Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cb-12-2019.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Subarea
15Cb/12/2019
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., IČO: 43 989 268, so sídlom Galanta, Puškinova 700/90, proti žalovanému: Občianske združenie PROVIDENTIA, IČO: 42 156 050, so sídlom Sládkovičovo, Seredská 308/5, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam:
- stavbe súpisné číslo XXX, druh: zariadenie pre seniorov, domov SS, špecializované zariadenie, postavenej na parcele registra „. Č.. XX/X o výmere 1 975 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
- stavbe bez súpisného čísla, druh: dvojgaráž, postavenej na parcele registra „. Č.. XX/X o výmere 42 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX, vedenom C. Ú. R., W. C., L. W..Ú..: U., C. U., C. U., ktoré stavby sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 214 147,72 Eurs prísl., ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Cb/4/2014.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.5.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd, na zabezpečenie jeho pohľadávky uplatnenej na Okresnom súde Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 35Cb/4/2014, zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na I. Č.. XXXX, L. W..Ú.. U..
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. 35Cb/4/2014, v ktorom konaní si žalobca proti žalovanému pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 223 748,32 Eur s prísl., a to titulom realizácie diela pre žalovaného a neuhradenia celkovej vyfakturovanej ceny za vykonané práce. Dňa 16.1.2019 vydal tunajší súd vo veci rozsudok č.k. 35Cb/4/2014-1276, ktorým podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 214 147,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 214 147,72 Eur od 28.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,40 %. Žalovaný voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, a teda rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo.
3. Žalovaný je občianskym združením zapísaným v evidencii občianskych združení vedenej Ministerstvom vnútra SR pod registračným číslom P.-XXX/XX-XXXXX a je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. U.Č., C.: U., C. R., Z. B. I. P. Č.. XXXX a presne špecifikovaných vo výroku daného uznesenia. Na liste vlastnícke ku dňu podania návrhu nie sú zapísané žiadne ťarchy. Vzhľadom na to, že výstavba stavby - Zariadenia pre seniorov - bola financovaná prostredníctvom nenávratného finančného príspevku, ešte donedávna, bola na liste vlastníctva č. 3498 zapísaná ťarcha v prospech Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Táto ťarcha bola medzičasom vymazaná a teda žalovaný môže ľubovoľne nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkom pozemku, na ktorom sú postavené stavby definované vo výroku uznesenia, je riaditeľ žalovaného ako fyzická osoba. Z výročných správ zariadenia prevádzkovaného žalovaným, zverejnených na internetovej stránke <https://www.antoniuscentrum.sk/dokumenty/hospodarenie/vyrocnespravy> vyplýva, že žalovaný je dlhoročne v strate (v roku 2012 vo výške 60 939,- Eur; v roku 2013 vo výške 6 442,- Eur; v roku 2014 vo výške 196 291,- Eur; v roku 2016 vo výške 21 103,- Eur a v roku 2017 vo výške 6 251,- Eur). Rovnako zo správ vyplýva, že takmer polovicu príjmov žalovaného predstavujú príspevky a dotácie od VÚC Trnava, VÚC Bratislava a od MPSVaR SR, čím sú tieto výnosy oslobodené /vyňaté z exekúcie v zmysle Exekučného poriadku/. Zvyšok príjmov tvoria úhrady od klientov.
4. Žalobca má za to, že potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami je daná najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný už nie je viazaný kontrolou a ťarchou Ministerstva pôdohospodárstva na I. Č.. XXXX. Žalovaný špekulatívnym spôsobom prevzal rozsudok tunajšieho súdu, vydaný v konaní sp. zn. 35Cb/4/2014, a síce v posledný deň úložnej lehoty (26.3.2019) a odvolanie podal v posledný deň lehoty na podanie odvolania (10.4.2019), čím úmyselne a tendenčne odďaľuje čas. Zároveň s ohľadom na fakt, že vlastníkom pozemku, na ktorom je zapísaná stavba - Zariadenie pre seniorov - je priamo riaditeľ žalovaného, nič nebráni prevodu stavby - Zariadenia pre seniorov na riaditeľa žalovaného, čím by došlo k ukráteniu veriteľa a postavenie žalobcu by bolo vážne ohrozené, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že väčšina príjmov žalovaného nepodlieha exekúcii. Žalobca má ďalej zato, že jediný spôsob ako zabezpečiť súdom priznaný nárok a jeho budúcu vymožiteľnosť, je prostredníctvom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.
5. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil nasledovné listinné dôkazy: rozhodnutie Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/4/2014-1276 zo dňa 16.1.2019, výpis z Obchodného registra žalobcu, výpis z evidencie občianskych združení, I. Č.. XXXX platný ku dňu 26.2.2019 a ku dňu 30.4.2019, LV č. XXXX, výročnú správu žalovaného k 31.12.2012, k 31.12.2013, k 31.12.2015, k 31.12.2016 a k 31.12.2017.
6. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 151b ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
17. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojho peňažného nároku (nároku na zaplatenie sumy 214 147,72 Eur s príslušenstvom), nakoľko má za to, že môže dôjsť k znižovaniu majetku žalovaného, ktorý toho času už nie je zaťažený žiadnou ťarchou, pričom možno dôvodne predpokladať, že úspech žalobcu v súdnom konaní bude mať zásadný dopad na majetkové a finančné pomery žalovaného. Preto je kľúčové, aby nedochádzalo k zhoršovaniu vymožiteľnosti nároku uplatneného žalobcom.
18. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť, nakoľko boli splnené všetky základné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená a spôsobilý predmet záložného práva. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej pohľadávky a výšky hodnoty zálohu, do ktorej výšky má byť zabezpečená pohľadávka), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem uvedeného je potrebné tiež uviesť, že navrhovaná podoba zriadenia záložného práva musí byť primeraná, čo v danom prípade znamená aspoň približné vyčíslenie peňažnej pohľadávky (čo žalobca splnila) a tiež vyjadrenie hodnoty zálohu - a to aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností a hnuteľných vecí, pre dovolenú primeranosť zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu (čo žalobca taktiež splnil, nakoľko uvedené vyplýva z predložených výročných správ žalovaného).
20. Súd mal osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej podobe nakoľko ako vyplýva z výročných správ žalovaného, tento je dlhodobo v strate. Jeho nehnuteľnosti, ktoré má vo výlučnom vlastníctve sú bez akejkoľvek ťarchy, čo znamená že s predmetnými nehnuteľnosťami môže voľne nakladať. Uvedené predstavuje odôvodnenú obavu žalobcu, že žalovaný by ich mohol previesť na tretiu osobu. Skutkové tvrdenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného. Súd má za to, že akákoľvek dispozícia s nehnuteľným majetkom žalovaného môže ohroziť exekúciu pohľadávky, ktorá mu môže byť žalobcovi prisúdená v konaní sp. zn. 35Cb/4/2014. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho (ani neodkladného) opatrenia nie je preukazovanie úmyslu protistrany sťažiť či znemožniť exekúciu pohľadávky prisúdenej protistrane, postačujúca je samotná skutočnosť, že k ohrozeniu exekúcie môže konaním protistrany dôjsť (ŠTEVČEK, M. et al. Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1107). Súd je toho názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebráni v ďalšej činnosti žalovaného a zároveň v tento okamih poskytuje žalobcovi primeranú istotu, že jeho prípadné nároky prisúdené mu v konaní vedenom pod sp. zn. 35Cb/4/2014 budú uspokojené. Bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je riziko, že dôjde k ohrozeniu výkonu rozhodnutia, značné.
21. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v plnom rozsahu, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d) C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.