Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-118-2019.pdf
PDF · 127.43 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/118/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: U. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. U. XXX, právne zastúpená: JUDr. Jolana Černá, advokátka, so sídlom Jahodná 337, proti žalovanému: S. T., narodený X.X.XXXX, bytom V. U. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/362/2010-672 zo dňa 28.2.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal A/ aktíva: a.1 - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. X Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako rodinný dom, súpisné č. XXX, na parcele č. 4095/53, parcela č. 4095/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 815 m2 a parcela č. 4095/53 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, všetko parcely registra C, a.2 - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. XXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. 136/1, parcela č. 136/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 778 m2 a parcela č. 136/2 - záhrady o výmere 596 m2, všetko parcely registra C, B/ pasíva: b.1 - Americká hypotéka O. X., a.s., č. 9907000946, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal C/ aktíva: c.1 - Podnik- pozostávajúci z: c.1.1/ nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, k.ú. V. U., obec V. U., ošipáreň na parcele č. 2911/10, ošipáreň na parcele č. 2911/12, ošipáreň na parcele č. 2911/14, ošipáreň na parcele č. 2911/15, všetko bez súpisného čísla, kravín K 220 č.5, súpisné č. XXXX, na parcele č. 2911/20, parcely registra C, c.1.2/ hnuteľný majetok - obilný kombajn, typ MASSEY FERGUSON DA 20, typ 7276, trojradlicový pluh, sejačka, typ SE 1-055, kultivátor, diskový podmietač, žací stroj rotačný, ŽŤR 165, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 1201 1, príves na nákladný traktor BSS P 73 S, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 7011, obilný kombajn MASSEY FERGUSON DA20, typ 40, príves nákladný za traktor BSS P 73 S, c.1.3/ ošípané v počte 14 ks, D/ záväzky z leasingovej zmluvy č. LZM/09/60389 z 1.7.2009, výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a výrokom III. priznal náhradu trov konania štátu.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi stranami sporu nebolo sporným, že do masy ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) patria: aktíva: nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. X Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako rodinný dom, súpisné č. XXX, na parcele č. 4095/53, parcela č. 4095/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 815 m2 a parcela č. 4095/53 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, všetko parcely registra C, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. V. U., obec V. U., evidovaná na LV č. XXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. 136/1, parcela č. 136/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 778 m2 a parcela č. 136/2 - záhrady o výmere 596 m2, všetko parcely registra C, Podnik - pozostávajúci z: a/ nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, k.ú. V. U., obec V. U., ošipáreň na parcele č. 2911/10, ošipáreň na parcele č. 2911/12, ošipáreň na parcele č. 2911/14, ošipáreň na parcele č. 2911/15, všetko bez súpisného čísla, kravín K 220 č.5, súpisné č. XXXX, na parcele č. 2911/20, parcely registra C, b/hnuteľný majetok - obilný kombajn, typ MASSEY FERGUSON DA 20, typ 7276, trojradlicový pluh, sejačka, typ SE 1-055, kultivátor, diskový podmietač, žací stroj rotačný, ŽŤR 165, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 1201 1, príves na nákladný traktor BSS P 73 S, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 7011, obilný kombajn MASSEY FERGUSON DA20, typ 40, príves nákladný za traktor BSS P 73 S, c/ ošípané v počte 14 ks, pasíva: -záväzky z leasingovej zmluvy č. LZM/09/60389 z 01. 07.2009, Americká hypotéka O. X., a.s., č. 9907000946. Vzhľadom na absenciu rozporu medzi stranami ohľadne vecí tvoriacich masu BSM, súd sa stotožnil bez potreby ďalšieho dokazovania s ich tvrdeniami. Rozpor neexistoval ani v časti určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pod a.1 a a.2, nakoľko v priebehu konania strany uzatvorili dohodu o hodnote nehnuteľností tak, že a.1 je vo výške 49790 eur a a.2 vo výške 16597 eur. Podľa záverom znaleckého posudku č. 10/2017 podnik pod C/ tvoria c.1.1/ nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, k.ú. V. U., obec V. U., ošipáreň na parcele č. 2911/10, ošipáreň na parcele č. 2911/12, ošipáreň na parcele č. 2911/14, ošipáreň na parcele č. 2911/15, všetko bez súpisného čísla, kravín K 220 č.5, súpisné č. XXXX, na parcele č. 2911/20, parcely registra C, c.1.2/ hnuteľný majetok - obilný kombajn, typ MASSEY FERGUSON DA 20, typ 7276, trojradlicový pluh, sejačka, typ SE 1-055, kultivátor, diskový podmietač, žací stroj rotačný, ŽŤR 165, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 1201 1, príves na nákladný traktor BSS P 73 S, poľnohospodársky kolesový traktor Zetor 7011, obilný kombajn MASSEY FERGUSON DA20, typ 40, príves nákladný za traktor BSS P 73 S, c.1.3/ ošípané v počte 14 ks. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností vyčíslil na sumu 29075 eur, všeobecnú hodnotu hnuteľného majetku na sumu 63108,35 eur, všeobecnú hodnotu ošípaných na sumu 2980,70 eur, zisk z podniku za obdobie od roku 2008 do zániku BSM bol vo výške 7600 eur, na základe čoho konštatoval, že aktíva podniku ku dňu zániku BSM ocenil na sumu spolu 114530,54 eur. Zároveň konštatoval, že pasívum pod B/ je úverom z roku 2007 vo výške 31866,16 eur, ku dňu zániku BSM bol stav úveru - 37514,71 eur. Súčasne vyhodnotil aj pasívum pod D/, pričom ide o leasingovú zmluvu č. LZM/09/60389 v celkovej výške 60892,90 eur, ku dňu zániku BSM vo výške už len - 43473,68 eur. Pasíva viažuce sa k podniku tak spolu ku dňu zániku BSM predstavujú sumu - 80988,39 eur, na základe čoho je všeobecná čistá hodnota podniku C/ ku dňu zániku BSM vo výške 33542,15 eur, po zaokrúhlení vo výške 33500 eur. So záverom uvedeného kontrolného znaleckého posudku strany sporu súhlasili.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nemal dôvod neprikázať žalobkyni do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť pod bodom a.1, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užíva žalobkyňa s deťmi už od zániku BSM, t. j. dlhoročne, pričom nebolo preukázané, že by mala k dispozícii alternatívne riešenie bývania. Súd prvej inštancie nemal dôvod neprikázať do výlučného vlastníctva žalovaného podnik pod C/, a to s prihliadnutím jednak na jeho vôľu, ako aj na skutočnosť, že predmetný podnik od zániku BSM výlučne on prevádzkuje. Vzhľadom na priamu súvislosť pasíva pod D/ s podnikom (leasingová zmluva), súd prvej inštancie nemal dôvod predmetné pasívum neprikázať do výlučného vlastníctva žalovaného popri podniku C/. Problémom bola skutočnosť, že nehnuteľnosť pod a.1 užívaná žalobkyňou je predmetom záložného práva a pasíva pod B/, pričom výška zostatku úveru ku dňu skončenia dokazovania je podľa tvrdenia žalovaného nespochybneného žalobkyňou vo výške 16000 eur, ktorý záväzok reálne znižuje hodnotu nehnuteľnosti pod a.1. za účelom kompenzácie uvedeného poníženia súd prvej inštancie žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva aj nehnuteľnosť pod a.2 v hodnote 16597 eur, teda porovnateľnej s výškou pasíva pod B/, ktoré pasívum vzhľadom na existenciu záložného práva k nehnuteľnosti pod a.1 logicky prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Po uvedenom vyporiadaní tak žalobkyňa získa do výlučného vlastníctva veci v hodnote: a.1 vo výške 49790 eur, a.2 vo výške 16597 eur, B/ vo výške mínus 16000 eur, t. j. spolu v hodnote 50387 eur. Žalovaný nadobudne do výlučného vlastníctva veci nasledovne: podnik C/ v čistej hodnote, t.j. po zohľadnení rovnako prikázaného pasíva pod D/ a prihliadnutí na absenciu pasíva pod B/ vo výške podľa znaleckého posudku 33542,15 eur + 16000 eur 49542,15 eur. Z uvedeného vyplýva, že po vyporiadaní
zaniknutého BSM bude hodnota výlučného vlastníctva strán sporu porovnateľná, čo zodpovedá nielen ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ale aj zhodnej požiadavke strán sporu na vyporiadanie spôsobom zohľadňujúcim účelnosť využitia vecí a v neposlednom rade aj absenciu finančných prostriedkov na prípadnú finančnú kompenzáciu dorovnania.
5. Vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobkyne v predmetnom spore súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní boli preddavky na znalecké dokazovanie čiastočne hradené zo štátnych prostriedkov, súd prvej inštancie štátu priznal právo na náhradu trov konania voči stranám sporu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že hodnota aktív prevzatých žalobkyňou je spolu 66.387 eur, z toho odpočítal dlh 16.000 eur zaťažujúci nehnuteľnosť a tak čistá hodnota majetku, ktorá má pripadnúť žalobkyni je 50.387 eur. U žalovaného konštatoval súd prvej inštancie, že hodnota aktív prevzatých žalovaným je 114.530,54 eur, z toho odpočítal dlh 80.988,39 eur ako záväzky z leasingovej zmluvy a tak čistá hodnota majetku, ktorá má pripadnúť žalovanému je 33.542,15 eur. Rozdiel je teda v peniazoch zistený 16.844,85 eur v neprospech žalovaného. Pre žalovaného je nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie započítal pri vyporiadaní dlh zaťažujúci prevzaté aktíva žalobkyne 16.000 eur prakticky dva krát, raz v neprospech žalobkyne a druhý krát ako priznané aktíva žalovanému. Napadnutému rozsudku žalovaný vyčíta i to, že nesprávne určil výšku dlhu z americkej hypotéky O. X., a.s., č. 9907000946 ku dňu zániku BSM strán sporu na 16.000 eur. BSM strán sporu zaniklo 8.4.2010, v tom čase tento dlh predstavoval približne 30.000 eur a počas skoro deviatich rokov po zániku BSM žalovaný splatil z tohto dlhu už približne 14.000 eur, na čo súd prvej inštancie v jeho prospech pri vyporiadaní neprihliadol. Tým je ešte väčší rozdiel medzi majetkom prisúdeným žalobkyni a žalovanému. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že na pojednávaní, konanom 6.9.2018 žalobca vyhlásil, že si nárokuje starší dom vedený na LV č. XXX v k. ú. V. U. s tým, že potrebuje mesiac na vybavenie zmeny záložného práva z LV č. X na LV č. XXX, toto ale nevybavil ani do pojednávania nariadeného na 23.10.2018, ani do ďalšieho pojednávania odročeného na 29.11.2019. Súd prvej inštancie mu dal poslednú šancu na vybavenie prepísania záložného práva banky na tento LV a odročil pojednávanie na 29.1.2019. Na tomto pojednávaní ale žalovaný prišiel s úplne novým návrhom, že záložné právo požiadal prepísať na dom svojich rodičov, pričom žiadosť zmenil až v januári 2019. Rozhodnutie banky o neschválení prepísania záložného práva na dom jeho rodičov žalovaný v banke ani neprevzal, takže nie je možné presne určiť, prečo prepísanie záložného práva nebolo bankou schválené. Po takýchto udalostiach a úmyselnom preťahovaní sporu súd prvej inštancie nemal inú možnosť spravodlivého vyporiadania BSM než, ako to urobil svojim rozsudkom. Čo sa týka vytýkania nesprávneho započítania dlhu zaťažujúceho nehnuteľnosť, ktorá má pripadnúť žalobkyni, a to raz v neprospech žalobkyne, a druhý krát ako priznané aktívum žalovaného, žalobkyňa uviedla, že v znaleckom posudku o ocenení podniku žalovaného totiž spoločný úver manželov - americká hypotéka je odpočítaná z aktív podnikania, to znamená, že ak zostatok úveru k dňu skončenia dokazovania je prisúdený žalobkyni, o túto sumu sa znižuje pasívum podnikania, teda hodnota podniku je o túto sumu vyššia. Z toho istého dôvodu neobstojí ani námietka, že od zániku BSM žalovaný splatil z dlhu predstavujúceho približne 30.000 eur približne 14.000 eur, čo nebolo v jeho prospech pri vyporiadaní zohľadnené. Keby bola žalobkyňa zaviazaná na splatenie dlhu vo výške 29.599,80 eur a v prospech žalovaného by sa započítali splátky ním zaplatené, mal by síce právo na vrátenie takto zaplatených splátok, ale na druhej strane hodnota jeho podnikania, ktorá mu bola prisúdená, by bola o túto sumu vyššia, lebo zaplatené splátky znižujú pasíva podnikania odpočítané z aktív, ktorý rozdiel by musel v prospech žalobkyne vyrovnať. Takže aj pri tomto výpočte by vyšiel taký istý výsledok, ako je uvedený v rozsudku. Vzhľadom na to, že v odvolaní žalovaného nie je žiadny relevantný fakt, ktorý by spochybnil závery súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku, žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov - strán sporu. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, namietal, že rozdiel v peniazoch v neprospech žalovaného predstavuje sumu 16.844,85 eur a súd prvej inštancie neprihliadol na to, že z americkej hypotéky splatil on sám približne 14.000 eur.
12. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka / strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi / strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka / strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
18. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva absencia presvedčivého a výstižného vysvetlenia vzájomného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odôvodnenie, podľa ktorého žalobkyňa získa do výlučného vlastníctva veci v hodnote vo výške 49.790 eur a vo výške 16.597 eur, vo výške mínus 16.000 eur (bez uvedenia, čo predstavuje suma 16.000 eur), t. j. spolu v hodnote 50.387 eur, žalovaný nadobudne do výlučného vlastníctva podnik v čistej hodnote, t. j. po zohľadnení rovnako prikázaného pasíva a prihliadnutí
na absenciu pasíva vo výške podľa znaleckého posudku 33.542,15 eur + 16.000 eur = 49.542,15 eur, pričom z uvedeného vyplýva, že po vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude hodnota výlučného vlastníctva strán sporu porovnateľná, je absolútne nedostatočné a nezrozumiteľné. Ďalej je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo pri rozdielnej výške vyrovnacích podielov neuložil strane, ktorej vyrovnací podiel bol vyšší, povinnosť zodpovedajúcej výplaty strane, ktorej vyrovnací podiel bol nižší. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu prvej inštancie relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov práve spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku absentuje, keďže súd prvej inštancie sa v preskúmavanom rozsudku vôbec nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje zoznam čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že súd prvej inštancie neurčil výšku jeho vyrovnacieho podielu. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadaval aj podnik. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaný po uzavretí manželstva začal podnikať ako samostatne hospodáriaci roľník a živnostník, žalobkyňa podnikanie nevykonávala. Hodnota podniku žalovaného bola určená znaleckým posudkom. Podnik manžela - podnikateľa a ani jeho jednotlivé zložky (vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí, aktív a pasív atď.) nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku skutočnosti, že podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania iba jedného z manželov, ktorým treba rozumieť jeho podnikanie. Preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k inému právnemu záveru, že podnik manžela - žalovaného (podnikajúci ako živnostník a samostatne hospodáriaci roľník) a ani jeho jednotlivé zložky, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku skutočnosti, že podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania žalovaného, pričom povolaním treba rozumieť aj podnikanie. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 27.9.2004, sp. zn. 22Cdo/684/2004, kde bolo uvedené, že nie je žiadny dôvod pre to, aby podnik nemohol byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov upraveného Občianskym zákonníkom. To však len za predpokladu, že išlo o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však podnikateľom bol len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci, nakoľko šlo o podnik patriaci a prevádzkovaný len žalovaným (ako fyzickou osobou - podnikateľom - živnostníkom, samostatne hospodáriacim roľníkom), podnik ako taký do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí, a preto ho súd prvej inštancie nemal ani samostatným výrokom napadnutého rozsudku ani vyporiadavať. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s podnikom manžela - podnikateľa sa totiž rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obmedzí iba na zohľadnenie povinnosti manžela - podnikateľa zaplatiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu zodpovedajúcu všeobecnej cene podniku v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa jeho stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podnikajúci manžel je teda povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takú čiastku, ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku.
V dôsledku nesprávneho právneho záveru o zahrnutí podniku žalovaného do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov však súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval. Ďalšie závažné pochybenie súdu prvej inštancie nastalo aj vo vyňatí americkej hypotéky O. X., a.s. č. 9907000946 z podniku žalovaného a jej samostatného vyporiadania ako pasívum prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. V zmysle § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa rozumie súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek k podnikaniu, ku ktorému patria veci práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku. Podnik môže byť predmetom výlučného vlastníctva i predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania (i tzv. širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je vždy celý podnik a nie jednotlivé veci a práva na jednej strane a záväzky na strane druhej. Preto podnik treba vyporiadať ako celok a zvolený postup súdu prvej inštancie, pri samostatnom vyporiadaní americkej hypotéky O. X., a.s. č. 9907000946 tvoriacej súčasť podniku žalovaného, nie je správny. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyporiadaniu podniku založil svoje rozhodnutie len na nedostatočne odôvodnenom závere o jeho zahrnutí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom absolútne nerešpektoval zákonnú úpravu ohľadne stanovenia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka).
21. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani vada napadnutého rozsudku spočívajúca vo formulácii výrokov. Výrok rozsudku musí byť vždy presný a určitý. Vo vzťahu k výroku I. v ňom absentuje uvedenie hodnoty vyporiadavaných vecí a vo vzťahu k výroku III. v ňom absentuje uvedenie, voči komu má štát právo na náhradu trov konania.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
23. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
26. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení
a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. Zároveň je potrebné mať samozrejme na zreteli i čo najpresnejšiu a najstručnejšiu formuláciu výroku rozsudku (kam patrí identifikácia všetkých vecí, aktív, pasív a iných majetkových hodnôt spôsobom vylučujúcim ich zámenu s uvedením ich hodnoty určujúcej pri vyporiadaní).
27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).