Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Pc-13-2019.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľky L. Q., S.. XX. XX. XXXX, M. Ľ., Q. Č.. XXX/X, v konaní zastúpenej JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banksá Bystrica, Mičinská cesta 35, proti povinnému z výživného W. Q., S.. XX. XX. XXXX, M. Š. Z. XX, XXX XX U. S. W., o určenie výživného, takto
rozhodol:
Povinný z výživného je p o v i n n ý prispievať výživným na navrhovateľku zvýšeným zo sumy 130,-- Eur na sumu 230,-- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 24. 05. 2019.
Tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 31P/33/2015-77 zo dňa 20. 05. 2015 v časti vo výroku o výške výživného.
Zročné výživné za obdobie od 24. 05. 2019 do 05. 11. 2019 vo výške 523,3 Eur sa povinnému z výživného povoľuje splácať v 50,-- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu dňa 24. 05. 2019 sa domáhala určenia výživného vo výške 300,-- Eur mesačne od 01. 09. 2018.
2. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/33/2015 zo dňa 20. 05. 2015 bol jej otec zaviazaný prispievať na výživu 130,- Eur mesačne od 04. 02. 2015 k rukám jej matky, pretože v tom čase bola maloletá. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase tohto rozhodnutia navštevovala 1. ročník Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie v Brezne, pričom v súčasnej dobe od 02. 09. 2018 nastúpila do 1. ročníka denného štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kedy študuje na Pedagogickej fakulte. Štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce rozhodnutie a býva spolu s matkou v byte v Ľ., nevlastní žiaden majetok a pri štúdiu sa snaží zarobiť nejaké finančné prostriedky brigádnickou činnosťou v spoločnosti Kaufland, a.s. Bratislava. Jej otec jej prispieva výživným vo výške 130,-- Eur mesačne, avšak takáto výška výživného počas štúdia na vysokej škole je nedostatočná a otec nie je ochotný prispievať jej vyššou sumou.
3. Navrhovateľka uviedla, že s odstupom času a aj v súvislosti s nástupom na vysokú školu jej vzrástli výdavky, ktoré má ako platby za internet, cestovné do školy, školské aktivity, mimoškolské aktivity,
stravovanie, výdavky na oblečenie, hygienu a podobne. Zároveň navrhovateľka poukázala na niektoré jednorazové výdavky, ktoré sú spojené so štúdiom na vysokej škole ako zakúpenie počítača, tlačiarne, farieb do tlačiarne, kurz autoškoly.
4. Navrhovateľka uviedla, že býva v byte svojej matky, kedy jej prispieva mesačne na chod domácnosti podľa možností a z toho dôvodu väčšinu nákladov na domácnosť platí jej matka. Navrhovateľka ďalej uviedla, že matka má ďalšie vyživovacie povinnosti a to jej troch maloletých bratov.
5. Navrhovateľka uviedla, že jej matka pracuje v spoločnosti Kaufland Slovenská republika, jej mesačný príjem je asi 700,-- Eur podľa počtu odpracovaných hodín. Podľa tvrdenia navrhovateľky otec mal pracovať v obchodnej spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava, pričom jeho príjem jej nebol známy.
6. Navrhovateľka svoje tvrdenia preukázala potvrdením o návšteve vysokej školy v školskom roku 2018 a 2019 a taktiež preukázala návštevu vysokej školy v školskom roku 2019-2020. Taktiež preukázala niektoré náklady súvisiace so zakúpením počítača, zmluvou o pripojení do dátovej siete, rozhodnutím o povinnosti zaplatiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavby a tak isto potvrdením o zakúpení palivového dreva.
7. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie lustráciou v Sociálnej poisťovni, z ktorej zistil, že navrhovateľka nepravidelne vykonáva prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov v spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v.o.s., kde jej mesačný zárobok počítaný z vymeriavacieho základu je v rozpätí od 200,-- Eur do 300,-- Eur mesačne.
8. Z potvrdenia o výške príjmu matky navrhovateľky, ktorá je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v.o.s. Bratislava súd zistil, že táto dosahuje priemerný zárobok v čistom vyjadrení 792,-- Eur. 9. Z potvrdenia o výške zárobku otca navrhovateľky, ktorý je zamestnaný v obchodnej spoločnosti DHL Exel Slovakia, s.r.o. so sídlom Senec súd zistil, že jeho priemerný zárobok v čistom vyjadrení mesačne dosahuje čiastky od 914,27 Eur až do sumy 1742,48 Eur.
10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo výživné určené v roku 2015 na sumu 130,-- Eur, mesačne, ktoré si otec navrhovateľky aj plní. V súčasnom období je navrhovateľka od 02. 09. 2018 študentkou 1. ročníka denného štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kedy študuje na Pedagogickej fakulte, nevlastní žiadny majetok, býva s matkou a snaží sa privyrobiť a získať finančné prostriedky brigádou v obchodnej spoločnosti Kaufland v Banskej Bystrici. Matka navrhovateľky má ďalšie tri maloleté deti, z ktorých jeden je synom otca navrhovateľky, ktorý na tohto syna prispieva výživným v rozsahu 100,-- Eur mesačne.
11. Povinný z výživného otec navrhovateľky vo svojom vyjadrení uviedol, že pracuje v spoločnosti DHL Exel Slovakia, s.r.o. a z výplaty platí sumu 230,-- Eur ako výživné pre dcéru a syna, zo svojho platu musí splácať rôzne pôžičky, ktoré si bol nútený zobrať. V prípade, že by tieto neplatil, hrozia mu exekúcie. Teda nemá dostatok finančných prostriedkov na takéto zvýšenie výživného. Potom čo on sám si zrátal svoje výdavky, na život mu zostáva len veľmi malá suma. Uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok je asi 900,-- Eur v čistom vyjadrení.
12. Povinný z výživného však ani zo svojich tvrdení nijakým spôsobom v konaní nepreukázal.
13. Navrhovateľka na pojednávaní predložila listinné dôkazy, ktoré svedčia o jej výdavkoch s bežnými životnými potrebami, taktiež s potvrdeniami o zaplatení osobného poistenia a inkasných lístkov spojených s nákladmi na bývanie.
14. Z výpovede povinného z výživného vyplynulo, že jeho zárobok sa odvíja od toho, akým spôsobom dosahuje obchodná spoločnosť, v ktorej je zamestnaný, hospodárske výsledky a podľa toho či je vyplatený 13. a 14. plat.
15. Podľa § 62 ods.1 a 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že účastníci konania sú vo vzájomnom príbuzenskom vzťahu, kedy navrhovateľka je dcéra povinného z výživného svojho otca. Súd mal v konaní za preukázané, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/33/2015 zo dňa 20. 05. 2015, pričom výška výživného bola vtedy určená na navrhovateľku sumou 130,-- Eur mesačne. Súd mal v konaní za preukázané a toto nebolo v konaní sporné, že takúto výšku povinný z výživného stále navrhovateľke prispieva.
20. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že navrhovateľka je v súčasnej dobe študentka vysokej školy na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a teda nie je schopná sama sa živiť, pričom štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie.
21. Súd ďalej konštatuje, že so štúdiom na vysokej škole vo všeobecnosti sú spojené výdavky, ktoré predstavujú zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, ubytovanie, zakupovanie školských pomôcok a podobne. Z uvedeného vyplýva, že takáto zvýšená finančná náročnosti je v rámci vysokoškolského štúdia vo všeobecnosti bez ohľadu na to, kde sa takéto štúdium vykonáva. V konaní neboli preukázané žiadne také výdavky navrhovateľky, ktoré by boli neprimerané, či už jej veku alebo postaveniu študenta vysokej školy a súd by ich mohol hodnotiť ako neadekvátne a nepotrebné ich vynaložiť.
22. Na druhej strane súd konštatuje, že v konaní bol preukázaný príjem oboch rodičov navrhovateľky, pričom táto býva spolu so svojou matkou, ktorá vo väčšej miere zabezpečuje jej potreby vzhľadom k tomu, že ako študentka vysokej školy nemá príjem a nie je schopná sama sa živiť. Súd mal ďalej za preukázané zárobky oboch rodičov navrhovateľky a tak isto zárobok, ktorý dosahuje navrhovateľka v rámci nepravidelnej brigádnickej činnosti.
23. Základným pravidlom pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení § 75 ods.1 sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností aj príspevkov. Ide o všeobecnú právnu úpravu, ktorá platí pokiaľ nie je ustanovené v konkrétnych vyživovacích povinnostiach inak. Konkrétna výška výživného je potom ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, ale taktiež na strane povinného, kedy na strane oprávneného skúma najmä jeho skutočné a odôvodnené potreby, kedy sa prihliada najmä na ten spotrebný charakter výživného a zákonnú mieru povinností tohto druhu vyživovaciu povinnosť z druhej strany poskytnúť. Súd zdôrazňuje, že oprávnené potreby nezahŕňajú len náklady na stravovanie, ale bezpochyby aj potreby bytové, odevné, zdravotné a kultúrne závislé najmä od veku, zdravotného stavu a schopnosti samého sa o seba starať. V tejto súvislosti je možné preskúmavať taktiež schopnosti a majetkové pomery oprávneného, či súlad práva na výživné s dobrými mravmi. Na strane druhej teda na strane povinného sa preskúmavajú najmä schopnosti, možnosti a majetkové pomery, na základe ktorých potom súd v súlade s vyššie naznačeným hodnotením stanovuje výšku výživného. Na strane povinného sa teda prihliada najmä na schopnosti povinného dosahovať faktické príjmy, kedy za schopnosti je možné považovať také subjektívne kritériá, ktoré sú pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami či skúsenosťami, vzdelaním a predchádzajúcou praxou. Pri takomto posúdení súd mal za preukázané, že príjem povinného z výživného teda otca navrhovateľky
odôvodňuje vzhľadom na jej potreby určiť výživné v rozsahu 230,-- Eur mesačne ako výška výživného, ktorú je povinný z výživného otec navrhovateľky schopný poskytovať zo svojho príjmu a je relatívne postačujúci na krytie všetkých základných potrieb zvýšených v súvislosti s vysokoškolským štúdiom pre navrhovateľku.
24. Z uvedeného dôvodu potom súd návrh vo zvyšnej časti navrhovateľky zamietol ako nedôvodný pokiaľ sa táto domáhala určenia výživného v rozsahu 300,-- Eur mesačne a taktiež pokiaľ výživné požadovala od 01. 09. 2018. Vzhľadom k tomu, že návrh podala až dňa 24. 05. 2019, súd mohol priznať toto výživné len od podania návrhu.
25. Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť zročné výživné od 24. 05. 2019 do 05. 11. 2019 vo výške 523,3 Eur a to v 50,-- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátky.
26. Súd zároveň rozhodol v zmysle § 52 CMP o tom, že žiaden účastník nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.