Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-7-2019.pdf
PDF · 147.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu I. S., bytom vo W., práv. zastúpeného JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, Advokátska kancelária M. Pišúta 919/2, 031 01 Liptovský Mikuláš proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 5. marca 2013 č. 1100902/1051142/2012/STA na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100902/1051142/2012/STA zo dňa 5. marca 2013 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
1. Colný úrad Prešov daňovou exekučnou výzvou zo dňa 18.04.2012 č. 9006231/931084/2012 ako orgán miestne príslušný podľa z § 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne príslušných podľa § 9 ods. 3 písm. j) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s § 91 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oznámil dlžníkovi: I. S., trvale O.: I. XXX/XX, XXX XX W., že dňa 03.04.2012 začal rozhodnutím č. 9006231/1/765136/2012 voči nemu daňové exekučné konanie z dôvodu, že neuhradil nedoplatok vi celkovej výške 31.541,74 Eur:
- pohľadávka vo výške 21.851,782 € - SPD (Platební výmer na spotrební daň z lihu zn 4025/06-0463-024 z 16.05.2006) - variabilný symbol: 6910029071
- pohľadávka vo výške 59,357 € - Náklady na skladovaní (Platební výmer - rozhodnutí č.j.: 4532-03/06-0463-021 z 20.06.2006) - variabilný symbol: 453203
- pohľadávka vo výške 326,498 € - Náklady na skladovaní (Platební výmer - rozhodnutí č.j.: 4532-04/06-0463-021 z 20.06.2006) - variabilný symbol: 453204
- pohľadávka vo výške 11.304,106 € - Úrok zprodlení (Platební výmer na spotrební daň z lihu zn. 4025/06-0463-024 z 16.05.2006) - variabilný symbol: 6910029071 Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 SKK
2. Ďalej ho vyzval, aby tento nedoplatok uhradil v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet Finančného riaditeľstva SR a upozornil ho, že v prípade neuhradenia tohto nedoplatku v stanovenej lehote Colný úrad Prešov vykoná exekúciu vydaním exekučného príkazu na zrážky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke - Slovenská sporiteľňa, a.s., ústredie, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava. Ďalej mu podľa § 91 ods. 2 písm. i) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov zakázal nakladať s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka.
3. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.03.2013 č. 1100902/1051142/2012/STA žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že podľa § 4 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňovú exekučnú výzvu Colného úrad Prešov sp. zn. 9006231/931084/2012 zo dňa 18.04.2012 napadnutú odvolaním fyzickej osoby I. S., W. XXX XX, potvrdil.
II.
4. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.05.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 1100902/1051142/2012/STA zo dňa 05.03.2013 a daňovej exekučnej výzvy č. 9006231/931084/2012 zo dňa 18.04.2012, ako aj platobných výmerov uvedených v tejto daňovej exekučnej výzve a vrátenia veci žalovanému v 1. rade na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. Na pojednávaní dňa 12. januára 2017 upravil petit žaloby nasledovne: Zrušuje sa rozhodnutie žalovaného v druhom rade zo dňa 05.03.2013 č. 1100902/1051142/2012/STA v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 18.04.2012 č. 9006231/9310842/2012 v spojení s výkazom nedoplatkov Colného úradu Mošnov zo dňa 06.08.2007, ktorý bol vydaný na základe platobných výmerov Colného úradu Mošnov zo dňa 16.05.2006 značka 4025/06-0463-024 č. 42544532-03/06-0463-021 zo dňa 20.06.2006, platobného výmeru č. 4532-04/06-0463-021 zo dňa 20.06.2006 a zároveň žiada priznať náhradu trov konania.
6. Žalobu odôvodnil tým, že podľa právneho poriadku Slovenskej ako aj Českej republiky daňová exekučná výzva nie je exekučným titulom, ale len procesným rozhodnutím príslušného správneho orgánu. Exekučným titulom a podkladom na vydanie daňovej exekučnej výzvy sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery. Platobný výmer na spotrebnú daň z liehu č. 4025/06-0463-024 zo dňa 16.05.2006, platobný výmer - rozhodnutie č.j.: 4532-03/06-0463-021 zo dňa 20.06.2006, platobný výmer
- rozhodnutie č.j.: 4532-04/06-0463-021 zo dňa 20.06.2006 a platobný výmer na spotrebnú daň z liehu č. 4025/06-0463-024 zo dňa 16.05.2006 neboli žalobcovi nikdy doručené do vlastných rúk. Namietal, že dôležité písomnosti, o ktorých tak ustanovuje zákon, alebo u ktorých je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, nesplnenie ktorej by bolo pre adresáta spojené s právnou ujmou (najmä rozhodnutia, platobné výmery, výzva správcu dane na splnenie určitej povinnosti), doručuje správca dane do vlastných rúk. Účelom takto doručovanej písomnosti je snaha eliminovať jej doručenie inej osobe než dlžníkovi. Dlžník je povinný prevzatie adresovanej písomnosti potvrdiť na doručenke svojím vlastnoručným podpisom s uvedením dňa, kedy písomnosť do vlastných rúk prevzal. Pokiaľ by prevzala písomnosť určenú do vlastných rúk iná osoba, nebolo by ju možné považovať za doručenú. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR z 27.10.1998, sp. zn. 4Sž/ SO/98), podľa ktorej ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené podmienky na uloženie písomnosti na pošte. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež. aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru Najvyššieho sudu SR rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko. Namietal, že predmetné platobné výmery, ktoré boli podkladom na vydanie daňovej exekučnej výzvy nikdy neprevzal do vlastných rúk, ani mu iným spôsobom neboli doručené. Zdôraznil, že podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené. Ak má byť na základe týchto platobných výmerov vykonávaná exekúcia, ide o nezákonný postup daňového orgánu. Je toho názoru, že nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti daňového nedoplatku (§ 91 ods. 5 zákona).
7. Argumentoval tým, že platobné výmery, ktoré sú podkladom pre napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s právnymi predpismi. Nie je a nikdy nebol daňovým subjektom vo vzťahu k prepravovanému tovaru. Vykonal len ojedinelú jazdu motorovým vozidlom na základe pokynu zadávateľa a ním poskytnutým dopravným prostriedkom. Nemal prístup k nákladnému priestoru motorového vozidla a za tento nezodpovedal. Preto nie je ani v postavení platcu dane. Predmetný tovar bol zaistený Colným úradom Mošnov a následne došlo k jeho prepadnutiu v prospech Českej republiky. Vlastníkom sa stal štát. V Českej republike žiadna škoda nevznikla a Česká republika vyžaduje zaplatenie spotrebnej dane a s tým súvisiacich nákladov z tovaru, ktorý bol buď zničený alebo prepracovaný a potom z neho vyberie spotrebnú daň. Vyrubením a zaplatením spotrebnej dane by došlo k duplicitnej úhrade spotrebnej dane z rovnakého tovaru. Namietal, že pracovníci Colného úradu Mošnov postupovali pri skúmaní rozhodujúcich skutočností nezákonne. Na nezákonnosť postupu aj opakovane upozorňoval a domáhal sa riadneho vyšetrenia rozhodujúcich skutočností. Platobné výmery nemožno považovať za exekučné tituly podľa právneho poriadku SR, keďže pri ich vydávaní došlo k závažným procesným pochybeniam. Zároveň vzniesol námietku premlčania pri vymáhaní daňového nedoplatku. Zdôraznil, že bol rozhodnutiami žalovaných v 1. a 2. rade ukrátený na svojich právach, a tieto rozhodnutia považuje za nezákonné a v rozpore s právnym poriadkom SR ako aj s právom EÚ.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v podanej žalobe namieta rovnaké skutočnosti, aké namietal vo svojom odvolaní zo dňa 18.05.2012 proti uvedenej daňovej exekučnej výzve, s ktorými sa žalovaný v 2. rade vyporiadal vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.02.2013 č. 1100902/1051142/2012/STA.
9. Poukázal na doterajšiu súdnu judikatúru, konkrétne Uznesenie NS SR 5Sžf/86/2011 z 29.02.2012 a Uznesenie NS SR 2Sžf5/2009 z 21.07.2010 a namietal, že podaná žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, lebo exekučná výzva je procesným rozhodnutím a teda sú splnené podmienky na postup konajúceho súdu podľa ustanovenia § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. O. s. p., teda na zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby konanie uznesením zastavil s tým. že trovy konania a trovy právneho zastúpenia znáša žalobca.
10. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
III.
11 Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
12. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
13. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
14. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
17. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
20. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
21. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správnym správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
23. Pri preskúmavaní zákonností a postupov správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
24. V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúce porušenie svojho základného práva (II.ÚS10/1999).
IV.
25. Z administratívneho spisu bol zistený nasledovný stav veci:
26. Colné riaditeľstvo SR, Mierová 23, Bratislava listom zo dňa 28.01.2008 č. OCaDP-11418/2008 postúpilo Colnému úradu Prešov žiadosť Generálneho riaditeľstva ciel Praha o vymáhanie pohľadávky od dlžníka I. S., I. XXX/XX, XXX XX W.. Zo žiadosti Generálneho riaditeľstva ciel ČR, Budějovická 7, Praha 4 č.j. 2007/3369/24 zo dňa 28. srpna 2007 vyplýva, že toto v rámci uplatnenia smernice Komisie 76/308/EHS v znení smernice Rady 2001/44/ES zo dňa 15. června 2001 v rámci dožiadania požiadalo Ministerstvo financií SR o pomoc pri vymáhaní pohľadávky voči dlžníkovi I. S., I. XXX/ XX, W., W.. K dožiadaniu pripojilo žiadosť o vymáhanie (zabezpečenie) D. úradu Mošnov č. spisu CZ_SK_4025_06_0463_024_2007806_39_ RR o vymoženie pohľadávky doloženej vykonateľnej exekučným titulom v súlade s ust. čl. 7 Smernice 76/308/EHS; podmienky čl. 7 (2) (a) a (b) sú splnené. K
žiadosti je pripojený výkaz nedoplatkov Colného úradu Mošnov zo dňa 06.08.2007 (exekučný titul podľa § 73 ods. 5 zákona č. 337/1992 Sb., o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov) (exekučný titul pdoľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 76/308/EHS), z ktorého vyplýva, že I. S., I. XXX/XX, W. doposiaľ nezaplatil a dlhuje nižšie uvedené čiastky:
Druh pohledávky Poplatky položka RP Označení Splatnost Prodlení od do Částka má dáti Splaceno Zbývá k zaplacení 4781 SPD 4025/06-0463-024 2006.06.23 553.320,00 0,00 553.320,00 21113 Náklady na skladovaní 4532-03/06-0463-021 2006.08.24 1.503,00 0,00 1.503,00 21113 Náklady na skladovaní 4532-04/06-0463-021 2006.08.24 8.267,40 0,00 8.267,40 320 Úrok z prodlení 4025/06 0463-024 2006.06.24 2007.08.06 286.237,00 0,00 286.237,00
Celkem zbývá k úhradě: = 849.327,40 Kč
Uspokojení pohledávky ze složené jistoty pro režim tranzitu není možné.
Tento výkaz nedoplatků je vykonatelný.
27. Ďalej boli doložené informácie týkajúce sa pohľadávky platobný výmer na spotrebnú daň z liehu č.j. 4025/06-0463-024 zo dňa 16.05.2006, ktorým sa I. S., I. XXX/XX, Svit prostredníctvom JUDr. Tomáše Štípka - advokáta, Sadová 1585/7, Moravská Ostrava podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 337/1992 Sb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a podľa § 4 ods. 1 písm f) a § 67 ods. 1 zákona č. 353/2003 Sb. o spotrebných daniach v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie duben 2005 z moci úradnej vymerala spotrebná daň z liehu vo výške 553.320,- Kč. Tento platobný vzmer bol doručený JUDr. Tomášovi Štípkovi, advokátovi, Sadová 1585/7, Moravská Ostrava; platobný výmer - rozhodnutie č. 4532-04/06-0463-021 zo dňa 20.06.2006, ktorým Colný úrad Mošnov vyrubil I. S., I. XXX/XX, W. náklady za skladovanie dopravného prostriedku, ktorý dopravoval vybrané výrobky, ktoré boli zaistení I. S. dňa 08.04.2005 Protokolom o zaistení vybraných výrobkov podľa § 42 ods. 4 zákona č. 353/2003 Sb. o spotrebných daniach č.j. 1789-05/05-0463-32 vo výške 8.267,40 Kč a platobný výmer - rozhodnutie č. 4532-03/06-0463-021 zo dňa 20.06.2006 Colného úradu Mošnov, ktorým boli I. S. vyrubené náklady za skladovanie vybraných výrobkov, ktoré mu boli zaistené dňa 08.04.2005 Protokolom o zaistení vybraných výrobkov podľa § 42 ods. 4 zákona č. 353/2003 Sb. o spotrebných daniach č. 1789-05/05-0463-32 vo výške 1.503 Kč. Ďalej bol pripojený doklad o doručení písomností č. 4532-03,04/06-0463-021 adresátovi I. S., I. XXX/XX, W., Slovenská republika a z ktorého vyplýva, že zásielka bola vrátená Colnému úradu Mošnov ako neprijatá.
28. Colný úrad Prešov rozhodnutím č. 9006231/1/765136/2012 zo dňa 03.04.2012 začal daňové exekučné konanie vo veci žiadosti o vymáhanie pohľadávky č. 2007/3369/24 dňa 28.08.2007 od fyzickej osoby - I. S., trvale bytom I. XXX/XX, W.. Rozhodnutie bolo doručené Slovenskej sporiteľni, a.s.
29. Následne Colný úrad Prešov pod č. 9006231/931084/2012 zo dňa 18.04.2012 vydal daňovú exekučnú výzvu ako orgán miestne príslušný podľa z § 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne príslušných podľa § 9 ods. 3 písm. j) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s § 91 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oznámil dlžníkovi: I. S., trvale bytom: I. XXX/XX, XXX XX W., že dňa 03.04.2012 začal rozhodnutím č. 9006231/1/765136/2012 voči nemu daňové exekučné konanie z dôvodu, že neuhradil nedoplatok vi celkovej výške 31.541,74 Eur:
- pohľadávka vo výške 21.851,782 € - SPD (Platební výmer na spotrební daň z lihu zn 4025/06-0463-024 z 16.05.2006) - variabilný symbol: 6910029071
- pohľadávka vo výške 59,357 € - Náklady na skladovaní (Platební výmer - rozhodnutí č.j.: 4532-03/06-0463-021 z 20.06.2006) - variabilný symbol: 453203
- pohľadávka vo výške 326,498 € - Náklady na skladovaní (Platební výmer - rozhodnutí č.j.: 4532-04/06-0463-021 z 20.06.2006) - variabilný symbol: 453204
- pohľadávka vo výške 11.304,106 € - Úrok zprodlení (Platební výmer na spotrební daň z lihu zn. 4025/06-0463-024 z 16.05.2006) - variabilný symbol: 6910029071 Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 SKK
30. Daňová exekučná výzva bola doručená I. S., I. XXX/XX, W., ktorú si prevzal dňa 07.05.2012.
31. Žalobca voči daňovej exekučnej výzve podal podaním zo dňa 18.05.2012 odvolanie. Odvolacie námietky sú totožné s námietkami uvedenými v žalobe a okrem iného žalobca v odvolaní namietal, že od roku 2005 sa nezdržuje na adrese I. XXX/XX, XXX XX, W. a preto správny orgán, ktorý mu doručoval predmetné platobné výmery a následne uplatnil fikciu doručenia, tak nepostupoval správne a v súlade so zákonom. Od roku 2005 sa na uvedenej adrese nezdržuje a trvalý pobyt má vedený v meste W. ako bezdomovec. Preto ak má byť na základe týchto platobných výmerov vykonávaná exekúcia, ide o nezákonný postup daňového orgánu.
32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že písomnosti Colného úradu Prešov boli doručované žalobcovi prostredníctvom Mesta Svit formou verejnej vyhlášky o oznámení miesta uloženia písomnosti.
33. O odvolaní rozhodol žalovaný v 2. rade preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.03.2013 č. 1100902/1051142/2012 STA, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu Colného úradu Prešov zn. 9006231/931084/2012 zo dňa 18.04.2012 napadnutú odvolaním fyzickej osoby I. S., W. XXX XX.
34. Výrok rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06.08.2007 vydal Čelní úrad Mošnov, 742 5i, Česká republika: Výkaz nedoplatkov (exekuční titul podľa § 73 ods. 5 zákona č. 337/1992 Sb. O správe daní a poplatku ve znení pozdějších predpisu), ktorý je exekučným titulom aj podľa článku 6 odstavec 1 smernice Rady 76/308/EHS. v ktorom je ako dlžník označený I. S., I. XXX/XX, XXX XX W., W., r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý k 06.08.2007 nezaplatil a dlží nižšie uvedené čiastky:
- 553.320 Kč, označenie pohľadávky: SPD 4025/06-0463-024 (splatnosť 23.06.2006)
- 1.503 Kč, označenie pohľadávky: náklady na skladovanie 4532-03/06-0463-021 (splatnosť 24.08.2006)
- 8.267,40 Kč; označenie pohľadávky: náklady na skladovanie 4532-04/06-0463-021 (splatnosť 24.08.2006)
- 286.237,00 Kč, označenie pohľadávky: úrok z prodlení (pozn. z omeškania) 4025-04/06-0463-021 (omeškanie od 24.06.2006 - 06.08.2007). Tento výkaz nedoplatkov obsahoval doložku vykonateľnosti. Dňa 24.01.2008 bola Colnému riaditeľstvu SR doručená písomnosť Generálneho riaditeľstva ciel, Česká republika. Budějovická 7, 140096 Praha 4 (ďalej len „GRC ČR"), označená ako Dožiadanie o pomoc pri vymáhaní pohľadávky ej.: 2007/3369/24 zo dňa 28.08.2007 na dlžníkovi I. S.. I. XXX/XX, XXX XX W., Slovensko, adresovaná pôvodne Ministerstvu Financií SR, v ktorej Generálni ředistelství cel žiada pri uplatnení Smernice Komisie 76/308'EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov", odvodov, daní a opatrení v znení Smernice Rady 2001/44/ES zo dňa 15.6.2001 o pomoc pri vymáhaní pohľadávky vyššie menovaného dlžníka v celkovej výške 33.541.74 €. Prílohu predmetného dožiadania tvorili:
- Žiadosť o vymáhanie č.j.: CZ_SK_4025_06_0463_024_20070806_39_RR
- Výkaz nedoplatkov zo dňa 06.08.2007
- Platobný výmer na spotrebnú daň z liehu č.j. 4025/06-0463-024
- Platobný výmer - rozhodnutie č.j. 4532-04/06-0463-021
- Platobný výmer - rozhodnutie č.j. 4532-03/06-0463-021. V predmetnom dožiadaní sa uvádza, že Generálni ředistelství cel ČR žiada o zaistenie potrebných opatrení. Zároveň uvádza, že daňový nedoplatok vznikol tým, že vyššie menovaný dlžník nepodal v stanovenej lehote daňové priznanie za zdaňovacie obdobie apríl 2005 a vzniknutý daňový nedoplatok vymeral z úradnej moci Colní úrad Mošnov s odvolaním sa na ustanovenie § 42 ods. 7 zákona č. 353/2003 Sb. o spotřebních daních. Daňový nedoplatok nebol dlžníkom v stanovenej lehote uhradený, preto miestne príslušný colný úrad vydal výzvu k zaplateniu splatného nedoplatku v náhradnej lehote. Dlžná čiastka nebola dlžníkom uhradená. Generálni ředistelství cel ČR zároveň uviedlo, že exekučným titulom pre vymáhacie konanie je vykonateľný výkaz nedoplatkov z 06.08.2007. Colný úrad Prešov po doručení postúpenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky č. OCaDP-14418/2008 zo dňa 28.01.2008 následne požiadal Okresný súd v Prešove podľa § 250 w) a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov o preskúmanie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia - Výkazu nedoplaků zo dňa 06.08.2007 (exekučného titulu podľa § 73 oclst. 5 zákona č. 337/1992 Sb. o správe daní a poplatku, ve znení pozdějších predpisu a exekučného titulu podľa článku 6 odstavec 1 smernice Rady 76/308/EHS), o čom svedčí žiadosť o posúdenie cudzieho správneho rozhodnutia zo dňa 28.03.2008. Dňa 22.03.2012 Colný úrad Prešov prijal a zaevidoval pod. č. 9006231/1/584504/2012 podanie označené ako: „Postúpenie spisového materiálu - I. S.“, v ktorom Kompetenčné centrum finančných operácií, Banská Bystrica, žiada colný úrad o pokračovanie exekučného konania za účelom vymáhanie pohľadávky, keďže Krajský súd v Prešove Uznesením č.k. 3Sp/32/2008-41 zo dňa 16.12.2011 zastavil konanie vo veci žiadosti o posúdenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vec postúpil Ministerstvu financií SR, pričom Ministerstvo financií SR na základe delegovanej kompetencie v oblasti medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok postúpilo predmetný spisový materiál Finančnému riaditeľstvu SR. Colný úrad Prešov následne zaslal dňa 21.02.2012 bankám so sídlom na území SR. ako aj pobočkám zahraničných bánk umiestneným na území SR, Žiadosť o poskytnutie informácií č. 9006231/1/178097/2012, ktorou preveril majetkové pomery dlžníka. Na základe vyššie uvedených skutočností, začal Colný úrad Prešov' dňa 03.04.2012 Rozhodnutím č. 9006231/1/765136/2012 daňové exekučné konanie. Dňa 18.04.2012 vydal Colný úrad Prešov Daňovú exekučnú výzvu č. 9006231/1/931084/2012. ktorou oznámil odvolateľovi začatia daňového exekučného konania a zároveň v nej určil odvolateľovi náhradnú lehotu 8 dní odo dňa jej doručenia na úhradu vymáhaných nedoplatkov v celkovej výške 31.541,74 €, pričom zároveň upozornil odvolateľa, že v prípade, ak neuhradí tento nedoplatok v stanovenej lehote, vykoná exekúciu vydaním exekučného príkazu na zrážky z účtu odvolateľa vedeného v banke - Slovenská sporiteľňa, a.s.. Daňová exekučná výzva bola odvolateľovi riadne doručená do vlastných rúk v zmysle § 91 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (o čom svedčí aj podanie samotného odvolania) na adresu I. XXX/XX, XXX XX W. dňa XX.XX.XXXX (dôkaz: podpis na doručenke). Odvolateľ sa proti tejto daňovej exekučnej výzve v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odvolal (odvolanie prijaté dňa 23.05.2012 pod č. 9006231/1/1002911/2012, podané na poštovú prepravu dňa 21.05.2012. Až na základe podaného odvolania sa správca dane dozvedel o skutočnosti, že odvolateľ už nemá trvalý pobyt na vyššie uvedenej adrese, a následne doručoval písomnosti určené odvolateľovi na mesto W.. K námietke odvolateľa, že „rozhodnutie Colného úradu Prešov však nie je jasné a zrozumiteľné, nakoľko súčet týchto pohľadávok predstavuje sumu 33.514,743 €. Z Daňovej exekučnej výzvy nie je zrejmé, ako dospel Colný úrad Prešov k výške nedoplatku, na ktorého zaplatenie ma vyzýva..." uviedol, že dňa 29.05.2012 Colný úrad Prešov na podnet odvolateľa opravil v daňovej exekučnej výzve č. 9006231/1/931084/2012 zo dňa 18.04.2012 chybu v počítaní v zmysle § 63 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z.z., a to nasledovne:
- výroková časť rozhodnutia, 8. riadok: namiesto - v celkovej výške 31.514,74 Eur opravuje na „v celkovej výške 33 514.74 Eur“
- odôvodnenie, 2. odsek, 10. riadok: namiesto - v celkovej výške 31.514,74 € opravuje na „v celkovej výške 33.514.74 €“ a 7. odsek, 3. riadok: namiesto v celkovej výške 31.514.74 € opravuje na „v celkovej výške 33. 514,74 €“. Colný úrad Prešov upovedomil odvolateľa o tejto oprave chyby v počítaní Oznámením pod. č. 9006231/1/00XX283/2012 dňa 01.06.2012, ktoré bolo odvolateľovi riadne doručené dňa 11.06.2012. K námietkam odvolateľa, že mu nikdy neboli doručené platobné výmery, že príslušný správny orgán doručoval predmetné platobné výmery na adresu I. XXX XX, XXX 21 W. a následne uplatnil fikciu doručenia a teda nepostupoval správne a v súlade so zákonom, lebo od roku 2005 sa na uvedenej adrese nezdržuje a trvalý pobyt má vedený v Meste W. ako bezdomovec, preto vykonávaná exekúcia je nezákonným postupom daňového orgánu a teda podľa § 96 ods. 5 Zákona nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti daňového nedoplatku. uviedol, že v danom prípade je exekučným titulom (ako podkladom pre začatie exekučného konania) vykonateľný výkaz nedoplatkov - „Výkaz nedoplatku" zo dňa 06.08.2007 vydaný Celním úřadem Mošnov, Česká republika (exekuční titul podľa § 73 odst. 5 zákona č. 337/1992 Sb. o správe daní a poplatku, ve znení pozdějších predpisu), teda nie samotné platobné výmery, tak ako sa mylne domnieva odvolateľ.
V.
35. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 337/1992 Sb. o správe daní a poplatku, ve znení pozdějších predpisu exekučný titul pre daňovú alebo súdnu exekúciu je a) vykonateľný výkaz nedoplatkov. b) vykonateľné rozhodnutí, ktorým sa ukladá peňažné plnenie c) splatná čiastka zálohy na daň.
36. Podľa § 19a ods. 2 zákona č. 466/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 konania právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. januára 2012.
37. Podľa § 19a ods. 3 zákona č. 466/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 exekučný titul členského štátu podľa doterajšieho predpisu v znení účinnom do 31. decembra 2011 sa považuje za jednotný exekučný titul podľa predpisu účinného od 1. januára 2012.
38. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. exekučným titulom je: a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
40. Podľa 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
41. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
42. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.
43. Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový' dlžník nemôže podať odvolanie.
44. Podľa § 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
VI.
45. V danom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie - exekučná výzva, ktorá je len jedným z rozhodnutí v rámci procesu, ktorým sa oprávnený - cudzí správny orgán domáha zaplatenia vyrubeného daňového nedoplatku. Vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov bol vydaný Colným úradom Mošnov dňa 06.08.2007.
46. Postup a podmienky, za ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverený daňový orgán alebo colný orgán zabezpečia vymáhanie pohľadávky príslušného úradu zmluvného štátu len na základe jeho žiadosti o vymáhanie jeho pohľadávky. V čase vydania daňovej exekučnej výzvy upravoval zákon č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pre vymáhanie niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj smernica Rady č. 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov daní a opatrení v znení smernice Rady 2001/44/ES zo dňa 15.06.2001 o pomoc pri vymáhaní pohľadávky.
47. Podľa § 9 zákona č. 466/2009 Z.z.
(1) Pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky17) a jej vymáhanie nemá prednosť pred vymáhaním pohľadávky Slovenskej republiky.
(2) Ak sa na území Slovenskej republiky nevyberajú dane alebo poplatky, o ktorých vymáhanie príslušný členský štát požiadal, vymáhajú sa ako daňový nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby.
(3) Na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul odo dňa doručenia žiadosti podľa § 8 považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu18) a nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu.19).
VII.
48. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.01.2017 č.k.: 4S/21/2013-112 odmietol žalobu vo vzťahu k rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 05.03.2013 č. 1100902/1051142/2012/STA v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 18.04.2012 č. 9006231/931084/2012. Zároveň konanie o žalobe vo vzťahu k výkazu nedoplatku Colného úradu Mošnov zo dňa 06.08.2007, vydanom na základe platobných výmerov Colného úradu Mošnov zo dňa 16.05.2006 č. 4025/06-0463-024 zo dňa zo dňa 20.06.2006 č. 42544532-03/06-0463-021 a zo dňa 20.06.2006 č. 4532-04/06-0463-01 zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
49. Proti rozhodnutiu Krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť.
50. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.05.2019 č. 4Sžfk/44/2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.: 4S/21/2013-112 zo dňa 25.01.2017 v prvom výroku a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k.: 4S/21/2013-112 zo dňa 25.01.2017 v druhom výroku zamietol.
51. Konštatoval, že krajský súd nepostupoval po zrušenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/18/2014 zo dňa 02.12.2014 podľa pokynov kasačného súdu. Konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Sžf/18/2014 zo dňa 02.12.2014 nevyslovil svoj záväzný právny názor v otázke skúmania relevantného doručovania platobných výmerov v súvislosti s otázkou právneho zastúpenia žalobcu len ako alternatívu pre prípad, že sa krajský súd rozhodne daňovú exekučnú výzvu preskúmať. Ďalej poukázal na to, že žalobca kontinuálne spochybňoval právne účinky doručovania žalobou napadnutých exekučných titulov v spojení s ďalším postupom správnych orgánov podľa zákona č. 446/2002 Z.z., resp. od 15.12.2009 účinného zákona č. 466/2009 Z.z., a to aj vzhľadom na skutkovo a právne významnú úlohu zástupcu JUDr. Tomáša Štipku, advokáta sa sídlom v Českej republike a dôkazmi nezabezpečený rozsah jeho zastúpenia v spojení s právnymi účinkami jemu doručovaných exekučných titulov. Poukázal na to, že zistil, že zákon č. 466/2009 Z.z. prijal zákonodarca s cieľom transponovať najskôr smernicu Rady 2008/55/ES z 26.05.2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení a smernicu Rady 77/799/EHS z 19.12.1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní. a neskôr v súčasnosti platnú smernicu Rady 2010/24/EU zo 16.03.2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich zdaní, poplatkov a ďalších opatrení. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 26.04.2018, C-34/17, Eamonn Donnellan proti The Revenue Commissioners, ECLI:EU:C:2018:282, neposkytuje smernica 2010/24 súdom dožiadaného členského štátu právomoc preskúmavať akty dožadujúceho členského štátu a výslovne obmedzuje v článku 14 ods. 2 preskúmavaciu právomoc týchto súdov na akty dožiadaného členského štátu (odsek 44 rozsudku). Súdny dvor tiež uviedol, že dožiadaný orgán môže výnimočne rozhodnúť, že neposkytne pomoc dožadujúcemu orgánu. Vykonanie žiadosti o vymáhanie pohľadávky môže byť zamietnuté najmä, ak sa javí, že toto vykonanie je takej povahy, že by narušilo verejný poriadok členského štátu dožiadaného orgánu (pozri analogicky rozsudok zo 14.01.2010, Kyrian, C-233/08. EU:C:2010:11. odsek 42). Je tiež skutočnosťou, že obmedzenia zásady vzájomnej dôvery sa vykladajú striktne (pozri najmä rozsudky zo 14.11.2013, Baláž, C-60/12, EU:C:2013:733, odsek 29).
52. Podľa Súdneho dvora režim vzájomnej pomoci v oblasti vymáhania pohľadávok sleduje najmä cieľ zabezpečiť účinné oznamovanie všetkých aktov a rozhodnutí týkajúcich sa pohľadávky alebo jej vymáhania, pochádzajúcich z členského štátu, kde má dožadujúci orgán svoje sídlo (rozsudok Súdneho dvora z 26.04.2018. C-34/17, odsek 54). Naviac dotknutá osoba na to, aby mohla vykonať svoje právo na účinný súdny prostriedok nápravy v zmysle článku 47 Charty základných práv EÚ proti rozhodnutiu, ktoré jej spôsobuje ujmu, musí poznať dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie prijaté voči tejto osobe, a to buď prečítaním samotného rozhodnutia, alebo oznámením týchto dôvodov na žiadosť tejto osoby, aby mohla brániť svoje práva za čo najlepších podmienok a rozhodnúť sa, ak pozná
celú vec, či je užitočné, aby vec riešil príslušný sudca. Situácia, v ktorej dožadujúci orgán požaduje vymáhanie pohľadávky založenej na rozhodnutí, ktoré nebolo oznámené dotknutej osobe, nieje v súlade s podmienkou upravujúcou žiadosti o vymáhanie stanovenou v článku 11 ods. 1 smernice 2010/24 (rozsudok Súdneho dvora z 26.04.2018. C-34/17, odsek 54 a 57). Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že na to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv stanovených v uvedenom článku 47 Charty základných práv, treba dbať nielen na to, aby adresát aktu dostal naozaj predmetný akt, ale takisto na to, aby bol schopný oboznámiť sa a porozumieť účinne a úplne významu a dosahu návrhu podaného proti nemu v zahraničí, tak, aby mohol účinne uplatniť svoje práva v členskom štáte pôvodu (rozsudok Súdneho dvora zo 16.09.2015, Alpha Bank Cyprus. C-519/13, EU:C:2015:603, odseky 31 a 32). Súdny dvor následne konštatuje, že článok 14 ods. 1 a 2 smernice 2010/24 v spojení s článkom 47 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby orgán členského štátu odmietol vykonať žiadosť o vymáhanie z dôvodu, že rozhodnutie týkajúce sa pohľadávky nebolo riadne oznámené dotknutej osobe predtým, ako bola žiadosť o vymáhanie podaná na uvedený orgán na základe tejto smernice (rozsudok Súdneho dvora z 26.04.2018, C-34/17, odsek 62). 53. Konštatoval, že v súlade s citovanými právnymi názormi súdneho dvora musí pri postupe podľa zákona č. 466/2009 Z.z. jednoznačne z administratívneho spisu vyplývať spôsob, realizácia a účinky doručenia pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje exekučný titul v dožadujúcom členskom štáte. Krajský súd môže podľa ust. § 119 SSP vykonať všetky nevyhnutné dôkazy na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe námietky žalobcu, v súlade s vyššie uvedenými postulátmi Súdneho dvora v spojení so smernicou Rady 2010/24/EÚ.
54. Kasačný súd vytýkal správnemu súdu, že sa tento nevyjadril dostatočne k relevantnej námietke premlčania, ktorú žalobca vzniesol nielen v podanej žalobe, ale aj v ďalšom konaní. Zdôraznil, že povinnosťou súdu je rozhodnutie vždy odôvodniť v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 S.s.p. tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými žalobca v žalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu. Takéto odôvodnenie sa týka všetkých výrokov rozhodnutia súdu.
55. Ďalej poukázal na zmenu v hodnotení závažnosti, akou je daňová exekučná výzva schopná zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Len donedávna bol zastávaný ten právny názor, že daňová exekučná výzva je len procesným rozhodnutím ktoré nepodlieha preskúmavaniu zákonnosti v správnom súdnictve. Daňová exekučná výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia, a to vzhľadom na jej následky v hmotnoprávnej rovine. Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane. ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku, jeho vlastníctva. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž, bez ohľadu na reakciu povinného subjektu ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladania s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2 a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku (76 ods. 2 písm. i/ zák.č. 511/1992 Zb).
56. Práve toto obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu vo vzťahu k jeho majetku ako zásah do vlastníckeho práva, práva s priznanou osobitnou ochranou nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasi. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie).
57. Daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb.. pričom podľa názoru kasačného súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti (3Sžfk/77/2012, 5Sžf/66/2012, 2Sžf/63/2016, 4Sžf/85/2014).
58. Kasačný súd uzavrel, že uznesenie krajského súdu je vo vzťahu k prvej výrokovej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu týkajúceho sa premlčania nevyplýva, či a akým spôsobom súd posudzoval jej neúspešnosť. Ďalej z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p., lebo krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu v rozsahu, v akom mal skúmať nie len zákonnosť jednotlivých rozhodnutí, ale tiež doručovanie platobných výmerov v súvislosti s otázkou právneho zastúpenia žalobcu v kontexte zákona č. 466/2009 Z.z. a smernice Rady 2010/24/EÚ v spojení s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora a tiež z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., keďže sa tento odklonil od ustanovenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Uložil správnemu súdu postupovať v naznačenom smere, následne zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie predčasne bez splnenia zákonných podmienok, keďže sú tu pochybnosti o tom, či podkladové rozhodnutia, ktorými sú výkazy nedoplatkov, neboli žalobcovi preukázateľne a zákonným spôsobom doručované.
VII.
59. Po vrátení veci na ďalšie konanie správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/44/2017 zo dňa 13.05.2019 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
60. V danom prípade podľa záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/44/2017 zo dňa 13.05.2019 daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti podľa § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb., lebo ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu.
61. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný nepostupoval v súlade so smernicou Rady 2008/55/ES z 26.05.2008 a smernicou Rady 77/799/EHS z 19.12.1977, ak nedostatočne skúmal celú vec, teda či platobné výmery boli doručené žalobcovi do vlastných rúk alebo či boli doručené jeho právnemu zástupcovi a či tento bol právne zastúpený. Správne orgány neskúmali, či sa platobné výmery dostali do dispozície žalobcu a mohol sa voči nim brániť. K námietke premlčania správny súd uvádza, že v danej veci, aby sa mohol touto námietkou zaoberať a na ňu prihliadať, je potrebné sa vysporiadať s právoplatnosťou platobných výmerov ako exekučných titulov a v tej súvislosti aj so začiatkom plynutia premlčacej lehoty od vzniku nedoplatku.
61. Správny súd sa na základe uvedených dôvodov stotožnil s námietkou žalobcu, kedy opísaný postup žalovaného je možné považovať za postup v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a za postup odporujúci základným princípom právneho štátu, preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného považuje za predčasne vydané.
62. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s vysloveným právnym názorom správneho súdu a kasačného súdu, postupovať v súlade s judikatúrou, na ktorú poukázal kasačný súd a vysporiadať sa aj so vznesenou námietkou premlčania.
63. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p., pričom prihliadal na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech.
64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.