Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-38-2019.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 4.321,19 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 733,52 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.07.2016 do zaplatenia v splátkach po 130 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 72 %, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť VÚB a.s. Bratislava, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 23.08.2019) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.321,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 29.12.2015 uzatvoril právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7160409, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.000 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 115,12 eura, avšak zaplatil iba jednu splátku v sume 115,12 eura, pričom ku dňu 19.06.2016 došlo k zosplatneniu pôžičky.
2./ Žalovaný potvrdil, že úver nesplácal pre finančné problémy ako aj problémy v rodine, pričom sa chcel dohodnúť so žalobcom na splátkach, ale k dohode nedošlo. Navrhol dlh splácať v splátkach po 120 - 130 eur mesačne s tým, že je účastníkom dedičského konania a po jeho skončení by mohol uhradiť aj zvyšok dlhu. Zároveň písomným podaním zo dňa 05.08.2019 vzniesol námietku premlčania, ktorú však bližšie nešpecifikoval a nevedel sa k nej vyjadriť ani na pojednávaní.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 29.12.2015 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí pôžičky), na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur s tým, že žalovaný mal úver vrátiť v 60 mesačných splátkach aj s poistením po 115,12 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol dohodnutý dňom 20.12.2020. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 25 % a RPMN tiež vo výške 25 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 6.699,60 eura. Listom zo dňa 27.04.2016
veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku vo výške 345,36 eura a následne oznámením zo dňa 08.07.2016 žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 4.329,03 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru do podania žaloby na súd zaplatil iba jednu splátku v sume 115,12 eura a to dňa 18.01.2016, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 23.04.2019.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a podľa písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ a podľa písmena d/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 4.321,19 eura s prísl. je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 29.12.2015, ktorá je vlastne zmluvou o spotrebiteľskom úvere a na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4 000 eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zistiť, či obsahuje náležitosti požadované zákonom, pričom súd z obsahu zmluvy zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože ak mal žalovaný zaplatiť 60 splátok po 115,12 eura, tak celková suma, ktorú mal zaplatiť činí 6.907,20 eura a nie 6.699,60 eura ako je uvedené v zmluve. Je síce pravdou, že splátka vo výške 115,12 eura obsahuje aj poplatok za poistenie, pričom bez tohto poplatku by splátka predstavovala
111,66 eura a vtedy by pri 60 mesačných splátkach činila celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 6 699,60 eura. Súd však vychádzal z toho, že spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy nebola daná možnosť odmietnuť poistenie, ale mohol si len zvoliť jednu z dvoch možností poistenia uvedených v zmluve, pričom v zmluvných podmienkach uvedených v čl. VI sú celkové náklady spotrebiteľa definované ako výška celkových nákladov spojených s ponúkanou pôžičkou a teda podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo potrebné do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť zahrnúť nielen súčet všetkých splátok, ale aj náklady spotrebiteľa spojené s poistením, pretože spotrebiteľovi nebola k samotnej zmluve daná možnosť, aby poistenie odmietol, ale len možnosť, aby si vybral jednu z dvoch možností poistenia. Týmto podľa názoru súdu bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru a preto aj náklady na poistenie je potrebné zahrnúť do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a preto celková čiastka predstavuje sumu 6.907,20 eura. Okrem toho je RPMN v zmluve nesprávne vypočítaná, nakoľko pri celkových nákladoch, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť a teda pri celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť v sume 6.907,20 eura je potom RPMN 26,85% a nie 25% ako je uvedené v zmluve, čo okrem už uvedenej nesprávne vyčíslenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tiež spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je síce RPMN vypočítaná na 25%, čo by bol správny údaj v prípade splátky vo výške 111,66 eura, avšak okrem tejto splátky mal spotrebiteľ platiť aj poistenie vo výške 3,10% a spolu s týmto poistením je potom splátka vo výške 115,12 eura mesačne a preto pri výpočte RPMN je potrebné brať do úvahy výšku tejto splátky, nakoľko podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné a v tomto prípade poistné bolo dojednané a patrí medzi tieto náklady, ktoré musí spotrebiteľ hradiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Nakoľko poistné je dojednané priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú spotrebiteľ podpisoval, tak nemal možnosť vyhnúť sa plateniu poistného a súd v takomto prípade nemal povinnosť skúmať, či spotrebiteľ musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, keď uvedená doplnková služba (poistenie) je priamo zakomponovaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
5./ Okrem toho podľa názoru súdu výška úrokovej sadzby 25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a z toho dôvodu v zmysle § 39 OZ je v tejto časti zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012). V prejednávanej veci bola dohodnutá výška úrokov na 25% ročne, pričom v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa obdobné spotrebiteľské úvery poskytovali dlžníkom pri úrokovej sadzbe 12,13% ročne a preto úrokovú sadzbu vo výške 25% ročne s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť je možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi a teda v časti dojednania úrokovej sadzby je podľa § 39 OZ zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná.
6./ Z uvedených dôvodov súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného vrátiť veriteľovi sumu 4 000 eur, pričom žalovaný z tejto sumy uhradil iba sumu 115,12 eura. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde dňa 23.04.2019, tak súd s poukazom na ustanovenie § 54a/ OZ nemohol priznať žalobcovi splátky, u ktorých došlo k premlčaniu, pričom sa jednalo o splátky, ktoré mali byť zaplatené do 23.04.2016, keďže všeobecná premlčacia doba podľa § 101 OZ je trojročná a preto žalobcovi nebolo možné priznať celkovo 4 splátky, ktoré mali byť uhradené v období od 20.01.2016 do 20.04.2016 (z týchto bola uhradená iba jedna splátka dňa 18.01.2016). Týmto sa súd vysporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ktorú však bližšie nevedel špecifikovať, avšak za premlčané bolo možné považovať iba splátky splatné do 23.04.2016. Keďže spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda povinnosťou
žalovaného bolo vrátiť splátkami sumu 4.000 eur, tak pri 60 mesačných splátkach predstavuje výška jednej splátky sumu 66,67 eura a zo strany žalovaného po dátume 23.04.2016 nebolo uhradených 56 splátok (4 predchádzajúce splátky boli premlčané) po 66,67 eura, čo spolu predstavuje sumu 3.733,52 eura a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.733,52 eura s tým, že žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po zosplatnení úveru a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Zároveň súd na základe žiadosti žalovaného umožnil žalovanému dlh zaplatiť v splátkach po 130 eur mesačne, nakoľko žalovaný prejavil ochotu uhradiť splátkami a podľa názoru súdu výška splátky je primeraná zostatku dlhu a dobe jeho splácania ako aj výške splátky, ktorú mal žalovaný uhrádzať podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
7./ Keďže žalobe žalobcu bolo vyhovené iba do sumy 3.733,52 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.07.2016 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 72%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to žalobca v rozsahu 86% (žalobca mal úspech do výšky 3.733,52 eura zo sumy 4.321,19 eura) a žalovaný v rozsahu 14% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 72% (86% - 14%) a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v tejto výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).