Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-31-2018.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-42C/31/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. XX, XXX XX C. U., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefanikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Jozef Dopirák, advokát, so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 22.08.2018 doručil tunajšiemu súdu žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu darovacej zmluvy uzatvorenej medzi P. V., bytom F. XX, XXXX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX ako darcom (ďalej len „dlžník“) a žalovaným ako obdarovaným, na základe ktorej bol Okresným úradom Q., katastrálny odbor, povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností pod č. V-XXXX/XXXX k nasledovným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. U., obec: C. U., okres: Q., vedených Okresným úradom Q., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 827 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 80 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 1285 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 160 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 15 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
- rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. „C“ č. XXXX/XXX, (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca má za to, že vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a to v takej miere, že nemá a ani v čase vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného dlžník nemal zvyšný majetok na uspokojenie touto žalobou uplatnenej žalobcovej pohľadávky vo výške 5.091,78 Eur s príslušenstvom.
2. Dňa 04.11.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, doplnené podaním súdu doručeným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 04.11.2019, ktorým zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil argumentáciou žalovaného o existencii majetku dlžníka (pozn. súdu: vo vyjadrení žalovaného v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, č. l. 117-118), ktorý má v čase spísania tohto podania prevyšovať výšku pohľadávky žalobcu. Žalobca zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tak vysokej hodnote ním označeného pozemku, pričom spochybňuje aj závery listinného dôkazu predloženého žalovaným. Žalobca sa zároveň vyjadril, že sa nemal o vlastníctve tohto pozemku dlžníkom pri podávaní žaloby ako dozvedieť, nakoľko „... napriek verejnosti
katastra nehnuteľností tu nie je možnosť zistiť nehnuteľný majetok fyzickej osoby komplexne pre celé územie Slovenskej republiky, či v zahraničí ...“, č. l. 132. Má za to, že v prípade zastavenia konania na základe tohto späťvzatia nejde o procesné zavinenie žalobcu. Poukázal zároveň na skutočnosť, že žalovaný ako bezpodielový spoluvlastník uvedeného pozemku svoj argument použil až pri jeho neskoršom úkone vo veci (vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu a nie v samotnom vyjadrení k žalobe žalobcu). Na základe vyššie uvedeného súdu navrhol, aby trovy konania v dôsledku zastavenia konania na základe tohto späťvzatia v celom rozsahu priznal žalobcovi a to z dôvodu, že zastavenie konania na základe tohto späťvzatia procesne zavinil žalovaný. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu o procesnom zavinení zastavenia konania žalovaným, žalobca súdu navrhol, aby postupoval v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku a nepriznal trovy konania žiadnej zo strán. V tejto súvislosti poukázal okrem vyššie uvedeného na skutočnosť, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný doteraz nepreukázal, ani nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci vynaloženie náležitej starostlivosti s cieľom zistiť ukracujúci úmysel dlžníka pred uskutočnením odporovaného úkonu (má sa mať teda za to, že tento úmysel bol žalovanému známy) a zároveň to, že žalovaný ako bezpodielový spoluvlastník vyššie uvedeného pozemku argumentoval vlastníctvom tohto majetku až pri neskoršom jeho úkone vo veci.
3. Dňa 05.11.2019 bolo súdu doručené podanie žalovaného, č. l. 137-139, ktorý k návrhu žalobcu na priznanie trov konania, resp. nepriznanie trov konania žiadnej zo strán sporu, uviedol, že argumenty žalobcu „v tomto prípade neobstoja“. V tejto súvislosti upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka, o ktorom žalobca tvrdí, že o ňom nemal vedomosť a ktorý údajne žalobca z verejne dostupného katastra nemohol zistiť s poukazom na nemožnosť vyhľadávania nehnuteľností pre celé územie SR, priamo susedí s nehnuteľnosťou, ktorej neúčinnosti prevodu sa žalobca v tomto konaní domáha. Žalovaný považuje „za zarážajúce“, že žalobca si bol schopný v katastri nehnuteľností vyhľadať nehnuteľnosti v katastrálnom území C. U., ktoré dlžník previedol na žalovaného a ktorých prevod v tomto konaní napadol neúčinnosťou a „neobjavil“ pri tom pozemok, zapísaný „na LV XXXX“, na ktorý poukázal žalovaný, „a to o to viac“, že pri vyhľadávaní nehnuteľnosti v katastrálnom území C. U. pri zadaní údajov či už žalovaného alebo dlžníka musela byť zobrazená aj táto nehnuteľnosť, nakoľko sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a dlžníka. Ide o pozemok v tom istom katastrálnom území a žalovaný má teda za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že si ho nemohol vyhľadať s odkazom na nemožnosť celoplošného vyhľadávania sa žalovanému javí ako účelová a zároveň tvrdenie žalobcu o nevedomosti o tomto pozemku vyznieva pochybne. Námietku žalobcu, že žalovaný použil argument o vlastníctve predmetného pozemku až vo svojom vyjadrení zo dňa 03.05.2019, a nie už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.03.2019, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že „žalobca“ disponuje dostatočným majetkom na úhradu žalobcovej pohľadávky, a to či už vo forme vlastníctva obchodných podielov v obchodných spoločnostiach alebo aj vo forme ďalšieho majetku. Z uvedeného má byť preto zrejmé, že žalovaný od prvého momentu tvrdí, že žaloba je nedôvodná, nakoľko dlžník disponuje dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by mal dlžník záujem ukrátiť žalobcu ako veriteľa, nevrátil by mu viac ako 95 % dlhovanej sumy a pri zvyšných 5 % by sa zbavoval majetku. Žalobca však žalobu podal aj napriek vedomosti o majetku dlžníka, ktorý bol minimálne z verejne dostupných zdrojov (ORSR, kataster) známy. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a súdu navrhol, aby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal žalovanému.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť celkom, a to skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd v súlade s ustanovením § 144 a 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
11. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010) 12. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1998 Z. z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
14. Podľa § 68 ods. 1 katastrálneho zákona každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka.
15. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP súd teda pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť bez relevantného právneho dôvodu, nakoľko späťvzatie žaloby odôvodnil len argumentáciou žalovaného spočívajúcou v existencii majetku dlžníka, ktorý má v čase späťvzatia žaloby prevyšovať výšku pohľadávky žalobcu, ktorá je, vychádzajúc zo žaloby, vo výške 5.091,78 Eur s príslušenstvom. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napriek verejnosti katastra nehnuteľností nie je možné zistiť nehnuteľný majetok fyzickej osoby komplexne pre celé územie Slovenskej republiky, a to predovšetkým vzhľadom ku skutočnosti, že ide o nehnuteľnosť, ktorá susedí s nehnuteľnosťou, ktorej neúčinnosti prevodu sa domáha žalobca žalobou v tomto konaní. Súd má za to, že v zmysle ustanovení zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam je katastrálny operát verejne prístupný, a to aj prostredníctvom prístupového miesta v internetovej sieti, ktorým je katastrálny portál, www.katasterportal.sk, údaje poskytované prostredníctvom katastrálneho portálu sú bezplatne prístupné. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť mať vedomosť o existencii majetku dlžníka, ktorý má v čase späťvzatia žaloby prevyšovať výšku pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k vyššie uvedenému má preto súd za to, že procesne zavinil zastavenie konania práve žalobca. Súd preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.