Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)bee/383116.ba04e1.pdf
PDF · 155.04 KB
No categories available
8Sžz/2/2011
Najvyšší súd 8Sžz/2/2011-24
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci navrhovateľa J. Š., nar. X., t.č. v Ú., Ž. proti odporcovi Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom z 1. októbra 2010, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dňa 11. októbra 2010, domáha ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného
správneho orgánu do jeho práv, ktorý má spočívať v aplikácii „protiústavných“ ustanovení
vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
(ďalej len „vyhláška“). Konkrétne namietal aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky,
v dôsledku čoho sa musí pravidelne holiť a strihať pod hrozbou disciplinárnych sankcií, čím
má dochádzať k porušovaniu práva na ochranu osobnosti podľa ustanovenia § 11
Občianskeho zákonníka, práva zaručujúceho rovnaké zaobchádzanie s odsúdeným podľa
ustanovenia § 3 ods. 25 zákona č. 475/2005 Z. z., resp. princípu podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR,
práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života ako aj ďalších práv
špecifikovaných v petite. Ďalej namietal nezákonnosť zásahu do jeho práv aplikáciou
ustanovenia § 44 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého vysokoškolské vzdelanie možno povoliť iba
odsúdenému, ktorý vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, okrem ústavu s maximálnym
stupňom stráženia, čím je vytvorená prekážka k právu na prístup k vysokoškolskému
vzdelaniu a tiež aplikáciou ustanovenia § 75 ods. 1, 2, 3 vyhlášky, ktoré upravuje výkon trestu
žien s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti, čím dochádza k odlišnému
zaobchádzaniu s mužmi a ženami pri výkone trestu odňatia slobody, čo považuje za
nezákonný zásah do práva na ochranu osobnosti a ďalších práv. Žiada, aby súd odporcovi
zakázal pokračovať v porušovaní práva na ochranu osobnosti a ďalších práv vymenovaných
v navrhovanom petite a prikázal mu obnoviť stav pred zásahom. Navrhol tiež, aby súd
prerušil konanie a postúpil návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o nesúlade
citovaných ustanovení vyhlášky s vymenovanými článkami Ústavy SR ako aj Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K otázke dodržania lehôt na podanie tohto
návrhu uviedol, že objektívne aj subjektívne lehoty považuje za zachované, hoci vo väčšine
prípadov uvedených zásahov už uplynuli, ale existuje dôvod hrozby opakovania týchto
zásahov.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dňa 26.8.2011, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nevie preukázať
dodržanie zákonom (§ 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“)
stanovenej lehoty na podanie takéhoto návrhu, čím nie je splnená formálna podmienka pre
uplatnenie nároku na ochranu, resp. jej splnenie nie je možné posúdiť, preto navrhol konanie
zastaviť.
Vyjadril sa aj k návrhu na prerušenie konania s tým, že v danej veci nie je dôvod na
prerušenie konania z dôvodov uvedených navrhovateľom, nakoľko ustanovenia vyhlášky nie
sú v rozpore s Ústavou SR. U osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody je legitímne dočasné
obmedzenie niektorých práv a slobôd, čo v konečnom dôsledku je vyjadrené aj v zákone
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a tieto osoby
sa musia týmto obmedzeniam podrobiť. Na prípadné rozdielne zaobchádzanie existujú
objektívne dôvody sledujúce legitímny cieľ, na dosiahnutie ktorého je takéto zaobchádzanie
nevyhnutné a zároveň primerané, čo zákonodarca pripúšťa. Navrhol preto, aby súd návrh na
prerušenie konania zamietol.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktoré okrem toho, že vylučuje
formu rozhodnutia, pojem zásah nedefinuje a ani nekonkretizuje čo považuje za zásah resp.
aké formy konania mal na mysli. Podľa odporcu pojem „zásah“ treba vykladať ako aktívne
konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ resp. iného „donútenia“
zameraného priamo proti poškodenému resp. proti nemu priamo vykonané, pričom ním
vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. iným prostriedkom nápravy ako súdnym
donútením neodstrániteľné. Preto domáhať sa ochrany pred nezákonným zásahom podľa
§ 250v OSP možno len za predpokladu, že
1. osoba bola ukrátená na svojich právach nezákonným zásahom
2. zásah bol zameraný priamo proti nej alebo bol na nej vykonaný
3. zásah musí trvať alebo trvajú jeho dôsledky alebo hrozí ich opakovanie.
Z návrhu nie je zrejmé, ako bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach tým, že príslušníci
ZVJS postupovali v súlade s ustanoveniami vyhlášky, ktoré sú platné a účinné, teda existenciu
neoprávneného zásahu nijako nepreukázal. Odporca preto návrh považuje v celom rozsahu za
nedôvodný a žiada, aby súd v prípade, že konanie nezastaví, návrh podľa § 250v ods. 4 OSP
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu
navrhovateľa o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v
a nasl. OSP (§ 246 ods. 2 písm. b/ OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP) dospel v senáte
jednomyseľne k záveru, že návrh nie je dôvodný. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
(§ 250f ods. 1 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa
27. októbra 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk najmenej päť dní vopred
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích
správnych orgánov.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 8 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej
a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je
poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho
dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením
povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to
možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného
stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha ochrany pred tvrdeným zásahom odporcu,
ktorý má spočívať v aplikácii ustanovení § 5 ods. 2, § 44 ods. 3 a § 75 ods. 1, 2, 3 jeho
vyhlášky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
(vydanej v zmysle § 102 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody).
Najvyšší súd predovšetkým skúmal opodstatnenosť návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania a postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1
písm. b/ OSP. Najvyšší súd by mal takúto povinnosť iba v prípade, ak by sám dospel
k záveru, že namietané ustanovenia predmetnej vyhlášky sú v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. K takejto situácii však
nedošlo, pretože najvyšší súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že u osôb, ktoré vykonávajú
trest odňatia slobody je legitímne, ak sú ich niektoré práva a slobody dočasne obmedzené,
preto návrhu na prerušenie konania nevyhovel.
Predmetný všeobecne záväzný predpis vydal odporca na základe zákonného
zmocnenia na ustanovenie podrobností o prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní,
podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených, vnútornej diferenciácii, zaobchádzaní
s odsúdenými, zabezpečovaní práv odsúdených, zaraďovaní odsúdených do práce,
zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch, disciplinárnych odmenách, disciplinárnych
trestoch, rozsahu disciplinárnej právomoci, zhabaní veci a disciplinárnom konaní, účasti
orgánov a organizácií na výkone trestu, výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených
a o špecializovanom výkone trestu, podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného
súdom počas výkonu trestu, nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného, nosení
preukazu odsúdeného, použití vreckového a úložného a zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov
odsúdených. Vyhláška teda bola vydaná v súlade s čl. 123 Ústavy SR, podľa ktorého
ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať
všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne
záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
S ohľadom na obsah podaného návrhu a vyjadrenia odporcu súd ďalej posudzoval,
či vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. realizáciu jeho ustanovení možno
považovať za nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a ani nemá
charakter opatrenia zameraného priamo proti navrhovateľovi (vzťahuje sa na všetky osoby
vykonávajúce trest odňatia slobody) a dospel k záveru, že vydanie všeobecne záväzného
právneho predpisu a jeho následná aplikácia nespĺňa pojmové znaky nezákonného zásahu,
ktorým by bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach. O nezákonnom zásahu orgánu
verejnej správy možno hovoriť v prípade, ak ide o postup, ktorý nie je založený na
konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti
dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci
nebolo splnené. Odporca vydal na základe zákonného splnomocnenia všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý neodporuje zákonu ani ústave a ten sa aplikuje pri výkone trestu odňatia
slobody. Je legitímne, že prináša pre odsúdených určité obmedzenia (napr. konkrétne
namietanú povinnosť odsúdených holiť sa a strihať, či diferencovanú možnosť povolenia
vysokoškolského štúdia v rámci výkonu trestu odňatia slobody), ktoré sú opodstatnené
a primerané a rovnako osobitná úprava výkonu trestu žien s prihliadnutím na ich fyziologické
a psychické osobitosti neodporuje všeobecnej zásade „rovnakého zaobchádzania“ (takýto
rozdielny prístup sa vyskytuje napr. aj v Zákonníku práce (ženy nesmú byť zamestnávané
prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané).
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd podľa § 250v ods. 4 veta štvrtá OSP návrh
ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 250v
ods. 8 OSP spolu s ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
navrhovateľ nemal úspech a v konaní úspešný odporca právo na náhradu trov konania nemá
zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská