je právne relevantná pri nezhode o užívaní spoločnej veci. Pri počítaní veľkosti aj podielu odporcu, ktorý nepatrí do dedičstva o veľkosti 1 v pomere k celku, odporcu je potrebné považovať za väčšinového podielového spoluvlastníka týchto rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, ktorý v prípade nezhody spoluvlastníkov má právo rozhodnúť o užívaní spoločnej veci väčšinou počítanou podľa podielov. Aj tu však, rovnako ako aj u predmetného vozidla, nie je zrejmé, či otázka užívania aj týchto spoločných vecí sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. A aj v prípade záveru, že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu užívania týchto spoločných vecí niektorou z vyššie troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať aj od rekreačných objektov a predmetného vozidla kľúče a budú sa domáhať užívania týchto veci bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutia o konkrétnom spôsobe ich užívania.

27. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.