Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-29Sa/22/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 09 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, 958 01 Partizánske, IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,žalovaný“) výzvou č. 102649494/2022 zo dňa 27.9.2022 postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) vyzval žalobcu, aby si na účely vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 u daňového subjektu D. B., bytom C. XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX zvolil spoločného zástupcu s tým, že ak výzve v určenej lehote nevyhovie, v zmysle Daňového poriadku správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím. Vo výzve taktiež uviedol, že proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Zároveň bol žalobca upozornený, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu podľa Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa Daňového poriadku.

Správna žaloba a žalobné body 2. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou zo dňa 22.11.2022 domáhal preskúmania iného zásahu žalovaného, pričom žiadal, aby súd:

- zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy – vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po daňovej kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 u daňového subjektu - D. B. s A. B. a v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia je žalovaný povinný oznámiť súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu verejnej správy.

- určil, že iný zásah orgánu verejnej správy – výzva zo dňa 27.09.2022 č.: 102649494/2022, vykonaný žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,

- prípadne určil tzv. iný zásah deklaratórnym výrokom vo vzťahu k jednotlivým nezákonným úkonom uvedeným v texte správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a uskutočnenými žalovaným tak, ako budú tieto úkony žalovaného ustálené v priebehu konania správneho súdu o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca podaním zo dňa 02.02.2023 označeným ako „Doplnenie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ rozšíril žalobný návrh podanej správnej žaloby o požiadavku, aby súd určil, že iný zásah orgánu verejnej správy - výzva zo dňa 14.12.2022, č.: 103359434/2022, vykonaný žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy; určil, že iný zásah orgánu verejnej správy - zhromažďovanie informácií o žalobcovi, A. B., trvale bytom C. XXX, XXX XX C., E. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX od notára, JUDr. Ing. Andreja Slezáka, vykonaný Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom F. XXX/X, XXX G., E. C. bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy; priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalobca sa domáha preskúmania iného zásahu orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v ust. (ďalej len ,P“), a teda žalobca sa žalobou domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, pretože takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie, pričom žalobca sa žalobou tiež domáha aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy nasledovne:

- konanie žalovaného, teda iný zásah orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci;

- iný zásah orgánu verejnej správy je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov;

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného aktu žalovaného. 6. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Otec žalobcu, pán D. B., bytom C. XXX, XXX XX C., E. C., podnikajúci pod obchodným menom Zetor Servis, s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., E. C., dátum úmrtia: XX.XX.XXXX (ďalej len „D. B.”) bol daňovým subjektom, voči ktorému žalovaný začal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 (ďalej len „Daňová kontrola” - na účely správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa Daňovou kontrolou chápe konanie do času skončenia daňovej kontroly tak ako to predpokladá príslušný právny predpis a „fáza” vyrubovacieho konania je ďalej len „Vyrubovacie konanie”). V čase smrti pána D. B. bola Daňová kontrola vo fáze tzv. vyrubovacieho konania. Do smrti pána D. B. nebolo vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi D. B. nebol vyrubený rozdiel dane - nemožno tak hovoriť o splatnej dani. Dedičské konanie po pánovi D. B. nie je do dňa podania tejto správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy právoplatne skončené a z dôvodu rozsahu dedičského konania nie je možné v dohľadnej dobe ani len predpokladať právoplatné skončenie dedičského konania po poručiteľovi, pánovi D. B.. Po úmrtí pána D. B. bol zo strany žalovaného žalobcovi doručený nasledujúci písomný úkon žalovaného - výzva zo dňa 27.09.2022, číslo: 102649494/2022 (ďalej len ,,výzva“), ktorou žalovaný oznámil žalobcovi nasledujúce skutočnosti: ,,...vyzýva, aby ste si na účely vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 u daňového subjektu D. B., C. XXX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX zvolili spoločného zástupcu. Plnomocenstvo doručte alebo udeľte do zápisnice správcovi dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. V prípade, že výzve v určenej lehote nevyhoviete, v zmysle v znení neskorších predpisov správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Zároveň Vás upozorňujeme, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustíte správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. j) v znení neskorších predpisov, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa 155 ods. 1 písm. e) v znení neskorších predpisov.” 7. Výzva, ktorá bola žalobcovi doručená mala nasledujúceho adresáta: „G. B., C. XXX, XXX XX C..” Žalobcovi tak bola doručená výzva, ktorej adresátom nebol. Identifikačné údaje žalobcu boli uvedené len pod podpisovou doložkou zamestnanca žalovaného nasledovne: „Doručuje sa: G. B., C. XXX, XXX XX C.; A. B., C. XXX, XXX XX C..” Možno tak predpokladať, že výzva, ktorej žalobca nebol adresátom, bola doručená aj žalobcovi, avšak nevedel, z akého dôvodu. Žalobca nevedel posúdiť, či je výzva adresovaná žalobcovi alebo nie, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu predmetnú výzvu (spolu s ďalšou výzvou, ktorú žalovaný žalobcovi zaslal a ktorej adresátom žalobca taktiež nebol) zaslal žalovanému naspäť, a to spolu so sprievodným listom s názvom: „Vrátenie obsahu poštových zásielok OA495298870SK a OA495298883SK zo dňa 31.10.2022 (ďalej len „podanie”), v ktorom žalobca uviedol nasledovné: „ Vážený Daňový úrad Trenčín, doručili ste mi poštové zásielky z Vašej pobočky Partizánske — číslo H. a H. obsahujúce výzvy, na ktorých je ako adresát uvedená iná osoba, a nie ja. Preto Vám vraciam

nasledovné originály listín, ktoré boli obsahom ...” Žalobca nemá k podaniu do dnešného dňa žiadnu odozvu zo strany žalovaného, a preto žalobca objektívne nevie, aké následky má výzva voči žalobcovi. 8. Žalobca v úvode žaloby uviedol, že správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy je koncipovaná ako kombinovaná zásahová žaloba, pričom predmetnou správnou žalobou napáda podľa ust. vyrubovacie konanie, ktoré je špecifikované vo výzve, pričom ide o negatórnu správnu žalobu a podľa ust. napáda samotnú výzvu č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022 (ďalej len „výzva“), pričom ide o určovaciu správnu žalobu. 9. Žalobca poukázal na ust. a uviedol, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu má iný zásah orgánu verejnej správy (definovaný v ust. ods. l písm. e) pred bodkočiarkou) čisto faktickú povahu, t. j. v súvislosti s ním neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale tento iný zásah má byt' iba výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom predmetný zásah, aktívny úkon správneho orgánu musí byt' zároveň spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu; dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb. 10. Pred vydaním výzvy neprebehlo so žalobcom žiadne formalizované administratívne konanie. Skutočnosti, ktoré sú obsahom výzvy (teda najmä uložené povinnosti) sa žalobca dozvedel až jej doručením. Podmienka neexistencie administratívneho konania je tak naplnená. 11. Výzva je faktický úkon, ktorým sa priamo zasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu. Okrem toho, že žalovaný vytvoril pre žalobcu povinnosti, ktoré sú spojené s vyrubovacím konaním, ktorého daňovým subjektom žalobca nie je, tak nesplnením výzvy môže byť žalobca sankcionovaný, a to v súlade s ust. Daňového poriadku v spojení s ust. Daňového poriadku. Je tak nepochybné, že výzva zasahuje do práv žalobcu, a to spôsobom, ktorý nemá zákonný podklad. 12. Podľa žalobcu, výzva nepochybne napĺňa skutkovú podstatu iného zásahu orgánu verejnej správy a keďže je výzva už skončená (nemožnosť podať opravný prostriedok), je dôvodné požadovať určenie nezákonnosti tejto výzvy. Definícia iného zásahu podľa súčasne nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a možno uviesť, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Musí ísť pritom o takú kontrolu alebo inšpekciu, ktorú vykonáva orgán verejnej správy v rámci výkonu zákonom zverenej pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Z obsahu výzvy vyplýva, že žalovaný poukazuje na vyrubovacie konanie podľa Daňového poriadku, a je teda naplnený definičný znak iného zásahu. Týmto konaním dochádza k dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu. Žalobca má za to, že záujmom žalovaného je dokončiť vyrubovacie konanie bez opory v zákone (teda vyrubovacie konanie je súborom faktických úkonov realizovaných mimo zákon) a žalobcovi vyrubiť rozdiel dane (a to aj napriek tomu, že žalobca nie je daňovým subjektom predmetného vyrubovacieho konania). Žalovaný tak voči žalobcovi uplatňuje svoje vrchnostenské postavenie kontrolného orgánu, avšak v rozpore s procesným právom a základnými princípmi právneho štátu 13. Súčasne žalobca uviedol, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento trvá. Súdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu iným zásahom došlo k zásahu do subjektívnych verejných práv, nakoľko žalovaný konal nad rámec svojich oprávnení, ktoré mu umožňuje a SR. Žalovaný svojvoľne dotvára právnu normu, a to výlučne v neprospech žalobcu. Tým, že žalovaný označil žalobcu ako daňový subjekt, ktorý má pokračovať vo vyrubovacom konaní, došlo k tomu, že žalobca nemá možnosť sa brániť v konaní, ktoré vyrubovaciemu konaniu predchádzalo. Dochádza tým k zásahu do procesných práv žalobcu ako prípadného daňového subjektu, ktoré upravuje . 14. Žalobca argumentuje, že faktickým postupom orgánu verejnej správy sa považuje okamžité aktívne konanie alebo postup orgánu verejnej správy, ktorému nepredchádzalo formalizované administratívne konanie a vykazuje znaky zásahu, pokynu alebo donútenia, a teda predstavuje priamy a bezprostredný zásah do práv, právom chránených záujmov a povinností konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Prostredníctvom výzvy začal žalovaný voči žalobcovi vykonávať vyrubovacie konanie v daňovom konaní, ktoré zasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Okrem toho, že žalobca nemôže zasiahnuť do konania, ktoré prechádzalo vyrubovaciemu konaniu, žalobca nie je právnym nástupcom pána D. B. vo

vzťahu k daňovej kontrole a vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu; výsledok konania žalovaného tak vždy bude len nezákonný zásah do práv žalobcu - žalovaný nekonal vo vzťahu k žalobcovi v súlade s daňovým poriadkom a základnými právnymi princípmi. 15. Žalobca poukázal na skutočnosť, že iný zásah žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný považuje žalobcu za daňový subjekt, ktorý zjavne vystupuje v spoločnej veci s inou osobou. Namieta však, že v rámci daňovej kontroly, a ani v rámci vyrubovacieho konania, nie je v postavení daňového subjektu a ani sa neaplikuje procesné nástupníctvo, neurobil žiadne spoločné podanie s iným daňovým subjektom, nevystupuje s nikým v spoločnej veci a nie je ani spoluvlastníkom veci, ktorá je predmetom zdanenia. Žalobca nenapĺňa ani jeden definičný bod, ktorý upravuje ust. Daňového poriadku. Výzva je tak skutkovo a právne nesprávne, obsahovo prázdna voči žalobcovi nezákonná. Žalobca poznamenal, že voči nemu nezačala daňová kontrola tak ako to predpokladá . Uvedená daňová kontrola a vyrubovacie konanie začali voči pánovi D. B. a nie voči žalobcovi. 16. Žalobca sa domnieva, že výzva mu bola doručená z dôvodu, že žalovaný má za to, že žalobca je domnelým dedičom po pánovi D. B., túto argumentáciu a myšlienkové pochody žalovaného žalobca odmieta a považuje ich za nezákonné a v rozpore s Daňovým poriadkom a SR. neupravuje procesný postup v prípade, ak daňový subjekt počas neukončeného vyrubovacieho konania zomrie. 17. Žalobca poukázal na ust. Daňového poriadku, ktoré však na neho nie je aplikovateľné, pretože pánovi D. B. nebola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť daň, ktorá by mu vznikla pred jeho smrťou, a teda nejde o splatnú daň. Potvrdzuje to i výzva, z ktorej je zrejmé, že daňové konanie nie je právoplatne skončené a je vo fáze tzv. „vyrubovacieho konania“. Podmienka povinnosti zaplatiť daň (teda podmienka splatnosti dane) nie je naplnená. Súčasne, žalobca nie je právoplatným dedičom po pánovi D. B.. Dedičské konanie po poručiteľovi nie je do dnešného dňa skončené, a teda nie je zrejmé, kto bude dedičom a v akej Výške ten-ktorý dedič nadobudne dedičstvo. Predmetná podmienka tak nie je naplnená. 18. Žalobca mal za to, že neupravuje procesnú situáciu procesného nástupníctva domnelého dediča / dediča v prípade, ak daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania zomrie. Žalovaný ako správca dane nie je oprávnený ísť nad rámec zákonného znenia (znenia Daňového poriadku) a sám si vytvárať právnu normu. V prípade, ak tak žalovaný koná, koná nad rámec SR a v rozpore s Daňovým poriadkom. 19. Žalobca mal zároveň za to, že vo vzťahu ku konaniu podľa Daňového poriadku nie je možné aplikovať princípy tzv. univerzálnej sukcesie, ktorá je upravená v v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „”). Univerzálna sukcesia predstavuje súkromnoprávny inštitút, ktorá nemá žiadnu relevanciu k verejnoprávnym konaniam. V prípade, ak zákonodarca chcel nastaviť „procesné nástupníctvo” vo vzťahu k verejnoprávnej norme, táto skutočnosť musí byť výslovne uvedená (ako je to napríklad v ). Ak tak zákonodarca nevykonal, nemožno sa dovolávať univerzálnej sukcesie. Teda žalovaný nemôže existenciu výzvy odvodzovať ani od univerzálnej sukcesie. 20. Žalobca mal za to, že výzva je nezákonná, keďže žalovaný nemal žiadne splnomocňujúce oprávnenie k tomu, aby vytvoril procesné nástupníctvo a v príslušných daňových kontrolách pokračoval s domnelými dedičmi. Žalovaný mal vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu postupovať v súlade s Daňového poriadku a predmetné vyrubovacie konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. 21. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný prekročil svoje oprávnenie, keď zaslal žiadosť príslušnému notárovi, aby žalovanému oznámil okruh domnelých dedičov. 22. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil výzvu, prečo ju vydal, a prečo bol adresátom výzvy práve žalobca. Z výzvy nie je ani zrejme, v akom stave vyrubovacieho konania predmetné konanie je. 23. K námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (a žalovaným), ktoré malo za následok vydanie nezákonného aktu verejnej správy, žalovaný uviedol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu Daňového poriadku. V prípade, ak neupravuje tzv. procesné nástupníctvo domnelých dedičov, bolo povinnosťou žalovaného daňové konanie zastaviť a nie „umelo” a zjavne nezákonne vytvárať právnu normu o právnom nástupníctve a zo žalobcu spraviť daňový subjekt. Uvedeným konaním žalovaného je nepochybne porušený princíp právnej istoty, keďže žalovaný konal v rozpore s platným právnym predpisom. 24. Žalobca k správnej žalobe pripojil rozhodnutie Plnomocenstvo zo dňa 16. novembra 2022, Sprievodným list „Vrátenie obsahu poštových zásielok OA495298870SK a OA495298883SK“ zo

dňa 31.10.2022, Výzvu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske zo dňa 27.09.2022 č. 102649494/2022, Výzvu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske zo dňa 27.09.2022 č. 102659246/2022, Výzvu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske zo dňa 21.04.2022 č. 100984446/2022 a Oznámenie notára zo dňa 02.05.2021. 25. Žalobca podaním zo dňa 14.12.2022 označeným ako „Upresnenie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ upresnil podanú správnu žalobu v bode 7. žaloby, pričom uviedol, že si nie je istý, či v čase smrti pána D. B. bola daňová kontrola skončená a či začalo vyrubovacie konanie, pretože sa môže len domnievať, aký je stav príslušného konania, keďže nebol účastníkom konania. Uviedol tiež, že z tohto dôvodu, argumentácia, ktorá je použitá v správnej žalobe a ktorá je použitá k daňovej kontrole, sa primerane aplikuje tiež aj ku vyrubovaciemu konaniu a vice versa. Zdôraznil však, že do smrti pána D. B. nebolo vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi D. B. nebol vyrubený rozdiel dane, a preto nemožno hovoriť o splatnej dani. 26. Žalobca podaním zo dňa 02.02.2023 označeným ako „Doplnenie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ podanú správnu žalobu doplnil o nové skutočnosti. Uviedol, že po podaní žaloby mu bolo dňa 04.01.2023 doučené podanie žalovaného „Výzva“ zo dňa 14.12.2022, číslo: 103359434/2022 (ďalej ako „nová výzva“), ktorá je obsahovo podobná výzve, ktorá bola napadnutá žalobou. Predmetnú výzvu žalobca pripojil ako dôkaz. Podľa žalobcu je výzva neurčitá, nemá oporu v zákone a požiadal súd, aby právnu argumentáciu, ktorú žalobca predostrel ku výzve, primerane aplikoval aj ku novej výzve. Žalobca uviedol, že prostredníctvom tohto podania, ktorým dopĺňa žalobu, v zmysle ust. napáda i novú výzvu ako právny úkon, ktorý je nezákonný. Žalovaný odôvodnil novú výzvu tým, že na žalobcu prešli záväzky, a teda žalobca sa domnieva, že žalovaný ustálil, že žalobca sa ako dedič stal účastníkom vyrubovacieho konania, pričom podľa žalobcu, tieto myšlienkové pochody žalovaného sú nesprávne. Žalobca nie je dedičom po pánovi D. B., dedičské konanie nebolo právoplatne skončené, pred smrťou pána D. B. nedošlo ku vzniku splatnej dani, pretože vyrubovacie konanie nebolo ukončené, a žalobca sa tak nemohol stať účastníkom konania a nie je možné od neho požadovať plnenie záväzku. Navyše, neupravuje procesnú sukcesiu do vyrubovacieho konania pred správcom dane. 27. Žalobca uviedol, že zakotvuje, že povinnosť zaplatiť daň, ak vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten na koho prešla z dlžníka povinnosť alebo záväzky za daňového dlžníka. Ust. a Daňového poriadku predpokladajú vznik splatnej dane pred smrťou fyzickej osoby, nová výzva je tak nezákonná. 28. Žalovaný považuje žalobcu za dediča, a teda aj za účastníka vyrubovacieho konania, pričom žalobca sa ohradzuje voči tomuto tvrdeniu, pričom on i jeho brat sú len domnelými dedičmi. Žalobca tiež uviedol, že domnelý dedič sa nerovná dedič, pretože osoba sa stáva dedičom po poručiteľovi až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve. Dedičské konanie nebolo právoplatne ukončené, neexistuje teda žiadne uznesenie v dedičskom konaní, ktoré by bolo záväzné ako pre účastníkov dedičského konania - žalobcu, ako aj pre orgány verejnej správy – žalovaného Záver žalovaného o tom, že žalobca je dedičom a účastníkom vyrubovacieho konania, je nesprávny, v rozpore s a ustálenou súdnou praxou. 29. Nová výzva je koncipovaná tak, že obsahuje len citáciu zákonných ustanovení o tom, že žalobca je podľa žalovaného dedičom a účastníkom vyrubovacieho konania, bez odôvodnenia žalovaného a žalobca tak nevie zistiť myšlienkové pochody žalovaného ako správcu dane, bolo preto zasiahnuté do práv žalobcu. Nová výzva je nezákonná z dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. V súlade so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcim z SR a z neho plynúcou zásadou práva na spravodlivý súdny proces, bolo nutné žalobcovi v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľnom obsahu oznámiť prečo a na základe čoho došlo k vypracovaniu novej výzvy. Keďže je nová výzva nepreskúmateľná, jedná sa o nezákonný iný zásah žalovaného. 30. Žalovaný konal nezákonne i voči notárovi, ktorého žiadosťou žiadal o oznámenie okruhu dedičov. Žalobca argumentuje, že okruh domnelých dedičov predstavuje neverejnú informáciu, žalovaný nemá žiadne zákonné zmocnenie k tomu, aby si tento okruh zisťoval. Okruh dedičov sa môže v priebehu dedičského konania meniť a nemusí byť totožný s dedičmi, ktorým pripadlo dedičstvo na základe právoplatného uznesenia. Notár túto informáciu nemal žalovanému poskytnúť. 31. Žalobca uviedol, že žalovaný vo výzve i novej výzve vyzval žalobcu a jeho brata, aby si zvolili spoločného zástupcu. Zástupcu si zvolili, o čom podaním zo dňa 08.11.2022 informovali žalobcu, a tento ich aj napriek tomu opakovane v novej výzve vyzval k rovnakému úkonu. Žalobca tak nevie, či bolo zvolenie spoločného zástupcu akceptované alebo nie, resp. či na strane žalovaného nastala nejaká nová skutočnosť, pre ktorú nie je možné pôvodné spoločné zastupovanie akceptovať. Takéto konanie zo

strany žalovaného popiera princíp právnej istoty a predvídateľnosť jeho konania, pretože koná chaoticky, arbitrárne a v rozpore s dodržiavaním práv žalobcu. 32. Žalobca následne zosumarizoval argumentáciu uvedenú v tomto doplnení žaloby, pričom zdôraznil nasledovné relevantné skutočnosti: doplnenie žaloby podal žalobca ako fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom žalovaného, doplnenie žaloby smeruje proti žalovanému ako orgánu verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal, doplnenie žaloby bolo podané včas v rámci procesnej lehoty dvoch mesiacov plynúcej odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel o inom zásahu žalovaného, doplnenie žaloby smeruje proti inému zásahu žalovaného

- novej výzve a konaním žalovaného došlo do zásahu práv a právom chránených záujmov žalobcu. 33. Žalobca vyslovil, že nezákonnosť konania je odôvodnená nasledujúcimi skutočnosťami - nezákonnosť spočívajúca v nesprávnom posúdení otázok vyplývajúcich z procesného práva a nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný postupoval v príkrom rozpore s princípom právneho štátu, najmä princípom právnej istoty a princípom legitímnych očakávaní, a výrazným, ba až šikanóznym spôsobom narušil práva žalobcu a spôsobil tiež procesnoprávnu nezákonnosť konania. 34. Žalobca v závere doplnil žalobný návrh podanej správnej žaloby, ktorým navrhol, aby súd:

- určil, že iný zásah orgánu verejnej správy - výzva zo dňa 14.12.2022, číslo: 103359434/2022, vykonaný Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, 958 01 Partizánske, Slovenská republika bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy;

- určil, že iný zásah orgánu verejnej správy - zhromažďovanie informácií o žalobcovi, A. B., trvale bytom C. XXX, XXX XX C., E. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX od notára, JUDr. Ing. Andreja Slezáka, vykonaný Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, 958 Partizánske, Slovenská republika bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy; priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 35. Žalobca podaním zo dňa 11.04.2023 označeným ako „Prípis do súdneho konania – doplnenie podstatných skutočností do súdneho konania“ doplnil podanú správnu žalobu, pričom má za to, že žalovaný pokračuje vo vyrubovacom konaní so žalobcom z dôvodu, že žalovaný považuje žalobcu za dediča poručiteľa – pána D. B., a teda tak v rámci vyrubovacieho konania došlo k údajnému procesnému nástupníctvu. Podľa žalobcu je však argumentácia žalovaného vo vzťahu k údajnému procesnému nástupníctvu nesprávna a nemá oporu v príslušných právnych predpisoch, najmä v daňovom poriadku. Žalobcovi bolo na prelome marca a apríla 2023 doručené uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.03.2023, č. k.: , Dnot553/2021 (ďalej len „uznesenie“), ktorým Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka rozhodol o prerušení konania o dedičstve, a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou . Žalobca ako dôkaz pripojil predmetné uznesenie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľovi D. B. bolo prerušené. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že D. B. bol v postavení strany sporu v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobca má za to, že uznesenie nepochybne preukazuje dôvodnosť podanej žaloby a podporuje právnu argumentáciu žalobcu, ktorý konzistentne tvrdí, že v žiadnom prípade neupravuje procesné nástupníctvo (a to ako v rámci daňovej kontroly, tak aj v rámci vyrubovacieho konania) a že nejestvuje žiaden právny základ k tomu, aby žalovaný pokračoval so žalobcom ako domnelým dedičom a domnelým daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní po pánovi D. B.. Uznesenie neguje argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdí, že vzhľadom na to, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, stal sa účastníkom vyrubovacieho konania. Odôvodnenie uznesenia tiež svedčí o tom, že domnelý dedič sa nerovná dedič. Žalobca tiež opätovne poukázal na skutočnosť, že procesné nástupníctvo neupravuje. Uznesenie nepochybne prezentuje, že žalobcu nemožno považovať za procesného nástupníka pána D. B. vo vyrubovacom konaní.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 36. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 bola u žalobcu ukončená dňa 10.10.2017 doručením protokolu č. 101995590/2017 zo dňa 19.09.2017. Súčasťou protokolu č. 101995590/2017 bola aj Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaevidovaná pod č. 102000479/2017 zo dňa 20.09.2017. V súlade s o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňa 11.10.2017 začalo vyrubovacie konanie, t. j. nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou.

37. Daňový subjekt D. B. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Nakoľko úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie daňového konania, správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní. 38. Výzva č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022, ktorú žalobca uvádza v bode 9.1. žaloby, bola doručovaná dvom adresátom, tak, ako bolo vo výzve uvedené (Doručuje sa – G. B., C. XXX, XXX XX C. a A. B., C. XXX, XXX XX C.), adresát A. B. a G. B., v tom čase domnelí dedičia po zomrelom D. B., sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, teda vystupujú spoločne v jednej veci a boli povinní si stanoviť spoločného zástupcu. Dôvodom na zaslanie výzvy bola skutočnosť, že účastníkmi vyrubovacieho konania sa stalo viac osôb. Správca dane teda obom účastníkom vyrubovacieho konania doručil výzvu, ktorej obsahom bolo, aby si sami zvolili spoločného zástupcu na účely tohto vyrubovacieho konania, čo bolo vo výzve jednoznačne uvedené. 39. Následne žalobca Výzvu č. 10649494/2022 zo dňa 27.09.2022 (súvisiacu s vyrubovacím konaním na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015) spolu s Výzvou č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022 (súvisiaca s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty), vrátil správcovi dane s odôvodnením, že ide o zásielky, na ktorých je ako adresát uvedená iná osoba. Je pravdou, že v adresnom pásme bol uvedený iba jeden z dedičov, výzva však bola zaslaná obom dedičom, tak ako je vo výzve uvedené v časti „Doručuje sa“ a výzva obom dedičom aj bola doručená. Vzhľadom na reakciu oboch zúčastnených osôb, správca dane A. B. zaslal ďalšiu Výzvu č. 103359434/2022 zo dňa 14.12.2022, v ktorej objasnil a bližšie špecifikoval dôvod zaslania tejto výzvy. Na doplnenie žalovaný uviedol (i keď sa uvedená skutočnosť priamo nedotýka danej veci), že ďalšiu výzvu zaslal správca dane aj druhému účastníkovi G. B. (Výzva č. 103359176/2022 zo dňa 14.12.2022). 40. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 daňového poriadku práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. 41. Notár JUDr. Ing. Andrej Slezák poverený vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi D. B. (Poverenie vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 16.12.2021 sp. zn. -5) na základe výzvy správcu dane listom zo dňa 02.05.2022 oznámil správcovi dane, že bol stanovený domnelý (predbežný) okruh dedičov, kde v prvej zákonnej dedičskej skupine pripadajú do úvahy dedičia poručiteľa: G. B., C. B., bytom C. XXX - syn poručiteľa a A. B., C. B., bytom C. XXX - syn poručiteľa. Keďže domnelí dedičia sú dvaja, vo vyrubovacom konaní správca dane ďalej koná so spoločným zástupcom týchto dedičov určeným podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. 42. Keďže dedičia G. B. a A. B. sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Z uvedeného dôvodu správca dane domnelým dedičom zaslal výzvu č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022, ktorou týchto dedičov vyzval, aby si v zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku na účely vyrubovacieho konania na dani z príjmov fyzickej osoby u daňového subjektu D. B., C. XXX, XXX XX C., zomrelom dňa 29.11.2021 zvolili spoločného zástupcu. Výzva bola doručená obom dedičom. 43. V bode 7. správnej žaloby žaloba uvádza, že „ V čase smrti pána D. B. bola Daňová kontrola vo fáze tzv. vyrubovacieho konania. Do smrti pána D. B. nebolo vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi D. B. nebol vyrubený rozdiel dane - nemožno tak hovoriť o splatnej dani.“ 44. V súvislosti s uvedeným žalovaný uviedol, že podľa § 55 ods. 14 daňového poriadku povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Dedič nie je univerzálnym právnym nástupcom práv a povinností daňového subjektu, ktorý zomrel, v súlade s daňovým poriadkom prechádza na neho len povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, a to do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní v nadväznosti na právnu úpravu dedenia podľa v platnom znení. Na dediča neprechádzajú práva a povinnosti daňového subjektu podľa daňovo právnych predpisov, povinnosti dediča musia byť stanovené zákonom (napr. na podanie daňového priznania a pod.). Ustanovenie daňového poriadku je potrebné vykladať extenzívne, t. j. pod pojmom „povinnosť zaplatiť daň“ je potrebné rozumieť povinnosť zaplatiť daň v správnej výške, t. j. ako mala byť zaplatená alebo vyrubená v zmysle právnych predpisov daňovým subjektom, ktorý zomrel, teda

bez ohľadu na skutočnosť, či bola daň vyrubená alebo bola vyrubená v nesprávnej výške pred smrťou daňového subjektu. Na dediča prechádzajú povinnosti zomrelého zaplatiť daň, aj keď daň nebola vyrubená právoplatným rozhodnutím. 45. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na jednej strane v bode 11. žaloby uvádza, že „nemá k Podaniu do dnešného dňa žiadnu odozvu zo strany Žalovaného, a preto Žalobca objektívne nevie, aké následky má Výzva voči Žalobcovi (a to najmä s odkazom na obsah Výzvy)“. Na druhej strane v bode 11. žaloby uvádza, že „Aj napriek tomu, že Výzva nebola adresovaná Žalobcovi, z opatrnosti a z dôvodu, že Žalovaný zjavne voči Žalobcovi pokračuje vo vyrubovacom konaní, touto správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy Žalobca napáda ako Výzvu, tak aj samotné pokračovanie Daňovej kontroly vo fáze vyrubovacieho konania“. Uvedené skutočnosti žalovaný považuje za zmätočné, nakoľko žalobca objektívne nevie, aké sú následky, ale je mu zjavné (synonymum – napr. zrejmé, zreteľné, nápadné), že žalovaný pokračuje vo vyrubovacom konaní. 46. V súvislosti žalobcom uvádzaným „tzv. procesným nástupníctvom domnelých dedičov“ (bod 56.) žalovaný uvádza, že upravuje prechod povinnosti zaplatiť daň jedine v ustanovení daňového poriadku. Aj pri vyššie uvedenom extenzívnom výklade musí byť zrejmé, že táto povinnosť musela existovať pred smrťou daňového subjektu. 47. neupravuje právne nástupníctvo ani bližšie neupravuje práva a povinnosti právnych nástupcov fyzickej osoby, ktorá zomrela alebo právnickej osoby, ktorá zanikla bez likvidácie. Úmrtie daňového subjektu nie je podľa daňového poriadku ani iných daňovo právnych predpisov dôvodom pre zánik povinnosti zaplatiť daň alebo pre zánik daňového nedoplatku a nie je dôvodom na zastavenie daňového konania. V prípade úmrtia daňového subjektu je preto potrebné vychádzať z príslušných ustanovení v platnom znení. U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t. j. aj poručiteľove dlhy. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. 48. Poručiteľovými dlhmi, ktoré v zmysle v platnom znení prechádzajú na dedičov sú nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale i povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone, v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na základe takej povinnosti vzniklo veriteľovi (inej oprávnenej osobe) právo na plnenie, nie je podstatná. Rovnako nie je rozhodujúce, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v dobe nadobudnutia dedičstva alebo vyjdú najavo neskôr (Krajský súd Žilina 27.6.2012 sp. zn. ). Vo vyššie uvedenej právnej veci na základe podaných daňových priznaní daňovým subjektom bola vyrubená daň za konkrétne zdaňovacie obdobie, v konkrétnej výške. Za uvedené zdaňovacie obdobie bola vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo zistenie konkrétneho rozdielu. 49. Daň je podľa daňového poriadku vyrubená podaným daňový priznaním vrátane dodatočného daňového priznania, rozhodnutím správcu dane alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Príslušné hmotnoprávne predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní ustanovujú povinnosť podať daňové priznanie, zdaňovacie obdobie a lehotu na podanie daňového priznania. Daňový subjekt je povinný podať daňové priznanie, sám si daň vypočítať v správnej výške a zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. 50. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu na zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. na zistenie a preverenie skutočností uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. V prípade, ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel dane alebo v sume nároku podľa osobitných predpisov, ex offo ( daňového poriadku) začína vyrubovacie konanie. Oznámenie o začatí vyrubovacieho konania sa účastníkom konania nedoručuje. Výsledkom vyrubovacieho konania je síce rozhodnutie, ktorým sa vyrubuje rozdiel dane, ktorým je daň vyrubená, avšak uvedené je potrebné chápať ako daň, ktorú mal priznať a zaplatiť daňový subjekt, ktorý zomrel, a to v lehote na podanie daňového priznania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou daňového subjektu a ktorá prechádza na dedičov. Prechod povinnosti zaplatiť daň zistenú daňovou kontrolou možno po smrti daňového subjektu procesne realizovať len vo vyrubovacom konaní s dedičmi daňového subjektu.

51. Žalovaný skonštatoval, že úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, preto správca dane v danom prípade pokračoval v kontrole a s úmyslom konať so spoločným zástupcom dedičov zistených na základe potvrdenia notára (§ 9 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane oznámi príslušnému notárovi, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Vzhľadom na dobu a možnú komplikovanosť dedičského konania, ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní závisí od súčinnosti s dedičmi a notárom, resp. súdom, ktorý vedie dedičské konanie. 52. Žalovaný taktiež považoval za potrebné dať do pozornosti, že ak bude potrebné pre účely dedičského konania vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní ešte pred skončením dedičského konania, správca dane vydá rozhodnutie, v ktorom vo výroku uvedie všetkých dedičov po zomrelom daňovom subjekte. Ak rozhodnutím bude uložená povinnosť na peňažné plnenie (zaplatenie dane, rozdielu dane, rozdielu v sume), správca dane vo výroku rozhodnutia zaviaže všetkých dedičov na plnenie spoločne a nerozdielne. V tomto prípade, tak ako je nižšie uvedené, notár JUDr. Ing. Andrejom Slezákom správcovi dane stanovil domnelý (predbežný) okruh dedičov. Dedičia boli ku dňu 08.12.2022 podľa až 467 v platnom znení poučení o práve dedičstvo odmietnuť. Domnelí dedičia dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi (písomnosť č. zo dňa 08.12.2022). 53. V prípade ak správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní po skončení dedičského konania, rozhodnutie bude obsahovať okrem označenia resp. uvedenia všetkých dedičov aj konkrétnu sumu vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo rozdielu v sume pripadajúcu na každého dediča podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu. T. j. výrok rozhodnutia bude obsahovať vyrubenú daň alebo rozdiel dane alebo rozdiel v sume podľa osobitných predpisov za príslušné zdaňovacie obdobie daňového subjektu, ktorý zomrel (identifikácia daňového subjektu v čase úmrtia podľa daňového poriadku), identifikáciu všetkých dedičov a časť vyrubenej dane, rozdielu dane alebo rozdielu v sume pripadajúcej na každého dediča podľa pomeru na zdedenom majetku na základe právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní. Nakoľko sa jedná o jedno daňové konanie s viacerými účastníkmi konania, sú títo povinní mať ustanoveného spoločného zástupcu v zmysle daňového poriadku na účely správy daní. Rozhodnutie sa doručí spoločnému zástupcovi v takom počte rovnopisov, koľko je účastníkov konania. Nositeľmi práv a povinností sú jednotliví dedičia, nie spoločný zástupca. 54. Podľa ods. l pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Žalovaný nezdieľa názor žalobcu, že vydaním výzvy správca dane prekročil svoje právomoci a že táto výzva je nezákonná. Vyrubovacie konanie začalo dňa 11.10.2017, nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou, teda v súlade s daňového poriadku. V zmysle ustanovenia daňového poriadku práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. 55. Žalovaný opakovane uviedol, že notár JUDr. Ing. Andrej Slezák poverený vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi D. B. (Poverenie vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 16.12.2021 sp. zn. -5) na základe výzvy správcu dane listom zo dňa 02.05.2022 oznámil správcovi dane, že bol stanovený domnelý (predbežný) okruh dedičov, kde v prvej zákonnej dedičskej skupine pripadajú do úvahy dedičia poručiteľa: G. B., C. B., bytom C. XXX – syn poručiteľa a A. B., C. B., bytom C. XXX – syn poručiteľa. Keďže domnelí dedičia sú dvaja, vo vyrubovacom konaní by mal správca dane konať so spoločným zástupcom týchto dedičov určeným podľa daňového poriadku. 56. V danom prípade správca dane vedie vyrubovacie konanie samostatne pre každé zo zdaňovacích období, za ktoré boli zistené v daňovej kontrole rozdiely oproti vyrubenej dani daňovým priznaním. Nakoľko sa jedná o jedno daňové konanie s viacerými účastníkmi konania (dedičmi) v jednej veci – vo veci vyrubenia dane za jedno zdaňovacie obdobie na príslušnej dani, sú títo povinní mať ustanoveného spoločného zástupcu v zmysle daňového poriadku na účely tohto vyrubovacieho konania. Nositeľmi práv a povinností sú jednotliví dedičia, avšak správca dane procesne koná so spoločným zástupcom. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane nemá alebo nemusí mať vedomosť o dedičoch, ktorí neodmietli dedičstvo, je potrebné najskôr zistiť dedičov po zomrelom daňovom subjekte a v prípade viacerých dedičov je potrebné zvoliť alebo určiť spoločného zástupcu. 57. Správca dane v prípade úmrtia daňového subjektu oznamuje príslušnému notárovi pohľadávky ako aj záväzky v dedičskom konaní a rovnako oznamuje, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel ako aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Správca dane vychádza aj z toho, že dedičia by mali vedieť, či daňový subjekt, ktorý zomrel, mal pohľadávky alebo

záväzky voči správcovi dane a notár by mal mať vedomosť o prebiehajúcej daňovej kontrole, resp. vyrubovacom konaní. 58. Ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Zaslanie výzvy na zvolenie spoločného zástupcu alebo určenie zástupcu správcom dane nepredstavuje nezákonný postup alebo nezákonný zásah do práv účastníka konania. Správca dane vykonáva procesné úkony voči spoločnému zástupcovi (najmä doručovanie písomností), avšak práva účastníkov konania zostávajú zachované a títo môžu konať buď prostredníctvom spoločného zástupcu alebo samostatne. 59. neupravuje zastavenie daňového konania v prípade úmrtia daňového subjektu, ktorý má dedičov. Vo vyrubovacom konaní majú účastníci daňového konania alebo ich spoločný zástupca rovnaké práva ako daňový subjekt (napr. právo nazerať do spisu daňového subjektu, právo predložiť alebo zúčastňovať sa prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu, podať žiadosť o predĺženie lehoty v odôvodnených prípadoch). 60. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný poznamenal, že v danej veci písomnosť č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022 (výzva na zvolenie spoločného zástupcu na účely vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby) má charakter práve takéhoto opatrenia orgánu verejnej správy procesnej povahy a preto je možné ju považovať za opatrenie orgánu verejnej správy spadajúcich pod negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov ( ). 61. Žalovaný vyslovil, že Výzvu č. 102649494/2022 považuje za vydanú v súlade s platnými právnymi predpismi a zotrváva na tom, že postupoval v zmysle procesno-právneho predpisu , ako aj v súlade s SR. 62. K návrhu žalobcu na výrok rozhodnutia správneho súdu žalovaný, na základe vyššie uvedených skutočností a po preštudovaní priloženého spisového materiálu súvisiaceho s predmetnou vecou, uviedol, že trvá na tom, že postupoval v zmysle procesno-právneho predpisu , ako aj v súlade s SR a navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Replika žalobcu

63. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného uviedol, že neustále zotrváva na všetkých právnych a skutkových argumentoch, ktoré boli predložené v obsahu žaloby, v obsahu doplnenia žaloby a v podaní pod názvom „Prípis do súdneho konania - doplnenie podstatných skutočností do súdneho konania” zo dňa 11.04.2023 a neustále má za to, že dôvodnosť žaloby a doplnenia žaloby je daná a konanie žalovaného je nezákonné. 64. Žalobca považuje vyjadrenie žalovaného za účelové a tvrdenia v ňom obsiahnuté za nesprávne a v rozpore s platným právnym stavom, právnou teóriou a ustálenou súdnou praxou. Žalobca uviedol, že podľa ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len , povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. 65. Žalobca k aplikácii ust. daňového poriadku poukázal na právnu teóriu, ktorá uvádza, že povinnosť zaplatiť daň, ak vznikla pred smrťou fyzickej osoby, sa teda považuje za súčasť dedičstva. zakotvuje, že povinnosť zaplatiť daň, ak vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Jedná sa tak o splatnú daň. 66. Pre žalobcu je nepochopiteľné, že žalovaný ako orgán verejnej správy na viacerých miestach explicitne priznáva, že vykladá právnu normu daňového práva file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

extenzívne”. Uvedený výklad je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Žalobca opakovane uviedol (ako to uviedol aj v Žalobe), že verejnoprávnu normu, a teda aj , je naopak potrebné vykladať reštriktívne. Je tiež nepochopiteľné, že žalovaný na jednej strane sám priznáva a uvádza, že „na dediča neprechádzajú práva a povinnosti daňového subjektu podľa daňovo právnych predpisov“, ale následne si „extenzívne“ žalovaný vyloží resp. dokonca dotvorí právnu normu daňového práva tak, aby k tomuto prechodu došlo, a to v rozpore s SR. Žalovaný sa tak zjavne neštíti aplikovať právnu normu v rozpore so základnými princípmi právneho štátu.

67. Okrem toho, že povinnosť zaplatiť daň neexistuje, pretože neexistuje právoplatné rozhodnutie o vyrubení dane, verejnoprávnu normu je potrebné vykladať reštriktívne. 68. 61. Na margo námietky o právnom nástupníctve žalobca uviedol, že žalovaný potvrdil to, čo neustále tvrdí i žalobca, a teda, že neupravuje procesné nástupníctvo. Tým že to neupravuje, žalovaný nie je oprávnený dotvárať právnu normu v neprospech žalobcu. Žalovaný si zamieňa „prechod dlhov“ a „prechod práv a povinností vo vyrubovacom konaní“, pričom sa nejedná o rovnaké inštitúty. Povinnosť zaplatiť daň nemôže mať svoj základ/pôvod v protiprávnom úkone. Žalobca nikdy nenamietal, že dlhy poručiteľa prechádzajú na dedičov, namietal, že nejestvuje zákonný podklad k tomu, aby bol žalobca „procesným nasledovníkom” vo vyrubovacom konaní. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne aplikuje a rozoznáva príslušné právne predpisy. 69. Žalovaný má za to, že dlh už vznikol, a teda je oprávnený, s odkazom na princíp univerzálnej sukcesie , pokračovať vo vyrubovacom konaní s tým, že ako daňový subjekt určí domnelých dedičov. Uvedené je však nesprávne, dlh neexistuje, pričom v čase, kedy ani žalovaný nevie, v akej výške (ak vôbec) bude vyrubený rozdiel dane, nie je možné uvažovať o univerzálnej sukcesii., pričom žalovaný svojou argumentáciou popiera všetky zásady, ktoré sa aplikujú na prechod dlhov, prípadné procesné nástupníctvo, či zásady týkajúce sa oprávnení orgánov verejnej správy. 70. K vyrubeniu dane žalobca uviedol, že pán D. B. podal riadne daňové priznanie, daň si vypočítal v správnej výške a túto daň zaplatil v stanovenej lehote. Zároveň ako to uvádza aj žalovaný, „daň je vyrubená rozhodnutím správcu dane” - žalobca do dnešného dňa nemá vedomosť o tom, že by pánovi D. B. bola vyrubená daň právoplatným rozhodnutím (opak nebol nikdy preukázaný) a voči žalobcovi nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým by mu bola vyrubená daň. 71. Žalobca zdôraznil, že jasne stanovuje, akým momentom sa vyrubuje daň – daň sa nevyrubuje domnienkou toho, že rozhodnutie je len deklaratórnym úkonom, naopak je konštitutívnym úkonom (t. j. akákoľvek povinnosť uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia nemôže vznikať spätne, t. j. v čase pred smrťou D. B.), nakoľko práve na základe rozhodnutia sa stanovujú práva a povinnosti. 72. Žalobca upozornil, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Na základe uvedeného je tak nutné vyvodiť, že jedine právoplatné rozhodnutie správcu dane, s jasným výrokom rozhodnutia môže byť pre žalovaného ako správcu dane spôsobom na vyrubenie dane. 73. Žalovaný prekračuje svoje zákonné právomoci a ústavný príkaz, aby orgány verejnej moci konali len na základe zákona a v jeho medziach ( ), pričom žalobca upozornil, že sa voči nemu vedie vyrubovacie konanie a nie daňová kontrola, ktorá bola skončená ešte pred úmrtím D. B., z čoho vyplýva, že žalovaný má zmätok v pojmoch. 74. Žalobca uviedol, že domnelý dedič sa nerovná dedič. Osoba sa dedičom po poručiteľovi stáva až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve, ktorým sa skončí dedičské konanie, pričom tvrdenie o tom, že domnelí dedičia dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi, je nesprávne a zavádzajúce. 75. Žiaden právny predpis neupravuje možnosť vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní pred skončením dedičského konania alebo možnosť vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po skončení dedičského konania. Takýto systém podľa názoru žalobcu narúša právnu istotu a legitímne očakávania žalobcu a všeobecne účastníkov konania, nakoľko by bolo výlučne na posúdení správcu dane, bez akéhokoľvek zákonného podkladu, akú „verziu“ si vyberie, výlučne za účelom nezákonného výrubu dane. Žalobca má za to, že žalovaný od počiatku opomína základné zásady, ktoré sa viažu na konania podľa daňového poriadku a na zásady, ktoré sú spojené s dedičským konaním. 76. Podľa žalobcu, súdiac z vyjadrenia žalovaného, tento si zrejme neprešiel celú žalobu, ktorá bola podaná ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom výzvou a novou výzvou dochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože domnelí dedičia (a teda aj žalobca) sú nositeľom práv a povinností vo vyrubovacom konaní. 77. Na margo tvrdenia žalovaného, že úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie prípadne zastavenie daňového konania žalobca uviedol, že daňového konanie možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania ( daňového poriadku). Vzniknutý skutkový stav, t. j. smrť pána D. B. mal žalovaný riešiť zastavením daňového konania z dôvodu, že odpadol dôvod konania. 78. Žalobcovi bolo na prelome marca a apríla 2023 doručené uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.03.2023, č. k.: , Dnot553/2021 (ďalej len „uznesenie“), ktorým Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka rozhodol o prerušení konania o dedičstve, a to až do právoplatného skončenia konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou . Žalobca ako dôkaz pripojil predmetné uznesenie.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľovi D. B. bolo prerušené. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že D. B. bol v postavení strany sporu v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobca má za to, že uznesenie nepochybne preukazuje dôvodnosť podanej žaloby a podporuje právnu argumentáciu žalobcu, ktorý konzistentne tvrdí, že v žiadnom prípade neupravuje procesné nástupníctvo (a to ako v rámci daňovej kontroly, tak aj v rámci vyrubovacieho konania) a že nejestvuje žiaden právny základ k tomu, aby žalovaný pokračoval so žalobcom ako domnelým dedičom a domnelým daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní po pánovi D. B.. Uznesenie neguje argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdí, že vzhľadom na to, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, stal sa účastníkom vyrubovacieho konania. Odôvodnenie uznesenia tiež svedčí o tom, že domnelý dedič sa nerovná dedič. Žalobca tiež opätovne poukázal na skutočnosť, že procesné nástupníctvo neupravuje. Uznesenie nepochybne prezentuje, že žalobcu nemožno považovať za procesného nástupníka pána D. B. vo vyrubovacom konaní. 79. Žalobca v závere repliky zhrnul, že konanie a postup žalovaného je v rozpore s platným právom a v rozpore s SR. Nie je právom žalovaného si dotvárať právnu normu, a teda „domnelých dedičov“ považovať za daňové subjekty. Žalobca si zároveň dovoľuje uviesť, že nevyhnutná zdržanlivosť pri interpretácii noriem je daná v prvom rade rešpektovaním princípu právnej istoty. Poukázal aj na to, že pri vymedzení právomoci správnych orgánov je nutné striktne trvať na ústnej požiadavke, aby bola (právomoc) dostatočne určite a jasne stanovená zákonom. Znamená to, že takáto právomoc musí byt' zásadne vyslovene v zákone zakotvená, a to s patričnou mierou konkrétnosti a určitosti, aby bolo už zo samotnej dikcie zákona vo všetkých podstatných rysoch zrejmé, akým spôsobom a za akých podmienok môže orgán verejnej moci konať a svojim konaním zasahovať do právnej sféry súkromných osôb. S ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý je vo vzťahu k aplikácii noriem osobitne akcentovaný, a to aj s ohľadom na znenie SR tak nie je možné a dovolené „dotvárať“ právnu normu tak ako to vykonal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi. Žaloba je preto dôvodná, žalovaný koná nad rámec svojich zákonných oprávnení, výlučne za účelom vyrubiť rozdiel dane žalobcovi ako subjektu, ktorý nie je účastníkom vyrubovacieho konania. Žalobca požiadal, aby súd žalobe a doplneniu žaloby vyhovel v celom rozsahu.

Duplika žalovaného

80. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia zdôraznil, že v danej právnej veci naďalej v plnom rozsahu trvá na oprávnenosti vydania t. j. v súlade s platnými právnymi predpismi a zaslania Výzvy č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022 (ďalej len „Výzva“) adresátom (A. B., C. XXX, XXX XX C.; G. B., C. XXX, XXX XX C.), ktorá bola doručená, ako aj na zákonnom pokračovaní správcu dane vo vyrubovacom konaní. Taktiež trvá na všetkých právnych, vecných argumentoch a skutočnostiach uvedených vo vyjadrení žalovaného k žalobe č. 396649/2023 zo dňa 08.08.2023 (ďalej len „vyjadrenie“) a navrhol túto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 81. K bodu 8. – 13. v súvislosti žalobcom uvedenému účelovému vyjadreniu žalovaného, k rozporom s platným právnym stavom, právnou teóriou a ustálenou súdnou praxou, či názor žalobcu o formalistickej, čisto účelovej argumentácia žalovaný zdôraznil, že s uvedeným tvrdením nesúhlasí s prihliadnutím na právnu a vecnú odôvodnenosť skutočností už uvedených vo vyjadrení. 82. V bode 15.4. žalobca uviedol, že „Žalovaný ako orgán verejnej správy na viacerých miestach explicitne priznáva, že vykladá právnu normu daňového práva „extenzívne“. Uvedený výklad je v rozpore s ustálenou súdnou praxou.“. Ďalej tiež žalobca uviedol, že „je potrebné uviesť, že všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie garantovaných práv. Ústavný súd pri posudzovaní konkrétnych prípadov nesmie opomínať že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti". Žalovaný podotkol, že nemá „pochybnosť“ a uviedol, že postup správcu dane v konkrétnom prípade je v súlade s ustálenou praxou finančných orgánov a teda aj v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v ustanoveniach , a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), t. j. pri správe daní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, v danom prípade aj žalobcu a iných osôb. 83. K námietkam ohľadom právneho nástupníctva (bod 17.-20.) v súvislosti žalobcom namietanému dotváraniu právnej normy v neprospech žalobcu, nesprávnej aplikácii a výkladu právnej normy, či univerzálnej sukcesie žalovaný dal opakovane do pozornosti, že podľa daňového poriadku

povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. 84. Žalovaný potvrdil, že trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení súvisiacich s ustanovením § 55 ods. 14, § 68 ods. 1,4 daňového poriadku, ktoré dotvárajú ucelený obraz danej právnej veci z pohľadu, tak daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj plnenia za daňového dlžníka. V danom prípade podstatou právnej veci je oprávnenosť zaslania spornej výzvy domnelým dedičom, t. j. žalobcovi a následnom pokračovaní vo vyrubovacom konaní. Úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie ani zastavenie daňovej kontroly, vyrubovacieho konania. Správca dane v danom prípade pokračoval v kontrole a následnom vyrubovacom konaní s úmyslom konať so spoločným zástupcom dedičov zistených na základe potvrdenia notára (§ 9 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane oznámil príslušnému notárovi, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). 85. K bodu 22.2. – 26. žalovaný opätovne uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených vo výzve, argumenty uvedené v replike nemožno považovať za správne, či oprávnené s poukazom na predmet sporu, ktorým je výzva, ako procesný úkon správcu dane. 86. K bodu 29.-30. žalovaný zdôraznil, že v prípade úmrtia daňového subjektu (ako aj v danej právnej veci) je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení v platnom znení. U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove dlhy. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. V tomto prípade notár JUDr. Ing. Andrej Slezák správcovi dane stanovil domnelý (predbežný) okruh dedičov. Dedičia boli ku dňu 08.12.2022 podľa až 467 v platnom znení poučení o práve dedičstvo odmietnuť. Domnelí dedičia dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi (písomnosť č. zo dňa 08.12.2022). 87. V závere dupliky žalovaný taktiež v tejto právnej veci poukázal ako na relevantné na Uznesenie sp. zn. -116 zo dňa 22.09.2023 v ktorom Správny súd v Banskej Bystrici v bode 22. uviedol: „Správny súd poukazuje na to, že s vydaním výzvy na ustanovenie spoločného zástupcu žalovaným počíta už samotná právna úprava ( Daňového poriadku). V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci vydané výzvy žalobcovi neukladali novú povinnosť, ale konštatovali povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona - Daňového poriadku. Išlo tak o zákonom predpokladaný, formalizovaný procesný úkon, resp. procesný akt správcu dane, opierajúci sa o konkrétne zákonné ustanovenie, ktorým aj s poukazom na ním zistené, resp. uvádzané skutočnosti (úmrtie kontrolovaného daňového subjektu a prebiehajúce vyrubovacie konanie) odôvodňoval potrebu ustanovenia spoločného zástupcu. Vydanie takejto výzvy, ktorou správca dane realizuje svoju právomoc v daňovom/vyrubovacom konaní, nemožno právne kvalifikovať, resp. pojmovo podriadiť pod iný zásah, tak ako to vyplýva z ust. aj s poukazom na to, že ide o nezáväzný akt, ktorým sa má jeho adresát upozorniť na určitú procesnú povinnosť bez toho, aby ním dochádzalo k bezprostrednému zásahu do jeho subjektívnych práv. Napokon účelom výzvy vydanej podľa Daňového poriadku je zabezpečiť zastupovanie vo vyrubovacom konaní spoločným zástupcom, s ktorým správca dane koná a s ktorým je nepochybne spojená i možnosť hájiť práva a právom chránené záujmy zastúpeného.“ Ďalej v bode 25. uviedol: Všeobecne platí pravidlo, podľa ktorého by preskúmanie zákonnosti vedenia administratívneho konania (v danom prípade konania vyrubovacieho) prostredníctvom žaloby na ochranu pred iným zásahom bolo preskúmaním predčasným, odporujúcim systematike . Správny súd však nevylučuje, že tzv. zásahovú žalobu možno výnimočne mieriť i proti konkrétnym procesným/čiastkovým úkonom v daňovom konaní, najmä pokiaľ ide o zjavné excesy zo zákonom stanovených medzí napr. pri zásahoch do súkromnej sféry v súvislosti so zisťovaním skutočností a zaisťovaním dôkazov. Môže ísť napr. aj o nesprávny postup pri doručovaní, ak pre príjemcu písomnosti predstavuje nadmernú administratívnu záťaž spojenú so vznikom materiálnej ujmy, neumožnenie nahliadnuť do spisu, ak by dosiahlo takú intenzitu, že by znamenalo zásah do práva na spravodlivý proces. V každom prípade musí ísť o mimoriadne invazívne úkony správcu dane (spravidla k ním dochádza v procese daňovej kontroly). Vyššie uvedené právne závery Správneho súdu v Banskej Bystrici žalovaný považuje za je potrebné aplikovať aj na Výzvu č. 102649494/2022 zo dňa 27.09.2022.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

88. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) po zistení, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy - žalovaného bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), má zákonom predpísané všeobecné ako i osobitné náležitosti ( ), nariadiac vo veci pojednávanie ( ) dňa 02.02.2024 pristúpil k jej vecnému posúdeniu, pričom po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. V zmysle na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V je stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení nachádzacieho súdu (práve s odkazom na ) a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval. 89. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 90. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 91. Podľa , je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 92. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 93. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 94. Podľa Daňového poriadku, ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. 95. Legálna definícia iného zásahu obsiahnutá v ust. vychádza z existencie faktického postupu orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má tak iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, t. j. neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Zároveň je nevyhnutné, aby takto vymedzený iný zásah orgánu verejnej správy bol spojený s dotykom na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. 96. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je žalobcom (v žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ) napadnutá výzva č. 102649494/2022 zo dňa 27.9.2022, resp. po úprave/doplnení žalobného návrhu výzva č. 103359434/2022 zo dňa 14.12.2022. Výzvou zo dňa 27.9.2022 žalovaný podľa Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX zvolil spoločného zástupcu s poučením o následkoch spojených s nesplnením tejto výzvy t. j., že v prípade, že výzve

v určenej lehote nevyhovie, v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Zároveň bol žalobca upozornený, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1písm. j) Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Výzvou zo dňa 14.12.2022 bol žalobca s poukazom na § 55 ods. 14 a § 59 ods. 3 Daňového poriadku oboznámený s tým, že správca dane vykonáva vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom dňa 29.11.2021. Uviedol, že notár JUDr. Ing. Andrej Slezák poverený prejednaním dedičstva po poručiteľovi D. B. (Poverenie vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 16.12.2021 sp.zn.6D/270/2021-5) listom zo dňa 8.12.2022 oznámil správcovi dane, že bol stanovený okruh dedičov, kde v prvej zákonnej dedičskej skupine sú dedičmi synovia poručiteľa G. B. a A. B. (žalobca). Keďže dedičia G. B. a A. B. sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Na splnenie povinnosti podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku bola správcom dane stanovená lehota 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň správca dane - žalovaný uviedol, že v prípade nevyhovenia výzve, v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku určí spoločného zástupcu rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. 97. Otázku včasnosti podania žaloby správny súd vyhodnotil v nadväznosti na žalobcom vymedzený zásah orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená sudu elektronický dňa 22.11.2021, t.j. v lehote 2 mesiacov od doručenia Výzvy zo dňa 27.09.2021, žalobcovi dňa 18.10.2021. Zároveň podľa správneho súdu sa vtedy žalobca dozvedel aj o vyrubovacom konaní, ktoré považoval žalobca za neukončený iný zásah orgánu verejnej správy. Správny súd podotýka, že otázka priebehu konania, resp. úkonov vo veci a ich obsahu (Výzvy), teda aj skutkových zistení nebola v predmetnej veci sporná, a preto správny súd vychádzal zo skutkového vymedzenia veci tak, ako je uvedená v úvodnej časti žaloby zo zhodných tvrdení účastníkov konania. 98. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa vety pred bodkočiarkou ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (rozsudok NS SR sp. zn. . 9. 2020, bod 14). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením. 99. S vydaním výzvy na ustanovenie spoločného zástupcu žalovaným počíta už samotná právna úprava ( Daňového poriadku). V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci vydané výzvy žalobcovi neukladali novú povinnosť, ale konštatovali povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona – Daňového poriadku. Išlo tak o zákonom predpokladaný, formalizovaný procesný úkon, resp. procesný akt správcu dane, opierajúci sa o konkrétne zákonné ustanovenie, ktorým aj s poukazom na ním zistené, resp. uvádzané skutočnosti (úmrtie kontrolovaného daňového subjektu a prebiehajúce vyrubovacie konanie) odôvodňoval potrebu ustanovenia spoločného zástupcu. Vydanie takejto výzvy, ktorou správca dane realizuje svoju právomoc v daňovom/vyrubovacom konaní, nemožno právne kvalifikovať, resp. pojmovo podriadiť pod iný zásah, tak ako to vyplýva z ust. aj s poukazom na to, že ide o nezáväzný akt, ktorým sa má jeho adresát upozorniť na určitú procesnú povinnosť bez toho, aby ním dochádzalo k bezprostrednému zásahu do jeho subjektívnych práv. Napokon účelom výzvy vydanej podľa Daňového poriadku je zabezpečiť zastupovanie vo vyrubovacom konaní spoločným zástupcom, s ktorým správca dane koná a s ktorým je nepochybne spojená i možnosť hájiť práva a právom chránené záujmy zastúpeného. 100. Správny súd venoval osobitnú pozornosť tomu, či výzvou správcu dane mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalobca síce poukazoval na nesprávnosť postupu žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tým, že pri vydaní výzvy, resp. pri jej doručovaní vychádzal len z okruhu domnelých dedičov, t.j. nekonal s právoplatnými dedičmi, v čoho dôsledku malo byť vydanie výzvy predčasné/nezákonné, avšak vyslovene neuviedol k zásahu do akých jeho subjektívnych práv týmto postupom správcu dane – žalovaným bezprostredne došlo. K tomuto správny súd taktiež uvádza, že tak ako určité pochybenia v administratívnom konaní nezakladajú dôvod na zrušenie výsledného rozhodnutia, nemajú byť ani prípadné pochybenia, ktoré nemohli reálne zasiahnuť do verejných subjektívnych práv jednotlivca bez ďalšieho považované za iný zásah v zmysle ust. Dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa jeho účastníctva vo vyrubovacom konaní (keď s poukazom na ustanovenia jednotlivých právnych predpisov uvádzal, že sa s ním ako domnelým dedičom nemalo konať) a na ne nadväzujúcich tvrdení o nesplnení podmienok na vydanie a doručovanie výzvy podľa Daňového poriadku tak (bez toho, aby došlo žalobcom namietaným nesprávnym/ nezákonným postupom žalovaného k zásahu do právnej sféry žalobcu) správnemu súdu neprináležalo

posudzovať v tomto konaní o žalobe proti inému zásahu t.j. v režime podľa a nasl. . V procesnom postupe žalovaného, ktorý mal v súvislosti s prebiehajúcim vyrubovacím konaním vykonať procesné úkony, keď podľa Daňového poriadku (s upozornením, že ide o informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom podľa Daňového poriadku) vyzval notára (ako štátom určenú osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa o notároch a notárskej činnosti), ktorý bol príslušným súdom poverený prejednaním dedičstva o oznámenie okruhu do úvahy prichádzajúcich dedičov po zomrelom daňovom subjekte (išlo tak o poskytnutie údajov súvisiacich s prebiehajúcim vyrubovacím konaním, t.j. oznámenie údajov správcovi dane potrebných na účely správy daní) a v nadväznosti na to opierajúc sa o konkrétne zákonné stanovenia vydal vo vzťahu k žalobcovi výzvu na ustanovenie spoločného zástupcu, však podľa názoru správneho súdu nemožno badať zjavný exces zo zákonom stanovených medzí, t.j. nešlo o procesné úkony, ktoré by sami o sebe mali konkrétny negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu, resp. dosahovali takú intenzitu, aby ich bolo možné posúdiť ako iný zásah podľa . 101. V súvislosti s prejednávanou vecou správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa , t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany ( ). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy. 102. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. - 29 zo dňa 07.02.2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu.“ 103. Najvyšší správny súd SR taktiež v uznesení veľkého senátu sp. zn. zo dňa 29.03.2023 zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil: „Z postupujúceho uznesenia sp. zn. vyplýva, že trojčlenný senát považoval ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu. Podľa totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobách pri inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa a nasl. smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe . Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad a ] pritom nie je rozhodujúce. Podľa totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak teda žalobca označí svoju žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa a nasl. , nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt orgánu verejnej správy, ktorého preskúmavania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. Predkladajúci senát pritom vychádzal z názoru, že to, či krajský súd vo veci rozhodoval správne obsadený [ ], sa v zmysle ustálenej judikatúry v kasačnom konaní skúma aj bez návrhu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. alebo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. ).“ V prerokúvanej veci dospel veľký senát NSS SR k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právnej povahy predmetu konania správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa , a preto podľa v spojení s napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodu nezákonného rozhodovania nesprávne obsadeným súdom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

104. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože v prípade Vyrubovacieho konania nemôže ísť o iný zásah, keďže sa jedná o formalizovaný administratívny proces. jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania rozhodnutia alebo opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal. 105. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi, ak to možno spravodlivo požadovať, v nadväznosti na to správny súd ani žalovanému podľa a contrario náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).