Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11CoP-6-2020.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Q. č. XXX/X, právne zastúpenej F.. E. G., L. so sídlom L. Z. v M. M., X. G. XX, proti povinnému z výživného W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XX, XXX XX U. S. W. (ďalej v texte aj „otec" alebo „odporca"), o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Pc/13/2019-65 zo dňa 05.11.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom, druhom, treťom a piatom výroku p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 130,- na 230,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 24.05.2019 (prvý výrok), čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/33/2015-77 zo dňa 20.05.2015 v časti výroku o výške výživného (druhý výrok), zročné výživné za obdobie od 24.05.2019 do 05.11.2019 vo výške 523,30 Eur otcovi povolil splácať po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (štvrtý výrok) a piatym výrokom rozhodol o trovách tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala určenia výživného vo výške 300,- Eur mesačne od 01.09.2018 od odporcu, ktorý bol naposledy v roku 2015 zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130,- Eur mesačne k rukám jej matky, keďže v tom čase navrhovateľka bola maloletá. V čase tohto rozhodnutia navštevovala prvý ročník V. v M., od XX.XX.XXXX nastúpila do Q. na Y. X. M. v M. M. na Q. D.. Spolu s matkou býva v byte v N., sama nevlastní žiaden majetok a pri štúdiu sa snaží zarobiť finančné prostriedky brigádnickou činnosťou. Výživné od otca vo výške 130,- Eur mesačne počas štúdia na vysokej škole je nedostatočné; otec dobrovoľne nie je ochotný prispievať jej vyššou sumou; jej výdavky vzrástli v platbách: za internet, cestovné do školy, školské i mimoškolské aktivity, stravovanie, na oblečenie, hygienu ako aj na jednorazové výdavky, spojené so štúdiom na vysokej škole (zakúpenie počítača, tlačiarne, farieb do tlačiarne, kurz autoškoly). Navrhovateľka matke na domácnosť prispieva podľa svojich možností, t.j. minimálne. Jej matka pracuje v spoločnosti Z., kde jej mesačný príjem predstavuje asi XXX,- . Eur podľa počtu odpracovaných hodín; má (okrem navrhovateľky) ešte ďalšie vyživovacie povinnosti na tri maloleté deti. Otec navrhovateľky, nesúhlasiac so zvýšením výživného, poukázal na to, že platí ešte výživné na maloletého syna vo výške 100,- Eur, na navrhovateľku 130,- Eur, pracuje v spoločnosti U. O. V., V.;
zo svojho platu, ktorý dostáva vo výške asi XXX,- Eur mesačne netto, spláca rôzne pôžičky, ktoré si bol nútený zobrať, a teda nemá dostatok finančných prostriedkov na zvýšenie výživného. Jeho zárobok sa odvíja od toho, akým spôsobom dosahuje obchodná spoločnosť jeho zamestnávateľa hospodárske výsledky a podľa toho, či mu je vyplatený 13. a 14. plat. Opierajúc sa o ustanovenia §62 ods. 1, 2, 5, §75 ods. 1, §77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) okresný súd uzavrel, že návrh na určenie výživného pre navrhovateľku je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka žiadala priznať výživné ako plnoleté dieťa od svojho otca, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti a otec jej na výživu prispieva sumou 130,- Eur, určenou súdom v čase jej štúdia na strednej škole. V súčasnosti študuje v prvom ročníku na vysokej škole, brigádnicky si privyrába v spoločnosti Z. V. R., W. od XXX,- do XXX,- Eur mesačne. Príjem matky navrhovateľky podľa potvrdenia jej zamestnávateľa je XXX,- Eur netto; príjem jej otca predstavuje od XXX,XX Eur až do X.XXX,XX Eur netto. Matka navrhovateľky má ešte vyživovaciu povinnosť ku trom maloletým synom, z ktorých jeden je spoločným dieťaťom s odporcom, ktorý naň prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Okresný súd uzavrel, že oprávnené potreby nezahŕňajú len náklady na stravovanie, ale bezpochyby aj potreby bytové, odevné, zdravotné, kultúrne, závislé najmä od veku, zdravotného stavu a schopnosti samého sa o seba starať. Tu možno preskúmavať schopnosti a majetkové pomery oprávneného a súlad práva na výživné s dobrými mravmi. Na druhej strane - na strane povinného - sa preskúmavajú najmä schopnosti, možnosti a majetkové pomery, na základe ktorých potom súd stanovuje výšku výživného; prihliada najmä na schopnosti povinného dosahovať faktické príjmy, kedy za schopnosti je možné považovať také subjektívne kritériá, ktoré sú pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami či skúsenosťami, vzdelaním a predchádzajúcou praxou. Príjem otca navrhovateľky odôvodňuje vzhľadom na jej potreby určiť výživné v rozsahu 230,- Eur mesačne ako výšku výživného, ktorú je schopný poskytovať zo svojho príjmu a je relatívne postačujúci na krytie všetkých základných potrieb, ktoré sú zvýšené v súvislosti s vysokoškolským štúdiom navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný - do rozsahu 300,- Eur a do určenia počiatku zvýšeného výživného 01.09.2018 - pretože návrh podala navrhovateľka až 24.05.2019, odkedy súd vzhľadom na zákonnú úpravu mohol určiť zvýšené výživné. O povinnosti zaplatiť zročné výživné od 24.05.2019 do 05.11.2019, vypočítaného na sumu 523,30 Eur, súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho povolil splácať otcovi v 50,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“) tak, že žiaden účastník nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Sumu výživného, určenú súdom, považuje za pre neho neprípustnú z dôvodu vysokých poplatkov, ktoré predložil vo výpisoch bankového registra. Poukázal na náklady na svoje životné potreby - lieky 15,- Eur, strava 80,- Eur, oblečenie a hygiena 150,- Eur, cestovné 80,- Eur, ubytovanie 220,- Eur, spolu 545,- Eur, pričom mu niekedy neostáva na pokrytie jeho osobných potrieb, preto považoval návrh na zvýšenie výživného za bezpredmetný. Podľa jeho názoru navrhovateľka nepreukázala a nepodložila svoje tvrdenia o svojich nákladoch. Viac k odvolaniu neuviedol, a to ani napriek výzve okresného súdu na doplnenie odvolania (o náležitosti riadneho odvolania v zmysle §127 a §363 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte aj len „C.s.p.“, a §62 C.m.p., s poučením o odmietnutí odvolania odvolacím súdom v prípade neodstránenia vád odvolania), ktorú riadne prevzal.
3. Navrhovateľka po doručení odvolania vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila zvýšenie svojich nákladov po nástupe na vysokú školu, pričom otec jej nikdy neprispel na žiadne iné výdavky, okrem súdom určeného výživného; nestretával sa s ňou, nekontaktoval ju, nedával jej žiadne darčeky ku sviatkom. Jej výdavky mesačne predstavujú od 369,- do 409,- Eur, jednorazové výdavky vynaložila v sume 1.008,92 Eur. Náklady na chod domácnosti a stravu v domácnosti, kde žije spolu s matkou a svojimi maloletými bratmi, predstavujú mesačne 489,- Eur. Otec jej od rozhodnutia okresného súdu zaplatil výživné vo výške 230,- Eur (16.12.2019) a 18.12.2019 vo výške 150,- Eur (obidve zaslal na meno jej matky cestou V..). Hoci sa navrhovateľka denným štúdiom pripravuje na budúce povolanie, snaží sa privyrobiť si, čo už konštatoval okresný súd. Poukázala na ustanovenia §65 ods. 1, 2 Zákona o rodine.
4. Otec sa k vyjadreniu navrhovateľky nevyjadril; svoje odvolanie nijako nedoplnil.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca navrhovateľky nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Hoci otec navrhovateľky nedoplnil svoje odvolanie v zmysle výzvy okresného súdu, krajský súd vec meritórne prejednal a rozhodol, vychádzajúc z obsahu odvolania, že otec nesúhlasí so zvýšením výživného vôbec.
8. Ako už konštatoval okresný súd, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patria jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. Len samotná skutočnosť, že dieťa nie je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí na to, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
9. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Krajský súd v rámci preštudovania spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy riadne v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia vyhodnotil. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a tiež k správnym záverom právnym. Výživné, určené okresným súdom navrhovateľke je vzhľadom na jej potreby, vek ako aj príjem dosahovaný jej matkou, ktorá má voči nej taktiež vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom na príjem dosahovaný otcom, za postačujúce s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s navrhovateľkou v podstate vôbec nestretáva. Takto stanovené výživné pre vysokoškoláčku pri nákladoch vyčíslených okresným súdom s predpokladom, že matka jej zabezpečuje bývanie a je schopná jej poskytnúť výživné aspoň v minimálnej sume, pričom navrhovateľka si brigádnicky privyrobí 200,- až 300,- Eur mesačne, umožňuje zabezpečiť všetky potreby navrhovateľky. Okresný súd nemohol prihliadnuť na otcom deklarované výdavky na splácanie úverov, ktoré ani pred okresným súdom ani pred krajským súdom bližšie nešpecifikoval. Z obsahu spisu vyplýva, že matka navrhovateľky má okrem jej brata, ktorého otcom je odporca, ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Príjem otca podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa predstavuje X.XXX,- Eur netto mesačne, má už len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému bratovi navrhovateľky, určenú mu súdom vo výške 100,- Eur mesačne. Či má v súvislosti s touto vyživovacou povinnosťou aj iné výdavky napr. pri stretávaní sa so synom, resp. či mu prispieva nad rámec výživného stanoveného súdom, otec neuvádzal ani vo vyjadrení k návrhu, ani pred súdom prvej inštancie na pojednávaní a ani v odvolaní. Otec nepreukazoval, že by na výživu svojej plnoletej dcéry, t. j. navrhovateľky prispieval inak, napr. vo forme naturálií, než okrem výživného stanoveného súdom. Nijako neobstojí námietka otca, že má úvery, ktoré musí splácať, aby sa vyhol exekúcii; ako už uvádzal okresný súd pri skúmaní schopností možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec nepreukazoval nevyhnutnosť vynaloženia výdavkov na úvery, ktorých počet a nevyhnutnosť ich zobratia ani neuvádzal. Okresný
súd nemohol prihliadať na výdavky otca, ktoré tento pred prvostupňovým súdom netvrdil (a to ani na pojednávaní) a už vôbec nijako nepreukazoval.
10. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľka odmietala kontakt so svojím otcom; odporca tiež neuvádzal žiadne skutočnosti, prečo sa s navrhovateľkou nestretáva a neprispieva nad rámec výživného stanoveného súdom. Okresný a ani odvolací súd nemohol teda prihliadať na prípadné plnenie nad rámec súdom stanoveného výživného, prípadne iného vecného plnenia. Výška výživného určeného okresným súdom je teda správna; správne okresný súd v prevyšujúcej časti, keďže navrhovateľka žiadala priznať výživné vo výške 300,- Eur mesačne, zamietol. Zamietol návrh aj v časti určenia počiatku vyživovacej povinnosti, keď navrhovateľka podala návrh dňa 24.05.2019, ale požadovala určiť výživné spätne od 01.09.2018. Výživné pre plnoleté deti možno totiž v zmysle zákonnej úpravy určiť, prípadne zvýšiť len od podania návrhu. Okresný súd prihliadol aj na ďalšie vyživovacie povinnosti matky i otca, prihliadol na skutočnosť, že matka navrhovateľky má tiež povinnosť adekvátne prispievať na výživu navrhovateľky aj pri zohľadnení skutočnosti, že jej poskytuje bývanie. Nie je pravdivé tvrdenie otca v odvolaní, že v spise nie sú dôkazy o výdavkoch navrhovateľky; okresný súd po podaní návrhu vyzval navrhovateľku na predloženie dokladov, ktoré sú súčasťou obsahu spisu. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľka nebude pokračovať v príprave na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a zamestná sa, resp. bude dosahovať vlastný príjem, vyživovacia povinnosť otca zanikne (bude môcť podať návrh na zrušenie povinnosti platiť výživné).
11. Okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom; odvolanie otca proti rozsudku do výroku o určení výživného, o určení zročného výživného a do súvisiaceho výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutého, je nedôvodné. Súvisiaci je i druhý výrok rozsudku, ktorým konštatuje okresný súd zmenu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bolo určené výživné v roku 2015, a to v časti vo výroku o výške výživného. Rozsudok okresného súdu v týchto výrokoch bolo potrebné potvrdiť, pretože odvolanie nebolo dôvodné.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §52 a §57 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).