Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-117-2019.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/117/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., , Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268 proti žalovanému: PROVIDENTIA, občianske združenie, Seredská 308/5, Sládkovičovo, ČO: 42 156 050, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 15Cb/12/2019 - 59 zo dňa 21. mája 2019 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo v prospech žalobcu k stavbe súp. č. XXX, druh: zariadenie pre seniorov, domov SS, špecializované zariadenie, postavenej na parcele registra „C“ č. 84/5 o výmere 1 975 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavbe bez súpisného čísla, druh: dvojgaráž, postavenej na parcele registra „C“ č. 84/6 o výmere 42 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre k.ú.: U., obec U., okres Sládkovičovo, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Účelom bolo zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 214 147,72 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Cb/4/2014. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu (§255 ods.1 C.s.p. )
2. Pri rozhodnutí vychádzal z návrhu, ktorým žalobca ako oprávnený žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky, ktorú si uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Cb/4/2014 titulom nároku na zaplatenie istiny vo výške 223.748,32 eur s prísl. s poukazom na to, že na základe zmluvy vykonal pre žalovaného dielo, za ktoré mu žalovaný riadne a včas nezaplatil, preto sa tejto úhrady domáha v súdnom konaní, v ktorom už súd prvej inštancie meritórne rozhodol a žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 214 147,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.3.2013 do zaplatenia vyhovel. Na základe tejto skutočnosti žalobca zisťoval, či v prípade právoplatného rozhodnutia vydaného v jeho prospech je žalovaná pohľadávka dostatočne zabezpečená a nie je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca ale zistil, že žalovaný je podľa výročných správ za rok 2012, 2013, 2014, 2016 a 2017 dlhodobo v strate, polovicu jeho príjmov tvoria príspevky a dotácie od VÚC Trnava, VÚC Bratislava a MPSVaR SR, ktoré sú z exekúcie vyňaté a ostatné príjmy predstavujú úhrady od klientov.
3. Žalobca zdôraznil, že žalovaný je občianskym združením, ktoré je výlučným vlastníkom len nehnuteľnosti v k.ú. U., obec U., okres Galanta, zapísaných na LV č. XXXX, špecifikovaných v petite návrhu a tiež vo výroku vydaného uznesenia, na liste vlastníctva ku dňu podania návrhu nie sú zapísané žiadne ťarchy, vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba - zariadenie pre seniorov zapísaná, je riaditeľ
žalovaného a v prípade prevodu tejto stavby by došlo k ukráteniu žalobcu a vzniká obava z ohrozenia budúcej exekúcie.
4. Súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 151b ods. 1 veta prvá Obč. zák. a dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Súd prvej inštancie poukázal na samotný charakter zabezpečovacieho opatrenia, pre vyhovenie ktorému návrhu je potrebné splniť základné zákonné predpoklady, ktorými sú podanie návrhu, existencia peňažnej pohľadávky a existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tiež sa musí jednať o predmet, ktorý je spôsobilý pre zriadenie záložného práva.
5. Prvoinštančný súd skonštatoval, že zo strany žalobcu mal všetky zákonom vyžadované predpoklady osvedčené. Na strane žalobcu existuje peňažná pohľadávka, žalovaný podľa predložených výročných správ je opakovane v strate, žiaden zisk nevykazuje, iný majetok ako je v žalobe uvedený nemá, čo zakladá dôvodnú existenciu reálnej obavy ohrozenia budúcej exekúcie, na základe čoho zriadenie záložného práva žiadaným zabezpečovacím opatrením súd vyhodnotil ako primerané i k výške pohľadávky a návrhu vyhovel. Súd poukázal na existenciu dôvodnej obavy žalobcu, že žalovaný by mohol po právoplatnom rozhodnutí o jeho pohľadávke, ktorá mu bola prvoinštančným súdom priznaná, previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu, čím by došlo k ohrozeniu exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné preukázanie úmyslu protistrany znemožniť exekúciu prisúdenej pohľadávky a postačuje samotné ohrozenie exekúcie.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh zamietol. Odvolacie dôvody označil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ C. s. p. Nariadené zabezpečovacie opatrenie považuje za nedôvodné a nezákonné, pretože vlastnícke právo je najzákladnejšie vecné právo, ktoré oprávňuje vlastníka nehnuteľnosť držať, užívať a disponovať. Súdne konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Cb/4/2014 nebolo zatiaľ právoplatne skončené, pretože podal proti nemu odvolanie. Zdôraznil, že žaloba vo veci pohľadávky žalobcu bola podaná dňa 22.09.2014, ale návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až dňa 14.05.2019, čo je päť rokov od podania žaloby, čím sa súd nezaoberal a nevzal do úvahy. Súdom nebola pri posudzovaní návrhu ani použitá zásada proporcionality a primeranosti. Súd nedôvodne nariadil zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti, vo vlastníctve žalovaného, nezohľadnil, že žalovaný nevykonal žiadne úkony, ktoré by viedli k sťaženiu exekúcie, práve naopak, zriadil finančnú rezervu vytváraním rezervného fondu vo výške pohľadávky žalobcu pre prípad svojho neúspechu v konaní, čím rozptýlil hoci len teoretické a hypotetické obavy z ohrozenia exekúcie a žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli vyvolať obavu z jej neúspešnosti. Súd správne nevyhodnotil ani „potrebu neodkladnosti“, rozhodnutie vydal bez výsluchu strán sporu a bez možnosti poskytnúť žalovanému právo vyjadriť sa, kedy by žalovaný mohol v konaní uplatniť prostriedky primeranej procesnej obrany. Prvoinštančný súd vydal rozhodnutie podľa § 329 C.s.p., čo je bez výsluchu žalovaného, ktorý tak bez svojej viny nemohol v konaní uplatniť prostriedky procesnej obrany a súd sa tak riadil iba tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré sú neúplne Žalovaný od roku 2015 vytvára rezervný fond, ktorý slúži práve na sporové konanie voči žalobcovi ako rezerva vo výške 100 %-ného záväzku a príslušenstva, k čomu žalovaný v podanom odvolaní predložil interné účtovné doklady, z ktorých je túto rezervu možné identifikovať a ktorú nie je oprávnený použiť na iné účely. Vytvorením rezervného fondu žalovaný preukazuje snahu neznižovať hodnotu svojho majetku. Prvoinštačný súd nariadil záložné právo na nehnuteľnosť v hodnote 1.340000,-eur, čo je v nepomere k žalovanej istine i s príslušenstvom, teda súd nerešpektoval zásadu a požiadavku proporcionality. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného mu spôsobí v jeho činnosti ťažkosti, pretože funguje na základe príspevkov, dotácií a nenávratných finančných príspevkov, pri ktorých sa musí zaručiť i svojim majetkom t. j. nehnuteľnosťami, na ktoré ale súd zriadil záložné právo, čím žalovanému znemožnil uchádzať sa o finančné prostriedky, ktoré sú pre jeho fungovanie ako občianskeho združenia nevyhnutné.
7. Odvolateľ uviedol, že spis v konaní o zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcu sa momentálne nachádza na Krajskom súde v Trnave z dôvodu podaného odolania. Vo veci žaloby o zaplatenie žalovaného plnenia rozhodovala sudkyňa Mgr. Zuzana Dojčánová, a len ona bola oprávnená nariadiť zabezpečovacie opatrenie v konaní o zaplatenie. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že bolo vydané
JUDr. Rastislavom Jakubovičom, ktorý podľa názoru žalovaného (i keď sa nesprávne označuje za žalobcu) nie je vo veci rozhodovania o zabezpečovacom opatrení zákonným sudcom.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04.07.2019 (č. l. 104) uviedol, že odvolanie nespĺňa podstatné náležitosti, vytváranie a tvorba rezervy na súdny spor a zaúčtovanie sumy na ťarchu nákladov neznamená, že bude mať žalovaný aj dostatočné množstvo finančných prostriedkov na reálnu úhradu nároku, pretože finančná rezerva ovplyvňuje iba výsledok hospodárenia subjektu a jej tvorba môže byť i špekulatívna, prípadne táto rezerva môže byť rozpustená, preto žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka žalobcu, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, aby sa ním eliminovalo nebezpečenstvo zmarenia jej uspokojenia práve konaním dlžníka a tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem toho je ale potrebné, aby stranou, navrhujúcou nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli uvedené a označené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a boli k návrhu pripojené listinné dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu osvedčujú. Odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a dospel k záveru, že odvolacie dôvody, ktoré by založili dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia nie sú dané.
11. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom súdom zriadeného záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust.§ 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka a zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstva pri uspokojení pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p.
12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie a teda ani strana sporu nemusí byť vypočutá (§329 ods.1 C.s.p.) čo znamená, že žalovanému nebolo upreté právo jeho procesnej obrany, ktorým argumentuje v odvolaní. Všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti zisťuje z návrhu a jeho príloh a bez procesnej účasti žalovaného. V opačnom prípade by sa zmaril jeho účel a zmysel.
13. Nevyhnutnou podmienkou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zvažuje mieru osvedčenia a najmä naliehavosť riešenia, či právo žalobcu je ohrozené do tej miery, že je potrebné návrhu vyhovieť. Ak sa žalobca domáha v návrhu obmedzenia dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
14. Odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti a argumentácie žalovaného uvedenej v odvolaní sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a dospel k záveru o neexistencii dôvodov, ktoré by založili možnosť pre zmenu alebo zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací dôvod označený odvolateľom § 365 ods.1 písm.a/ C.s.p. znamená, že neboli splnené procesné podmienky, za ktoré odvolateľ považuje neoprávnenosť sudcu vo veci konať, keď o žalobe na zaplatenie rozhodla na súde prvej inštancie sudkyňa Mgr. Dojčánová a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol sudca JUDr. Jakubovič. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žiadny právny predpis výslovne nestanovuje, že o návrhoch na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, i keď podaných počas konania, sa musí rozhodovať len v konaní o zaplatenie, teda že návrh musí byť i zapísaný k tej spisovej značke, pod akou je vedená žaloba a musí tak o ňom rozhodnúť ten istý sudca. Prideľovanie a zapisovanie vecí do jednotlivých súdnych registrov sa riadi vyhl. č. 543/2005 Z.z., ktorá takúto povinnosť neukladá. Prideľovanie a zapisovanie vecí sa riadi i rozvrhom práce príslušného súdu platným v čase podaného návrhu, z ktorého odvolací súd nezistil úpravu, podľa ktorej by mal byť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, i keď podaný počas konania o zaplatenie, zapísaný ako súčasť tejto žaloby. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol správne pridelený na rozhodnutie elektronickou podateľňou vygenerovanému sudcovi, ktorý sa tak stal vo veci zákonným sudcom. Uvedený odvolací argument preto neobstojí.
17. Za dôvod, ktorý by založil opodstatnenosť odvolania nepovažuje odvolací súd ani poukaz na účtovné vytváranie rezervy pre prípad, že by bol žalobca v konaní úspešný, pretože základným zámerom občianskeho združenia je nezisková činnosť, nesmie vykonávať len podnikateľskú činnosť, ako vyplýva zo zák. č. 83/1990 Z.z., môže ju vykonávať iba podporne, čo musí byť uvedené v stanovách. Odvolateľ tak nemá možnosť získať finančné zdroje na úhradu prípadnej v budúcnosti právoplatne judikovanej pohľadávky žalobcu zo svojej podnikateľskej činnosti a žiaden dôkaz o tom, že by podporne vykonával podnikateľskú činnosť a z nej získaval dostatočné financie nepredložil. Podnikateľská činnosť musí byť uvedená v stanovách. Žalovaný vykonáva aktivity so všeobecne prospešným charakterom, nepoprel, že je už v niekoľkoročnej strate a neoznačil žiaden iný majetok, z ktorého by mohol v budúcnosti, v prípade súdom právoplatne uloženej povinnosti zaplatiť žalobcom požadované plnenie. Okrem majetku označeného v zabezpečovacom opatrení teda žalovaný iný majetok nemá, ani na iný nepoukázal. Odvolací súd neopomína zásadu a požiadavku proporcionality, na ktorú odvolateľ poukázal s tým, že nebola pri rozhodovaní zohľadnená, avšak samotný charakter žalovaného, ktorý je občianskym združením a ako v odvolaní uvádza, funguje iba na základe dotácií, príspevkov a nenávratných finančných príspevkov, ho stavia do odlišnej pozície než sú podnikajúce subjekty, ktoré sú zriadené za účelom dosiahnutia zisku. Zohľadnenie proporcionality a pomeru hodnoty nehnuteľnosti k výške pohľadávky žalobcu, ktorého sa odvolateľ domáha, považuje odvolací súd práve z dôvodu, že nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného vykonávajúceho neziskovú činnosť, ktorý je počas niekoľkých rokov neustále v strate, za zneužitie tejto zásady v neprospech žalobcu, ktorý podmienky pre vyhovenie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia aj podľa odvolacieho súdu osvedčil. Naviac, žalovaný práve v zariadení, ktoré na základe zmluvy realizoval žalobca, poskytuje sociálne služby a pohľadávka žalobcu podľa obsahu k návrhu pripojeného rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/4/2014 - 1276 vznikla na základe ústne uzatvorenej zmluvy na vykonanie dodatočných prác pri zhotovovaní diela „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“. Uvedené skutočnosti pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu preukazujú dostatočné osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť formou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia ochrana, ktorou sa posilní vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Odvolací súd uvedený zásah nepovažuje za neprimeraný.
18. Odvolací súd nepovažuje za dôvodný ani argument času podania návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobca tak vykonal po tom, ako bol úspešný v konaní pred súdom prvej inštancie, proti ktorému sa žalovaný odvolal. Uvedeným návrhom
a po zistení hospodárenia žalovaného si žalobca zabezpečoval odvrátenie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
19. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.).
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).