Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-4Sa-10-2022.pdf
PDF · 77.53 KB
Case nature
Subarea
PO-4Sa/10/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom: Dr. Goldbergera 249/1, zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory pod číslom: 7425 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, korešpondenčná adresa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice o preskúmanie rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/4923 zo dňa 04. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba a súdne konanie
1. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) podanie označené ako: „Žaloba preskúmanie rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤŽP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/4923 zo dňa 04.02.2022“ zo dňa 19.04.2022 (ďalej aj „správna žaloba“).
2. V správnej žalobe navrhol:
a) zrušiť rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Košice č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2022/4923 zo dňa 04. februára 2022 b) zrušiť rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. F. E./XXXX/XXXXX-3 zo dňa 15.12.2021 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, c) priznať žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
3. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
4. Dňa 29.01.2024 žalobca doručil správnemu súdu podanie označené ako „Späťvzatie žaloby. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ zo dňa 29.01.2024 (ďalej aj „podanie žalobcu zo dňa 29.01.2024“). V bode 1 podania žalobcu zo dňa 29.01.2024 sa uvádza: „beriem správnu žalobu celkom späť a žiadam, aby správny súd konanie zastavil“.
5. Správny súd vyhlásil toto uznesenie na pojednávaní konanom dňa 02.02.2024.
II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
6. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení prechodných ustanovení (ďalej aj „SSP“) Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Podľa§ 171 ods. 1 SSP Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
9. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
III.
Záver
10. Žalobca podaním žalobcu zo dňa 29.01.2024 procesné účinným spôsobom vykonal vo veci späťvzatie správnej žaloby v celom rozsahu (odsek 4 uznesenia). Na základe uvedeného správny súd v súlade s § 63 SSP konanie zastavil (výrok I. uznesenia).
11. Pri účely rozhodovania o práve na náhradu trov konania poukazuje správny súd na nasledovné právne závery rozhodovacej praxe:
· bod 7. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Svk/34/2022: „O nároku na náhradu trov konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP, v súlade s ktorým súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania, ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy konania je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil ich vznik. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca (sťažovateľ) v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 07. júna 2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16. marca 2011).“
12. Právne závery uvádzané v odseku 11. uznesenia sa plne vzťahujú na procesnú situáciu aká nastala v konaní pred správnym súdom. Podanie žalovaného zo dňa 29.01.2024 neuvádza také skutočnosti, ktoré by mali viesť k opačnému záveru ako k takému, že žalobca zavinil zastavenie konania. Zároveň tieto skutočnosti nevyplývajú ani z iných okolností prejednávanej veci.
13. Správny súd posudzoval taktiež to, či vo veci nie sú naplnené dôvody predpokladané § 167 ods. 3 písm. a) SSP. V tejto súvislosti správny súd vzhliadol na to, že v prípade správnej žaloby jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP. Tento druh konania sa vyznačuje osobitými znakmi a to medzi iným aj tým, že sa v ňom zohľadňujú špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania (§ 199 ods. 2 SSP). Na základe týchto východísk mal správny súd za to, že v tomto druhu konania dochádza k zostreniu pravidla vyjadreného v § 168 SSP, ktoré stanovuje, že orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Uvedené sa pretavuje do aplikačnej prednosti § 167 ods. 3 písm. a) SSP pri rozhodovaní o práve na náhradu konania v prípade zavineného zastavenia konania o správnej žalobe v sociálnych veciach. Predmetný právny záver je na mieste pokiaľ z iných okolností veci nevyplýva, že by takýto postup nemal byť dôvodný. Takéto okolnosti správny súd v rámci doterajšieho priebehu súdneho konania nezistil. Z tohto dôvodu napriek skutočnostiam uvedeným v odseku 12 tohto uznesenia o naplnení aplikačných dôvodov podľa § 171 ods. 1 SSP, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v II. výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.