Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/6/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti odporcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok č.k. – 20 zo dňa 05.02.2024, jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol následovne: „Návrh zamieta.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , O.z. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka ničím neosvedčila, že otázka užívania rozhodných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľke sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán, že výsledkom tohto spoločného rozhodovania je nezhoda strán, a aké sú dôvody pri prípadnom riešení vzniknutých nezhôd, navyše nezhody riešiť formou nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu zástupca navrhovateľky bez ďalšieho iba uviedol, že „navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej matke“ a že „odporca znemožňuje navrhovateľke vstup k nehnuteľnostiam“. Preto pokiaľ zástupca navrhovateľky nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil, bez ďalšieho, iba uvedenými tvrdeniami, súd nepovažoval za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov sporových strán (princíp opodstatnenosti), a ani efektívnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, tzn. že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia odporcovi možno objektívne dosiahnuť nejakú konkrétnu efektívnu ochranu navrhovateľky (princíp efektívnosti).

3. Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu súd z obsahu súdnych spisov považoval pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení za osvedčené, že odporca žil s poručiteľkou v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti 10 rokov pred jej smrťou v predmetnom byte a v predmetnom byte aj po smrti poručiteľky (11.06.2023) doposiaľ býva, a že navrhovateľka v predmetnom byte 10 rokov nebývala a v byte ani v súčasnosti nebýva. Podľa obsahu spisov býva v obci Vrbov. Za daného dlhotrvajúceho faktického viac ako 10 ročného stavu užívania predmetného bytu odporcom, bez ďalšieho, súd nevidel dôvod, pre ktorý by odporcovi mala byť do skončenia dedičského konania uložená povinnosť vydať navrhovateľke 1 ks kľúčov od predmetného bytu a odporca by sa mal zdržať akéhokoľvek konania, ktorým by navrhovateľke

bránil predmetný byt užívať. Navrhovateľka predovšetkým ničím neosvedčila, že za danej situácie predmetný byt nie je obydlím odporcu. Právo fyzickej osoby na ochranu obydlia a súkromia je zakotvené v čl. 12 Listiny základných práv a slobôd (), podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môžu byť zákonom dovolené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia osôb, pre ochranu práv a slobôd druhých alebo pre odvracanie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy (čl. 12 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd). V prípade, že predmetný byt je obydlím odporcu, dochádza ku kolízií dvoch základných práv, a to práva podielového spoluvlastníka užívať vec v podielovom spoluvlastníctve a práva druhého podielového spoluvlastníka na ochranu obydlia a súkromia. Pri kolízii týchto práv je potrebné vždy vážiť obidve práva a rozhodnúť, ktorému z nich treba dať prednosť. Súdna prax sa však priklonila k názoru, že právu na ochranu obydlia a súkromia je potrebné dať prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie veci v podielovom spoluvlastníctve (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp.zn. a pod). Vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu súd ďalej poukazuje aj na tvrdenie samotnej navrhovateľky v žalobe vo veci o neplatnosť závetu vedenej pod sp.zn. , a to že poručiteľka počas svojho života spomínala, že chce, aby odporca v predmetnom byte dožil (aj keď nie to, aby sa stal vlastníkom bytu). Za danej situácie preto súd aj z morálneho hľadiska nevidel dôvod, prečo by navrhovateľka nemala rešpektovať vôľu svojej matky a do skončenia dedičského konania mala mať 1 ks kľúčov od predmetného bytu.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je pritom ďalej zrejmé, či otázka užívania predmetného bytu sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. Pri úprave užívania spoločnej veci podielovými spoluvlastníkmi v prípade nezhody existujú spravidla tri možnosti: a) jednotliví spoluvlastníci užívajú niektoré vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov užíva celú spoločnú vec so zachovaním nároku na peňažnú náhradu, a c) spoluvlastníci užívajú spoločnú vec striedavo v určených časových obdobiach. Pokiaľ navrhovateľka návrhom žiada, bez ďalšieho, iba vydanie 1 ks kľúčov od predmetného bytu, z čoho logicky možno vyvodiť záver, že zvyšné ks kľúčov ostanú odporcovi, nie je zrejmé, či medzi sporovým stranami existuje nejaká zhoda v otázke užívania predmetného bytu a je potrebné iba vydať si kľúče (čomu však nenasvedčuje tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca jej bráni predmetný byt užívať). Alebo ide o nezhodu, ktorá však musí byť výsledkom spoločného rozhodovania oboch sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, teda aj odporcu, ktorému musí byť zachovaná možnosť vyjadriť sa a tak ovplyvniť konečné rozhodnutie. Avšak aj v prípade záveru, že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu užívania predmetného bytu niektorou z troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať od predmetného bytu kľúče a každá sa bude domáhať užívania predmetného bytu bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutie o konkrétnom spôsobe jeho užívania. Takéto neodkladné opatrenie neposkytne efektívnu ochranu právam žiadnej zo sporových strán.

5. Pokiaľ ide o užívanie rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, tu navrhovateľka ničím neosvedčila tvrdenie, že tieto nehnuteľnosti užíva odporca , na aký účel, a že navrhovateľke bráni v užívaní. Podľa zápisu na LV č. XXXX tieto nehnuteľnosti poručiteľka a odporca nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku, na základe kúpnej zmluvy B./XXXX zo dňa 27.12.2018 – XXX/XXXX. Navrhovateľka tvrdí, že aj tieto nehnuteľnosti po smrti poručiteľky užíva odporca a návrhom sa domáha vydania 1 ks kľúča. Tu súd poukazuje jednak na judikatúru, podľa ktorej práva a povinnosti z dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nezanikajú smrťou fyzickej osoby viazanej alebo oprávnenej z tejto dohody a môžu byť spolu so spoluvlastníckym podielom prevedené na právnych nástupcov uvedenej dohody (porovnaj Sborník stanovisek, správ a rozhodovaní soudu a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970 – 1983, Z IV. s 356 ). Preto pokiaľ odporca rekreačné objekty s priľahlými pozemkami užíva od roku 2018 doposiaľ, súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, že ich užíval na základe dohody s poručiteľkou ako podielovou spoluvlastníčkou, a že touto dohodou je viazaná aj navrhovateľka ako právny nástupca poručiteľky. Jednak tiež na výšku spoluvlastníckych podielov strán, ktorá podľa cit. právnej úpravy je právne relevantná pri nezhode o užívaní spoločnej veci.

Pri počítaní veľkosti aj podielu odporcu, ktorý nepatrí do dedičstva o veľkosti 1 v pomere k celku, odporcu je potrebné považovať za väčšinového podielového spoluvlastníka týchto rekreačných objektov s priľahlými pozemkami, ktorý v prípade nezhody spoluvlastníkov má právo rozhodnúť o užívaní spoločnej veci väčšinou počítanou podľa podielov. Aj tu však, rovnako ako aj u predmetného vozidla, nie je zrejmé, či otázka užívania aj týchto spoločných vecí sa vôbec stala predmetom spoločného rozhodovania sporových strán ako podielových spoluvlastníkov, či výsledkom tohto spoločného rozhodovania je „nezhoda“ strán v tejto otázke, a ak áno, v čom táto nezhoda vecne spočíva a aké sú dôvody, pre ktoré by súd mal nezhodu v tejto otázke riešiť práve spôsobom, akým navrhovateľka navrhuje. A aj v prípade záveru, že by sa jednalo o takúto kvalifikovanú nezhodu, vyhovením návrhu bez úpravy konkrétneho spôsobu užívania týchto spoločných vecí niektorou z vyššie troch uvedených možností sa iba vytvorí stav, kedy obe sporové strany ako podieloví spoluvlastníci budú mať aj od rekreačných objektov a predmetného vozidla kľúče a budú sa domáhať užívania týchto veci bez toho, aby existovala dohoda alebo rozhodnutia o konkrétnom spôsobe ich užívania.

6. Podľa ust. (ďalej len „“) ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

7. Podľa , správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla, že podáva odvolanie podľa v zákonom stanovenej lehote z dôvodov uvedených v a . Poukázala na to, že pokiaľ ide o vydanie kľúčov od nehnuteľného majetku a hnuteľnej veci – motorového vozidla značky D. F. G. D. žiadala to preto, že je dedičkou po matke, nebohej poručiteľke, ktorá bola družka odporcu. Odporca vytvára situáciu kedy zamedzuje vstup do nehnuteľnosti a tiež získanie možnosti užívať osobné motorové vozidlo, a chaty v k.ú. D.. Fotodokumentáciou, ktorú pripojila k odvolaniu demonštruje tieto okolnosti a z toho dôvodu má za to, že odporca dokonca úmyselne bráni navrhovateľke v užívaní predmetného bytu, chaty a motorového vozidla, keďže sa nemôže k nim dostať. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. , a domnievajú sa, že teda návrh bol podaný v nesúlade so zistenými skutočnosťami.

9. Odvolací súd, Krajský súd v Prešove podľa , prejednal toto rozhodnutie, ako aj konanie predtým predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. , , , a , .

10. Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý, odvolací súd doručoval návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolaním navrhovateľky odporcovi, aby sa vyjadril k veci v lehote 7 dní od doručenia ( ).

11. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tak, že dňa 22.12.2023 bola na Okresný súd Poprad podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu, kde na strane žalobcu je navrhovateľka a na strane žalovaného odporca. Navrhovateľka je dcérou poručiteľky H. A. I., F. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zomrelej dňa 11.06.2023. Odporca žil s poručiteľkou v partnerskom vzťahu a v spoločnej domácnosti po dobu 10 rokov. Dedičské konanie po poručiteľke vedené súdnym komisárom C. J. K. nie je skončené. Poručiteľka je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného bytu, ako podielová spoluvlastníčka rekreačných objektov s priľahlými pozemkami v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku a ako výlučný vlastník a držiteľ predmetného vozidla. Odporca užíva predmetný byt a bráni navrhovateľke v jeho užívaní. Navrhovateľka nevie užívať nehnuteľnosti po svojej zosnulej matke. Tým, že odporca znemožňuje vstup navrhovateľke k nehnuteľnostiam, je nevyhnutné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého predmetom bude povinnosť odporcu zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by bránili navrhovateľke vstupu k predmetným nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva z naliehavosti situácie. Cit. ust. , a . V návrhu zástupca navrhovateľky na osvedčenie tvrdených skutočností neoznačil a nepriložil žiadne listiny.

12. Oboznámením obsahu ďalšieho spisu tunajšieho súdu, a to spisu sp.zn. XXX XX/XXXX súd považoval za osvedčené aj tvrdenie zástupcu navrhovateľky, a to že na tunajší súd bola podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 17.12.2022, kde žalobcom je navrhovateľka a žalovaným odporca. Konanie začalo na základe žaloby navrhovateľky podanej na tunajší súd dňa 19.01.2024, teda v lehote jedného mesiaca určenej uznesením dedičského súdu zo dňa 15.11.2023 č.k. XXX X/XXXX- XX. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Nateraz teda nie je zrejmé, ktorý z potencionálnych dedičov, tzn. ktorá zo sporových strán bude po poručiteľke dediť, prípadne v akom podiele.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na navrhovateľovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného mimo konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

20. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. , ). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

21. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.

22. Neodkladným opatrením môže súd na návrh strany sporu uložiť druhej strane sporu širokú škálu povinností či obmedzení. V praxi pomerne často podáva strana sporu na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby v krátkej lehote ( 30 dní ) dosiahol úpravu, ktorá má byť predmetom konania vo veci samej.

23. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením súdu prvej inštancie. Napriek opisu skutočností návrhu zo strany navrhovateľky, a napriek tomu, že jej právna predchodkyňa zomrela, a dedičské konanie nie je skončené, (prebieha konanie o neplatnosť závetu, ktorý zriadila poručiteľka na súde prvej inštancie), a okrem tvrdeného znemožnenia prístupu zo strany odporcu k nehnuteľnostiam (chata, byt), a k hnuteľnej veci (motorové vozidlo), neboli predložené dôkazy o naliehavosti a bezodkladnosti vydania neodkladného opatrenia. Ani predložené fotografické zábery zo strany navrhovateľky pri podanom odvolaní, nesvedčia o tvrdených okolnostiam uvedených v návrhu. Mapujú v podstate status quo vecí, to znamená chatu ako takú, auto, ktoré stojí na pozemku bez toho, aby tieto fotografie mali nejakú výpovednú hodnotu. Na základe toho je možné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa , .

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s .

25. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).