Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Saz-1-2024.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G. I. J., B. XX, J., zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, Rázusova 7, Nitra, v konaní o prepustenie zo zaistenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G. I., B. XX, J., zo zaistenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a konanie na správnom súde
1. Žalobca bol 01.10.2023 v čase o 02:00 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy. Následne bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra.
2. Následne žalovaný začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, počas ktorého žalobca uviedol, že cestu pre nich zabezpečil prevádzač za 4.000 eur, ktorého on osobne nepoznal. Prešli peši z Turecka z mesta Urfy asi pred týždňom do Bulharska. V Bulharsku ich vyzdvihol prevádzač na dodávke, s ktorým išli až po srbské hranice. Pred srbskými hranicami ich vysadil a srbské hranice prešli peši. V Srbsku zostali dve noci, potom taxíkmi prešli až k maďarským hraniciam, kde tieto prekročili pomocou rebríkov. V lese za hranicami ich čakala dodávka s prevádzačom, ktorý ich zobral až na územie Slovenskej republiky, kde boli chytený políciou. Uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá žiadne rodinné ani súkromné väzby.
3. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-5995-012/2023-AV z 01.10.2023 bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky, bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov a nebola mu určená lehota na vycestovanie.
4. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-5995-018/2023-AV z 01.10.2023 bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 01.01.2024.
5. Žalovanému bola 09.11.2023 doručená informácia, že žalobca 08.11.2023 prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalovaný začal 12.12.2023 správne konanie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
6. Žalobca bol vyzvaný aby sa vyjadril k zisteniu žalovaného. Tento dňa 12.12.2023 uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené ubytovanie ani žiadnych rodinných príslušníkov. Taktiež uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko o čom svedčí zápisnica o jeho vyjadrení z uvedeného dňa.
7. Žalobca bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA11-5995-030/2023-AV z 12.12.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Žalobca bol dňom 12.12.2023 ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov mu bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.03.2024.
8. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko jedným z dôvodov rizika úteku podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, je aj taxatívne uvedený dôvod „nemá udelený pobyt podľa tohto zákona“, dospel k názoru, že existuje riziko úteku žalobcu, nakoľko tento nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu a taktiež nedisponuje žiadnym dokladom oprávňujúcim prekračovanie vonkajšej hranice schengenskej hranice. O neuložení alternatívy zaistenia rozhodol žalovaný s poukazom na vyjadrenie žalobcu o tom, že na území Slovenskej republiky nemá žiadne ubytovanie a nedisponuje finančnými prostriedkami. Na základe uvedeného konštatoval, že v prípade žalobcu je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu a je jasne preukázané riziko jeho úteku z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní ako cieľovú krajinu uviedol Nemecko a taktiež fakt, že nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval, že považuje zaistenie žalobcu za účelné a efektívne, pretože v prípade žalobcu je potrebné realizovať a úspešne ukončiť azylové konanie na území Slovenskej republiky. V závere poukázal na to, že postupoval aj v zmysle čl. 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 a dostatočne sa vysporiadal s dôvodmi potreby zaistenia žalobcu na základe vyhodnotenia a individuálneho prístupu s ohľadom na konanie vo veci udelenia azylu.
9. Žalobca sa správnou žalobou zo 16.01.2024 domáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia a priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný nedostatočne uviedol dôvody, pre ktoré považuje zaistenie žalobcu za účelné a efektívne. Žalovaný neuviedol ani skutočnosti, pre ktoré by žalobca nemohol byť premiestnený do pobytového tábora pre žiadateľov pre azyl, na čo má právo ako žiadateľ o azyl. Žalobca poukázal aj na povinnosť žalovaného zaoberať sa potencialitou priznania medzinárodnej ochrany žalobcovi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 147/2013 z 09.10.2013). Žalobca vyjadril nesúhlas so zaistením z dôvodu, že jeho zaistenie je za momentálneho skutkového stavu neúčelné.
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 18.01.2024 v podstatnom poukázal na skutočnosť, že pristúpil k možnosti využitia zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, na čo ho oprávňuje zákon, ale práve vedený jednotlivými dôkazmi a úvahami, ako aj poznatkami aplikačnej praxe stanovil žalobcovi minimálnu dobu zaistenia, pričom si bol vedomý svoje povinnosti podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, sledovať po celý čas zaistenia žalobcu, či účel zaistenia trvá. Zdôraznil, že konanie o udelenie azylu je časovo náročný proces, ktorý nemožno urýchliť. Poukázal, že on nevykonáva úkony spojené s udelením azylu a teda sa môže oprieť len o informácie, ktoré poskytuje F. G. H. G. I. K. A. F.. V závere konštatoval, že zaistenie žalobcu bolo nevyhnutné, z dôvodu naplnenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca naplnil predmetné ustanovenie, keď vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a po prepustení odíde do Nemecka, čo uviedol v zápisnici PPZ- HCP-BA11-5995-029/2023-AV, ktorú riadne podpísal.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom
11. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
12. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
13. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
16. Predmetom konania bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia, ktoré bolo realizované na podklade napadnutého rozhodnutia.
17. Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t.j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov).
18. Úlohou správneho súdu v danej veci nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie sťažovateľovho žalobného návrhu na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho veci z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia sťažovateľa zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe. Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia sťažovateľa, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v tejto súvislosti uviedol, že nevykonáva úkony spojené s udelením azylu a preto sa môže oprieť len o informácie, ktoré poskytuje Migračný úrad a Útvar policajného zaistenia pre cudzincov. Z administratívneho spisu však ku dňu podania správnej žaloby, nie je žiadny záznam o tom, že žalovaný komunikoval s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov či Migračným úradom a teda či v dobe od zaistenia žalobcu 12.12.2022 do podania žaloby 16.01.2024 a teda za obdobie viac ako jedného mesiac bol akokoľvek skúmal či účel zaistenia trvá. Žalovaný až na výzvu súdu, podaním z 30.01.2024 uviedol, že 04.01.2024 bol v priestoroch F. G. H. G. I. J. vykonaný pohovor s pracovníkom Migračného úradu a 20.01.2021 bol do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (na základe ich žiadosti z 15.01.2024) doručený z Kriminalistického a expertízneho ústavu PPZ výsledok lustrácie, v ktorom lustráciou daktyloskopického materiálu menovaného nebola zistená žiadna zhoda s daktyloskopickými kartami členských krajín EÚ.
19. Správny súd konštatuje, že z danej správny však nijako nevyplýva, žeby zo strany migračného úradu mali byť vykonávané so žalobcom nejaké úkony, či a aké, či sa už len zo strany migračného úradu čaká na vydanie rozhodnutia vo veci žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území SR a teda vôbec nie je zrejmé na základe čoho a ako žalovaný vyhodnocoval, že účel stále zaistenia trvá.
20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadnosť inštitútu zaistenia. V preskúmavanom prípade je potrebné trvanie účelu zaistenia skúmať o to prísnejšie, že žalobca je už celkovo obmedzený na osobnej slobode od 01.10.2023 a teda, ku dňu rozhodovania správneho súdu takmer štyri mesiace a to bez ohľadu na to, že bol predtým zaistený na podklade iného zákonného dôvodu a bez ohľadu na to, že neboli prekročené zákonné lehoty možného zaistenia.
21. Súd vzhliadol pasivitu žalovaného pokiaľ ide o zisťovanie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania správneho súdu, čo vedie správny súd k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody žalobcu je samoúčelné a absencia naplnenia zákonnej požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia sama osebe odôvodňuje nezákonnosť trvania zaistenia.
22. Keďže správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby postupom podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmych dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.