Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/72/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovaným: 1. Mgr. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, Z., 2. PaedDr. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, Z., o zaplatenie 26.039,56 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.12.2017, č. k. -265, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu a štátu trovy konania v plnom rozsahu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.12.2015 domáhal voči pôvodne žalovanému Ing. X. L., nar. XX.XX.XXXX, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.039,56 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.039,56 eur od 20.8.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o energetike“).

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25.963,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 25.963,11 eur od 20.08.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nesprávne označeným výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu a nesprávne označeným výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , , , , , nariadenia vlády č. , , , , zákona o energetike, o meteorológii ( ďalej len „“), , vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „“), o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „“), , , , , čl. 4 ods. 2 v spojení s a

4. Keďže plyn bol v rozhodnom období od 19.07.2013 do 08.04.2014 žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), súd uzavrel, že škoda, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou, vznikla

práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) je teda daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

5. Súd prvej inštancie pri posudzovaní žalovaným vznesenej námietky premlčania aplikoval právny režim , ktorý v ustanoveniach a určuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu pri nároku na náhradu škody s odôvodnením, že žalobca je v zmysle podnikateľom a aj pôvodne žalovaný Ing. X. L. bol v rozhodnom čase podnikateľom v zmysle , nakoľko podnikal na základe živnostenského oprávnenia a jeho vzťah so žalobcom vznikol na základe jeho podnikateľskej činnosti, účel využitia odberného miesta od 19.07.2013 do 08.04.2014 bol na pečenie pekárenských výrobkov, medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah podľa . Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, podľa názoru súdu táto začala žalobcovi plynúť od momentu, keď sa dozvedel, resp. mohol dozvedieť o neoprávnenom odbere plynu a o tom, kto za túto škodu zodpovedá. V danom prípade je týmto momentom deň doručenia znaleckého posudku č. 478/PL-2014 Ing. Leška žalobcovi. Hoci zo spisu nevyplýva deň, kedy bol tento doručený žalobcovi, vzhľadom na to, že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený dňa 25.07.2014, subjektívna premlčacia lehota by žalobcovi plynula minimálne do 25.07.2018. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, pre začiatok jej plynutia v danom prípade je potrebné vychádzať z nasledujúceho dňa po vykonaní posledného fyzického odpočtu určeného meradla predchádzajúceho dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, t.j. v danom prípade začiatok 10 ročnej objektívnej premlčacej doby je dňa 20.07.2013 a plynula by v zmysle až do 20.07.2023. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená pôvodným žalovaným je nedôvodná.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaný odoberal, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo konštatoval vo svojej výpovedi svedok Ing. G.. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis zo dňa 08.04.2014 a montážny list meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Obe tieto listiny sú podpísané žalovaným. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa zákona o energetike je objektívna a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie žalovaného za spôsobenie škody žalobcovi, t.j. žalovaný je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia spôsobil on sám. V posudzovanom prípade ani nie je dôvod polemizovať s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré konštatovali, že zodpovednosť za škodu podľa zákona o energetike je prísne objektívna, pretože žalovaný mal určené meradlo umiestnené v samostatnej miestnosti v areáli pekárne, ktorý je oplotený, a teda nie je verejne prístupné. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že pokiaľ mal žalobca indície o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste žalovaného už v roku 2013 a mal teda postupovať tak, aby neporušoval zásadu prevenčnej povinnosti, tu súd uvádza, že zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie prevenčnej povinnosti predchádzania škodám. Skutočnosť, že dňa 08.04.2014 žalobca

vykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí o tom, že tieto kontroly odberných miest žalobca vykonáva a možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanému bol žalobcom na odberné miesto namontovaný plynomer č. 35572371993 s nepoškodenými zabezpečovacími plombami. Plynomer bol dňa 08.04.2014 protokolárne demontovaný zamestnancami žalobcu a zapečatený v krabici bol odovzdaný Ing Leškovi za účelom znaleckého skúmania, čo potvrdil svojím podpisom žalovaný, ktorý v zápise zo dňa 08.04.2014 zároveň potvrdil, že plynomer bol odovzdaný bez poškodenia plomb a ciferníka. Znaleckým posudkom č. 478/PL-2014, výpoveďou svedka Ing. G. (ktorou doplnil svoje závery uvedené v znaleckom posudku) a znaleckým posudkom č. 190/2017 zo dňa 28.09.2017 vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mal súd prvej inštancie jednoznačne za to, že odtlačky znakov 05M43 na plombách na plynomery na odbernom mieste žalovaného nemohli byť vytvorené ani jedným originálnym razidlom používaným autorizovanou osobou v predmetnom období roku 2005. Zabezpečovacie zariadenia, v danom prípade olovené plomby, osadzuje na plynomer výhradne autorizovaná osoba (nie žalobca), pričom ako vyplýva zo znaleckých posudkov, olovené plomby nájdené na plynomery na odbernom mieste žalovaného nepochádzajú od autorizovanej osoby. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktorý odoberal plyn s meradlom s neoriginálnymi zabezpečovacími prostriedkami (olovenými plombami) proti neoprávnenej manipulácii.

8. Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 19.07.2013 do 08.04.2014, bol na odbernom mieste žalovaného reálne odoberaný plyn, avšak skutočné množstvo plynu nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s porušenou plombou je neplatným údajom o spotrebe plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla pritom nie je viazané na subjektívne rozhodnutie žalobcu, ale ako objektívna skutočnosť nastáva priamo zo zákona pri splnení podmienok v zmysle zákona o metrológii (v danom prípade momentom poškodenia zabezpečovacej značky - plomby). Keďže nie je možné zistiť, kedy došlo k porušeniu plomby, určuje sa doba neoprávneného odberu podľa vyhlášky č. , a to odo dňa nasledujúceho po poslednom fyzickom odpočte na príslušnom odbernom mieste.

9. V posudzovanom prípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalovaný odoberal plyn meradlom s porušenou plombou, a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotreboval nemerané množstvo plynu, čím žalobcovi vznikla škoda. Ak zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalovaný v skutočnosti spotreboval. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalobcovi neoprávneným odberom vznikla. Keďže, ako uviedol svedok Ing. G., u daného typu plynomeru sa pod plombami nachádzajú upevňujúce skrutky krytu číselníka, ktoré zabezpečujú, aby bol znemožnený prístup k počítadlu meradla. Z toho vyplýva, že odstránenie originálnej olovenej plomby umožňuje ľahký prístup k číselníku meradla, a následne možnosť objektívne zmeniť indikáciu údajov na číselníku, pričom takýto zásah, hoci len teoretický nie je možné žiadnym úkonom zistiť. Prípadné stočenie číselníka meradla plynomeru súčasne nemusí znamenať, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, keďže takéto meradlo, keď je na odbernom mieste bude vykazovať pri kontrole normovanú spotrebu bez akéhokoľvek odchýlenia.

10. Žalovaný síce namietal, že žalobca nepreukázal vznik reálnej škody, zákonodarca začlenil do zákona o energetike skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorej podstata spočíva v tom, že už len samotný odber plynu s meradlom s poškodenou zabezpečovacou plombou je neoprávneným odberom plynu, a nevyžaduje sa aj preukázanie samotného zásahu do číselníka meradla. Ide teda svojím spôsobom o predikatívnu skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu vo vzťahu k § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike sa aplikuje napríklad vtedy, keď je zrejmý a preukázaný zásah do číselníka meradla (napr. v prípade, keď zásah do číselníka nie je natoľko sofistikovaný, aby na ňom nezanechal stopy). Takisto práve z dôvodu, že pri nechránenom prístupe k číselníku meradla plynomera je možné vykonať do neho neodhaliteľné a tým aj nepreukázateľné zásahy (v zmysle upravenia stavu spotreby plynu), preto má žalobca zákonnú povinnosť zabezpečiť prístup k určenému meradlu prostredníctvom zabezpečovacích prvkov - plomb. Účelom zaisťovacej plomby je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Avšak pokiaľ by prijal súd argumentáciu žalovaného, že plynomer

zaznamenával správnu spotrebu plynu aj s poškodenou zabezpečovacou plombou, nemalo by zabezpečovanie plynomeru ako určeného meradla plombami žiadny význam. Práve preto je zákonnou povinnosťou zabezpečovať plynomery ako určené meradlá zabezpečovacími prvkami a takisto práve z dôvodu, aby sa žiadny odberateľ plynu nemohol spoliehať na to, že by mu na preukázanie neoprávneného odberu plynu musel byť dokázaný zásah do číselníka meradla, zakotvil zákonodarca do zákona o energetike aj skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorej už samotný zásah do zabezpečovacieho zariadenia (plomby) sa považuje za neoprávnený odber. To znamená, že už samotná reálna možnosť (hoc nepreukázaná) zásahu do číselníka meradla napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu (samozrejme za splnenia ďalšieho predpokladu, a to, že k odberu plynu s takýmto plynomerom dochádzalo).

11. Pokiaľ ide o určenie výšky škody, je potrebné uviesť, že náhradný spôsob určenia množstva odobratého plynu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z, nemá povahu sankcie, pretože nepredpokladá úhradu toho, čo nie je možné reálne spotrebovať spotrebičmi používanými odberateľom. Žalovanému vyúčtovacou faktúrou č. 9000185382, ktorú vystavil žalobca, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s ustanovením citovanej vyhlášky, a to vo výške 25.757,20 eur (pričom žalovaný správnosť výpočtu výšky škody nerozporoval). V zmysle vyhlášky č. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalobca si vyčíslil nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 282,36 eur, ktorú sumu žalobca preukazoval predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na č. l. 35 - 38 súdneho spisu. Náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 131,20 eur vyplývajú z interného listu o schválení ceny za uvedený výkon v roku 2014 (č.l. 35 spisu). Náklady na vypracovanie znaleckého posudku na meradlo vo výške 40 eur preukázal žalobca vyúčtovaním znalečného zo dňa 25.07.2014 (č.l. 38 spisu). V zmysle Cenníka externých služieb SPP Distribúcia, a.s. cena opravy membránového plynomera G1,6-G6 je vo výške 19,57 eur bez DPH, nie vo výške 92,33 eur, ako si ju v žalobe uplatnil žalobca. Takisto cena overenia plynomeru G4-G6 je v zmysle predloženého cenníka vo výške 15,14 eur bez DPH a nie v žalobcom uplatnenej výške 18,83 eur. Na základe toho mal súd preukázanú výšku škody v sume 25.963,11 eur (25.757,20 + 131,20 + 40 + 19,57 + 15,14) a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uvedenú sumu žalobcovi. V časti sumy 76,45 eur žalobca svoj žalobný nárok nepreukázal, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

12. Súd pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 25.963,11 eur od 20.08.2014 do zaplatenia. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, preto súd priznal žalobcovi aj túto paušálnu náhradu nákladov.

13. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prejednávanej veci bol nárok žalobcu dôvodný v časti istiny 25.963,11 eur a nepreukázaný v časti istiny 76,45 eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 99,71 % () a žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 0,29 % (76,75/26.039,56), pomer úspechu žalobcu predstavoval 99,42 % (99,71 - 0,29). Vzhľadom na to, že miera úspechu žalovaného bola v konaní zanedbateľná, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -186 zo dňa 18.05.2017 bolo svedkovi Ing. P. G. priznané svedočné vo výške 21,50 eura, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie , v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - , ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa v spojení s a , keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalovaný bol (až na zanedbateľnú časť) v

konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania žalobcu (výrok III.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok IV.) bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Pôvodne žalovaný Ing. Viliam Jamrich podal odvolanie proti prvému výroku a proti výrokom, ktoré súd nesprávne označil, a ktorými rozhodol o trovách konania a o trovách štátu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa , , , , , Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd priznal žalobcovi plnenie, ktoré nevyplýva z predmetu súdneho konania, pretože opis rozhodujúcich skutkových okolností, teda skutkový dej, z ktorých malo toto priznané plnenie podľa súdu prvej inštancie vzniknúť, nie je uvedený v žalobe. Rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil vznik škody a to postup objednávania a účtovania plynu medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete a dodávateľom, neoprávnená manipulácia, t.j. zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, nie sú podľa názoru žalovaného riadne opísané v žalobe. Žalobca v žalobe ani netvrdí, že mu škoda vznikla či už zásahom do meradla (neoprávnenou manipuláciou). Napadnuté rozhodnutie je tak postavené na skutkových okolnostiach, ktoré nie sú predmetom konania a potom pokiaľ súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré nie sú predmetom konania, porušil , , a Odvolateľ namietal hodnovernosť znaleckého posudku č. 478/PL-2014 z dôvodu, že znalecký posudok neobsahuje zákonné náležitosti, a že z postupu znalca nie je zrejmé ako sa dopracoval do posudku k uvedeným záverom. Znalecký posudok nepreukazuje porušenie ochrannej funkcie plomby, teda zistené poškodenie plomby neumožňuje prístup k číselníku meradla. Súd sa len vo všeobecnosti stotožnil so závermi znalca, nejakým spôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalovaného. Odvolateľ namietal znalecký posudok č. 190/2017 z dôvodu, že zhotoviteľ znaleckého posudku nemá oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, keď súd sa s touto argumentáciou nijakým spôsobom nevysporiadal a len v odôvodnení rozhodnutia na tento znalecký posudok bez ďalšieho odkázal, ako na dôkaz preukazujúci porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách štátu založil na v spojení s a . vo odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že podľa postupoval z dôvodu, že trovy štátu neupravuje, čím podľa názoru žalovaného súd týmto postupom porušil SR. Pokiaľ súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu, právo nevykladal, ale tvoril, čo je neprípustné. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval aj v tom smere, že odkázal rovno na , pričom tento je nevyhnutné vykladať v nadväznosti na Ak mal súd prvej inštancie záujem postupovať podľa , musel riadne odôvodniť, prečo nemohol postupovať podľa čl. ods. 1 , čo však nespravil. Podľa názoru odvolateľa, napadnuté rozhodnutie nemalo vôbec obsahovať výrok o trovách štátu. Odvolateľ namietal hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako súd vyhodnotil dôkazy uvedené v odseku 7 ako napr. záznam Slovenskej obchodnej inšpekcie o výsledku kontroly zo dňa 04.05.2015 alebo vyúčtovacia faktúra č. 7413992566 zo dňa 19.05.2014 a to hlavne z dôvodu, že tieto dôkazy stoja proti iným dôkazom uvedeným a vyhodnoteným v odseku 46., ku ktorým sa súd priklonil na úkor týchto dvoch uvedených dôkazov. Obsahom súdneho spisu sú aj ďalšie listiny, ktoré nie sú uvedené v odseku 7. a ani na inom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť, či ich súd s poukazom na odsek 6. vykonal alebo ich súd s poukazom na odsek 52. vôbec nevykonal, čo by napĺňalo odvolací dôvod podľa máme za to, že všeobecné znenie bodu 7 v porovnaní s bodom 52 vytvára zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Medzi takéto dôkazy patrí napr. stanovisko SOI zo dňa 08.12.2016, správa UHCP zo dňa 13.07.2015, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 21.03.2013, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 11.02.2015, správa UHCP o stave konania zo dňa 28.06.2016 Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval znalecký posudok č. 478/PL-2014, výsluch Ing. P. G. a znalecký posudok č. 190/2017, pričom postup vykonávania týchto dôkazov zakladá aj inú vadu v zmysle Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nehodnotil ním uvedené tri dôkazy jednotlivo, ale rovno spoločne. Týmto postupom ako keby odstraňoval nedostatky jedného dôkazu iným dôkazov, avšak ako uvádzame ďalej, tento postup nie je možný.

Súd prvej inštancie vykonal výsluch Ing. P. G. podľa a nasl. v procesnom postavení svedka (bod 44). Nemohol v procesnom postavení svedka doplniť závery uvedené v znaleckom posudku, ako to uvádza súd prvej inštancie. Aj keby bol Ing. P. G. vypočutý nemohol doplniť závery uvádzané v znaleckom posudku, pretože výsluch na pojednávaní nie je znaleckou činnosťou, na základe ktorej možno dospieť k odpovediam na otázky. V takomto prípade by mohol len vysvetliť niektoré skutočnosti, ale nie doplniť závery znaleckého posudku. Z toho dôvodu nie je možné na výsluch Ing. P. G. ako celom prihliadať a pri spoločnom hodnotení dôkazov treba postupovať tak, ako keby tento dôkaz neexistoval. Súd prvej inštancie vykonal a zohľadnil znalecký posudok č. 190/2017. Tento dôkaz nemal súd vôbec zohľadniť, pretože znalecký posudok nevyhotovil znalecký ústav, ktorý by mal oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Skúmanie stôp po nástrojoch (v tomto prípade razníc) a ich porovnávanie spadá výlučne pod odvetvie znaleckým v odbore Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, nemohol túto činnosť vykonávať. Z tohto dôvodu nie je možné na znalecký posudok č. 190/2017 ako celok prihliadať a pri spoločnom hodnotení dôkazov treba postupovať tak, ako keby tento dôkaz neexitoval. Odvolateľ namietal, že zo znaleckého posudku č. 478/PL-2014 nie je možné zistiť pôvod kontrolných odtlačkov (kto ich vytvoril, kedy, za akým účelom, a pomocou akého nástroja / nástrojov) a ani postup znalca (znalec uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští pri konštantnom 23 násobnom zväčšení som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov, avšak zo znaleckého posudku nie je možné zistiť akých špecifických znakov - teda čo konkrétne znalec na odtlačkoch skúmal a následne porovnával). Vyššie uvedené nedostatky znaleckého posudku č. 478/PL-2014 preukazovali aj dve nasledovné listiny Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá znalecký posudok vyhodnotila ako nedostatočný na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa Z.o.E. , a ktoré súdu žalovaný predložil. Slovenská obchodná inšpekcia je správny orgán vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákona o energetike. Stanovisko SOI zo dňa 08.12.2016 (príl. vyjadrenia zo dňa 27.04.2017) sa týkalo síce iného odberného miesta, ale zaoberalo sa v podstate identickým znaleckým posudkom. V stanovisku SOI uviedla, že zo znaleckého posudku „nie je vôbec zrejmé, aké kontrolné odtlačky plombovacích klieští boli predložené zadávateľom znaleckého posudku. Pokiaľ ide o záznam o výsledku kontroly zo dňa 04.05.2015 (príl. vyjadrenia zo dňa 06.10.2016), SOI v tomto správnom konaní hodnotila presne ten istý znalecký posudok č. 478/PL-2014 a to na účely zistenia, či bol alebo nebol spáchaný správny delikt podľa Z.o.E. V tejto listine je uvedené, že „na základe výsledkov kontroly nebolo zistené porušenie , nakoľko závery znaleckého posudku dostatočne nepreukázali porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na určenom meradle.“ Ohľadom porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii tak stáli oproti sebe dôkazy žalobcu predložené v prospech porušenia zabezpečenia (výsluch Ing. P. G., znalecký posudok č. 478/ PL-2014 a znalecký posudok č. 190/2017) a dôkazy žalovaného predložené v neprospech porušenia zabezpečenia (stanovisko SOI zo dňa 08.12.2016 a Záznam o výsledku kontroly zo dňa 04.05.2015). V odseku 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberá len hodnotením dôkazov žalobcu a vôbec neuvádza dôkazy žalovaného, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie v tomto smere pochybil, keď nehodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Tým, že súd prvej inštancie riadne nevysvetlil, prečo sa priklonil na jednu stranu dôkazov na úkor druhej, porušil právo žalovaného na spravodlivé konanie, čím je tiež naplnený odvolací dôvod podľa Je tiež otázne, či tieto dôkazy možno považovať za vykonané, a či tiež nie je naplnený odvolací dôvod podľa Odvolateľ namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že na odberné miesto žalovaného namontoval plynomer s inou plombou než s tou, ktorá sa na plynomery nachádzala v čase jeho výmeny. Plomba nachádzajúca sa na plynomery v čase jeho výmeny je iná než tá, aká sa nachádzala na plynomery v čase jeho montáže na odberné miesto v roku 2005. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že na výsluch Ing. P. G. a na znalecký posudok č. 190/2017 nemožno prihliadať, a že závery uvedené v znaleckom posudku č. 478/PL-2014 treba považovať za nepreukázané z dôvodu vážnych nedostatkov v postupe znalca a v porovnávacom materiály. Berúc uvedené do úvahy potom máme za to, že skutkové zistenie „odtlačky znakov 05M43 na plombách na plynomery na odbernom mieste žalovaného nemohli byť vytvorené ani jedným originálnym razidlom používaným autorizovanou osobou v predmetnom období roku 2005“ nie je preukázané, teda nevyplýva zo žiadnych z vykonaných dôkazov. To má ten následok, že žiadny z dôkazov nepreukazuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a tým nie je preukázané porušenie právnej povinnosti ako základne podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody.

Žalobca určil obdobie neoprávneného odberu plynu od 19.07.2013 do 08.04.2014. Žalovanému bola vyhotovená vyúčtovacia faktúra č. 7413992566 dňa 19.05.2014, z ktorej je zrejmé, že pokrýva množstvo plynu (24393m3), ktoré nameralo meradlo v období od 19.07.2013 do 07.04.2014. Toto množstvo plynu bolo zmenené (na 0m3) až opravnou vyúčtovacou faktúrou č. 7414875877 zo dňa 04.08.2014. Vo výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 24.04.2014 je uvedené, že neoprávnený odber zemného plynu bol potvrdený dňa 25.07.2014, t.j. ešte predtým, ako vôbec bola vyhotovená opravná vyúčtovacia faktúra. A treba aj výpočet škody bol vyhotovený ešte predtým, ako bol neoprávnený odber vôbec potvrdený. Je logicky nemožné, aby vznik skutočnej škody, ktorá mala vzniknúť v období od 19.07.2013 do 08.04.2014, ktorá bola vyčíslená dňa 24.04.2014, a mal byť potvrdená až dňa 25.07.2014, bola potom odôvodnená udalosťou, ktorá nastala až neskôr a to dňa 04.08.2014. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že opravnou vyúčtovacou faktúrou nemožno odôvodňovať vznik škody, ktorá mala vzniknúť ešte predtým, ako bola takáto faktúra vôbec vydaná - a na jej základe zmenené vzťahy medzi žalovaným a jeho dodávateľom. Samotná skutočnosť, že obidve strany boli v rozhodnom období podnikateľmi, nie je postačujúca pre záver, že vznesenú námietku premlčania treba posudzovať podľa , pretože táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje obchodný vzťah medzi stranami. Máme za to, že nárok na náhradu škody podľa Z.o.E. sa netýka podnikateľskej činnosti strán, pretože nejde o nárok, ktorý by vznikol z ich obchodného vzťahu, nakoľko žiadny obchodný vzťah medzi stranami nevznikol. Ak by vznikol, nemohlo by ísť o náhradu škody podľa Z.o.E., ale muselo by ísť o náhradu škody podľa Obchod. zák., pričom Obchod. zák. sa primárne viaže na Obchod. zák. Nejde teda o porušenie povinnosti z už existujúceho záväzkového vzťahu medzi stranami (lebo žiadny neexistoval) a ani o porušenie povinnosti uloženej , pretože problematika neoprávneného odberu plynu je upravená v ZoE. Pre porovnanie uvádzame, že o nárok na náhradu škody spravujúci sa ustanoveniami by šlo napr. vtedy, ak by medi stranami existoval zmluvný záväzok, a škoda by vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej z tohto zmluvného záväzku, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Vznesenú námietku premlčania tak, mal súd posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy náhrady škody - podľa , Obč. zák., a nie podľa . Odvolateľ má za to, že ak by mal byť preukázaný vznik škody (ktorej náhrady sa žalobca domáha), výška škody a zodpovednosť žalovaného, tak je potrebné, aby súd posúdil spoluzavinenie žalobcu ako poškodeného v zmysle , pretože škoda by bola spôsobená aj zavinením poškodeného z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa . Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia v spojení s nesprávne určil skutočnosti, medzi ktorými posudzoval dodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalovaného námietky smerovali k časovému obdobiu medzi získaním zoznamu (apríl 2013), ktorý bol podkladom k výmene meradla, a samotnou výmenou meradla (08.04.2014). Súd však tieto skutočnosti vôbec neskúmal a pri posudzovaní dodržania v podstate uviedol, že na splnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti stačí 1) zabezpečiť meradlo plombami a 2) vymeniť meradle. Posudzovanie len týchto dvoch skutočností považujeme za nedostatočné, pričom toto je spôsobené nesprávnym - reštriktívnym výkladom . Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal uvedeným časovým hľadiskom, pričom práve toto je kľúčové. Súd prvej inštancie mal na účely posudzovať časové obdobie medzi získaním zaisteného zoznamu (apríl 2013), ktorý bol podkladom k výmene meradla, a samotnou výmenou meradla (08.04.2014). Podľa názoru odvolateľa je v možnostiach žalobcu postupovať tak, aby všetky výmeny meradiel, ktoré vykonal na základe zaisteného zoznamu, uskutočnil najneskôr v máji 2013. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za preukázaný vznik škody, výšku škody a zodpovednosť žalovaného, mal žalobu podľa zamietnuť v celom rozsahu. V celom rozsahu z toho dôvodu, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 26.039,56 € za 264 dní obdobia neoprávneného odberu, pričom nečinnosť žalobcu ako porušenie trvala od 01.06.2013 do 08.04.2014, t. j. 312 dní, čo je viac ako 264 dní.

16. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

17. Odvolací súd z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že v priebehu odvolacieho konania pôvodný žalovaný Ing. X. L. narodený dňa XX. L. XXXX zomrel dňa XX. I. XXXX. Odvolací súd uznesením zo dňa 13.8.2019 č.k. - 351, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 2.9.2019, rozhodol tak, že pokračuje v konaní na strane žalovaného s dedičkami pôvodného žalovaného Mgr. C. I., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Z. a PaedDr. D. L., nar. XX.XX.XXXX, G.

XXXX/X, Z., pretože Okresný súd Trnava uznesením č. k. -79, zo dňa 01. augusta 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 1. augusta 2019 schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo po zomrelom žalovanom nadobudla jeho dcéra Mgr. C. I., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Z. a pozostalá manželka PaedDr. D. L., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Z., bez povinnosti peňažnej výplaty ustupujúcemu spoludedičovi Mgr. C. L., ktoré sa týmto stali právnymi nástupkyňami pôvodného žalovaného, na ktoré prešli aj jeho záväzky, za ktoré zodpovedajú v súlade s podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, keďže zodpovednosť za dlhy poručiteľa má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcej bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 19. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste pekáreň, Priemyselná 5, Trnava v zmysle ust. zákona o energetike. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodňoval tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 8.04.2014 vzniklo podozrenie, že na danom odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu plynu. Dňa 8.4.2014 bol plynomer zdemontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 478/PL-2014 zo dňa 25.7.2014 znalec Ing. Peter Leška potvrdil, že na plynomere sa nachádzali plomby, na ktorých sa odtlačky razníc nezhodovali s odtlačkami razníc aké na zabezpečenie meradiel používala autorizovaná osoba podľa Meradlo, na ktorom boli porušené zabezpečovacie prvky (plomby proti neoprávnenej manipulácii), sa nedá spoľahlivo zistiť množstvo odobratého plynu, a preto žalobca postupoval v súlade s vyhláškou č. a množstvo odobratého plynu, ktoré žalovaný odoberal z distribučnej siete za rozhodné obdobie od 19.7.2013 do 8.4.2014 bolo určené na základe metodiky v súlade s vyhláškou. Žalobca vyfakturoval pôvodne žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu faktúrou č. 9000185382 zo dňa 5.8.2014 v celkovej sume 26.039,56 eur splatnou dňa 19.8.2014, ktorú žalovaný neuhradil.

20. Odvolací súd námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca v žalobe skutkovo vymedzil uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody titulom, že na odbernom mieste žalovaného v rozhodnom období dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom v zmysle ust. o energetike je takýto odber považovaný za neoprávnený, až že konaním žalovaného mala vzniknúť žalobcovi škoda vo výške 26.039,56 eur, ktorú vypočítal podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, a ktorá bola fakturovaná žalovanému, keď súd žalobcovi priznal nárok na náhradu škody z takéhoto skutkového základu.

21. Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania zo strany žalovaného nesprávne aplikoval príslušné ust. , čo však vo výsledku nemalo vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou nie je premlčaný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že otázku premlčania je potrebné v danom prípade posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, teda podľa príslušných ust. a nie , nakoľko medzi sporovými stranami nejde o záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky alebo 2 , pretože medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaným ako odberateľom plynu nebola uzatvorená žiadna zmluva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa osobitného predpisu t.j. ZoE, teda iného predpisu ako ( rozsudok NS SR zo dňa 17.4.2012 ). Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že začiatkom subjektívnej premlčacej doby, teda odkedy sa dozvedel resp. mohol dozvedieť žalobca o neoprávnenom odbere plynu a o tom, kto za ňu zodpovedá, je moment oboznámenia sa žalobcu so znaleckým posudkom Ing. Leška č. 478/ -2014, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, kedy bol znalecký posudok doručený žalobcovi, najskorší deň, kedy sa s ním mohol oboznámiť je deň jeho vyhotovenia t.j. 25.7.2014, kedy najskôr mohla začať plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota podľa cit. ust. , ktorá uplynula 25.7.2016. Žaloba bola podaná dňa 21.12.2015, teda pred uplynutím subjektívnej 2 ročnej premlčacej doby. Čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty, pretože čas porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa nedá zistiť a vzhľadom k tomu, že doba začatia žalobcom tvrdeného neoprávneného odberu plynu bola stanovená v zmysle vyhlášky č. ku dňu posledného fyzického odpočtu na danom odbernom mieste (19.7.2013), potom od nasledujúceho dňa začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota podľa cit. ust. , ktorá uplynula dňa 20.7.2016. Žaloba bola pritom podaná dňa 21.12.2015, teda pred uplynutím objektívnej 3 ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou nie je premlčaný.

22. Odvolateľ namietal, že súd nemal vôbec zohľadniť znalecký posudok č. 190/2017, pretože ho nevyhotovil znalecký ústav, ktorý by mal oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, keď podľa odvolateľa skúmanie stôp po nástrojoch (v tomto prípade razníc) a ich porovnávanie spadá výlučne pod odbor Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako dôvodnú a to vzhľadom na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.10.2019, podľa ktorého posúdenie zhody, prípadne nezhody dvoch sporných odtlačkov na plombe plynomera s originálnymi odtlačkami zhotovenými razidlami používanými autorizovanou osobou je úlohou, ktorá spadá výlučne pod odvetvie Mechanoskopia, patriace pod odbor Kriminalistika, a že k rozhodnému dňu 28.9.2017, kedy bol vypracovaný znalecký posudok č. 190/2017, nebol Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zapísaný v odbore Kriminalistika.

23. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že nehodnotil tri dôkazy: znalecký posudok č. 478/PL-2014, výsluch Ing. P. G. a znalecký posudok č. 190/2017 jednotlivo, ale rovno spoločne, ktorým postupom ako keby odstraňoval nedostatky jedného dôkazu iným dôkazov, avšak tento postup nie je možný, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako dôvodnú. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a Podľa vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré

získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností (porov. rozsudok NS SR sp. zn. ). Podľa odvolacieho súdu potom hodnotenie dôkazov a to znaleckého posudku č. 478/PL-2014, výsluchu Ing. P. G. a znaleckého posudku č. 190/2017 súdom prvej inštancie tak, ako je vysvetlené v odseku 46. odôvodnenia, nezodpovedá zásadám vyjadreným v , nakoľko súd tieto jednotlivé dôkazy nehodnotil jednotlivo ale len spoločne, a teda z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré z rozhodných sporných skutočností súd považoval za preukázané vykonaním týchto dôkazov jednotlivo a to o to viac, že znalecký posudok č. 190/2017 nebol vypracovaný znaleckou organizáciou v odbore Kriminalistika, ako je odôvodnené v ods. 22. tohto odôvodnenia. Týmto je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. .

24. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením . Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov predložených v konaní žalovaným a to stanoviska SOI zo dňa 08.12.2016 a záznamu o výsledku kontroly zo dňa 04.05.2015, keď súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného, že zo znaleckého posudku č. 478/PL-2014 nie je možné zistiť pôvod kontrolných odtlačkov a ani postup znalca, nakoľko zo znaleckého posudku podľa odvolateľa nie je možné zistiť špecifické znaky - teda čo konkrétne znalec na odtlačkoch skúmal a následne porovnával. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ktorými namietal, že žalobca nepreukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a tým ani porušenie právnej povinnosti ako základne podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody a tým bola naplnená aj dôvodnosť odvolacej námietky, v ktorej odvolateľ správne poukázal na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi strán. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom záver súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, predčasný. Len ak je preukázané splnenie tejto podmienky, až potom má význam posudzovanie splnenie ďalších zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.3.2018 a sp. zn. z 29.11.2018.

26. Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok a neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a trovách štátu a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia , bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc z hodnotenia dôkazov v súlade s ust. , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

29. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.