Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. č. XXX, XXX XX Z. G., zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: Obec Stará Kremnička, Stará Kremnička č. 198, 965 01 Stará Kremnička, IČO: 00 321 010 v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle a nasl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 22.11.2018 na tunajšom správnom súde správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ust. a nasl. (ďalej len „“) „na ochranu pred trvajúcim alebo hroziacim zásahom Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička na základe Uznesenia č. 56/2018 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 16.10.2018 a určenia ne zo dňa 16.10.2018“. V žalobe uviedol, že dňa 25.11.2016 Uznesením žalovaného č. 101/2016 bola kronikárka zaviazaná vykonať zápis udalostí za rok s vypustením strán č. 3-6 jej návrhu, ktoré poškodzovali žalobcu a jeho prácu (ako bývalého starostu obce Stará Kremnička). Obecné zastupiteľstvo s vedomím starostu obce od r. 2016 uložené uznesenie kronikárke a jeho splnenie nekontrolovalo. Dňa 16.10.2018 kronikárka nahlásila do programu rokovania obecného zastupiteľstva opäť zápis do kroniky za r. 2015, ktorý nevykonala. Tento návrh bol predložený v programe ako bod č. 9: „Schválenie zápisu (oprava) do Obecnej kroniky za rok 2015“. Program v tomto znení bodu 9 bol odhlasovaný počtom štyroch hlasov prítomných poslancov. Obecné zastupiteľstvo v bode 9 zápisnice zobralo na vedomie predložený návrh kronikárky, prerokovalo návrh zápisnice do kroniky obce a schválilo zápis do kroniky. Žalobca v žalobe tvrdil, že nikde v zápisnici, ani v uznesení, schválenie zmeny programu nebolo uvedené a ani schválené. Napriek tomu bolo pod č. 56/2018 prijaté Uznesenie s textom „ ... a ruší zo dňa 25.11.2016“ v rozpore so skutočnosťou, že zrušenie uznesenia nebolo predmetom programu a ani Zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 16.10.2018. Obecnému zastupiteľstvu v súčinnosti so súčasným starostom obce po výmene niektorých poslancov sa tak podarila snaha z r. 2016 do kroniky dostať obsah poškodzujúci osobu žalobcu i prácu žalobcu ako bývalého starostu obce Stará Kremnička (súčasného občana obce) a to porušením zákona, keď zrušenie Uznesenia č. 101/2016 bolo do Uznesenia č. 56/2018 zaradené mimo odhlasovaného programu zasadnutia obecného zastupiteľstva a mimo zápisnice zo zasadnutia. Žalobca v žalobe uviedol, že „ má právny záujem na ochrane pred Uznesením č. 56/2018, ktoré zrušilo už raz prijaté zo dňa 25.11.2016 v zmysle zásady res iudicata - veci raz už rozhodnutej, ako i z dôvodu ochrany jeho subjektívnych práv, ktoré narúša a vytvára trvajúce protiprávne konanie obecného zastupiteľstva a starostu obce Stará Kremnička, ktoré sa môže opakovať s cieľom ovplyvniť jeho dobré meno ako bývalého starostu obce v kronike obce Stará Kremnička“. Ďalej žalobca uviedol, že obsah, ktorý bol určený na vpísanie do kroniky Uznesením č. 56/2018 je v rozpore so zásadou veci raz už rozhodnutej, ako i ochrany žalobcových práv a dobrého mena. Žalobca má za to,

že rozhodnutím obecného zastupiteľstva a konaním starostu obce bol poškodený na svojich právach, bola by mu spôsobená značná ujma a má za to, že je potrebné poskytnúť mu ochranu pred výkonom realizácie uvedeného uznesenia, ktoré ešte má nastať. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru vyšších súdnych autorít, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca preto navrhol, aby správny súd vydal nasledovný rozsudok: „Žalobcovi sa poskytuje ochrana spočívajúca v zabránení zrušenia Uznesenia č. 101/2016 a v zákaze realizácie možného výkonu obsahu Uznesenia č. 56/2018 Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička zo dňa 16.10.2018. Súd určuje Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018 za ne zo dňa 25.11.2016“. Žalobca zároveň v žalobe žiadal „o odklad napadnutého iného zásahu podľa a rozhodnutia obecného zastupiteľstva z dôvodu hrozby závažnej ujmy na dobrom mene žalobcu a jeho zápisom v kronike, ktorý odklad nie je v rozpore s verejným záujmom a výlučne poškodzuje jeho subjektívne práva ako žalobcu“. Žalobca uviedol, že v prípade jeho neodkladu by hrozil iný vážny nenapraviteľný následok cti a dobrého mena.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 08.01.2019 uviedol vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu, že Obecné zastupiteľstvo obce Stará Kremnička, na ktorom sa schválilo predmetné , sa konalo 16.10.2018, pričom všetkým poslancom bola na predmetné zastupiteľstvo doručená riadne a včas pozvánka, v ktorej bolo pod bodom 9. programu špecifikované: „Schválenie zápisu (oprava) do Obecnej kroniky za rok 2015“. Predmetný bod programu bol zaradený na základe návrhu kronikárky obce p. S.. Už zo samotného bodu programu je zrejmé a zrozumiteľné, čoho sa týka a čo sa bude v rámci tohto bodu programu prerokovávať. Samotný návrh bol následne na zastupiteľstve prejednaný a z rokovania vyplynul záver vo forme Uznesenia č. 56/2018, ktorý bol schválený potrebným počtom hlasov poslancov. Poslanci v predmetnom uznesení prejavili svoju vôľu zmeniť zápis do kroniky a vykonať tento zápis podľa návrhu kronikárky v jeho úplnom znení, bez úpravy návrhu kronikárky, čo sa stalo v r. 2016, kedy návrh na zápis, ktorý kronikárka predložila, bol zoškrtaný. Na základe upozornenia kontrolórky obce priamo na rokovaní zastupiteľstva bolo upravené uznesenie tak, že „ ...sa ruší “, čo logicky vyplynulo z rokovania, keďže sa poslanci rozhodli zápis do kroniky zmeniť. Tvrdenie žalobcu o porušení zásady res iudicata v predmetnom prípade nie je na mieste, nakoľko ide o zásadu rozsúdenej veci, ktorá zásada na daný prípad a celkovo na rozhodovanie obecného zastupiteľstva nie je aplikovateľná. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca nikde v predmetnej žalobe nešpecifikuje, ako prijatím predmetného uznesenia došlo k zásahu do jeho práv a v čom spočíva jemu spôsobená ujma. V žalobe sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že došlo k zásahu do jeho práv, no toto tvrdenie nijako bližšie nekonkretizoval, žaloba je neurčitá a neumožňuje tak žalovanému sa konkrétne k žalobe vyjadriť. Žalovaný nevidí dôvod, prečo by predmetným uznesením malo dôjsť k zásahu do práv tretích osôb, keď ním bol schválený zápis do kroniky obce za r. 2015, v ktorom zápise kronikárka zhrnula udalosti za predmetný rok, vychádzajúc zo skutkového stavu a z udalostí, ktoré sa naozaj stali, čiže predmetný zápis obsahuje realitu a opis reálne prebehnutých udalostí v r. 2015. K žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby žalovaný uviedol, že správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok len ak by napadnutým iným zásahom podľa hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani v tomto prípade nešpecifikoval, v čom mu hrozí závažná ujma. Predmetné uznesenie bolo po jeho prijatí riadne zverejnené a v danom prípade sa odkladný účinok žaloby míňa svojmu účelu. Žalobcov návrh neobsahuje ani právne odôvodnenie odkladného účinku a žalovaný má za to, že prijatým uznesením nehrozí žiadna závažná ujma žalobcovi, nakoľko zápis do kroniky obsahuje prehľad udalostí r. 2015, ktoré nastali a týkajú sa obecného života, vychádzajú z reality. Predmetný zápis je zároveň vo verejnom záujme, v záujme občanov obce, aby kronika obsahovala zápisy o živote v obci, ktoré vychádzajú zo skutočnosti a nie sú cenzurované jednotlivými občanmi. Žalovaný poukázal na to, že kronikárka si svoju funkciu plní zodpovedne na vysokej odbornej úrovni, o čom svedčí aj doba, počas ktorej túto funkciu vykonáva..

3. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. -73 zo dňa 13.06.2019 o návrhu na odkladný účinok správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol z dôvodov uvedených v uznesení. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2019.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd prejednal žalobu žalobcu na pojednávaní, oboznámil sa s argumentami žalobcu uvedenými v žalobe i na pojednávaní, ako aj s

argumentami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k žalobe i na pojednávaní, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom i žalovaným a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na zamietol. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní upresnil, že podaná žaloba je žalobou určovacou, pretože negatórna žaloba mala opodstatnenie v čase jej podania, zásah však už bol skončený, nastali účinky iného zásahu, a preto žiadal, aby správny súd Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zrušil ako nezákonné. Pokiaľ sa jedná o vymedzenie iného zásahu orgánu verejnej správy, uviedol, že týmto iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa žalobcu vydanie Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 a nezákonný postup pri jeho schválení. Namietal, že bolo rozhodnuté o tej istej veci dva krát, pretože bolo už predtým vydané prvé Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 101/2016, v ktorom bola riešená tá istá záležitosť, t.j. zápis do obecnej kroniky za r. 2015. Zo strany obce však nebol na základe predmetného Uznesenia č. 101/2016 zápis zrealizovaný a táto vec bola opätovne prerokovaná v obecnom zastupiteľstve a bolo prijaté druhé uznesenie v tejto veci a to Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 56/2018. Na základe uvedeného uznesenia bol daný príkaz kronikárke, aby zápis vykonala. Žalobca má vedomosť, že zápis bol vykonaný. Ako dôvody ne právny zástupca žalobcu uvádza, že neboli dodržané ustanovenia zákona, konkrétne bol porušený Zákona o obecnom zriadení, pretože pri prijímaní uznesenia nebol dodržaný stanovený postup, keďže predmetom programu zasadnutia obecného zastupiteľstva nebolo zrušenie Uznesenia obecného zastupiteľstva č. 101/2016. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva vyplýva, že program nebol zmenený, nebolo teda hlasované o jeho zmene v bode 9 tak, že sa má hlasovať aj o zrušení Uznesenia z r. 2016. Následne o tomto bode programu nebolo takto ani hlasované. K zásahu do subjektívnych práv žalobcu predmetným Uznesením obecného zastupiteľstva č. 56/2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca vykonával dlhodobo funkciu starostu a mal za to, že všetky veci zapísané do kroniky sú nepravdivé. Vydaním predmetného uznesenia bolo podľa neho poškodené meno žalobcu a jeho práca ako fyzickej osoby, ako občana. Pre úplnosť uviedol, že v tejto veci podali na nového starostu aj trestné oznámenie na prokuratúru pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, avšak vec bola odložená. Právny zástupca žalobcu uviedol, že cieľom tejto žaloby je očistenie dobrého mena žalobcu, do ktorého bolo zasiahnuté prijatím Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018. Doteraz si žalobca neuplatnil žiadnu náhradu škody, ani nevedie žiadne konanie, ktoré by k uplatneniu náhrady škody v súvislosti s vydaním tohto uznesenia smerovalo. Navrhol, aby bolo Uznesenie Obecného zastupiteľstva Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018 ako nezákonné zrušené a uplatnil si náhradu trov konania.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dlhodobo pôsobil ako starosta obce Stará Kremnička, svoju funkciu vykonával riadne, nemal žiadne finančné nezrovnalosti. Nechce, aby občania obce v kronike čítali, že svoju prácu nevykonával ako starosta riadne. Poukázal na to, že kronikárka navrhla do kroniky za r. 2015 zapísať skutočnosti, ktoré boli prevzaté z článku uverejneného v P. R., s ktorými žalobca nesúhlasil, pretože neboli pravdivé. Na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva č. 101/2016 tieto údaje neboli zapísané (údaje na str. 3-6 pôvodne navrhovaného zápisu), avšak nové zloženie obecného zastupiteľstva schválilo predmetné a v dôsledku jeho schválenia by došlo k zásahu do jeho dobrého mena.

7. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé. Pridržiaval sa svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Uviedol, že zápis v zmysle prijatého Uznesenia obecného zastupiteľstva č. 56/2018 nebol vykonaný z dôvodu podanej žaloby, avšak uznesenie je platné a účinné. Ďalej uviedol, že zápis na základe Uznesenia č. 101/2016 bol zrealizovaný bez textu na str. 3-6. Kronikárka však podala návrh na zápis do kroniky za r. 2015 a tento bol zaradený do programu zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 16.10.2018. Zápis do kroniky obce je v zmysle Štatútu obce podmienený schválením obecným zastupiteľstvom. K priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 16.10.2018 uviedol, že ako starosta viedol zasadnutie, prečítal navrhnutý program, následne bol predložený návrh na zmenu bodu 9 programu (vypustenie bodu 9 z programu), avšak tento návrh nebol schválený. Výsledok hlasovania je uvedený v zápisnici. Pôvodný program zasadnutia bol následne schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Tento bod programu bol prerokovaný, pričom kontrolórka obce upozornila starostu na potrebu doplnenia textu uznesenia aj o text, ktorým sa zrušuje Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 101/2016. Starosta potom prečítal obsah celého uznesenia (vrátane textu o zrušení predchádzajúceho Uznesenia č. 101/2016), dal o tomto uznesení

hlasovať a uznesenie bolo schválené, čo vyplýva zo zápisnice. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Právny rámec

8. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. (2) Ak sa v tomto zákone uvádzajú slová "rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verenej správy", rozumie sa tým primerane aj uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len "uznesenie zastupiteľstva").

10. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.

11. Podľa , (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

12. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

13. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

14. Podľa orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo.

15. Podľa , , a (4) Návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva. (5) Obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia na začiatku zasadnutia. Najprv sa hlasuje o bodoch návrhu programu podľa odseku 4. Na zmenu návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. (7) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, , a , a alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. (10) Nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.

16. V konaní o žalobe proti inému zásahu je potrebné, aby predmet prieskumu bol dostatočne a nezameniteľne identifikovaný. Žalobca musí v žalobe označiť alebo opísať iný zásah orgánu verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany na správnom súde postupom podľa a nasl. . Žalobca na pojednávaní upresnil, že predmetnou žalobou sa domáha ochrany podľa proti inému zásahu orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorý už skončil a to prijatím Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018 ( ďalej aj „“), ktoré bolo schválené na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička dňa 16.10.2018 postupom, ktorý bol podľa žalobcu v rozpore s o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“ alebo „“). Žalobca na pojednávaní (i v žalobe) vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy „vydanie Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018“ a tvrdil, že predmetným uznesením bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, konkrétne bolo poškodené meno žalobcu a jeho práca ako fyzickej osoby.

17. Zákon v upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu a to negatórnu ( ) a určovaciu ( ). Žalobca na pojednávaní uviedol, že podaná žaloba je žalobou určovacou ( ), pretože tvrdený zásah už skončil a žiadal, aby správny súd „vydal rozsudok, ktorým určí ne zo dňa 16.10.2018 a ako nezákonné ho zruší.“

18. pojem „iný zásah orgánu verejnej správy“ zadefinoval v , podľa ktorého iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Pri žalobe proti inému zásahu podľa a nasl. úmyslom zákonodarcu je poskytnúť súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. SR) pred nagatívnymi účinkami faktických úkonov, t.j. pred zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je súladné so zákonom. V zmysle judikatúry všeobecných súdov zásah je faktická činnosť, t.j. neformálny úkon orgánu verejnej správy, resp. všeobecný úkon, ktorý nie je urobený formou rozhodnutia, opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému, alebo proti nemu vykonanému. Za zásah judikatúra nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť orgánu verejnej správy (napr. rozsudok NS SR č. z 15.02.2011). Nezákonný zásah teda nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v rozhodnutí orgánu verejnej správy. Z uvedeného teda vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia, iný zásah orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, t.j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

20. Žalobca v žalobe označil ako „iný zásah“ „vydanie Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018“. Uznesenie obecného zastupiteľstva je svojou povahou opatrením orgánu verejnej správy sui generis. Podskupinu verejnej správy tvorí samospráva, pričom obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR ( ). Obecné zastupiteľstvo je v zmysle jedným z orgánov obce, ktoré rozhoduje o základných otázkach života obce ( cit. zákona) a do právomoci tohto orgánu patrí o.i. prijímanie uznesení obecného zastupiteľstva ( cit. zákona). Uznesenie obecného zastupiteľstva predstavuje zachytenie väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy, nemá charakter všeobecného záväzného nariadenia. Má však charakter organizačného opatrenia, pretože zaväzuje len svojich adresátov (má organizačný charakter). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018 je „iným zásahom orgánu verejnej správy“, toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, vydanie uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré má povahu opatrenia, nie je iným zásahom. V takomto prípade sa teda žalobca nemôže domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy argumentujúc, že iným zásahom je predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva. Nemôže sa domáhať ani určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy postupom podľa a . Keďže v konaní bolo sporné, či Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č.

56/2018 zo dňa 16.10.2018 je iným zásahom, správny súd dospel k záveru, že nejde o iný zásah, ktorá skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej v zmysle .

21. Vzhľadom na uvedené je pre posúdenie dôvodnosti žaloby v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy irelevantné, či postup pri zverejnení alebo schvaľovaní programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, resp. pri schvaľovaní samotného uznesenia (t.j. postup predchádzajúci prijatiu uznesenia obecného zastupiteľstva) bol v súlade so alebo nie. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že z listín predložených žalovaným v prílohe vyjadrenia k žalobe vyplýva, že návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva zvolaného na deň 16.10.2018 bol zverejnený v zmysle , obecné zastupiteľstvo postupom súladným s cit. zákona schválilo návrh programu (viď Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo 16.10.2018

- bod 1, z ktorého súčasne vyplýva, že nebol schválený návrh poslanca F. na zmenu programu / vypustenie bodu 9/ z rokovania obecného zastupiteľstva). Jedným z bodov schváleného programu bol teda aj bod 9 „Schválenie zápisu (oprava) do Obecnej kroniky za rok 2015“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zápis do kroniky je podmienený schválením jeho textu uznesením obecného zastupiteľstva, pričom žalovaný na pojednávaní uviedol, že tento postup vyplýva zo Štatútu obce. Zo zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva (k bodu 9) vyplýva, že starosta obce, ktorý viedol rokovanie obecného zastupiteľstva pred hlasovaním prečítal text návrhu uznesenia, pričom v bode C/ sa uvádza, že: „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zápis do kroniky obce za rok 2015 podľa bodov A/ a B/ tohto uznesenia a ruší zo dňa 25.11.2016“. Zároveň zo zápisu vyplýva, že starosta obce oboznámil pred hlasovaním prítomných poslancov, že v prípade, že uvedené uznesenie bude prijaté, bude zrušené predchádzajúce uznesenie. Následne podľa zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva bolo vykonané hlasovanie o predmetnom uznesení, ktoré bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov, t.j. v súlade s Správny súd uvádza, že v konaní podľa a nasl. nie je správny súd oprávnený vysloviť nezákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva, ani ho zrušiť. V prípade žaloby podanej podľa (určovacia zásahová žaloba), pokiaľ by správny súd po preskúmaní zistil dôvodnosť žaloby podľa , mohol by uznesením určiť len to, že „napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný“ ( ). O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná z dôvodov uvedených v bodoch 19 a 20 tohto uznesenia. Správny súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu o ne zo dňa 16.10.2018 z dôvodu, že nebola rešpektovaná, resp. z dôvodu, že bola porušená zásada res iudicata (argumentujúc, že boli prijaté dve uznesenia v tej istej veci, resp. že bolo už rozhodnuté o tej istej veci dva krát - Uznesením Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 101/2016 zo dňa 25.11.2016 aj Uznesením Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018) nemá oporu v zákone, pretože uznesenie obecného zastupiteľstva je svojou povahou opatrením sui generis, nejde teda o „rozhodnutie“ orgánu verejnej správy. Uznesenie obecného zastupiteľstva je zachytením väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy a uznášanie sa zastupiteľského zboru (v tomto prípade obecného zastupiteľstva) nie je možné stotožniť s „rozhodovaním“ orgánu verejnej správy. Nemožno teda v tomto prípade hovoriť o porušení zásady res iudicata. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že ustanovenia nevylučujú, aby poslanci obecného zastupiteľstva o nejakej otázke nerokovali aj viac krát, nie je vylúčené ani to, aby v minulosti prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva bolo zrušené, resp. aby bolo nahradené iným resp. novým uznesením.

22. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý už skončil, je novým inštitútom správneho súdneho konania, ktorý bol zavedený s účinnosťou od 01.07.2016 (). Cieľom tohto inštitútu bolo umožniť osobe dotknutej iným zásahom orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím, resp. opatrením, pokiaľ počas konania tohto zásahu nebolo možné podať žalobu podľa , teda zásahu, ktorý trvá alebo hrozí jeho opakovanie, domáhať sa ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je však predovšetkým skutočnosť, že skutočne k inému zásahu (v zmysle definície uvedenej v ) došlo, resp. že žalobcom tvrdený iný zásah, ktorý už skončil, je iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd však v tomto prípade po zistení, že žalobcom tvrdený „iný zásah“ (prijatie Uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stará Kremnička č. 56/2018 zo dňa 16.10.2018) nemá v zmysle povahu „iného zásahu“ (viď body 19 a 20 tohto uznesenia), správny súd neposudzoval splnenie ďalších podmienok stanovených v ust. , t.j. či počas trvania „iného zásahu“ bolo, alebo nebolo možné podať žalobu podľa ods. 1 a či rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Žalobca

napokon takéto tvrdenia v žalobe, ani na pojednávaní neuvádzal. Na pojednávaní len uviedol, že si neuplatňoval, ani neuplatňuje náhradu škody.

23. Správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené, len na doplnenie dodáva, že zákon v upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu ( ) a určovaciu ( ). Zákon legálne definuje iný zásah orgánu verejnej správy v , pričom táto legálna definícia v podstate vymedzuje dva typy iného zásahu orgánu verejnej správy. Obe definičné vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Pod iný zásah preto nie je možné podradiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Súčasne iným zásahom orgánu verejnej správy môže byť len jeho aktívny postup pri výkone verejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy.

24. Správny súd napokon považuje za potrebné poukázať na to, že zrušenie uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, je možné požadovať len podaním žaloby v konaní podľa (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva), pričom aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby má len prokurátor za podmienok stanovených v .

25. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba nespĺňa zákonné podmienky na vyhodnotenie činnosti orgánu verenej správy (žalovaného) ako iný zásah a z uvedeného dôvodu správny súd žalobu v zmysle uznesením zamietol.

6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s poukazom na v spojení s tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil splnenie podmienok na aplikáciu cit. ust. a žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( ). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa ( a a a contrario) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu a podáva sa na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ si môže zvoliť advokáta, alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).