Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-11-2016.pdf
PDF · 158.29 KB
No categories available
7Pc/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v právnej veci navrhovateľa: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., štátny občan SR, právne zastúpený: LG Legal, s.r.o., IČO: 47 255 692, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava a otca - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XB, XXX XX P., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, IČO: 42 277 981, advokát so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, o návrhu na zvýšenie výživného
rozhodol:
I. Otec (osoba povinná platiť výživné) je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 350 eur počnúc dňom 27.10.2016 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, vopred k rukám navrhovateľa.
II. Tým sa m e n í výrok rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, č.k. 10C/76/2004-30 zo dňa 07.09.2004, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca (osoby povinnej platiť výživné) voči navrhovateľovi sumou 165,97 eur mesačne.
III. Súd vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
IV. Dlžné zročné výživné na navrhovateľa za obdobie od 27.10.2017 do 05.11.2019 v sume 6.796,55 eur je otec (osoba povinná platiť výživné) p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 190 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27.10.2016 sa domáha navrhovateľ ako oprávnený voči otcovi ako osobe povinnej platiť výživné (ďalej aj len ako „otec“ alebo „povinný“) zvýšenia výživného na sumu 500 eur mesačne.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že je študentom VŠ v zahraničí a jeho priemerné pravidelné mesačné náklady na štúdium na tejto zahraničnej VŠ - Univerzite v Aberdeen sú 880,- eur a výživné vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur) mesačne, určené rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 10C 76/2004-30 zo dňa 07.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.10.2004 (v tom čase mal navrhovateľ 7 rokov a navštevoval ZŠ v Bojniciach), nepokrýva ani 1/5 navrhovateľom preukázaných výdavkov na jeho odôvodnené potreby. Na strane navrhovateľa teda ide o tak zásadnú zmenu pomerov, že táto v plnom rozsahu odôvodňuje aplikáciu ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a oprávňuje súd zmeniť rozsudok upravujúci vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi. Po ukončení štúdia na Gymnáziu Bilíkova v Bratislave a strednej školy Pinedale High School v
Spojených štátoch amerických (počas školského roku 2013 - 2014), kde získal ocenenie za dosiahnuté výsledky, pokračuje v štúdiu na Univerzite v Aberdeen (The University of Aberdeen) v Škótsku od 05.09.2016 v odbore matematika a fyzika, pričom prechod zo strednej školy v Bratislave na prestížnu zahraničnú univerzitu predstavuje zásadnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, a to z dôvodu výrazne zvýšených nákladov na život a štúdium v zahraničí. Na dobrovoľnom zvýšení výživného sa navrhovateľovi s povinným nepodarilo dohodnúť. Otec ako povinný je zamestnaný v spoločnosti N., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je manželka povinného, a to na 60 % pracovný úväzok s hrubou mzdou 261,- eur (v čase podania návrhu), pričom navrhovateľ má za to, že otec sa účelovo zamestnal v spoločnosti svojej manželky na kratší pracovný čas s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného v primeranej výške. Ďalej navrhovateľ uviedol, že otec je povinný prispievať na výživu plnoletého študujúceho dieťaťa (navrhovateľa) a v zmysle Zákona o rodine je povinný za týmto účelom si vhodne zabezpečiť svoje pracovné a iné záležitosti, uzavretie pracovnej zmluvy s výkonom práce na 60 % vytvára povinnému priestor zabezpečiť si príjem z inej pracovnej, resp. brigádnickej činnosti alebo si nájsť inú prácu na riadny pracovný čas, pričom má za to, že v Trenčíne, kde povinný žije, je dostatok voľných pracovných pozícií v oblasti obchodu (81), a to na pozícii obchodný zástupca, odborný predajca a predavač. Všetky uvedené oblasti sú podľa názoru navrhovateľa príbuzné tým, v ktorých bol zamestnaný povinný predtým, ako začal podnikať (pracoval ako obchodný zástupca, okrem iného, v spoločnosti I. &. I. D..O..M..), a teda navrhovateľ predpokladá, že povinný musí mať dostatok skúseností a schopností, aby sa mohol zamestnať vo väčšine vyššie uvedených pozícií z oblasti obchodu, kde priemerná hrubá mzda je niekoľkokrát vyššia, ako mzda, ktorú ma v povinný v súčasnosti v spoločnosti N., D..O..M..
3. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že okrem preukázateľného vzdania sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, povinný previedol zo svojho vlastníctva niekoľko nehnuteľností, pričom príjem z týchto nehnuteľností by mal byť zohľadnený v majetkových pomeroch povinného pri určení výšky výživného. Ide o prevody nehnuteľností nasledovne: (a) prevod vlastníckeho práva k záhradnej chatke a pozemku v k.ú. P. z povinného ako predávajúceho na kupujúcich za kúpnu cenu 30.000,- eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2013, vklad ktorej bol povolený dňa 17.06.2013; (b) prevod vlastníckeho práva k 3-izbový bytu a k nemu prináležiacim podielom na priľahlých pozemkoch v k.ú. P. z povinného ako predávajúceho na kupujúcich za kúpnu cenu 71.000,- eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2013, vklad ktorej bol povolený dňa 13.01.2014; (c) prevod vlastníckeho práva k dvom garážam a pozemkom v k.ú. P. z povinného ako predávajúceho na kupujúcich za kúpnu cenu celkovo 23.000,- eur, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2014, vklad ktorej bol povolený dňa 08.12.2014 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2015, vklad ktorej bol povolený dňa 02.03.2015.
Navrhovateľ uviedol, že prostredníctvom vyššie uvedených prevodov nehnuteľností získal povinný od júna 2013 do marca 2015 peňažné prostriedky v celkovej výške 124.000,- eur, čo predstavuje tak výrazný príjem, že musí byť zohľadnený v majetkových pomeroch povinného.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. zo dňa 13.07.2017 vyplýva, že povinný v roku 2017 predal nadštandardne zariadený veľkometrážny byt č. 14 s terasou, ktorého cena, ako vyvstalo neskôr v konaní, bola 179.000 eur, pričom prevod vlastníckeho práva bol zavkladovaný pod č. E.-XXXX/XXXX. Ak by povinný predmetný príjem za prevody nehnuteľností minul za obdobie od apríla 2015 do júla 2017, predstavovalo by to priemerne mesačne sumu 4.400,- eur, ktorú minul na neprednostné pohľadávky.
4. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že jeho odôvodnené výdavky na štúdium a život minimálne vo výške 880 eur/mesačne v celom rozsahu financuje matka navrhovateľa, ktorá však nedokáže aj naďalej výlučne zo svojho príjmu financovať všetky navrhovateľove výdavky. Vzhľadom na uvedené odôvodnené potreby navrhovateľa a s nimi spojené náklady a na druhej strane majetkové pomery povinného, je podľa navrhovateľa zrejmé, že súčasná úprava pomerov nie je postačujúca, keď na jednej strane štúdium navrhovateľa musí v celom rozsahu financovať len jeden z rodičov a povinný, ktorý sa účelovo vzdal lepšieho príjmu bez vážneho dôvodu a za obdobie od júna 2013 do júla 2017 získal príjem z predaja nehnuteľností vo výške najmenej 224.000 eur.
5. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že povinný vo svojom návrhu na zníženie výživného (konanie vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 19Pc/14/2016, po postúpení z Okresného súdu Trenčín) deklaruje, že v roku 2016 je jeho mesačný príjem iba 114,97 eur netto a v roku 2015 bol jeho mesačný príjem 303,42 eur netto, pričom v tomto období bol povinný zamestnancom spoločnosti E. I..O.. D..O..M.. IČO: XX XXX XXX, v ktorej bol zároveň aj jediným spoločníkom a konateľom. Spoločnosť bola dňa 06.10.2016 vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou E..sk D..O..M.. IČO: XX XXX XXX, do ktorej sa, okrem E. I..O.., s.r.o., zlúčilo v priebehu roku 2016 ďalších 15 spoločností, čo podľa názoru navrhovateľa dokazuje, že táto spoločnosť je len schránkovou firmou určenou na tento účel. V konaní o zníženie výživného povinný podľa jeho tvrdenia spláca od roku 2010 hypotekárny úver na kúpu bytu v P. vo výške 631,40 eur mesačne, dva spotrebné úvery vo výške 167,03 eur a 211,98 eur mesačne, okrem toho má výdavky na energie a správu bytu v celkovej výške 153,08 eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že celkovo tak mesačné výdavky povinného predstavujú sumu 1.163,49 eur, čo o viac ako 1.000,- eur prekračuje jeho mesačné príjmy a ani životná úroveň povinného (časté luxusné dovolenky, víkendové pobyty, finančne náročné koníčky atď.) v žiadnom prípade nenasvedčuje príjmu 114,97 eur mesačne. Preto je podľa navrhovateľa dôvodné sa domnievať, že príjem povinného je v skutočnosti oveľa vyšší a povinný by sa mal v súlade so Zákonom o rodine v primeranej miere podieľať na odôvodnených potrebách navrhovateľa.
6. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu neskôr v konaní doplnil, že odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie (študuje na vysokej škole) sú najmä náklady súvisiace so školou (školné poplatky, študijné materiály, knihy, počítač, mobil, internet atď.) a zároveň bežné výdavky spojené s bývaním, stravou, oblečením, hygienou a pod. Navrhovateľ vyčíslil a aktualizoval náklady v priebehu konania (v roku 2016 predstavovali sumu cca 900 eur mesačne) nasledovne:
- ubytovanie cca 400 eur (2017-2018), 460 eur (2018-2019) a 400 eur (2019-2020) mesačne
- náklady na stravu 330-350 GBP, t.j. 370 - 400 eur mesačne (cca 12,30 - 13,3 eur/deň, čo predstavuje absolútne minimálny náklad s ohľadom na ceny potravín a jedla) Mesačné náklady navrhovateľa len na samotnú stravu a ubytovanie tak spolu predstavujú sumu 770 - 800 eur mesačne. Nad rámec týchto nákladov tvoria bežné odôvodnené potreby navrhovateľa najmä nasledovné položky:
- 25 eur na lieky spojené s ťažkosťami dýchacích ciest
- 25 eur mobil/internet
- 35 eur školské potreby
- 25 eur oblečenie,
- 50 eur drogéria, hygienické potreby, vitamíny
- 50 eur voľnočasové aktivity (fitness centrum, sociálny život)
- 80-100 eur (mesačný prepočet jednorazových ročných nákladov ako členský poplatok v AUSA a letenky 2 x ročne spiatočné) Celkové mesačné náklady navrhovateľa predstavujú sumu 850 - 1100 GBP, t.j. 900 - 1.200 eur, tieto predstavujú len nevyhnutný základ pokrývajúci ubytovanie, stravu, školské potreby a aktivity. Príjmy navrhovateľa, ktoré získal počas práce popri štúdiu si navrhovateľ odkladá práve na jednorazové výdavky nad rámec bežného výživného, mohol pracovať len veľmi obmedzene, keďže študuje na dennom štúdiu. Navrhovateľ nemá žiadne výdavky, ktoré by bolo možné považovať za nadštandardné, odkladá peňažné prostriedky aj z dôvodu ručenia za záväzky z nájmu podľa bodu 39 Nájomnej zmluvy. Náklady navrhovateľa nad rámec výživného plateného otcom pokrýva výlučne matka navrhovateľa. K majetkovým pomerom otca uviedol opakovane navrhovateľ, že aj jeho mesačný príjem v spoločnosti E. I..O.., D..O..M.. bol vo výške 114,97 eur, tak mesačné náklady na bývanie (hypotéka + energie) predstavovali 1.163,49 eur, viac ako tisíc eur prekračovali jeho mesačné príjmy. Otec celkovo z predaja nehnuteľností (záhradná chata, byt, dve garáže) od júna 2013 do marca 2015 získal peňažné prostriedky v celkovej výške 124.000 eur, následne z predaja bytu v r. 2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 179.000 eur. Sumu 124.000 eur použil vo výške 85.000 eur na splatenie pôžičiek, malo by mu ostať min. 39.000 eur ako úspory. Z ceny za bytu 179.000 eur splatil hypotekárne a spotrebiteľské úvery, ako aj zostatky pôžičiek od p. G. a p. C.. Navrhovateľ namietal, že súd by nemal prihliadať na predčasne splatené úvery vo výške 8.142 eur a pôžičky vo výške 24.500 eur p. G. a 2.400 eur p. C., t. j. celkovo tak otec v auguste 2017 dosiahol príjem, na ktorého spotrebu by súd nemal prihliadať z dôvodu jeho použitia na neprednostné pohľadávky vo výške 35.042 eur. Poukázal na to, že mesačný príjem otca v spoločnosti N., D..O..M.. je netto 430 eur, a výdavky 550-580 eur, teda otec je každý mesiac v mínuse takmer 150 eur, čo mu hradia rodičia a manželka. Namietal, že výdavky na motorové vozidlo, ktoré nevlastní vo výške 100 eur sú nadhodnotené a nepreukázané. Poukázal na možnosti zamestnania v trenčianskom
kraji, kde je 2,93%-ná nezamestnanosť a priemerná mzda v trenčianskom kraji bola v roku 2018 vo výške 1.048 eur, keď na pozícii skladník alebo predavač v reťazci B. je nástupný plat od 850 do 1100 eur v hrubom (660 - 830 eur netto), na pozícii obchodný zástupca pre náhradné dielo S. T. D., je plat 900-1.300 eur brutto. Je teda zrejmé, že otec by sa mohol zamestnať za lepších podmienok ako vo firme svojej manželky a zvýšiť si tak svoj príjem, otec nebol schopný nájsť si lepšie platené miesto, a to napriek tomu, že žije v oblasti kde je pracovných ponúk prebytok. Doklady, ktoré predložil otec ako dôkaz, že si hľadá zamestnanie sú ďalším príkladom, že jeho hľadanie je len pro forma, týkajú sa oblasti farmaceutického priemyslu, ktorej sa nevenuje viac ako 10 rokov, naviac jeho štúdium na vysokej škole v odbore „Učiteľstvo praktickej prípravy,“ nemá zmysel, keď už teraz, aj bez ďalšieho štúdia, by si našiel dostatok pracovných ponúk s lepšími mzdovými podmienkami. Matka navrhovateľa v čase od podania návrhu až do 30.04.2018 pracovala v spoločnosti L. D. D..O..M.., kde v priemere mesačne zarábala cca 3.100 eur netto (obdobie 2/2017-2/2018), v súčasnosti v spoločnosti P. G. Q. O., kde jej priemerný mesačný príjem netto predstavuje sumu 84 359 Kč, t.j. cca 3.200 eur. Mesačné výdavky matky predstavujú celkovo cca 1.700 eur (1.200 eur bývanie, 300 eur strava, 44 eur poistenie navrhovateľa, 90 eur poistenie matky navrhovateľa, mobil 20 eur, výživa navrhovateľa 650 eur + mimoriadne výdavky na letenky a pod.). Navrhovateľ poukázal na životnú úroveň otca, keď v roku 2016 a 2017 navštívil rôzne miesta, vrátane lyžiarskeho strediska Monte Lussari, Prahu, Dubai a pod. Skutočná životná úroveň otca v súčasnosti nie je navrhovateľovi známa, nakoľko otec sa s navrhovateľom nestretáva, finančné operácie z opatrnosti zjavne uskutočňuje mimo bankových účtov a taktiež odmietol navrhovateľa ako aj jeho brata zavolať k nemu do nového bytu, a to podľa vyjadrenia otca, až do skončenia súdneho sporu. Otec sa snaží od začiatku zakrývať svoje skutočné príjmy, a to deklarovaním existencie len príjmu, ktorý oficiálne dostáva od spriaznenej právnickej osoby, snaží sa vytvoriť dojem, že na fungovanie tejto právnickej osoby nemá dosah, napriek tomu, že ako jediný z dvoch jej zamestnancov zabezpečuje výkon jej hlavnej činnosti - opravu skiel a je nemysliteľné, aby túto manuálnu prácu vykonávala manželka otca. Zároveň je absurdné, aby mal za túto činnosť príjem len vo výške 430 eur netto, keď mesačný obrat spoločnosti je 4.600 eur. Je zrejmé, že skutočným konečným užívateľom výhod spoločnosti je len otec alebo aj s manželkou, ktorá pro forma figuruje v obchodnom registri. Je preto potrebné, aby súd komplexne posúdil a vzal do úvahy aj príjmy a výdavky otca v rokoch 2013-2015 a 2017, podľa ktorých súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a v neposlednom rade ustanovenia o vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu, je zrejmé, že príjem otca je v skutočnosti oveľa vyšší ako ním deklarovaných 430 eur mesačne a jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti mu umožňujú vo zvýšenej miere prispievať na výživu navrhovateľa ako to vyžadujú zmenené pomery navrhovateľa.
7. K návrhu na zvýšenie výživného sa vyjadril otec ako povinný tak, že s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť a predložil pracovnú zmluvu zo dňa 24.04.2017 so spoločnosťou N., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, na pracovný úväzok 60%, s hrubou mzdou 261,- eur brutto mesačne. Vo vyjadrení uviedol, že podal návrh za zníženie výživného dňa 12.09.2016 a že v tomto spise sa nachádzajú všetky dôkazy k zníženiu výživného a zároveň uviedol, že momentálne je evidovaný na úrade práce. V návrhu na zníženie výživného zo dňa 12.09.2016 priloženom k vyjadreniu povinný uvádza, že v čase rozhodovania o výživnom bol zamestnancom I. &. I. D..O..M.., neskôr pracoval v spoločnosti E. I..O.. D..O..M.. Z dôvodu poklesu zákaziek o viac ako 95 % sa jeho čistý mesačný príjem znížil na 114,97 eur za rok 2016. Povinný uviedol, že spláca hypotéku na byt vo výške 631,40 eur mesačne, dva spotrebné úvery vo výške 167,03 eur a 211,98 eur mesačne, okrem toho má paušálne mesačné náklady na elektrinu vo výške 45,- eur, plyn vo výške 46,- eur a správu bytu vo výške 62,08 eur mesačne, pričom na pokrytie týchto výdavkov si musel požičať dosť výraznú hotovosť od otca a sestry a na financovaní jeho domácnosti sa podieľa aj jeho manželka. Od poslednej úpravy výživného nastala teda výrazná zmena pomerov na jeho strane, a to v dôsledku poklesu príjmu a preto navrhuje, by súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 10C 76/2004-30 zo dňa 07.09.2004 vo výrokovej časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti povinného (navrhovateľa v konaní o zníženie výživného) tak, že tento je povinný prospievať na výživu sumou 50,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci na účet navrhovateľa (odporcu v konaní o zníženie výživného). Povinný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2017 v konaní o zníženie výživného uviedol, že navrhovateľovi osobne vysvetlil, že zvýšenie výživného v jeho momentálnej finančnej situácii nie je možné, čo neznamená, že ho nechce podporiť, ale keďže výber školy s ním nekonzultoval, mal by zvážiť s matkou, aké finančné možnosti majú k dispozícii. Opakovane uviedol, že je evidovaný na úrade práce, snaží sa hľadať si zamestnanie na adekvátnej pracovnej pozícii, čo sa mu však doteraz nepodarilo. Potvrdil, že došlo k prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, avšak ich prevod bol nútený uskutočniť z
dôvodu potreby splatiť svoje splatné záväzky, aby sa tak nedostal do dlhovej pasce a zabezpečil aj výživu a štúdium syna I.. Uviedol, že po rozvode manželstva bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matke a syn I. do jeho osobnej starostlivosti, pričom na základe neformálnej dohody s matkou o tom, že každý bude financovať potreby toho syna ktorého mal vo svojej starostlivosti, zabezpečoval potreby a štúdium synovi I.. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď sa po zbavení zadĺženej spoločnosti zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti 132,60 eur mesačne, keď si hľadal a naďalej aj hľadá zamestnanie v odbore, v ktorom pracoval pred založením obchodnej spoločnosti. Z dôvodu zabezpečenia si vhodného vzdelania bol prijatý na štúdium pri Vysokej škole DTI so školným za semester v sume 349 eur. Uviedol, že so svojou manželskou vzhľadom na ich príjmové možnosti spolu vo výške 748,22 eur svoje výdavky obmedzili len na nevyhnutnú mieru.
8. Otec prostredníctvom právneho zástupcu neskôr v konaní doplnil, že ak navrhovateľ je ubytovaný spolu s ďalšími tromi osobami za celkovú cenu 1.360 eur, ale navrhovateľ platí sumu 453 eur, pričom ak ide o 4 osoby vrátane navrhovateľa, suma ubytovania by mala byť 340 eur s tým, že je možné nájsť aj ubytovanie za nižšiu sumu. Náklady navrhovateľa na stravu v sume 350 - 400 eur mesačne sú vysoké, takúto sumu nemá po zaplatení bývania a úhrade výživného k dispozícii ani otec spolu so svojou manželkou. Otec bol od roku 2008 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti E. I..O.., D..O..M.., ktorej hlavným predmetom činnosti bola výmena a oprava skiel na motorových vozidlách a z dôvodu zmeny poisťovacej politiky poisťovne prestali preplácať výmeny a opravy skiel s PZP od roku 2013 čím rapídne klesli zisky v spoločnosti. Otec v snahe zachrániť situáciu prevzal pôžičky od súkromných osôb a obmedzil výdavky spoločnosti. napriek opatreniam sa spoločnosť nepodarilo stabilizovať, došlo k prevodu obchodného podielu na spoločnosť E. P.. Sk s.r.o.. Potvrdil, že v období rokov 2013 - 2015 došlo k uzatvoreniu jednotlivých kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti, z ktorých zo získanej kúpnej ceny uhradil vklad do spoločnosti 40.000 eur, vrátenie pôžičky I. T. vo výške 30.000 eur a 15.000 eur. Z kúpnej ceny získanej za predaj bytu v P. za kúpnu cenu 179.000 eur uhradil otec pôžičku vo výške 2.400 eur, úver ŠFRB v sume cca 24.000 eur, úver v PSS cca 670 eur, úver v ČSOB vo výške cca 1.400 eur, pôžičku C. G. vo výške 24.000 eur, úver v Prima banka vo výške cca 5.000 eur, spotrebiteľský úver v Prima banka vo výške cca 1.000 eur a hypotekárny úver Prima banka výške cca 120.000 eur. V prípade týchto úhrad nejde o splatenie neprednostných pohľadávok, keďže inak by sa otec dostal do bezvýchodiskovej situácie a stal sa subjektom exekučných a iných konaní. nie je pravdou, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď po tom, ako sa zbavil zadĺženej spoločnosti poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 132,60 eur, počas tohto obdobia a aj v súčasnosti si hľadá zamestnanie v odbore, v ktorom pracoval pred založením spoločnosti, dopĺňa si vzdelanie o jazykové znalosti a študuje na VŠ DTI. Do roku 2018 žil s manželkou v nájomnom byte s úhradou nájomného v sume 390 eur. Otec má zdravotné problémy, s ktorými sú spojené ďalšie náklady (artróza, liečba a náklady cca 100 eur) tento zdravotný stav sa zhoršuje a hrozí dlhodobá PN a operačný zákrok. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38OdK/173/2019-21 bol na majetok otca vyhlásený konkurz, v ktorom konaní boli zisťované a ustálené majetkové pomery otca. Manželka otca nadobudla byt, ktorý nepatrí spolu s úverom poskytnutým na jeho nadobudnutie do masy ich BSM, a to podľa notárskej zápisnice N913/2017 zo dňa 25.10.2017, ktorou došlo k zúženiu rozsahu BSM, na adrese tohto bytu má otec trvalý pobyt a prispieva manželke na chod domácnosti. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa o „manipulácii“ s majetkom otca, bolo preukázané, prečo sa otec „zbavoval“ majetku, vzhľadom na to, že by sa inak dostal do dlhovej pasce. Úhradu úveru nepovažuje za neprenosnú pohľadávku, nakoľko k jej úhrade došlo v čase, kedy súdom určené výživné bolo zo strany otca bez problémov plnené. Vo vzťahu k pôžičke od Dr. G. poukázal na kalkuláciu k leasingu, z ktorej je zrejmé, že doba leasingu bola 6 rokov, a je jednoznačne uvedená aj suma doplatku leasingu, na čo bola použitá pôžička od Dr. G. a Dr. G. uhradil takúto sumu. Vo vzťahu k námietke ohľadne luxusných dovoleniek a úhrad poukázal na to, že úhrady na ktoré poukazuje navrhovateľ nesúvisia v žiadnom prípade s dovolenkami, ide o bežné ním preukázané výdavky na dar pre navrhovateľa a občerstvenie počas obchodných rokovaní a pod. Vo vzťahu k možnosti zamestnania sa otca preukázal v konaní ponuky práce, na ktoré otec reagoval a tento vzhľadom na vzdelanie, schopnosti a vek nie je v súčasnosti schopný nájsť si výhodnejšie zamestnanie, preto si zvyšuje kvalifikáciu a toto vzdelávanie nie je v žiadnom prípade zbytočné, ak vzhľadom na vek otca vezmeme do úvahy, že ešte cca 15 rokov bude v produktívnom veku. Namietal výšku uvádzaného výdavku na nájomné matky v Prahe vo výške 1.200 eur, vo vzťahu ku ktorému neboli predložené podklady a má za to, že v byte býva s priateľom. Za klamstvo považuje tvrdenie, že navrhovateľ má príležitostné zárobky vo výške 200 - 400 eur, keď z predložených výpisov je zrejmé, že min. po dobu 8 mesiacov bol zamestnaný a okrem dvoch mesiacov mal príjem cca
500 eur. Z predložených výpisov vystali aj ďalšie skutočnosti a to, že v priebehu cca 5 mesiacov nedostal navrhovateľ od matky ani cent a je teda otázne ako a v akom rozsahu si matka plnila svoju vyživovaciu povinnosť. Otec sa venuje primárne oprave čelných skiel na motorových vozidlách a vzhľadom na to, že ide o úzku a špecifickú činnosť, ťažko hovoriť o nadobudnutí pracovných skúseností v automobilovom priemysle. Otec si pracovné príležitosti primárne vzhľadom vo farma-priemysle vzhľadom na štúdium na vysokej škole medicíny, ktorú nedokončil.
9. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a otca (povinného), dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky navrhovateľa a otca, písomnými vyjadreniami účastníkov, potvrdením o návšteve školy, lustráciami v Sociálnej poisťovni oboch rodičov navrhovateľa, predloženými listinnými dôkazmi ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
10. Z výsluchu navrhovateľa a z predloženého potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ študuje na Univerzite v Aberdeen v Škótsku od 09/2016, t.č. v poslednom ročníku, školné nehradí, iné štipendium nepoberá. Pred nástupom na VŠ a aj štúdiu, dosahuje výborné študijné výsledky, je členom študentskej rady a podpredsedom v komisii, ktorá sa zaoberá vzdelaním a zúčastňuje sa zasadnutí akademického senátu s ostatnými akademikmi. Náklady na stravu predstavujú sumu 330 - 350 libier mesačne. Jeho celkové mesačné výdavky predstavujú sumu 850 - 1.100 libier, v čom nie je zahrnuté oblečenie, letenky, na tieto náklady mu matka posiela peniaze zvlášť. Navrhovateľ brigádoval, ak sa to dalo zladiť s rozvrhom a študijným plánom, v období 09-12/2018 zarábal 400 libier mesačne, neskôr už prácu nemal, len príležitostné brigády. Náklady nad rámec výživného od otca hradí matka navrhovateľa. Vzťah s otcom je zhoršený, nekontaktujú sa pravidelne. O otcových finančných problémoch nevedel, otec s manželkou chodili na dovolenky do Dubaja, do Dominikánskej republiky, Abu Dhabi, otec priamo nikdy nepovedal, že je nezamestnaný a že rozpustil firmu.
11. Z výsluchu otca súd zistil, že s navrhovateľom mali predtým dobrý vzťah, ktorý sa po jeho návrate z USA neobnovil a ochladol, čo ho mrzí, syn mu mohol zavolať a komunikovať, aj keď si plánoval školu. Pri rozlúčke do Škótska mu priniesol oblečenie, navrhovateľ vedel a hovoril mu, že firma nefunguje, že ju musel predať, Snaží sa hľadať si výhodnejšie zamestnanie, ale má len maturitu, preto navštevuje externe VŠ a verí, že po jej dokončení si nájde výhodnejšie zamestnanie. Pri výške celkových mesačných nákladoch je rád, že je schopný hradiť stanovené výživné, chýba mu mesačne cca 50 - 60 eur, po bankrote nevlastní žiaden majetok, nemá úspory, neprenajíma nehnuteľnosti, nič nezdedil. Poukázal na svoje zdravotné problémy, ktoré mu bránia k získaní výhodnejšieho zamestnania. Jeho manželka je zamestnaná v spoločnosti N., D..O..M.. na čiastočný úväzok, je platená od počtu odpracovaných hodín, ďalší zamestnanci v spoločnosti nie sú, občas majú dohodárov, a všetky činnosti vykonáva on s manželkou, príp. ich vykonávajú tretie osoby - firma, ktorú si objedná. K pôžičke od Dr. G. na sumu 24.000 eur uviedol, že v tom čase bol konateľom spoločnosti E. D..O..M.., mal problém s platením leasingu, potreboval doplatiť sumu cca 23.000 eur, preto požiadal svojho švagra o poskytnutie pôžičky a on dal do poznámky „auto“. Dr. G. je súčasným vlastníkom BMV 5, combi, nadobudol ho odkúpením od firmy za zostatkovú hodnotu, dal si ho opraviť a v súčasnosti ho používa jeho syn. Z kúpnej ceny za byt vyplatil úver, ktorého splatenie bolo zabezpečené záložným právom na byt, ostatné spotrebné úvery boli čerpané na zariadenie bytu, týchto sa pri predaji bytu so zariadením chcel zbaviť, boli čerpané z rovnakej banky, chcel sa zbaviť všetkých dlhov. Z predaja nehnuteľností mu žiadne úspory neostali. Uviedol, že má príjem 430 eur netto, prispieva na bývanie cca 80 eur, výživné 165,97 eur, strava cca 150 eur, ošatenie v priemere 50 - 80 eur mesačne. Náklady vo výške 500 eur spláca Centru právnej pomoci po 14 eur mesačne, má náklady na dopravu cca 100 eur mesačne. Každý mesiac je v mínuse, na rozdiel mu prispieva manželka alebo rodičia. Hradí školné za zimný semester v sume 349 eur a letný v sume 305 eur. Má výdavky ročne cca 200 eur v súvislosti so zhoršeným zrakom, cca 250 - 300 eur v súvislosti so zhoršeným pohybovým aparátom, ostatné cca 50 eur ročne, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa. Od r. 2011 až 2016 chodil do Arabských emirátov na 7 dní, cena bola do 1.000 eur na oboch, posledne tam bol v r. 2016, zaplatili im to rodičia. V r. 2019 vo februári boli v Egypte, dovolenku im zaplatili svokrovci. Na úhradu zvýšeného výživného si požičal od známeho sumu 1.500 eur, sumu 2.400 eur si požičal od pána C.. V stredisku Monte Lussari bol na predĺžený víkend, nepamätá si kedy.
12. Otec má čistý príjem cca 430 eur (520 eur brutto), výdavky otca predstavujú celkovo cca 550-580 eur mesačne (165,97 eur platby navrhovateľovi, 80 eur náklady na bývanie cca, cca 150 eur strava, 50
- 80 eur ošatenie a 100 eur doprava).
13. Matka navrhovateľa má čistý príjem cca 3.200 eur mesačne, výdavky matky predstavujú celkovo cca 1.700 eur (1.200 eur bývanie, 300 eur strava, 44 eur poistenie navrhovateľa, 90 eur poistenie matky navrhovateľa, mobil 20 eur), naviac prospieva na výživu navrhovateľa cca 650 eur mesačne plus mimoriadne výdavky na letenky, počítať a pod.
14. Mesačné náklady navrhovateľa na ubytovanie v prenajatom byte podľa nájomnej zmluvy sú v priemere cca 420 eur, výdavky spojené so stravovaním vo výške 370 - 400 eur mesačne, a to s ohľadom na jednotlivých tovarov a služieb v mieste štúdia. Ďalej má navrhovateľ výdavky vo výške cca 200 eur mesačne spojené s cestovaním v mieste štúdia (aj s cestovaním na Slovensko), nákupom školských pomôcok, výdavkami na lieky, drogériu, oblečenie a voľnočasové aktivity. Všetky jeho základné výdavky (ubytovanie a strava) predstavujú sumu spolu min cca 790 eur.
15. Medzi stranami nebolo sporné, že otec z predaja viacerých nehnuteľností (záhradná chata, byt, dve garáže) od júna 2013 do marca 2015 získal peňažné prostriedky v celkovej výške 124.000 eur, následne z predaja bytu v P.Č. v r. 2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 179.000 eur. Sumu 124.000 eur použil z väčšej časti na splatenie svojich iných pôžičiek, z ceny za bytu vo výške 179.000 eur splatil hypotekárne a spotrebiteľské úvery, ako aj zostatky pôžičiek od fyzických osôb.
16. Zhodným tvrdením účastníkov a z predložených výpisov z účtu mal súd za preukázané, že otec uhradil navrhovateľovi v období od podania návrhu na súd 27.10.2016 výživné v celkovej výške 5.859,90 eur nasledovne:
- za obdobie 10-12/2016 povinný výživné platil po 165,97 eur (t.j. od podania návrhu dňa 27.10.2016 uhradil alikvotnú časť pripadajúci na 5 dní v 10/2016 v sume 26,77 eur, za 11-12/2016 v sume 2x165,97 eur), t.j. spolu od podania návrhu v r. 2016 uhradil 358,71 eur,
- v r. 2017 uhradil povinný spolu sumu 1.581,79 eur,
- v r. 2018 uhradil povinný spolu sumu 2.259,70 eur,
- za obdobie 1-10/2019 povinný uhradil spolu 1659,70 eur,
17. Z predloženého prehľadu pracovných ponúk v regióne P. kraja, okres P., súd zistil, že v danom regióne sú dostupné pracovné ponuky na pozíciách pokladník/predavač so mzdou cca 850 eur/ mesačne, asistent manažéra predajne so mzdou cca 1.100 eur/mesačne, obchodný zástupca/cestujúci so mzdou cca 930-2.000 eur/mesačne, samostatný odborný referent so mzdou cca 900-1.300 eur/ mesačne, obchodný manažér so mzdou cca 1.200-1.500 eur/mesačne.
18. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
19. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. l veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
26. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa o výživnom, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb navrhovateľa ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ust. § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť svoje zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, vrátane splácania dlhov.
28. Pri skúmaní dôvodov návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda plnoletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
29. Z uvedených dôvodov súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 15 rokov (od r. 2004, kedy bolo naposledy určené výživné na sumu 5.000 Sk/165,97 eur mesačne), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa (oprávneného) i na strane rodičov a zistil, že oprávnený medzi časom ukončil základnú školu v Bojniciach, stredoškolské štúdium na Gymnáziu Bilíkova v Bratislave, splnoletnel a od septembra 2016 navštevuje zahraničnú univerzitu v Aberdeen v Škotsku, v súčasnosti 4. ročník (posledný). Býva v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne nájom v priemere 420 eur. Má výdavky na základné náklady spojené so stravovaním, cestovaním v mieste štúdia (aj s cestovaním na Slovensko), školskými pomôckami. Všetky jeho základné výdavky predstavujú sumu spolu min cca 790 eur, tieto vyplývajú z predložených dôkazov, ktoré navrhovateľ hodnoverne preukázal ako svoje odôvodnené potreby a preukázal výšku nákladov na ich uspokojenie. Potreby oprávneného sa zvýšili v každom smere, pričom po dobu 15 rokov matke oprávneného nebolo na navrhovateľa výživné súdom zvýšené, pričom dôvodné by bolo zvýšenie výživného od poslednej úpravy minimálne 3x - pri prechode na 2. stupeň ZŠ, na SŠ a na VŠ. Povinný si výživné na oprávneného v súdom stanovej výške plnil, v niektorých mesiacoch s omeškaním alebo nepravidelne, prípadne až na základne návrhu na exekúciu. Povinný dobrovoľne pravidelne na výživu oprávneného nad súdom v r. 2004 učený rámec neprispieval. Účastníci konania spolu takmer nekomunikujú, sú len sporadicky spolu v kontakte. V rámci konania oprávnený odôvodnil, prečo si vybral štúdium na univerzite v Aberdeen, povinný uviedol, že s ním výber školy nekonzultoval.
30. Čo sa týka rodičov, otec (povinný) uzatvoril nové manželstvo. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že matka oprávneného nie je vydatá. Rodičom nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2004 mala matka netto mesačný príjem 29.374 Sk (cca 975 eur) v spoločnosti ÚCB Pharma s.r.o. v súčasnosti cca 3.400 eur v spoločnosti P. G. Q. O. D..O..M... Otec mal v čase poslednej úpravy výživného v roku 2004 príjem 52.256 Sk (1.700 eur) v spoločnosti I. &. I. D. D..O..M.., v súčasnosti cca 520 eur (cca 430 eur netto) v spoločnosti N. D..O..M..
31. Otec deklaroval výdavky vo výške 550-580 eur mesačne (bývanie cca 80 eur, výživné 165,97 eur, strava cca 150 eur, ošatenie v priemere 50 - 80 eur mesačne, splátky Centru právnej pomoci 14 eur, náklady na dopravu cca 100 eur mesačne.). Matka deklarovala výdavky vo výške min. cca 1.700 eur (1.200 eur bývanie, 300 eur strava, 44 eur poistenie navrhovateľa, 90 eur poistenie matky navrhovateľa, mobil 20 eur, naviac výživa navrhovateľa 650 eur + mimoriadne výdavky na letenky a pod.)
32. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa (oprávneného) je podaný čiastočne dôvodne, nakoľko (i) došlo k zmene pomerov u rodičov v tom, že sa otcovi sa príjem znížil (oproti roku 2004); (ii) naposledy bolo o výške výživného rozhodované v čase, keď bola navrhovateľ žiakom prvého stupňa základnej školy a od tejto doby sa podstatne zvýšili náklady na jeho potreby ako študenta vysokej školy študujúceho v zahraničí. Oprávnený súdu preukázal majetkové pomery svojej matky, ktorá hradí všetky jeho výdavky (okrem cca 165 eur od otca), plní si riadne vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému a to v 4-5 násobnej výške v porovnaní s otcom. Preto súd dospel k záveru, že oprávnený preukázal reálne svoje spojené výdavky so štúdiom v Škótsku, a preukázal, že jeho matka sa reálne na týchto výdavkoch podieľala a podieľa.
33. Súd prihliadal na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča. I napriek vykazovanému nízkemu príjmu otca v spriaznenej spoločnosti N. D..O..M.., ktorý podľa názoru súdu nezodpovedá realite a javí sa, že príjem povinného je v skutočnosti oveľa vyšší, má súd za to, že v odbore, v ktorom dosahoval príjem v r. 2004, alebo v ktorom podnikal v s.r.o. a vykonáva činnosť aj dnes alebo na ktorý má potrebné vzdelanie aj bez potreby jeho zvýšenia (predaj, výroba a obchod, oprava čelných skiel motorových vozidiel) má možnosti a schopnosti dosiahnuť vyšší príjem, aj s ohľadom na región, mieru nezamestnanosti v regióne a priemernú dosahovanú mzdu v danom regióne. Otec je tak povinný si zariadiť si svoje pracovné a iné záležitosti tak, aby bolo v jeho možnostiach hradiť výživné v primeranej a potrebnej výške navrhovateľovi a v primeranej miere sa tak podieľať na odôvodnených potrebách navrhovateľa. Zdravotné komplikácie a zdravotný stav, ktoré uvádzal otec, súd nevyhodnotil ako objektívnu prekážku v zamestnaní sa v akejkoľvek pracovnej pozícii, kde by mohol dosahovať vyšší príjem.
34. Taktiež súd ale prihliadal objektívne na to, že výber vysokej školy navrhovateľom (oprávneným) v zahraničí bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie, pričom ale má naďalej znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd prihliadal pri výdavkoch navrhovateľa aj na to, že výber vopred nekonzultoval s otcom.
35. Súd prihliadal aj na to, že otec v rozhodnom období získal príjem (najmä predajom nehnuteľností), ktorý prednostne použil na úhradu iných výdavkov. Nemožno ponechať bez povšimnutia nízky príjem manželky povinného otca, ktorého výška (ani spolu s príjmom otca) nepostačuje ani na úhradu nákladov spojených s bývaním, vrátane splácania hypotekárneho úveru manželkou povinného otca, je teda zrejmé, že nejde o skutočne dosahovaný príjem nielen otca, ale aj jeho manželky, ktorý by postačoval na úhradu nákladov spojených s ich životnou úrovňou. Z vykonaného dokazovania sa javí, že v predmetnej spriaznenej spoločnosti N. D..O..M.., všetku činnosť vykonáva a zabezpečuje otec (rovnakú činnosť vykonával aj v spoločnosti E. I..O.. D..O..M.. - výmene čelných skiel motorových vozidiel), jeho manželka (jediný spoločník a konateľ spoločnosti N. D..O..M..), nemá vzdelanie ani skúsenosti v odbore, iných zamestnancov spoločnosť nemý, a aj z tohto dôvodu dosahovaný príjem sa nejaví ako reálny.
36. Oprávnený súdu síce preukázal svoje mesačné výdavky na štúdium v zahraničí, ale žiadať zvýšiť výživné je možné len v rámci možností a schopností povinného rodiča. Súd je toho názoru, že ak si oprávnený vybral štúdium v zahraničí a pozná majetkové pomery svojich rodičov, má právo rozvíjať svoj talent a na druhej strane je povinný sa i sám pričiniť o zabezpečenie si výdavkov so životom v Škótsku. Pri posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov získaných v rámci konania súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe v rámci odvolacích súdov, že výšku bežného výživného je potrebné počítať sumou 20-30% z čistého príjmu povinného rodiča (konkrétne pri zdravom študentovi dobrovoľne si
zvoliac štúdium v zahraničí v sume 30 %, a vydeliť to počtom vyživovacích povinností povinného rodiča. V tomto konkrétnom prípade súd vychádzal z možného a dosiahnuteľného príjmu otca na úrovni cca 1.150 eur netto mesačne, aj s prihliadnutím na možnosti zamestnania v lokalite P. kraja ako aj na jeho možnosti a schopnosti v čase úpravy výživného v r. 2004, kedy dosahoval príjem rádovo na úrovni 1.700 eur. 30 % z dosiahnuteľného príjmu 1.150 eur predstavuje sumu 345 eur na 1 dieťa (oprávnený navrhovateľ). Na základe týchto výpočtov súd zvýšil výživné z 165,97 eur mesačne na 350 eur mesačne. Súd pritom vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Pri oprávnenom súd vychádzal z toho, že študuje na vysokej škole v zahraničí, konkrétne v Škótsku, kde sú vyššie náklady na život ako na Slovensku (či prípadne v Česku), súd použil pri výpočte výživného pre neho ekvivalent 30%. Vo zvyšku ako nedôvodný súd návrh zamietol.
37. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie dikcie Zákona o rodine nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. V týchto prípadoch vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvala naďalej, preto súd neprihliadol na to, že navrhovateľ mal v období r. 2018 príjem z brigády a zarábal cca 400 libier mesačne.
38. Nakoľko súd zvýšil dňa 05.11.2019 výživné povinnému na oprávneného s účinnosťou od podania návrhu na súd 27.10.2016, a povinný uhradil výživné v celkovej výške 5.859,90 eur nasledovne:
- za obdobie 10-12/2016 povinný výživné platil po 165,97 eur (t.j. od podania návrhu dňa 27.10.2016 uhradil alikvótnu časť pripadajúci na 5 dní v 10/2016 v sume 26,77 eur, za 11-12/2016 v sume 2x165,97 eur), t.j. spolu od podania návrhu v r. 2016 uhradil 358,71 eur,
- v r. 2017 uhradil povinný spolu sumu 1.581,79 eur,
- v r. 2018 uhradil povinný spolu sumu 2.259,70 eur,
- za obdobie 1-10/2019 povinný uhradil spolu 1659,70 eur, povinnému vznikol nedoplatok za obdobie od 27.10.2016 do 31.10.2019 v celkovej sume 6.796,55 eur. Súd určil nedoplatok do 31.10.2019, lebo rozhodol v merite veci do 15 dňa v mesiaci november 2019. Povinný mal od podania návrhu zaplatiť pri stanovenom zvýšenom výživnom 350 eur/mesačne výživné v celkovej výške 12.656,45 eur, a to nasledovne:
- za obdobie 10-12/2016 mal povinný zaplatiť 756,45 eur (t.j. od podania návrhu dňa 27.10.2016 alikvótnu časť pripadajúci na 5 dní v 10/2016 v sume 56,45 eur, za 11-12/2016 v sume 2x350eur),
- v r. 2017 mal povinný zaplatiť 4.200 eur (12x350eur),
- v r. 2018 mal povinný zaplatiť 4.200 eur (12x350eur),
- za obdobie 1-10/2019 mal povinný zaplatiť 3.500 eur (10x350eur). Nedoplatok za vyššie uvedené obdobie vypočítal súd ako rozdielom sumy, ktorú mal povinný na výživné oprávnenému zaplatiť (12.656,45 eur) a uhradenej sumy 5.859,90 eur, t.j. vo výške 6.796,55 eur.
39. Vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného, prihliadajúc na príjem, ktorý získal predajom majetku a jeho možnosti a schopnosti, pri zohľadnení jeho výdavkov, výšku nedoplatku a zabezpečenia platenia v prvom rade bežného výživného, súd povolil povinnému splácať nedoplatok na výživnom po 190 eur mesačne spolu s bežným výživným. Súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe povoliť dlh splácať povinnému rodičovi najviac na dobu 36 mesiacov.
40. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30.11.2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol účastníkmi konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
41. Podľa ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ust. § 52 CMP, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).