Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/207/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: C. W. G. W.-W., št. prísl. U. X., I. S. XX, G. XX, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, Mariánske nám. č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-BA2- 2016/001139-003 zo dňa 16.02.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1/ Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území SR č.p.: PPZ- HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25.10.2015 podľa , , o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2/ Účastník konania má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt na 5 rokov v zmysle ust. od 25.08.2009 s platnosťou do 25.08.2014. Trvalý pobyt na 5 rokov bol účastníkovi konania po splnení ďalších podmienok udelený na základe toho, že dňa 01.08.2009 na Matričnom úrade Bratislava - Z. uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky p. A. E.. Dňa 25.07.2014 podal účastník konania žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR. Prvostupňový orgán zistil, že manželstvo účastníka konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -59 zo dňa 27.03.2013.

3/ Dňa 06.02.2015 začal prvostupňový orgán konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle , , a následne dňa 06.02. 2015 účastníkovi konania zaslal oznámenie a výzvu na začatie správneho konania, aby sa v zmysle ustanovenia Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Dňa 04.03.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie účastníka konania a dňa 11.03. 2015 vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov č.p.: PPZ-HCP- BA6-143-6/2015-TPC/VRA v zmysle , , , voči ktorému podal účastník konania dňa 12.05.2015 odvolanie.

4/ Dňa 15.12.2014 bol zastupiteľským úradom dopočutý účastník konania, ktorý uviedol, že prvý raz prišiel na územie Slovenska v roku 2005. V rokoch 2005 až 2009 na Slovensku študoval a počas tohto pobytu Slovensko neopustil. Dňa 19.08.2009 si podal žiadosť o trvalý pobyt na 5 rokov na Slovensku, pretože sa medzitým oženil. Dňa 25.08.2009 sa vrátil do U., pretože mu skončil prechodný pobyt na Slovensku. Po obdržaní pobytu znovu vycestoval na Slovensko dňa 29.01.2010. Od toho času striedavo pracoval na Slovensku aj v U.. Zo Slovenska vycestoval a znovu sa tam vrátil asi 4-5 krát, teda spolu bol na Slovensku 7-8 krát. Od januára 2013 bol na území Slovenska naposledy v júli 2014 jeden mesiac, a to od 24.07.2014 do 23.08.2014. S manželkou žil v spoločnej domácnosti, 2 roky spoločne bývali na internáte a potom i u jej rodičov. O rozvode sa dozvedel v júni 2013, čo mu oznámila emailom manželka. Na otázku, či si plnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna, odpovedal, že si ju plní a kontakty so svojou manželkou udržiaval a udržiava cez skype, email a viber. Dňa 29.09.2015 prvostupňový správny orgán spísal zápisnicu o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku s bývalou manželkou účastníka konania, ktorá uviedla, že so svojím bývalým manželom sa zoznámila na zábave asi koncom roka 2007, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete asi od roku 2005. Pred uzavretím manželstva sa s bývalým manželom stretávala, keď nerobila, tak každý deň a keď robila, tak každý druhý deň. Po sobáši, t.j. 01.08.2009, ani nežili v spoločnej domácnosti, párkrát bol bývalý manžel u nich a väčšinou bol na internáte. Tiež uviedla, že po skončení školy dňa 24.08.2009 účastník konania vycestoval, lebo musel nastúpiť do práce v ich krajine ako profesor na škole. Bývalý manžel sa nevrátil po dvoch rokoch na Slovensko a v tom čase nemala s ním kontakt. Účastník konania chodil na Slovensko len cez prázdniny a to v lete na mesiac a cez zimu na týždeň a taktiež nemali spoločný bankový účet. V spoločnej domácnosti s účastníkom konania nežila v čase narodenia dieťaťa, lebo dieťa sa narodilo hneď po svadbe dňa 04.08.2009 a bývalý manžel odchádzal na 2 týždne do domovskej krajiny a medzitým dochádzal do bytu k jej rodičom, kde bývala spolu so synom. Na Slovensko chodieval, keď syn mal polroka, potom keď mal 2 roky, naposledy bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013, keď spolu obnovili kontakt. Ona podala návrh na rozvod, lebo sa manžel dlho neozýval a mala dojem, že o ňu nemá záujem. Bývalý manžel nebol ani na pojednávaní, pretože ho nenašli. Keby sa skôr ýval, tak by sa nerozviedla. Bývalý manžel jej dával sporadicky peniaze, myslel si, že dostane pobyt, vtedy posielal peniaze a keď dostal rozhodnutie o zrušení pobytu, tak prestal peniaze posielať, odvtedy neposielal nič. Stretnutie otca s dieťaťom je možné len za jej prítomnosti, tak ako je to uvedené v rozsudku. Tiež uviedla, že syn sa na neho teší, napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, by bolo dobre, keby syna bývalý manžel navštevoval a bola by rada, keby prispieval finančne na syna a potrebuje jeho pomoc.

5/ Účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že na území Slovenskej republiky má dieťa, o ktoré sa musí ako jeho rodič starať, vychovávať ho, finančne a inak ho podporovať. Splnomocnený zástupca cituje ust. SR, čl. 8 ods. 2 Dohovoru a a má za to, že rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu by predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práva na rodinný a súkromný život, do práva dieťaťa na rodinný a súkromný život a je v rozpore s povinnosťou štátu konať tak, aby sa rodinný vzťah účastníka konania a jeho dieťaťa rozvíjal.

6/ Prvostupňový orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastník konania nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia , má možnosť požiadať o udelenie iného druhu pobytu na zemí Slovenskej republiky. Taktiež skúmal splnenie podmienok podľa ust. a čl. 8 Dohovoru a dospel k záveru, že po preskúmaní skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

7/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.02.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2015 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odvolaní žalobca namietal porušenie SR, čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa Dohovoru o právach dieťaťa a už vôbec nie je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí na základe, ktorého prvostupňový orgán dospel k záveru, že zrušenie trvalého pobytu účastníka konania je v najlepšom záujme jeho dieťaťa. Prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti Správneho poriadku, pretože z neho nevyplýva akými úvahami bol vedený prvostupňový orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

8/ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že manželstvo účastníka konania s p. E. A. bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. -59 zo dňa 27.03.2013

rozvedené. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva bola nezodpovednosť a ľahostajnosť účastníka konania voči manželke a ich spoločnému dieťaťu, ktorých ponechal bez materiálneho zaopatrenia a finančnej pomoci a vrátil sa do domovského štátu po veľmi krátkej dobe po uzavretí manželstva, bez následného záujmu o nich, manželstvo neplnilo svoje spoločenské funkcie, manželia nemali spoločné bývanie a hospodárenie. Účastník konania opustil manželku krátko po sobáši a narodení dieťaťa a ponechal ich bez finančných prostriedkov.

9/ Prvostupňový orgán požiadal o vyjadrenie p. E. A., s ktorou bola dňa 29.09.2015 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V zápisnici uviedla, že po uzavretí manželstva (dňa 01.08.2009) účastník konania dňa 24.08.2009 musel vycestovať do domovskej krajiny, kde nastúpil do práce. Dieťa sa narodilo dňa 04.08.2009. V spoločnej domácnosti nežili, od svojho odchodu prišiel prvý krát na Slovensko, keď malo dieťa polroka, potom keď malo dva roky a naposledy bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013. Od roku 2010 sa spolu nekontaktovali, dňa 30.03.2012 podala návrh na rozvod manželstva, finančne prispieval na svojho syna sporadicky. Žalovaný na základe uvedeného uviedol, že tvrdenie žalobcu o starostlivosti o svoje dieťa je v danom prípade účelové a zavádzajúce, pretože účastníkovi konania nie je nijakým spôsobom bránené pri realizácii týchto práv. Splnomocnený zástupca účastníka konania nijakým spôsobom nepreukázal skutočný záujem účastníka konania o výkon tohto práva, a ani nepredložil žiaden dôkaz, že účastník konania svoje povinnosti voči svojmu dieťaťu reálne vykonáva. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia sa s možným zásahom do práva účastníka konania v zmysle ust. v kontexte s čl. 8 ods. 1 Dohovoru zaoberal dostatočným spôsobom. Súčasne poukázal na to, že účastník konania má možnosť požiadať o udelenie iného druhu pobytu na území SR.

10/ Žalovaný k časti odvolania týkajúcej sa citácie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na rozsudky ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002 splnomocneným zástupcom účastníka konania uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože nekonkretizoval podobnosť zmieňovaného prípadu s konaním účastníka konania. Dohovor o právach dieťaťa chráni základné práva a slobody zaručené maloletým deťom, pričom účastník konania v tomto konaní nevystupuje ako zástupca svojho dieťaťa. Žalovaný nemá informácie o tom, že by prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré bolo zverené do opatery matky.

11/ K námietke účastníka konania, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchu bývalej manželky účastníka konania, čím došlo k protiústavnému zásahu, pretože účastníkovi konania bolo znemožnené využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci, predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy na dokazovanie, klásť svedkovi otázky a odvoláva sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaný zastáva názor, že nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, pretože nebol prvostupňový orgán povinný upovedomiť účastníka konania, resp. splnomocneného zástupcu o tom, že bývalá manželka účastníka konania sa bude v konaní vyjadrovať. Účastníkovi konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu bola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a teda i k vyjadreniu bývalej manželky účastníka konania a mal možnosť navrhnúť dôkazy a ich doplnenie.

12/ Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvodom zrušenia trvalého pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle , kedy štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, že účastníka konania dňa 24.08.2009 po skončení školy vycestoval do domovskej krajiny a na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013, Vianoce 2013, naposledy v júli 2014, a to od 24.07.2014 do 23.08.2014, kedy dňa 25.07.2014 požiadal o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu na 5 rokov v zmysle ust. , pretože manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa , čo bolo preukázané vyjadrením bývalej manželky účastníka konania, tak i samotným vyjadrením účastníka konania. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu na území Slovenska v zmysle , pretože štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa alebo 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov. Táto skutočnosť je preukázaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -59 zo dňa 27.03.2013, ktorým bolo

manželstvo účastníka konania s E. A. rozvedené. Zánikom manželstva prestal účastníka konania plniť účel pobytu, na ktorý mu bol tento udelený.

II.

Zhrnutie argumentov žalobu

13/ Dňa 12.04.2016 obdržal Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 25.10.2015 ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.02.2016. Žalobca s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí, pretože žalovaný vec nesprávne právne posúdil, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

14/ Žalobca uviedol, že bolo porušené ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalovaný neumožnil žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím žalovaný vážne porušil práva žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že mu nie je známa okolnosť, že by v súčasnosti prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností.

15/ Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že nezohľadnil vo svojom rozhodnutí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má v zmysle aplikačnú prednosť pred zákonmi SR. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že nie je povinnosť skúmať najlepší záujem dieťaťa v zmysle Dohovoru z dôvodu, že žalobca v predmetnom konaní nevystupuje ako zástupca svojho syna. Žalobca ani nemôže vystupovať ako zástupca svojho syna, nakoľko predmetom konania nie je pobytová otázka jeho syna. Taktiež je nesprávnym právnym posúdením záver žalovaného, že najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa by mal skúmať na námietku matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Žalovaný vo vydanom rozhodnutí nezohľadnil hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa a je to o to viac zarážajúce, keď sama bývalá manželka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa žalobca stretával so svojím synom za jej prítomnosti, dieťa sa na otca teší aj napriek tomu, že ho vidí málo a synovi žalobca chýba.

16/ V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že podľa rozsudku ESĽP vo veci D. proti Nemecku č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002 štát musí v zásade konať tak, aby sa rodinný vzťah mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenie za účelom zlúčenia rodiča s dieťaťom. Z rozsudku je zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s jeho obsahom, nakoľko zrušenie trvalého pobytu žalobcu na území SR nie je opatrením, na základe ktorého sa môže vzťah žalobcu a jeho syna rozvíjať.

17/ Žalobca v napadnutom odvolaní namietal, že jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené, aby boli prítomní pri výsluchu bývalej manželky žalobcu. Žalobca túto skutočnosť namietal z dôvodu, že práve zápisnica o výsluchu jeho bývalej manželky bola jedným z hlavných podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia. S touto otázkou sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na nález ústavného súdu sp. zn. -38, v ktorom sa konštatuje, že procesný postup správnych orgánov predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatňovať opravné prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne nevýhodnej pozície. Taktiež došlo zo strany orgánov verejnej správy k porušeniu na čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru, ak neumožnil žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi, aby sa zúčastnil na výsluchu bývalej manželky žalobcu, ale neumožnil mu ani sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.

18/ Žalobca uvádza, že tak bol porušený čl. 8 ods. 1 Dohovoru, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na území SR svoje právo v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru nevyužíval, resp. ho využíval v obmedzenej miere tým, že od uzavretia manželstva až do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia, čo je obdobie cca asi 6 rokov, sa celkovo zdržiaval na Slovensku len pár mesiacov, finančne na dieťa prispieval len sporadicky a od vydania rozhodnutia o zrušení trvalého

pobytu prestal na dieťa prispievať úplne. S týmito skutočnosťami nemôže žalobca súhlasiť a uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, pre ktorý z dôvodov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru žalovaný zasiahol do práva žalobcu ako aj jeho dieťaťa na rodinný a súkromný život. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec ak dospel k záveru, že na to, aby bolo realizované právo na rodinný a súkromný život v celom rozsahu, je potrebná prítomnosť rodiča dieťaťa na území SR a jeho finančná podpora. Nie je zrejmé, ako súvisí finančná podpora dieťaťa s realizáciou práva na rodinný a súkromný život. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Boughanemi proti Francúzsku koncept rodinného a súkromného života, na ktorom je založený článok 8 Dohovoru zahŕňa, aj keď osoby nežijú v spoločnej domácnosti, puto medzi rodičom a jeho alebo jej dieťaťom, bez ohľadu na to, či ide o dieťa splodené v manželstve alebo mimo neho. Napriek skutočnosti, že žalobca nebýva so svojím synom v spoločnej domácnosti, je potrebné ich vzťah subsumovať pod čl. 8 Dohovoru, nakoľko puto medzi žalobcom a jeho synom nepochybne existuje, čo vyplýva aj z tvrdení bývalej manželky žalobcu, ktorá vo veci uviedla, že syn žalobcu sa na neho vždy teší a otec mu chýba. V zmysle ustálenej judikatúry ESĽP dokonca ani otcovstvo oneskorené uznanie dieťaťa, jeho neschopnosť finančne ho podporovať, ani jeho rozhodnutie nechať dieťa v starostlivosti príbuzných neboli považované za výnimočné udalosti, ktoré by jeho otca pozbavili jeho práva na rodinný a súkromný život.

19/ Žalovaný opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca niekoľkokrát žiadal o udelenie víz, aby mohol pricestovať na Slovensko, avšak tieto mu neboli udelené, resp. mu v príchode na Slovensko bránila iná prekážka. Tiež opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca nevedel o tom, že jeho manželka podala návrh na rozvod a tiež, že bývalá manželka si zmenila telefónne číslo a tak počas istého obdobia na ňu žalobca nemal kontakt. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že týmto rozhodnutím nezasiahol do práva žalobcu na rodinný a súkromný život, s čím nemožno súhlasiť. Napadnuté rozhodnutie je nepochybne zásahom do uvedených práv žalobcu a jeho dieťaťa. Zrušenie trvalého pobytu rozhodne nepredstavuje vhodné opatrenie na to, aby sa vzťah žalobcu s jeho dieťaťom mohol rozvíjať tak, ako je uvedené v rozhodnutí ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002. Zrušením trvalého pobytu na území SR stratil žalobca akúkoľvek možnosť stretávať sa so svojim synom a rozvíjať ich vzťah. Žalobca predkladá formulár zo dňa 15.06.2015, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o vízum. Z tohto dokumentu je zrejmé, že ešte v čase, keď trvalý pobyt žalobcu na území SR nebol právoplatne zrušený, žalobcovi nebolo udelené vízum, a tak nemohol, ako aj mnohokrát predtým pricestovať na územie SR. Žalobca tak bol ukrátený na svojich právach.

III.

Vyjadrenie žalovaného

20/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a administratívneho spisu, žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov na území SR boli zistenia správneho orgánu, že žalobca sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní; manželia neuviedli spoločný rodinný život; manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov. Na základe týchto skutočností boli naplnené ustanovenia , , .

21/ K námietke žalobcu, že mu žalovaný neumožnil a ani jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním a tiež nebola mu daná možnosť v konaní uviesť, že na Okresnom súde Bratislava V bol podaný návrh vo veci úpravy rodičovských práv sp. zn. , žalovaný uviedol, že žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi bola vždy daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V novom prejednávaní veci bola zaslaná Výzva na vyjadrenie sa k veci splnomocnenému zástupcovi pod č. PPZ-HCP-BA6-143-25/2015-TPC, na ktorú reagoval splnomocnený zástupca vyjadrením doručeným žalovanému dňa 19.10.2015.

22/ K námietke žalobcu k najlepšiemu záujmu dieťaťa, poukazoval na Dohovor o právach dieťaťa a uviedol, že prvostupňový orgán nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa a nesprávne právne posúdil vec, keďže najlepší záujem neposúdil a poukázal na to, že bývalá manželka žalobcu súhlasí s tým, aby sa otec stretával so svojim synom, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu je nelogické tvrdiť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil právo dieťaťa. Rozhodnutie oboch orgánov je správne, pretože žalobca mal na území SR povolený trvalý pobyt, ktorý mu umožňuje okrem iného aj pracovať na území SR, zdržiavať sa tu a je tzv. vyšším pobytovým statusom. Žalobca sa však dobrovoľne, bez oznámenia v rozpore so zdržiaval mimo územia SR nad dobu 180 dní. Uvedená skutočnosť

súvisí aj s tým, ako potom mohol viesť súkromný a rodinný život so svojou manželkou a so synom, keď komunikovali prevažne elektronickou formou. Zároveň v čase do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu bolo jeho manželstvo právoplatne rozvedené a syn bol zverený do starostlivosti matky. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že žalobca ani nejavil záujem o rodinný život s manželkou a synom. Preto žalovaný považuje túto námietku za bezpredmetnú.

23/ K námietke žalobcu, že nebol prizvaný na výsluch bývalej manželky, čo považuje za dôležité z dôvodu, že tento výsluch bolo dôležitý pre vydanie rozhodnutia žalovaného, žalovaný uviedol, že v tomto prípade bolo postupované v súlade so . Manželka žalobcu bola vypočutá v súlade s Správneho poriadku. Boli jej kladené otázky týkajúce sa vzťahu so žalobcom, ich kontakte, ako aj kontaktu so synom. Uvedené informácie boli použité ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Žalobca v prípade, že mal záujem, mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu, aby sa oboznámil s jeho obsahom, čo však neurobil ani v odvolacom konaní.

24/ K námietke žalobcu o zásahu do súkromného a rodinného života, žalovaný uviedol, že toto právo ani nevyužíval. Žalobca právo na rodinný a súkromný život ani nevyužíval a na území Slovenskej republiky sa zdržiaval minimálny čas a zároveň neprispieval finančne na syna a keď, tak iba sporadicky. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia prestal na dieťa prispievať úplne, a preto zo strany žalobcu nebol preukázaný žiaden záujem o rodinu.

25/ K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný opomenul, že žalobca žiadal o vízu, ktoré mu neboli udelené, zároveň žalobca nemohol kontaktovať bývalú manželku, nakoľko si zmenila číslo telefónu, ako aj to, že sa nedozvedel, že podala žiadosť o rozvod a zrušením povolenia na pobyt stratil žalobca akúkoľvek možnosť stretávať sa so synom, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia nemajú vplyv na vydanie rozhodnutia. Žalobca po tom, ako mu bol trvalý pobyt na území SR zrušený poukazoval na to, že mu neboli udelené víza, aby mohol vstúpiť na územie SR, avšak v čase keď mohol voľne cestovať, resp. sa tu zdržiavať, toto právo nevyužíval a vycestoval z územia SR, zároveň si neplnil ani povinnosti, ktoré mu zo statusu trvalého pobytu na území SR ako štátneho príslušníka tretieho štátu vyplývajú. K zmene telefónneho čísla a o nevedomosti o tom, že bývalá manželka podala žiadosť o rozvod, sa žalovaný nevyjadruje, pretože rozhodnutie o rozvode je pre správny orgán je záväzné. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu

26/ Správny súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, na ktoré reagoval podaním doručeným súdu dňa 03.02.2017. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalobca nepopieral, že prvostupňový orgán si povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnil, avšak naďalej trvá na tom, že bolo rovnako povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil. K námietke týkajúcej sa opomenutia aplikácie Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že žalovaný túto námietku dostatočným spôsobom nevyvrátil, ale stručne uviedol, že považuje rozhodnutia oboch orgánov za správne. Čo sa týka prítomnosti žalobcu, resp. právneho zástupcu žalobcu pri výsluchu svedka - bývalej manželky žalobcu uviedol, že so závermi nesúhlasí, nakoľko je logické, že žalobca sa nemôže vyjadriť k spôsobu získania podkladu rozhodnutia bez toho, aby sa pri získavaní takéhoto podkladu zúčastnil. K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa zásahu do rodinného a súkromného života, žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zo strany žalobcu „nevidí žiaden záujem o rodinu“, nie je dôvod na taký zásah v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Naďalej žalobca trvá na tvrdení, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s rodinným a súkromným životom žalobcu, s oprávnenosťou zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný život, ako aj s najlepším záujmom dieťaťa v zmysle Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Argumenty, ktoré žalovaný uviedol v predmetnom vyjadrení, nie sú spôsobilé spochybniť námietky žalobcu uvedené v žalobe. Naďalej trvá na zrušení rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

V.

Konanie pred Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom SR

27/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -35 zo dňa 19.09.2017 napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.02.2016 č.p.: PPZ-HCP-BA2-2016/001139-003 a rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25.10.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný dňa 15.12.2017 kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 20.08.2019 tak, že rozsudok krajského súdu sp. zn. zo dňa 19.09.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd uviedol, že krajský súd pochybil ak napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy považoval za nepreskúmateľné, resp. ak konštatoval podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd SR preto dospel k záveru o potrebe zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

VI.

Pojednávanie

28/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa v spojení s a , rozhodol na pojednávaní dňa 05.11.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a ospravedlneného zástupcu žalovaného.

VII.

Relevantné právne predpisy

29/ Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto . Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

30/ V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má predpísané náležitosti.

31/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - (). Oba obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

32/ Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto , zostávajú zachované. Ak sa tento použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto , nemožno uplatňovať ustanovenia tohto , ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

33/ Podľa ods. ods. 1 písm. a/ , policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky

alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

34/ Podľa , policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní.

35/ Podľa , policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa .

36/ Podľa , policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa pís. a/ alebo a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov.

37/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

38/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

39/ Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi.

40/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41/ Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

42/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vec a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

43/ Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

44/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.

45/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.

Právne posúdenie

46/ Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách podanej žaloby a zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 20.08.2019.

47/ Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutím č.p.: UHCP-4664-111/RHCP-BA-OCP-Ž-2009/Veti zo dňa 25.08.2009 podľa o pobyte cudzincov bol žalobcovi udelený dňom 25.08.2009 prvé povolenie na trvalý pobyt na území SR, ktoré platí päť rokov odo dňa jeho udelenia. Rozhodnutie bolo vydané na základe toho, že uzavrel s E. A. dňa 01.08.2009 manželstvo (sobášny list matričného úradu Bratislava- Z. zv. XX ročník XXXX str. XXX por. č. XXX. Dňa 04.08.2009 sa narodil z uvedeného manželstva syn X. W. (rodný list v knihe narodení matričného Bratislava-E. A. zv. XX ročník XXXX str. XX por. č. XXXX). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -59 zo dňa 27.03.2013 bolo manželstvo E. W. A. a žalobcu rozvedené, súdom bol zverený maloletý X. W., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Dňa 15.12.2014 bol na veľvyslanectve SR I. dopočutý žalobca na položené otázky, z odpovedí vyplýva, že žalobca dňa 25.08.2009 po skončení školy vycestoval do domovskej krajiny, na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013, Vianoce 2013, naposledy v júli 2014 a to od 24.07. do 23.08.2014. S manželkou žili 2 roky na internáte a potom u jej rodičov, o rozvode sa dozvedel v júni 2013, vyživovaciu povinnosť na dieťa sa plní a kontakt s bývalou manželkou udržiava prostredníctvom skype, email a viber. Žalovaný prostredníctvom Zastupiteľského úradu SR, I. žiadal o doručenie výzvy vo veci začatia zrušenia povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území SR č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-3/2015-TCP zo dňa 06.02.2015 žalobcovi, ktorú prevzal dňa 22.03.2015 na Veľvyslanectve SR v I.. Dňa 04.03.2015 podal žalobca žalovanému Vyjadrenie ku konaniu vo veci zrušenia pobytu na 5 rokov na území SR. Dňa 11.03.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-6/2015-TPCNRA bolo vydané rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území SR žalobcovi podľa , a , proti ktorému podal žalobca odvolanie doručené žalovanému dňa 12.05.2015. Dňa 14.07.2015 bolo pod č.p.: PPZ-HCP- BA2-2015/0007425-003 vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-6/2015-TPC zo dňa 11.03.2015, ktorým bol účastníkovi konania zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území SR podľa , a zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 24.08.2015 bolo doručené Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobáková 44, 852 42 Bratislava Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobcu, ktorého prílohou bolo plnomocenstvo udelené: Martin Škamla, advokát, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina na zastupovanie vo všetkých konaniach súvisiacich s pobytom žalobcu na území SR dňa 09.07.2015. Dňa 06.11.2014 bola spísaná Zápisnica o podaní vyjadrenia podľa Správneho poriadku za účelom podania vyjadrenia E. A., aby podala vyjadrenie týkajúce sa manželstva a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR v zmysle pís. a/ svojho manžela p. C. W.W.S. na území SR. Dňa 29.09.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-24/2015-TPC bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa Správneho poriadku za účelom podania vysvetlenia a A. E. týkajúce sa zrušenia trvalého pobytu na území SR p. W.W.S. C.. Z odpovedí uvedených v Zápisnice spísanej dňa 29.09.2015 vyplýva, že asi koncom roka 2007 sa zoznámila so žalobcom, keď študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete od roku 2005; pred uzavretím manželstva sa stretávali keď nerobila tak každý deň, a ak robila tak každý druhý deň; po sobáši nežili v spoločnej domácnosti, párkrát bol u nich a bol aj na internáte, musel vycestovať 24.08.2009 po skončení školy, musel tam zostať 2 roky; nemali spolu kontakt a na Slovensko chodil len cez prázdniny, a to v lete aj na mesiac a cez zimu na týždeň; nemali spoločný bankový účet; nežili v spoločnej domácnosti v čase narodenia dieťaťa, nakoľko sa dieťa narodilo hneď po svadbe a žalobca odchádzal za dva týždne; dieťa navštevoval a dochádzal do bytu jej rodičov; nezhody počas manželstva nemali a od roku 2010 sa nekontaktovali, pretože si vymenila telefón, bývalý manžel prvýkrát prišiel na Slovensko keď mal syn polroka, potom keď mal dva roky, naposledy bol na Slovensku v lete a aj na Vianoce 2013, kedy obnovili kontakty; návrh na rozvod podala ona, pretože si myslela, že o ňu nemá žalobca záujem; návrh na rozvod podala dňa 30.03.2012; na pojednávaní sa nezúčastnil, rozviedla sa bez jeho prítomnosti a bývalý manžel sa začal ývať až po rozvode, keby začal ývať skôr nerozviedla by sa; bývalý manžel finančne prispieva sporadicky po tom ako dostal rozhodnutie o zrušení pobytu prestal posielať peniaze a odvtedy neposiela nič; so stykom bývalého manžela s dieťaťom súhlasí, ale len za jej prítomnosti; syn sa na neho teší, aj napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, dorozumievajú sa po slovensky. Dňa 09.10.2015 obdržal právny zástupca žalobcu od prvostupňového orgánu podanie Vyjadrenie účastníka

konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku - výzva na vyjadrenie, v ktorej stanovil lehotu 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy na vyjadrenie k zrušeniu trvalého pobytu na päť rokov na území SR. Dňa 19.10.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu. Dňa 25.10.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal právny zástupca žalobcu odvolanie doručené 18.11.2015 prvostupňovému orgánu. Dňa 28.11.2015 bol spísaný Úradný záznam č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-31/2015-PPC, z ktorého vyplýva oznámenie bývalej manželky žalobcu, že od bývalý manžel sa prestal ývať, skončila medzi nimi emailová komunikácia, prestal sa zaujímať o syna, neplatí výživné na syna a preto podala na bývalého manžela trestné oznámenie a chce zmeniť priezvisko svojho syna. Dňa 16.02.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.

48/ V súvislosti s namietaným pochybením pri aplikácii ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany orgánu verejnej správy správny súd uvádza, že v danom prípade bolo nepochybné, že prvostupňový orgán listom zo dňa 30.09.2015 vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Žalobca (prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu) na vyššie uvedenú výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 14.10.2015, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 19.10.2015. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 25.10.2015, teda bolo možné konštatovať, že prvostupňový správny orgán si v tomto smere svoju povinnosť splnil. Zároveň mal žalobca možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 29.09.2015, spísanej s E. A. (bývalá manželka) vyjadriť sa k jej obsahu, resp. navrhnúť doplnenie dôkazov. Z obsahu administratívneho spisu ďalej nevyplynulo, že by odvolací správny orgán vykonal ďalšie dokazovanie, preto kasačný súd nezistil dôvod, pre ktorý by odvolací správny orgán, vychádzajúc pri posudzovaní odvolania z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, mal opätovne vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia.

49/ K tvrdeniu žalobcu, že jemu a ani jeho právnej zástupkyni nebolo umožnené, aby boli prítomní pri výsluchu jeho bývalej manželky správny súd poukazuje na ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, že účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva právo účastníka konania a zúčastnenej osoby klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by vo veci žalobcu bolo orgánmi verejnej správy nariadené ústne pojednávanie, resp. že by žalobcom namietaný výsluch jeho bývalej manželky bol vykonaný počas miestnej ohliadky.

50/ K porušeniu čl. 8 ods. 1 Dohovoru zo strany orgánov verejnej správy namietanej žalobcom v žalobe správny súd uvádza, že žalobca neprejavoval záujem o rodinný život, pričom na území Slovenskej republiky sa zdržiaval len sporadicky a jeho manželstvo bolo v roku 2013 rozvedené. Tieto skutočnosti, t.j. zistenie orgánov verejnej správy, že žalobca sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní (§ 50 ods. 1 písm. c/), s manželkou nevedie spoločný rodinný život (písm. d/) a manželstvo žalobcu zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov (písm. e/), boli dôvodom pre zrušenie trvalého pobytu žalobcu.

51/ Správny súd uvádza, že z celého prípadu je zrejmé, že žalobca ani nemal záujem o súkromný a rodinný život a na území Slovenskej republiky sa prakticky ani nezdržiaval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že čl. 8 Dohovoru právo na pobyt ako také nezakladá. Právo na rešpektovanie rodinného života sa aplikuje na rodinné vzťahy, a predpokladá teda existenciu rodiny (Marckx proti Belgickému kráľovstvu, rozsudok pléna, 13.06.1979, č. 6833/74, § 31). ESĽP vo svojej judikatúre zdôraznil, že existencia rodinného života je otázkou faktickou, ktorá závisí od skutočnej existencie úzkych rodinných väzieb v praxi (K. a T. proti Fínsku, rozsudok veľkého senátu zo dňa 12.7.2001, č. 25702/94, § 150], ktoré sa posudzujú podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Ak bola preukázaná existencia rodinného puta, štát musí v zásade konať spôsobom, aby bolo toto puto zachované (Nazarenko proti Rusku, č. 39438/13, 16.07.2015). Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života, prípadne zamýšľaného rodinného života, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený na platnom a skutočnom (pravom) manželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život (kohabitáciu) manželov v čase namietaného zásahu alebo krátko pred ním (obdobne napr. Abdulaziz, Cabales a Balkandali v. Spojené kráľovstvo, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. mája 1985, § 62). Rodinou je v prvom rade vzťah medzi manželmi (navzájom) a medzi rodičmi a maloletými deťmi. V prejednávanej právnej veci bolo manželstvo žalobcu a E. A. rozsudkom Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. zo dňa 27.03.2013 rozvedené. Z vyjadrenia bývalej manželky žalobcu zároveň vyplynulo, že títo už po uzavretí manželstva nežili v spoločnej domácnosti. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca po uzavretí manželstva navštívil bývalú manželku a syna jeden až dva krát do roka. Preto správny súd nemal pochybnosti o neexistencii rodinného života medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou.

52/ K námietke žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach nebol zohľadnený čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa správny súd uvádza, že vo vzťahu k maloletému synovi žalobcu opätovne vychádza z judikatúry ESĽP v zmysle ktorej je spolužitie rodičov a detí „základným prvkom rodinného života“ (Bronda proti Taliansku, rozsudok zo dňa 09.06.1998, č. 22430/93, § 51) a rovnako nepovažuje život v spoločnej domácnosti ako sine qua non rodinného života medzi rodičmi a neplnoletými deťmi. Z pojmu rodina, na ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú. To však platí iba v momente narodenia dieťaťa, nakoľko ESĽP pripustil, že v prípade neudržiavania tohto vzťahu, sa môžu tieto putá pretrhnúť (Berrehab proti Holandsku, rozsudok zo dňa 21.06.1988, č. 10730/84, § 21) - na čo orgány verejnej správy stručne v prejednávanej právnej veci poukazovali. Zo zápisnice o vyjadrení E. A. zo dňa 29.09.2015 a rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 27.03.2013 vyplynulo, že manželstvo žalobcu a E. A. neplní (v aktuálnom čase) a nikdy neplnilo svoje spoločenské funkcie, keďže manželia nemali spoločné bývanie a hospodárenie, pričom žalobca manželku opustil krátko po sobáši a ponechal ju spolu s dieťaťom bez finančnej opatery. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala výlučne manželka. Žalobca v priebehu trvania trvalého pobytu nepreukázal skutočný záujem o riadny výkon svojich práv a povinností voči svojmu maloletému synovi, najmä záujem viesť s ním rodinný život a zabezpečovať ho po materiálnej stránke. Bolo preto možné uzavrieť, že žalobca na území Slovenskej republiky rodinný život neviedol. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutia nepredstavujú zásah do práva žalobcu podľa čl. 8 Dohovoru. Napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy nebolo rozhodnuté o vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky, ani o zákaze vstupu na toto územie, ale o zrušení trvalého pobytu žalobcu. K uvedenému postupu prvostupňový správny orgán pristúpil najprv rozhodnutím zo dňa 11.03.2015, ktoré bolo odvolacím správnym orgánom zrušené a následne prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 25.10.2015, pričom trvalý pobyt na 5 rokov bol žalobcovi udelený do 25.08.2014. Uvedeným postupom mu nie je bránené v prípadnom stretávaní sa s maloletým synom v rozsahu, v akom to robil v minulosti, resp. v prípadnom obnovení vzťahu s maloletým synom v budúcnosti.

53/ Správny súd vo vzťahu k posudzovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa dospel k záveru, že tomuto hľadisku sa orgány verejnej správy dostatočne venovali. V preskúmavanom rozhodnutí sa okrem argumentácie žalovaného, týkajúcej sa zverenia dieťaťa do starostlivosti matky nachádzajú ďalšie konštatovania, z ktorých možno dospieť k záveru, že žalovaný sa starostlivo vysporiadal so situáciou žalobcu a jeho maloletého syna. Žalovaný najmä ustálil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočný záujem o výkon rodičovských povinností voči svojmu synovi, resp. že by tieto vykonával. Naopak, žalovaný konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaný nezáujem zo strany žalobcu o svoje dieťa, s čím sa kasačný súd, s poukazom na vyššie uvedené vyjadrenia bývalej manželky žalobcu, ako aj rozsudok, ktorým bolo manželstvo žalobcu rozvedené, stotožnil. Najvhodnejším prostredím pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je prostredie rodiny tvorené otcom a matkou dieťaťa. V konaní však nebolo sporným, že maloletý syn žalobcu žil od svojho narodenia (až na niekoľko návštev) bez otca, ktorého správanie počas trvania povolenia na pobyt nenasvedčovalo, že by mal skutočný záujem napomáhať vo výchove svojho syna, pričom z vyjadrení matky (zo dňa 29.09.2015) vyplynulo, že v čase, kedy žalobca očakával udelenie povolenia na pobyt finančne podporoval svojho syna, avšak po vydaní rozhodnutia o zrušení pobytu s finančnou podporou prestal. Na základe uvedeného dospel správny súd k názoru, že žalobca sa na vytváraní rodinného prostredia bez relevantných dôvodov žiadnym spôsobom nepodieľal.

54/ S poukazom na vykonané dokazovanie orgánmi verejnej správy, po oboznámení sa z obsahom administratívneho spisu a v intenciách zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu správny súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú bolo potrebné podľa zamietnuť.

55/ O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému napriek úspech v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.

56/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedeného mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.