Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžz/2/2011

Najvyšší súd -24

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci navrhovateľa J. Š., nar. X., t.č. v Ú., Ž. proti odporcovi Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom z 1. októbra 2010, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 11. októbra 2010, domáha ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného

správneho orgánu do jeho práv, ktorý má spočívať v aplikácii „protiústavných“ ustanovení

vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

(ďalej len „vyhláška“). Konkrétne namietal aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky,

v dôsledku čoho sa musí pravidelne holiť a strihať pod hrozbou disciplinárnych sankcií, čím

má dochádzať k porušovaniu práva na ochranu osobnosti podľa ustanovenia § 11

, práva zaručujúceho rovnaké zaobchádzanie s odsúdeným podľa

ustanovenia , resp. princípu podľa SR,

2

práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života ako aj ďalších práv

špecifikovaných v petite. Ďalej namietal nezákonnosť zásahu do jeho práv aplikáciou

ustanovenia § 44 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého vysokoškolské vzdelanie možno povoliť iba

odsúdenému, ktorý vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, okrem ústavu s maximálnym

stupňom stráženia, čím je vytvorená prekážka k právu na prístup k vysokoškolskému

vzdelaniu a tiež aplikáciou ustanovenia § 75 ods. 1, 2, 3 vyhlášky, ktoré upravuje výkon trestu

žien s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti, čím dochádza k odlišnému

zaobchádzaniu s mužmi a ženami pri výkone trestu odňatia slobody, čo považuje za

nezákonný zásah do práva na ochranu osobnosti a ďalších práv. Žiada, aby súd odporcovi

zakázal pokračovať v porušovaní práva na ochranu osobnosti a ďalších práv vymenovaných

v navrhovanom petite a prikázal mu obnoviť stav pred zásahom. Navrhol tiež, aby súd

prerušil konanie a postúpil návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o nesúlade

citovaných ustanovení vyhlášky s vymenovanými článkami SR ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K otázke dodržania lehôt na podanie tohto

návrhu uviedol, že objektívne aj subjektívne lehoty považuje za zachované, hoci vo väčšine

prípadov uvedených zásahov už uplynuli, ale existuje dôvod hrozby opakovania týchto

zásahov.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dňa 26.8.2011, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nevie preukázať

dodržanie zákonom ( , ďalej len „OSP“)

stanovenej lehoty na podanie takéhoto návrhu, čím nie je splnená formálna podmienka pre

uplatnenie nároku na ochranu, resp. jej splnenie nie je možné posúdiť, preto navrhol konanie

zastaviť.

Vyjadril sa aj k návrhu na prerušenie konania s tým, že v danej veci nie je dôvod na

prerušenie konania z dôvodov uvedených navrhovateľom, nakoľko ustanovenia vyhlášky nie

sú v rozpore s SR. U osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody je legitímne dočasné

obmedzenie niektorých práv a slobôd, čo v konečnom dôsledku je vyjadrené aj v zákone

č. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a tieto osoby

sa musia týmto obmedzeniam podrobiť. Na prípadné rozdielne zaobchádzanie existujú

objektívne dôvody sledujúce legitímny cieľ, na dosiahnutie ktorého je takéto zaobchádzanie

3

nevyhnutné a zároveň primerané, čo zákonodarca pripúšťa. Navrhol preto, aby súd návrh na

prerušenie konania zamietol.

Ďalej poukázal na ustanovenie , ktoré okrem toho, že vylučuje

formu rozhodnutia, pojem zásah nedefinuje a ani nekonkretizuje čo považuje za zásah resp.

aké formy konania mal na mysli. Podľa odporcu pojem „zásah“ treba vykladať ako aktívne

konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ resp. iného „donútenia“

zameraného priamo proti poškodenému resp. proti nemu priamo vykonané, pričom ním

vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. iným prostriedkom nápravy ako súdnym

donútením neodstrániteľné. Preto domáhať sa ochrany pred nezákonným zásahom podľa

možno len za predpokladu, že

1. osoba bola ukrátená na svojich právach nezákonným zásahom

2. zásah bol zameraný priamo proti nej alebo bol na nej vykonaný

3. zásah musí trvať alebo trvajú jeho dôsledky alebo hrozí ich opakovanie.

Z návrhu nie je zrejmé, ako bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach tým, že príslušníci

ZVJS postupovali v súlade s ustanoveniami vyhlášky, ktoré sú platné a účinné, teda existenciu

neoprávneného zásahu nijako nepreukázal. Odporca preto návrh považuje v celom rozsahu za

nedôvodný a žiada, aby súd v prípade, že konanie nezastaví, návrh podľa

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu

navrhovateľa o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v

a nasl. ( v spojení s ) dospel v senáte

jednomyseľne k záveru, že návrh nie je dôvodný. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

( v spojení s ) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa

27. októbra 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk najmenej päť dní vopred

( ods. l a 3 ).

Podľa veta prvá súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov.

4

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je

poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na

svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením

povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to

možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného

stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha ochrany pred tvrdeným zásahom odporcu,

ktorý má spočívať v aplikácii ustanovení § 5 ods. 2, § 44 ods. 3 a § 75 ods. 1, 2, 3 jeho

vyhlášky č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

(vydanej v zmysle a o výkone trestu odňatia slobody).

Najvyšší súd predovšetkým skúmal opodstatnenosť návrhu navrhovateľa na prerušenie

konania a postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1

písm. b/ . Najvyšší súd by mal takúto povinnosť iba v prípade, ak by sám dospel

k záveru, že namietané ustanovenia predmetnej vyhlášky sú v rozpore s , zákonom

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. K takejto situácii však

nedošlo, pretože najvyšší súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že u osôb, ktoré vykonávajú

trest odňatia slobody je legitímne, ak sú ich niektoré práva a slobody dočasne obmedzené,

preto návrhu na prerušenie konania nevyhovel.

Predmetný všeobecne záväzný predpis vydal odporca na základe zákonného

zmocnenia na ustanovenie podrobností o prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní,

podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených, vnútornej diferenciácii, zaobchádzaní

5

s odsúdenými, zabezpečovaní práv odsúdených, zaraďovaní odsúdených do práce,

zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch, disciplinárnych odmenách, disciplinárnych

trestoch, rozsahu disciplinárnej právomoci, zhabaní veci a disciplinárnom konaní, účasti

orgánov a organizácií na výkone trestu, výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených

a o špecializovanom výkone trestu, podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného

súdom počas výkonu trestu, nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného, nosení

preukazu odsúdeného, použití vreckového a úložného a zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov

odsúdených. Vyhláška teda bola vydaná v súlade s SR, podľa ktorého

ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať

všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne

záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

S ohľadom na obsah podaného návrhu a vyjadrenia odporcu súd ďalej posudzoval,

či vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. realizáciu jeho ustanovení možno

považovať za nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a ani nemá

charakter opatrenia zameraného priamo proti navrhovateľovi (vzťahuje sa na všetky osoby

vykonávajúce trest odňatia slobody) a dospel k záveru, že vydanie všeobecne záväzného

právneho predpisu a jeho následná aplikácia nespĺňa pojmové znaky nezákonného zásahu,

ktorým by bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach. O nezákonnom zásahu orgánu

verejnej správy možno hovoriť v prípade, ak ide o postup, ktorý nie je založený na

konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti

dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci

nebolo splnené. Odporca vydal na základe zákonného splnomocnenia všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý neodporuje zákonu ani ústave a ten sa aplikuje pri výkone trestu odňatia

slobody. Je legitímne, že prináša pre odsúdených určité obmedzenia (napr. konkrétne

namietanú povinnosť odsúdených holiť sa a strihať, či diferencovanú možnosť povolenia

vysokoškolského štúdia v rámci výkonu trestu odňatia slobody), ktoré sú opodstatnené

a primerané a rovnako osobitná úprava výkonu trestu žien s prihliadnutím na ich fyziologické

a psychické osobitosti neodporuje všeobecnej zásade „rovnakého zaobchádzania“ (takýto

rozdielny prístup sa vyskytuje napr. aj v (ženy nesmú byť zamestnávané

prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané).

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd podľa veta štvrtá návrh

ako nedôvodný zamietol.

6

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 250v

ods. 8 spolu s ust. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko

navrhovateľ nemal úspech a v konaní úspešný odporca právo na náhradu trov konania nemá

zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská