Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-63-2019.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/63/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: G.. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, L., vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 7114/15, o vymoženie 1.912,64 EUR s príslušenstvom, o odvolaní právneho predchodcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 03.03.2016, č.k. 16Er/2339/2015-36
rozhodol:
Exekučné konanie zastavuje.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie navrhol právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) vykonať exekúciu na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/1132 zo dňa 30.04.2014 právoplatný 31.07.2014 a vykonateľný 04.08.2014. Výrok rozhodcovského rozsudku zaväzuje povinnú, aby uhradila právnemu predchodcovi oprávneného 1.912,64 EUR spolu s príslušenstvom a trovy konania a to na základe Zmluvy o úvere č. 1892508811 zo dňa 06.05.2011 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová banka a.s., a povinnou. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej pohľadávku v sume 2.000,- EUR s príslušenstvom. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať tento spor od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, podľa ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi zo zmluvy a v súvislosti s ňou vzniknú, rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd. Tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Keďže rozhodcovská zmluva (doložka) nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo Všeobecné obchodné podmienky predložené súdu nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, nespĺňa podmienku písomnej formy, a je preto neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil. Súd pri svojom tvrdení poukazuje na to, že v texte podpísaného formulára zmluvy je iba vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Písomná forma rozhodcovskej doložky tak nie je splnená v prípade, ak je rozhodcovská zmluva (doložka) súčasťou Všeobecných podmienok dodávateľa. V takejto forme uzatvorenia totiž absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje
dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal. Ani v priebehu uzavretého právneho vzťahu medzi účastníkmi nedošlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy, týkajúcej sa uzavretia rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie z týchto dôvodov k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012). Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.(viď uznesenie NS SR 9CoE/139/2012-53 zo dňa 28.02.2013). Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzatvoril, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Predložený rozhodcovský rozsudok preto nezakladá vykonateľnosť predmetnej pohľadávky a daná listina nie je listinou, na základe ktorej by bolo možné viesť exekúciu, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie; jedná sa o právne ničotný a neúčinný dokument. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca oprávneného a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. V odvolaní namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.). Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť oprávnenému ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom vyčítal súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom
táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
5. K odvolaniu právneho predchodcu oprávneného sa vyjadrila povinná, ktorý uviedla, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/76/2018 zo dňa 07.03.2018 bol na jej majetok vyhlásený konkurz a súd ju zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
6. V štádiu odvolacieho konania bolo súdnou exekútorkou ako aj povinnou (vo vyjadrení k odvolaniu) odvolaciemu súdu oznámené, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/76/2018 vyhlásený konkurz dňa 07.03.2018.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Z obsahu spisu resp. z údajov z Obchodného vestníka č. 51/2018 s dňom vydania 13.03.2018, pod č. K016681 odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 32OdK/76/2018 zo dňa 07.03.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: G.. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, L. v konaní vystupujúcim v procesnom postavení povinnej. Do funkcie správcu bola ustanovená správkyňa N.. B.. K. V., D.., so sídlom kancelárie T. XX, L..
11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/1132 zo dňa 30.04.2014 vydaný rozhodcom C.. G. R.K.. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 04.08.2014. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.03.2015.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
14. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
15. Podľa ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
16. Podľa ustanovenia § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
17. Podľa ustanovenia § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
18. Podľa ustanovenia § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
19. Podľa ustanovenia § 167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
20. Odvolací súd s poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť procesne sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.
21. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zák. č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zák. č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zák. č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167f zák. č. 7/2005 Z. z.).
22. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní oprávneného vecne rozhodnúť, pretože zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinnej sa začal konkurz, boli naplnené predpoklady na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16Er/2339/2015, s poukazom na citované ustanovenie § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. zastavil. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy, nastala až po podaní odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, pričom včas podané odvolanie má odkladný účinok - rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a taktiež devolutívny účinok - vo veci v rozsahu podaných odvolaní
rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak nastala situácia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania nie je právoplatné a to v celom svojom rozsahu, avšak z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho postupu odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného odvolania preskúmať uznesenie súdu prvej inštancie a musí konanie ex lege ukončiť zastavením exekučného konania.
23. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje osobitne procesnú situáciu, kedy súd je ex offo z dôvodu zákonnej prekážky vyplývajúcej z inej zákonnej úpravy (osobitnej právnej normy) povinný konanie zastaviť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ v štádiu prvoinštančného konania takáto zákonná prekážka ešte nenastala a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.
24. Civilný sporový poriadok síce neupravuje postup odvolacieho súdu v prípade, ak nastane zákonná prekážka ďalšieho postupu súdu v priebehu odvolacieho konania, avšak odvolací súd v dôsledku zákonnej úpravy vyplývajúcej z osobitného zákona, po zistení naplnenia hypotézy vyplývajúcej zo zákonného znenia § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol podľa tohto ustanovenia o zastavení exekučného konania aj v štádiu odvolacieho konania.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania.
26. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a s poukazom na ustanovenie § 257 CSP a odvolací súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť zastaviť konanie, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorého účastníka, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a taktiež ani ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu účastníka v konaní.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).