Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: Turecká republika, číslo cestovného dokladu ID karta č. XXXXXXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, 078 01 Sečovce, SR, právne zastúpený: Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, 917 01 Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA9-197-011/2023-AV zo dňa 04.12.2023, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 29.1.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-197-011/2023-AV zo dňa 04.12.2023, prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania.

Administratívne konanie

2. Žalobca bol dňa 7.10.2023 zaistený podľa o pobyte cudzincov (ďalej ako „“) zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia Medveďov.

3. V priebehu zaistenia dňa 25.10.2023 požiadal žalobca o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, teda až po 18 dňoch v zaistení. Žiadosť o azyl podal z dôvodu, že bol starostom v meste Van, kde je veľa C.. Štát im nariadil, aby opustili úrad starostu spolu s ďalšími jeho spolupracovníkmi a prenechali úrad politickej strane AKP. Hrozí mu 5 rokov väzenia. O azyl chcel požiadať až v Nemecku, avšak nakoľko ho zadržali na Slovensku , požiadal o azyl na Slovensku. Zároveň uviedol, že celá jeho rodina žije v Maroku, okrem sestry, ktorá žije v Španielsku.

4. Z dôvodu, že žalobca požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, zanikol účel zaistenia a z toho dôvodu bol dňa 4.12.2023 bol postupom podľa prepustený.

5. Následne bol žalobca hliadkou správneho orgánu kontrolovaný pred ÚPZC Medveďov, pričom pri kontrole bolo zistené, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene a v čase

o 10:30 hod. bol predvedený v zmysle do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na ďalší postup.

6. Rozhodnutím žalovaného č.p. PPZ-HCP-BA9-197-011/2023-AV zo dňa 4.12.2023 bol žalobca zaistený podľa , nakoľko ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Čas zaistenia bol stanovený na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 4.3.2024.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že o zaistení žalobcu ako azylanta bolo rozhodnuté z dôvodu, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky výlučne účelovo a s cieľom oddialiť, resp. zmariť výkon vyhostenia.

8. Žalobca počas konania o zaistení dňa 7.10.2023 na správnom orgáne počas spisovania zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol, že nežiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, preto má žalovaný za to, že keby existovali relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, uviedol by ich už pri konaní dňa 7.10.2023, resp. ihneď v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a nie až po takmer troch týždňoch od umiestnenia. Žalovaný preto vidí v konaní žalobcu jasný úmysel zmariť výkon administratívneho vyhostenia a docieliť prepustenie zo zaistenia, čím by žalobca mohol pokračovať do cieľa jeho cesty, do Nemecka.

9. Z dostupných informácií Migračného úradu Ministerstva vnútra SR vyplýva, že Turecko je krajina, kde bezpečnostná situácia nie je na takej úrovni, aby mali jeho štátni príslušníci nárok na azyl prípadne iný druh medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky, čo je však na posúdení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Žalovaný zaistením žalobcu zaisťuje jeho prítomnosť počas azylového konania, aby bol k dispozícii pri vykonaní potrebných úkonov za účelom riadneho posúdenia žiadosti o azyl.

10. Žalovaný eviduje v poslednom čase v aplikačnej praxi najmä u občanov Turecka umiestnených v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov za účelom výkonu administratívneho vyhostenia nárast žiadostí o azyl až po určitej dobe. Z uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie, že žalobca podal svoju žiadosť o azyl práve z dôvodu, aby zmaril a oddialil výkon administratívneho vyhostenia a pokračovať v nelegálnej ceste do Nemecka.

11. Žalovaný sa zaoberal aj teoretickou možnosťou uloženia alternatív zaistenia, avšak dôvody ich uloženia neboli zistené, keďže žalobca si nevie zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, nemá dostatočné finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť primerané ubytovanie. Žalobca nemá na území SR dokázateľne žiadnu blízku rodinu ani žiadne záväzky. nezaistením žalobcu by mohla nastať situácia, počas ktorej by nerešpektoval rozhodnutia orgánov iného členského štátu, resp. orgánov Slovenskej republiky a ďalej by sa pohyboval na územiach členských štátov v rozpore s nimi.

12. V prípade udelenia azylu, prípadne iného druhu medzinárodnej ochrany zo strany Migračného úradu Ministerstva vnútra SR bude žalovaný pripravený bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

Argumentácia žalobcu

13. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 12.1.2024 uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

14. Poukázal na obsah výročnej správy USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2022, z ktorej vyplýva, že vládna strana systematicky likviduje opozičné politické strany ako je HDP a PKK. V konkrétnom meradle suspendovala demokraticky zvolených starostov vo viacerých miestach a obciach a na miesto nich boli dosadení štátni správcovia z vládnej strany.

15. Žalobca uviedol v dotazníku pohovoru pri azylovom konaní, že je Kurd a v krajine pôvodu je utláčaný, navyše sám participoval na politických aktivitách strany BDP, ktorá sa neskôr premenovala na stranu HDP, ktorej členovia sú zadržaní a z tohto dôvodu aj požiadal o azyl. Počas svojho pohovoru žalobca uviedol, že v roku 2019 bol zvolený ako člen mestského zastupiteľstva v meste Van. Po voľbách bol obvinený z napomáhania terorizmu, čo mu nakoniec nebolo preukázané a bol prepustený, po tejto okolnosti organizoval protesty v meste Van proti zaisteniu úradníkov a členov HDP.

16. Na situáciu Kurdov v Turecku, ale aj v Sýrii či Iraku, poukazujú aj mnohé ďalšie všeobecne dostupné správy ľudsko-právnych organizácií, výskumy etnografov a politológov, či bežne dostupné spravodajstvo, preto nemožno jednoznačne uzavrieť, že žalobcova žiadosť o azyl je účelová.

17. Pokiaľ nie je prípustné, či fakticky možné zrealizovať účel zaistenia – vyhostenie cudzinca, takéto neúčelné a neefektívne obmedzovanie osobnej slobody cudzinca je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru.

18. Žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania dôvodov jeho žiadosti o azyl, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať žalobcu v zaistení po tom, čo požiadal o udelenie azylu. Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho, že žalobca nepožiadal o azyl ihneď pri jeho zadržaní a že pri tranzite cez bezpečné krajiny nepožiadal o azyl v žiadnej inej krajine. Žalobca podal žiadosť o azyl ihneď ako to bolo možné, svojou žiadosťou realizuje svoje právo na azyl. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vôbec nezisťoval konkrétne dôvody žalobcovej žiadosti o azyl a ani ich následne nekonfrontoval so všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu žalobcu. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. .prezumpcia proti zaisteniu cudzinca – žiadateľa o azyl. Vo veci žalobcu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia.

19. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s odkladným účinkom a že je teda oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci.

Argumentácia žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.1.2024 uviedol, že žalobca dostal možnosť požiadať o azyl už dňa 7.10.2023, kedy s ním bolo realizované konanie o administratívnom vyhostení, pričom uviedol, že nežiada o azyl na území Slovenskej republiky. Skutočnosti, ktoré predchádzali žiadosti o azyl žalovaný preto vyhodnotil tak, že je dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie.

21. Žalovaný nesupluje úlohu Migračného úradu SR pri rozhodovaní o žiadosti o azyl, v prípade udelenia azylu bude žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

Aplikovaná právna úprava

22. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

23. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

24. Podľa o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení

stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie, d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

25. Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 2.2.2024 dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

29. V súlade s ustanovením a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

30. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o zaistení žalobcu do 4.3.2024 z dôvodu, že ako štátny príslušník tretej krajiny požiadal o udelenie azylu a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

31. Správny súd si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia a zohľadňuje ustálenú rozhodovaciu prax, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen , ale predovšetkým ústavným poriadkom. Zaistenie cudzinca ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.3.2016 znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.

32. Žalobca sa domnieva, že podaním žiadosti o azyl zanikol účel jeho zaistenia realizovaný na základe rozhodnutia žalovaného podľa , ktorým je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení v zmysle návratovej smernice EÚ, pretože odo dňa prijatia jeho vyhlásenia o azyle je žalobca žiadateľom o azyl a po dobu azylového konania nie je prípustné jeho vyhostenie. Držanie žalobcu v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 4.12.2023 je preto podľa neho nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ako aj v rozpore s .

33. Žalovaný sa bránil tvrdením, že žalobca bezprostredne po zaistení dňa 7.10.2023 o azyl nežiadal, urobil tak až 25.10.2023, preto je dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl bola podaná účelovo.

34. K námietke, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že žalovaný v posudzovanom prípade zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, aplikoval správny právny predpis, ako aj konkrétne hmotnoprávne ustanovenia zákona, namietanú vadu konania nemožno konštatovať

35. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu veci správny súd uvádza, že žalovanému nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie alebo zabezpečenie dôkazov alebo to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z ním vykonaných úkonov nevyplynuli, ani inak nevyšli za jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení zistených skutočností bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho činnosti nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení zákona alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

36. K námietke, že neboli naplnené dôvody pre zaistenie sťažovateľa podľa ust. , a to pre nepreukázanie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie správny súd uvádza, že dôvodné podozrenie je výlučne nehmotnou kategóriou, t.j. začiatkom dejovej línie preukazovania úmyslu žiadateľa o azyl až po zhmotnenie uvedeného podozrenia preukázaním, resp. nepreukázaním jeho úmyslu vyhnúť sa vyhosteniu. Obdobné úvahy možno vyčítať z konštatovania samotného žalobcu, ktorý svoje námietky k nenaplneniu podmienok aplikácie uvedenej hypotézy súčasne pokryl odpoveďou: „žalobca žiadosťou o azyl realizuje svoje právo na azyl“. Z uvedeného vyplýva, že dôvodné podozrenie je veľmi obtiažne preukázať konkrétnymi skutkovými okolnosťami.

37. Pokia3 ide o samotnú dôvodnos? žaloby, platí, že bez oh3adu na to, ei žiados? zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny o azyl je alebo nie je úeelová, jej podanie je novou skutoenos?ou, ktorú je správny orgán povinný reflektova? a neponecha? ju bez povšimnutia. To sa následne premietne do prepustenia žiadate3a o azyl zo zaistenia, resp. v prípade ak má správny orgán dôvodné podozrenie, že žiados? o azyl je úeelová, t.j. má zákonnú možnos? rozhodnú? o opätovnom zaistení cudzinca – žiadate3a o azyl, avšak už v zmysle ustanovení upravujúcich predpoklady zaistenia žiadate3ov o azyl a prípadne zváži? uplatnenie dôvodu zaistenia v zmysle , eo žalovaný aj vykonal.

38. Pod pojmom riziko úteku je potrebné rozumie? samotné podozrenie z existencie rizika úteku. Pritom posudzovanie existencie hrozby úteku cudzinca je nutne vždy úvahou pravdepodobnostnou, založenou v ureitej miere na odhade. Preto niekedy pre záver o existencii rizika úteku ( ) postaeí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak by? však iba v prípade, že takáto eventualita je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia by? významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.

39. Pokia3 teda žalovaný na základe vyhodnotenia vyjadrení žalobcu, z ktorých vyplýva, že zaistený bol doa 7.10.2023, o azyl požiadal až doa 25.10.2023, na území Slovenska nemá žiadnych príbuzných, jeho cie3ovou krajinou je Nemecko, vyhodnotil takýto postoj žalobcu ako existenciu rizika úteku, takejto úvahe žalovaného ako správneho orgánu nemožno nie vytknú?, najmä ak v súvislosti s podaním žiadosti o azyl túto vyhodnotil za úeelovú s cie3om oddiali? alebo zmari? jeho administratívne vyhostenie.

40. Rozhodnutie sa vyznaeuje strohos?ou odôvodnenia dažky zaistenia, avšak po vyhodnotení osoby žalobcu, a to najmä odôvodnenej existencie rizika úteku žalobcu a odôvodnenej úeelovosti podania žiadosti o azyl, takáto dažka zaistenia sa ani správnemu súdu nejaví ako neprimeraná, nako3ko jednak neprekroeila zákonom povolenú lehotu zaistenia ustanovenú v a naviac je primeraná úeelu zaistenia.

41. Úspešnos? námietok voei rozhodnutiu o zaistení môže obstá? jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnos? rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia v danom prípade pod3a , eo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo.

42. Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so , Správnym poriadkom, európskymi právnymi predpismi i medzinárodnými zmluvami o ochrane 3udských práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vz?ahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné. Správny súd vzh3adom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto pod3a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Pod3a zákona e. , správny súd prizná žalobcovi voei žalovanému právo na úplnú alebo eiastoenú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo seasti úspech.

44. Pod3a zákona e. , žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len výnimoene.

45. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol pod3a v spojení s tak, že úeastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nako3ko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadova?.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.