Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Saz-2-2024.pdf
PDF · 105.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1Saz/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník C. D., číslo cestovného dokladu: ID karta č. XXXXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava, Paulínska č. 13, 917 01 Trnava, vo veci zaistenia žalobcu - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.02.2024, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania sa účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.3.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.2.2024, prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania.
I. Administratívne konanie
2. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.2.2024 bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov najviac do 4.6.2024 z dôvodu, že žalobca už bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA9-197-011/2023-AV zo dňa 4.12.2023 a existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o ponechaní žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.
3. Žalobca bol spolu s ďalšími cudzincami tureckej národnosti kontrolovaný hliadkou PZ Skalica a následne dňa 7.10.2023 predvedený pred žalovaného. Žalovaný voči nemu začal konanie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a bolo mu vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA9-134-015-2023-AV.
4. Žalobca bol dňa 7.10.2023 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“) zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia Medveďov.
5. V priebehu zaistenia dňa 25.10.2023 požiadal žalobca o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, teda až po 18 dňoch v zaistení.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že o zaistení žalobcu ako azylanta bolo rozhodnuté z dôvodu, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky výlučne účelovo a s cieľom oddialiť, resp. zmariť výkon vyhostenia.
7. Žalobca počas konania o zaistení dňa 7.10.2023 na správnom orgáne počas spisovania zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol, že nežiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, preto má žalovaný za to, že keby existovali relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, uviedol by ich už pri konaní dňa 7.10.2023, resp. ihneď v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a nie až po takmer troch týždňoch od umiestnenia. Žalovaný preto vidí v konaní žalobcu jasný úmysel zmariť výkon administratívneho vyhostenia a docieliť prepustenie zo zaistenia, čím by žalobca mohol pokračovať do cieľa jeho cesty, do Nemecka.
8. Z dostupných informácií Migračného úradu Ministerstva vnútra SR vyplýva, že Turecko je krajina, kde bezpečnostná situácia nie je na takej úrovni, aby mali jeho štátni príslušníci nárok na azyl prípadne iný druh medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky, čo je však na posúdení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Žalovaný zaistením žalobcu zaisťuje jeho prítomnosť počas azylového konania, aby bol k dispozícii pri vykonaní potrebných úkonov za účelom riadneho posúdenia žiadosti o azyl.
9. Žalovaný eviduje v poslednom čase v aplikačnej praxi najmä u občanov Turecka umiestnených v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov za účelom výkonu administratívneho vyhostenia nárast žiadostí o azyl až po určitej dobe. Z uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie, že žalobca podal svoju žiadosť o azyl práve z dôvodu, aby zmaril a oddialil výkon administratívneho vyhostenia a pokračovať v nelegálnej ceste do Nemecka.
10. Žalovaný sa zaoberal aj teoretickou možnosťou uloženia alternatív zaistenia, avšak dôvody ich uloženia neboli zistené, keďže žalobca si nevie zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, nemá dostatočné finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť primerané ubytovanie. Žalobca nemá na území SR dokázateľne žiadnu blízku rodinu ani žiadne záväzky. nezaistením žalobcu by mohla nastať situácia, počas ktorej by nerešpektoval rozhodnutia orgánov iného členského štátu, resp. orgánov Slovenskej republiky a ďalej by sa pohyboval na územiach členských štátov v rozpore s nimi.
11. V prípade udelenia azylu, prípadne iného druhu medzinárodnej ochrany zo strany Migračného úradu Ministerstva vnútra SR bude žalovaný pripravený bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.
12. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sa už domáhal správnou žalobou zrušenia rozhodnutia o prvotnom zaistení ako žiadateľa o azyl. Správny súd v Košiciach túto žalobu v celom rozsahu zamietol a dal za pravdu správnemu orgánu a existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o azyl z dôvodu, aby zmaril a oddialil výkon administratívneho vyhostenia.
III. Argumentácia žalobcu
13. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 11.3.2024 uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a predĺženie zaistenia žalobcu je neúčelné.
14. Žalobca ďalej považuje toto rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani ďalšie držanie žalobcu v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jeho držanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné. Samotný žalovaný v konaní zistil, že migračný úrad nerozhodol vo veci žalobcu do 60 dní odo dňa začatia azylového konania, a teda nezamietol žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú, a po tejto lehote už ani nemôže v zmysle zákona o azyle. Žalovaný v rozhodnutí bližšie neuvádza či zisťoval, v akom štádiu sa nachádza azylové konanie žalobcu a aké úkony považuje za potrebné Migračný úrad so žalobcom vykonať. Je preto otázne či do 04.06.2024 vôbec bude právoplatne ukončené prvostupňové azylové konanie žalobcu. Ďalšie predĺženie zaistenia žiadateľa
o azyl nad 6 mesiacov už pritom nie je prípustné v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Akékoľvek rozhodnutie migračného úradu prijaté vo veci žalobcu v jeho azylovej veci už teda bude vo vzťahu k podaniu prípadnej správnej žaloby voči negatívnemu rozhodnutiu zakladať odkladný účinok v zmysle zákona o azyle a Správneho súdneho poriadku. Táto skutočnosť nerozlučne zároveň ovplyvňuje účelnosť a tým aj zákonnosť obmedzovania osobnej slobody žiadateľa o azyl, pretože je zrejmé, že výkon administratívneho vyhostenia nebude možné zrealizovať v stanovených lehotách, a to ani za predpokladu neudelenia azylu žalobcovi, keďže správna žaloba v azylovej veci žalobcu privodí odkladný účinok priamo zo zákona.
15. Žalovaný sa taktiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v zákonom o azyle stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s odkladným účinkom a že je oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu (§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle). Žiadateľ o azyl pritom smie byť zaistený maximálne 6 mesiacov, túto lehotu zaistenia už nie je možné ďalej predĺžil', a preto je vo veci žalobcu aj vzhľadom na to zrejmé, že držanie žalobcu v zaistení a síce ako žiadateľa o azyl, kde však skutočným motívom je vykonať administratívne vyhostenie po skončení azylového konania, je už neúčelné a preto v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. Rozhodnutie žalovaného tieto skutočnosti nezohľadňuje a je preto nepreskúmateľné, čím je zároveň nezákonné.
16. V záujme presvedčivosti rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody žiadateľa o azyl v správnom konaní nemala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentovať zmienka o vyššie uvádzaných skutočnostiach a súvislostiach medzi zákonom o pobyte cudzincov a azylovým konaním a právnymi účinkami rozhodnutí v nich vydávaných, pretože majú vplyv na samotnú účelnosť a teda aj zákonnosť zaistenia žiadateľa o azyl. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byt' konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byt' obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.
17. Žalobca je prvýkrát žiadateľom o azyl na území Slovenska a vôbec na území členského štátu EÚ, a preto v jeho veci nie je preukázaná jeho predošlá história útekov počas azylového konania z otvoreného azylového zariadenia. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Rovnaký názor na výklad tohto oprávnenia zaistenia žiadateľa o azyl zastáva aj Výbor ministrov Rady Európy vo svojom odporúčaní citovanom v žalobe vyššie. Ten navyše dodáva, že každé pozbavenie osobnej slobody žiadateľa o azyl by malo byť dočasné, nesvojvoľné a na čo najkratšiu možnú dobu a má byť implementované v súlade s relevantnými medzinárodnými právnymi normami a rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva.
IV. Argumentácia žalovaného
18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.3.2024 uviedol, že prvé zaistenie účastníka konania ako žiadateľa o azyl potvrdil svojim rozhodnutím Správny súd v Košiciach pod sp. zn. 13Saz/1/2024, ktorým zamietol, správnu žalobu voči rozhodnutiu o zaistení a rovnako aj Najvyšší správny súd SR zamietol kasačnú sťažnosť voči tomuto rozhodnutiu. Správny orgán nevidí zásadné zmeny v skutkovom stave od času kedy správny súd rozhodoval o veci prvýkrát. Správny orgán tiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Sa/18/2018 zo dňa 15.3.2018. V zmysle platnej právnej úpravy je rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany právoplatné dňom doručenia. Správny orgán je teda toho názoru, že po eventuálnej právoplatnosti rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, môže správny orgán zaistiť účastníka konania na účel výkonu vyhostenia a realizovať potrebné úkony za účelom výkonu vyhostenia, avšak samozrejme, že prípadný výkon vyhostenia by bol realizovaný až po vykonateľnosti rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí
doplnkovej ochrany a rešpektovaní § 22 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V tomto prípade bol účastník konania zaistený na účel výkonu vyhostenia, pričom v tom čase bola podaná aj správna žaloba voči rozhodnutiu o neudelení azylu.
19. K výhradám o neodôvodnení dĺžky zaistenia správny orgán uvádza, že v tomto prípade správny orgán z podstaty vecí musí preklenúť obdobie, kedy sa bude rozhodovať o žiadosti o azyl, kedy žiadny policajný útvar nevykonáva s účastníkom konania žiadne úkony. Podľa názoru správneho orgánu je v prípade ak je zaistený cudzinec ako žiadateľ o azyl účelom zaistenia vyčkať na právoplatné rozhodnutie migračného úradu a teda v prípade pokiaľ sa nevyskytnú nepredvídateľné okolnosti je konanie účelné počas celého rozhodovania o azyle. V prípade vydania právoplatného rozhodnutia bude správny orgán adekvátne reagovať či už prepustením účastníka konania prípadne bude pokračovať v jeho vyhostení. V danom prípade však lehota zaistenia nie je pevne daná a v prípade okolností, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie by tak správny orgán zrealizoval jeho prepustenie. Samotný správny orgán prípadne iný policajný útvar nemôže za súčasného stavu ani vykonávať žiadne procesné úkony v konaní vo veci.
V. Aplikovaná právna úprava
20. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
Podľa § 90 odsek 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie, d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
VI. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
21. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 09.04.2024 podľa § 206 a nasledujúce zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa § 229 SSP zamietnuť.
22. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť taktiež ospravedlnil vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.
23. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. . PPZ-HCP- BA9-25-034/2024-AV zo dňa 27.2.2024 o predlžení zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to do 04.06.2024. Žalobca bol dňa 7.10.2023 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“) zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia Medveďov. V priebehu zaistenia dňa 25.10.2023 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
24. Súd v prvom rade poukazuje nato, že proti rozhodnutiu o zaistení podal žalobca správnu žalobu o ktorej rozhodol Správny súd v Košiciach v konaní pod sp.zn. 13Saz/1/2024 zo dňa 02.02.2024 tak, že ju zamietol, pričom žalobca podal kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd v konaní pod sp.zn. 6Szak/1/2024 rovnako tak, že ju zamietol.
25. K uvedenému správny súd uvádza, že je síce pravdou, že pre súd je pri preskúmaní rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak stav daný v čase vydania tohto rozsudku odráža totožné fakty, ktoré boli predmetom hodnotenia vo vyššie uvedenom konaní, ktoré žalobca opätovne namieta. Keďže v istých námietkach žalobcu ide o obsahovo totožnú žalobu, súd poukazuje na odôvodnenia vyššie zmienených rozsudkov.
26. Vo vzťahu k námietkam žalobcu v zmysle ktorých žalovaný dostatočne neskúmal účel zaistenia súd dáva za pravdu žalovanému a síce že vo vzťahu k tejto otázke správny orgán ani nemôže vykonávať žiadne úkony vo veci výkonu administratívneho vyhostenia. Súdu nie je zrejmé aké konkrétne úkony za účelom skúmania účelnosti by mal správny orgán vykonávať počas doby zaistenia v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) mimo tej skutočnosti, že by mohol a mal zisťovať stav konania o azyle, čo v prejednávanom prípade aj správny orgán vykonal, keď dňa 23.02.2024 kontaktoval pracovníčku procedurálneho odboru MÚ MV SR, ktorá uviedla, že rozhodnutie vo veci by mohlo byť vydané do cca jedného mesiaca.
27. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd poukazuje na predošlé rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu týkajúce sa žalobcu, v ktorom konštatuje že „stanovená lehota závisí primárne od dĺžky trvania konania o azyle, ktorá trvá niekoľko mesiacov, a teda pokiaľ sa nevyskytnú nepredvídateľné okolnosti, je konanie účelné počas celého rozhodovania o azyle.“
28. Práve „nepredvídateľné okolnosti“ na ktoré poukazuje kasačný súd, podľa názoru správneho súdu predstavujú možnosti pre správny orgán nevyčerpať celú dĺžku zaistenia žalovaného v prípade zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) . Sú to však nepredvídané okolnosti, ktoré môžu nastať, alebo vyjsť najavo až po rozhodnutí o zaistení žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia, pričom žiadne takéto okolnosti nenastali ani nevyšli najavo, pričom ani samotný žalobca ich netvrdil.
29. Správny súd by ani nevedel nijako odôvodniť, prečo by v danom prípade malo byť zaistenie žalobcu 11.03.2024 ešte účelné (deň rozhodnutia kasačného súdu) a dňa 02.04.2024 už neúčelné (deň podania žaloby). Počas doby zaistenia od posledného rozhodnutia správneho orgánu o zaistení v konaní nič nové nenastalo. Migračný úrad nestihol rozhodnúť v pôvodnej lehote zaistenia, čo predstavuje podľa názoru súdu slabý až žiadny dôvod nato, aby bolo konštatované, že zaistenie je v tomto prípade neúčelné.
30. Ako je vyššie uvedené, v konaní nenastali žiadne nepredvídateľné okolnosti. V danom prípade však nenastali vôbec žiadne nové okolnosti, nieto nepredvídateľné. Správny súd jednoducho nemá v danej veci o čo oprieť rozhodnutie, ktoré by spochybňovalo účelnosť zaistenia v tomto konkrétnom prípade. Účelom zaistenia v prejednávanej veci je zabezpečiť dostupnosť žiadateľa o azyl pred orgánom fakticky vykonávajúcim rozhodnutie o administratívnom vyhostení v dobe, kedy žiadateľ stratí postavenie
žiadateľa o azyl za súčasného splnenia podmienky vykonateľnosti rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení.
31. K námietkam ohľadom naplnenia samotných dôvodov zaistenia v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) ZPC správny súd uvádza, že k uvedenému sa už tento súd vyjadril v konaní o preskúmavaní rozhodnutia o zaistení tak, že považoval dôvody pre ktoré je možné predpokladať žiadosť žalobcu za účelovú za relevantné. Tento záver potvrdil aj kasačný súd, ktorý kasačnú sťažnosť voči rozsudku vydanom v tomto konaní zamietol. Otázku účelovosti žiadosti o azyl považuje týmto správny súd za vyriešenú bez potreby sa ňou hlbšie zaoberať, nakoľko žalobca v konaní ani len netvrdil, že by tu nastala nejaká okolnosť, ktorá by event. mala zmeniť náhľad správneho súdu na túto otázku.
32. Správny súd skúmal aj dĺžku zaistenia žalobcu, ktorú vyhodnotil ako zákonnú a neprekračujúcu zákonné limity.
33. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že Migračný úrad nerozhodol vo veci žalobcu do 60 treba uviesť, že je síce pravdou, že po tejto lehote už úrad nemôže žiadosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, avšak zákon s tým nespája žiadne ďalšie právne následky, dokonca ani ten, že je žiadosť neopodstatnená, zákon pozná len jeden následok uplynutia uvedenej lehoty a tým je nemožnosť úradu zamietnuť žiadosť ako neopodstatnenú.
34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.
35. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.